3Sfk/31/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu: LEGATOs Recovery k.s., s registrovaným sídlom Mierová 650/56, Bratislava, IČO: 47256187, so sídlom príslušnej kancelárie Bardejovské kúpele 30, Bardejov, správca konkurznej podstaty úpadcu ST OMEGA s.r.o., so sídlom Nám. gen. Štefánika 3, Stará Ľubovňa, zast.: advokátska kancelária SVITOK a spol. s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, so sídlom Prešovská 1, Stará Ľubovňa, v konaní o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. 102252727/2017 zo dňa 26. októbra 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/74/2017-93 zo dňa 29. apríla 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/74/ 2017-93 zo dňa 29. apríla 2021 mení tak, že oznámenie žalovaného č. 102252727/2017 zo dňa 26. októbra 2017 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania, ako aj konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho a súdneho konania

Poukázal na súvisiace súdne konanie prebiehajúce na Krajskom súde Prešov pod sp. zn.: 5S/19/2016 vo veci preskúmania rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 230183/2016 zo dňa 04. marca 2016, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. l zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj ako „daňový poriadok“) potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov č. 1160127/2015 zo dňa 15. júla 2015, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1

ST OMEGA s.r.o. v reštrukturalizácii, Nám. gen. Štefánika 3, Stará Ľubovňa, IČO: 31702791, vyhlásený konkurz. Z uvedeného dôvodu postup uplatňovania práv a pohľadávok v konkurze podlieha prednostne špeciálnej úprave z. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj ako „zákon č. 7/2005 Z. z.“). Oznámením o použití nadmerného odpočtu č. 102252727/2017 zo dňa 26. októbra 2017 si žalovaný započítal svoju domnelú pohľadávku zakladajúcu sa na dodatočnom platobnom výmere Daňového úradu Prešov č. 1160127/2015 zo dňa 15. júla 2015 na pohľadávku úpadcu, ktorá mu vznikla dňa 23. septembra 2017, t. j. žalovaný si započítal svoju pohľadávku vzniknutú dňa 15. júla 2015 (deň vydania dodatočného platobného výmeru), a teda pred vyhlásením konkurzu na pohľadávku úpadcu so vznikom po vyhlásení konkurzu. Takéto započítanie pohľadávok žalobca považoval za rozporné so zákonom.

5. Vo vzťahu k preskúmavaciemu konaniu na správnom súde pod sp. zn. 5S/19/2016 správny súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/19/2016 - 154 zo dňa 14. februára 2018, ktorým správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

6. Vo vzťahu k druhej rovine žalobných námietok správny súd poukázal na uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 2R/1/2015 zo dňa 05. januára 2016, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 8/2016 zo dňa 14. januára 2016, ktorým rozhodol o začatí konkurzného konania voči úpadcovi a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka ST OMEGA s.r.o. Konkurz bol teda vyhlásený dňom 15. januára 2016. 7. Daňový nedoplatok, ktorý eviduje správca dane voči žalobcovi z dôvodu nezaplatenia vlastnej daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 326.946,02 Eur, vyplývajúcej z dodatočného platobného výmeru zo dňa 15. júla 2015, č. 1160127/2015 v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 04. marca 2016, č. 230183/2016, vznikol dňa 30. marca 2016, kedy rozhodnutie o určení vlastnej daňovej povinnosti nadobudlo vykonateľnosť. Vznikol teda po vyhlásení konkurzu. 8. Nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 v sume 1.522,03 Eur sa považuje za pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu (23. septembra 2017 ). 9. Vzhľadom na uvedené podľa správneho súdu nenastal prípad namietaný žalobcom v žalobe, že došlo k porušeniu § 54 zákona č. 7/2005 Z. z., lebo správca dane započítal pohľadávku ktorá vznikla voči úpadcovi po vyhlásení konkurzu (dňa 23. septembra 2017) s pohľadávkou, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu (30. marca 2016). 10. Správny súd považoval za nevyhnutné poukázať tiež na skutočnosť, že konkrétne vymedzenie dôvodov žaloby, z ktorých musí byť zrejmé z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnutý výrok rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné - tzv. žalobných bodov, je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia, či opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom. Z ustanovenia § 182 ods. 1 písm. e/ SSP vyplýva aj zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrh strán), ktorú musí správny súd aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 11. S poukazom na § 134 ods. 1 a 2 SSP správny súd ďalej dôvodil, že v danom prípade sa nejedná o vec podľa § 134 ods. 2 SSP. Žalobca v žalobe žiadnu inú nezákonnosť než porušenie § 54 zákona č. 7/2005 Z. z. spočívajúcu v tom, že proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, nenamietal. Vychádzajúc z týchto žalobných námietok správny súd uzavrel, že toto ustanovenie zákona č. 7/2005 Z. z. porušené nebolo, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. 12. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 a § 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a nenastal ani dôvod uvedený v § 168 SSP.

13. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil, zrušil oznámenie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

poriadku. Samotná skutočnosť, že daňové konanie alebo daňová kontrola pokračuje (alebo môže začať) bez ohľadu na vyhlásenie konkurzu ešte neznamená, že správca dane môže autonómne, výlučne podľa daňových predpisov rozhodovať o uspokojení jeho pohľadávok. Momentom vyhlásenia konkurzu musí postupovať v súlade s ustanoveniami špeciálneho právneho predpisu, a to zákona č. 7/2005 Z. z., konkrétne musí rešpektovať § 54, § 28, § 44, § 87 a § 100 tohto zákona, inak postupuje nezákonne.

16. Dôvodil, že kritériom započítateľnosti pohľadávok je moment ich vzniku, nie splatnosti. Z oznámenia žalovaného podľa žalobcu vyplýva, že momentom vzniku svojej pohľadávky sa žalovaný vôbec nezaoberal. Splatnosť pohľadávky vyplývajúcej z rozhodnutia žalovaného nie je podľa žalobcu možné stotožniť s momentom jej vzniku, ako kritériom podľa § 54 zákona č. 7/2005 Z. z., ktorý má autonómny význam vlastný insolvenčnému právu.

17. Uviedol, že uplatnenie pohľadávky podľa § 87 ods. 7 zákona č. 7/2005 Z. z. je hmotnoprávnym inštitútom, zatiaľ čo doručenie dodatočného platobného výmeru, prípade doručenie rozhodnutia odvolacieho orgánu o odvolaní, je inštitútom procesnoprávnym.

Započítaním takejto pohľadávky dosiahol žalovaný svoje uspokojenie v rozpore s § 44 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. Podľa žalobcu postup a rozhodovania správcu dane ukracuje ostatných prihlásených veriteľov, ako aj veriteľov pohľadávok proti podstate. Žalobca zhrnul, že žalovaný realizoval započítanie pohľadávok v rozpore so zákonom č. 7/2005 Z. z., keď proti pohľadávke úpadcu na nadmerný odpočet so vznikom po vyhlásení konkurzu, t. j. od 15. januára 2016, započítal pohľadávku so vznikom pred vyhlásením konkurzu bez toho, aby boli v konkurze riadne prihlásené podľa § 28 alebo § 87 ods. 7 uvedeného zákona. 19. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.

22. Podľa § 79 ods. 1 daňového poriadku pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods. 6 a 7, ak suma použitého preplatku je vyššia ako 5 Eur.

25. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

27. Podľa § 87 ods. 7 zákona č. 7/2005 Z. z. pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

2005 Z. z. Kasačný súd v tejto časti uvádza, že správny súd vec z pohľadu aplikácie uvedeného ustanovenia posúdil správne. V tomto prípade je nesporné, že od januára 2016 bol vyhlásený konkurz na úpadcu ST OMEGA s.r.o. (pozn. kasačného súdu: správny súd aj žalobca za dátum vyhlásenia konkurzu uvádzajú 15. januára 2016, kasačný súd však z výpisu z Obchodného vestníka zistil, že uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 2R/1/2015 zo dňa 08. januára 2016, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka ST OMEGA, s.r.o., bolo zverejnené dňa 14. januára 2016 a tento deň je v súlade s § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. relevantným dátumom z pohľadu vyhlásenia konkurzu v danej veci). Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov č. 1160127/2015 zo dňa 15. júla 2015, spolu s rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 230183/2016 zo dňa 04. marca 2016, nadobudol právoplatnosť dňa 14. marca 2016 a vykonateľnosť dňa 30. marca 2016.

Pohľadávku orgánu verejnej moci (správcu dane nevynímajúc) vyplývajúcu z rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu vydaného v správnom konaní nemožno považovať za existujúcu, pokiaľ má účastník konania právo sa proti takému rozhodnutiu brániť podaním riadneho opravného prostriedku s odkladným účinkom.

31. Kasačný súd dodáva, že v danom prípade nebol sporný vznik pohľadávky žalobcu, ktorá mala byť predmetom započítania zo strany žalovaného a ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Na základe uvedeného je kasačná námietka žalobcu o prekážke započítania pohľadávky žalovaného nedôvodná, keďže obe pohľadávky vznikli až po vyhlásení konkurzu. 32. Ďalej žalobca v kasačnej sťažnosti namietal a odôvodňoval neuplatnenie pohľadávky žalovaného postupom podľa zákona č. 7/2005 Z. z. Kasačný súd v prvom rade skúmal, či v tomto prípade nejde o neprípustnú novotu oproti žalobným bodom a po posúdení obsahu správnej žaloby (§ 55 ods. 3 SSP) musí konštatovať, že správny súd sa pri svojom rozhodovaní opomenul vysporiadať s treťou rovinou žalobných bodov, a to namietanou skutočnosťou, že žalovaný si svoju pohľadávku voči žalobcovi v konkurze neprihlásil a ani inak neuplatnil.

33. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na svoje skôr vydané rozhodnutie sp. zn. 10Sžfk/ 66/2020 zo dňa 23. marca 2022, v ktorom bola riešená otázka, či bola pohľadávka žalovaného (v tomto prípade vyplývajúca z dodatočného platobného výmeru) riadne uplatnená v konkurznom konaní.

Ak by sa tieto rozhodnutia nedostali do dispozície ich adresáta, neboli by záväzné a nespôsobovali by zamýšľané právne následky. S ich doručením sa spájajú následky vo forme ich právoplatnosti a vykonateľnosti, resp. možnosti uplatnenia opravných prostriedkov.

Takýto postup má svoje opodstatnenie v dvoch rovinách. Jednak z hľadiska povinnosti správcu konkurznej podstaty každú pohľadávku preskúmať a tým zabrániť tomu, aby sa započítavali pohľadávky, ktoré sú vylúčené z uspokojovania. A jednak z hľadiska zabránenia ukracovania ostatných prihlásených veriteľov úpadcu.

37. Kasačný súd si je vedomý skutočnosti, že pri pohľadávkach proti podstate sa neuplatňuje formálny postup podávania prihlášok, avšak uvedené neznamená, že pohľadávka proti podstate sa považuje za uplatnenú len vlastným doručením listiny preukazujúcej právny dôvod, príp. výšku predmetnej pohľadávky správcovi (ako v tomto prípade oznámenie žalovaného). Uvedené platí o to viac, ak sa toto doručenie realizuje v čase, kedy je už správca konkurznej podstaty subjektom oprávneným konať v mene žalobcu v daňovom konaní, v ktorom je vydané rozhodnutie tvoriace právny základ pohľadávky daňového orgánu.

38. Naviac, ani z postupu správcu konkurznej podstaty v danej súvislosti nemohol žalovaný rozumne predpokladať, že tento uznáva predmetnú pohľadávku čo do jej právneho dôvodu i výšky, keďže podal v mene úpadcu odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu (dodatočnému platobnému výmeru). Za tejto situácie by bolo od žalovaného, naopak, rozumné očakávať, že požiada správcu o oznámenie, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky (§ 87 ods. 7 druhá veta zákona č. 7/2005 Z. z.), ak išlo o uplatnenie pohľadávky proti podstate. Z uvedených dôvodov je kasačný súd toho názoru, že započítaniu pohľadávok bráni v zmysle § 54 ods. 2 ZKR skutočnosť, že pohľadávka žalovaného nebola v konkurznom konaní prihlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon.

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, a to napr. rozhodnutia vo veci sp. zn.: 1Sžfk/79/2019 zo dňa 23. februára 2021, sp. zn. 8Sžfk/86/ 2020 zo dňa 30. marca 2021 a sp. zn. 2Sžfk/64/2019 zo dňa 18. novembra 2021.