3Sfk/3/2023
ECLI:SK:NSSSR:2023:1019200497.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/72/2019
- IČS
- 1019200497
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v právnej veci žalobcu: EMMA GAMMA FINANCE a. s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 50897942, zastúpený: Ernst & Young Law s. r. o., Žižkova 9, 811 02 Bratislava, IČO: 47255960, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100335907/2019 zo dňa 30.01.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/72/2019-125 zo dňa 13. októbra 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačné konanie zastavuje. II. Žalovanému n e priznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/72/2019-125 zo dňa 13. októbra 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100335907/2019 zo dňa 30. januára 2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej aj „správca dane“) číslo: 101991835/2018 zo dňa 8.10.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 66075,42 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2017 a nepriznal nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie august 2017 v sume 66075,42 Eur.
2. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas, dňa 15.11.2022 kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g), zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“), ktorou žiadal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. 3.
Prejednávaná vec bola dňa 13.1.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) a náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky bola pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 3S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.
4. Podaním zo dňa 3.11.2023 označeným ako „Späťvzatie kasačnej sťažnosti zo dňa 14.12.2022“, vzal sťažovateľ kasačnú sťažnosť späť. Späťvzatie sťažnosti neodôvodnil, iba uviedol, že ku dňu späťvzatia nebolo vo veci rozhodnuté. Zároveň požiadal kasačný súd o vrátenie príslušnej časti súdneho poplatku zaplateného v kasačnom konaní
5. Podľa § 460 SSP, kasačný súd uznesením zastaví konanie, ak došlo k späťvzatiu kasačnej sťažnosti. 6. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu kasačnej sťažnosti žalobcu došlo pred rozhodnutím kasačného súdu, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačné konanie v zmysle § 460 SSP zastavil. 7.
Keďže príslušné ustanovenia SSP nevyžadujú na rozhodnutie kasačného súdu o podanom späťvzatí kasačnej sťažnosti súhlas žalovaného, nebol kasačný súd povinný pred rozhodnutím o zastavení konania zisťovať stanovisko žalovaného k späťvzatiu kasačnej sťažnosti.
8. Podľa § 467 ods. 1 SSP ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie. 9. Podľa § 170 písm. b/ SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. 10. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
11. O náhrade trov kasačného konania, ktoré bolo zastavené, kasačný súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 170 písm. b) SSP. Nezistil dôvody na aplikáciu § 467 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 171 ods. 1 SSP vzhľadom na to, že žalobca síce späťvzatím kasačnej sťažnosti procesne zavinil zastavenie kasačného konania, ale v prípade žalovaného, ktorý je orgánom štátnej správy nebol preukázaný vznik takých trov konania, právo na náhradu ktorých by mu malo byť priznané.
12. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti požadoval od kasačného súdu vrátenie časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 63,30 eur k tomu treba uviesť, že v zmysle § 12 ods. 2 veta druhá zák. č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch vo veciach poplatkov za kasačnú sťažnosť rozhoduje súd, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 23. novembra 2023