← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·28. 2. 2023

3Sfk/32/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200055.1

Odmieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
1S/165/2020
IČS
9622200055
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Biela voda, n.o., so sídlom Biela voda 2, 060 01 Kežmarok, IČO: 42092167, právne zast. JUDr. Ingrid Repková, advokátka so sídlom Ružová 33, 040 11 Košice; proti žalovaným: 1. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, 813 30 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia č. 2020/8126:6-A1910 zo dňa 11. mája 2020; 2. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia č. SE-ORF2_2020/001089-007 zo dňa 15. mája 2020; 3. Okresný úrad Prešov, so sídlom Tarasa Ševčeka 11, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti opatrenia č. OU-PO-OS2-2020/0291642-001, zo dňa 18. mája 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu a žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/ 165/2020-72, 1S/263/2021, 1S/264/2021 zo dňa 28. októbra 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného v 2. rade odmieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konanie o kasačnej sťažnosti žalobcu zastavuje. III. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a súdneho konania

1. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej aj len žalovaný 1/ alebo MŠ SR) listom č. 2020/8126:6-A1910 zo dňa 11. mája 2020 označeným ako: „Normatívne finančné prostriedky na rok 2020 - upravený rozpočet verzia V_3“, doručeným Ministerstvu vnútra SR dňa 14. mája 2020 oznámilo, že podľa § 3 ods. 5 zákona číslo 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škola a školských zariadení v znení neskorších predpisov určilo Ministerstvu vnútra SR (ďalej aj len žalovaný 2/ alebo MV SR) objemy normatívnych finančných prostriedkov na rok 2020 na podprograme 0D501, podľa databázy výpočtu verzia V_ 3 tak, ako je uvedené v tabuľke tohto listu. 2. Následne MV SR listom č.: SE-ORF2-2020/001089-007 zo dňa 15. mája 2020 požiadalo Okresný úrad Prešov, odbor školstva o vykonanie oznámenia voči súkromným zriaďovateľom v jeho územnej pôsobnosti, a to listu MŠ SR č. 2020/8126:6-A1910 zo dňa 11. mája 2020, ktorým bola kapitole Ministerstva vnútra SR podľa databázy výpočtu finančných prostriedkov vo verzii V_3 určená suma normatívnych finančných prostriedkov na rok 2020 v programe

0D5 Výchova a vzdelávanie mládeže. Na základe uvedeného sa zriaďovateľom upravuje rozpočet bežných výdavkov v podprograme 0D501 Poskytovanie výchovy a vzdelávania v materských, základných a stredných školách a zabezpečenie ich prevádzky podľa prílohy 1. 3. Okresný úrad Prešov, odbor školstva (ďalej len „žalovaný 3/) listom č. OU-PO-OS2-2020/ 0291642-001 zo dňa 18. mája 2020 označeným ako: Oznámenie o úprave výšky normatívnych finančných prostriedkov na rok 2020-V_3 oznámil žalobcovi úpravu výšky normatívnych finančných prostriedkov na rok 2020 tak, ako je uvedené v tomto liste. 4. Žalobca sa žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len ,,správny súd“), domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia správnych aktov žalovaných 1/, 2/ a 3/. Nezákonnosť predmetných správnych aktov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu podľa jeho názoru spočíva v dôvodoch uvedených v § 191 ods. 1 písm. a) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP).

II. Rozhodnutie správneho súdu

5. Správny súd uznesením č. k. 1S/165/2020-72, 1S/263/2021, 1S/264/2021 zo dňa 28. októbra 2021 podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol tak, že:

I. preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného 3/ č. OU-PO-OS2-2020/0291642-001 zo dňa 18. mája 2020 postúpil Krajskému súdu v Prešove;

II. preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného 2/ č. SE-ORF2-2020/001089-007 zo dňa 15. mája 2020 odmietol a

III. správnu žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného 1/ č. 2020/ 8126:6-A1910 zo dňa 11. mája 2020 odmietol

6. V časti žaloby vo veci preskúmania zákonnosti žalovaného 3/ správny súd po skúmaní procesných podmienok zistil, že nie je miestne príslušný na konanie. V prejednávanej veci rozhodoval v prvom stupni Okresný úrad Prešov, odbor školstva, oddelenia analýz, finančných a kontrolných činností, ktorý má sídlo v Prešove a teda miestne (aj vecne) príslušným je Krajský súd v Prešove, keďže v jeho obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

7. Vo vzťahu k ďalším dvom žalobou napadnutým opatreniam správny súd primárne skúmal, či majú povahu rozhodnutí vydaných v správnom konaní, podliehajúcich súdnemu prieskumu podľa tretej časti SSP a teda, či smeruje proti správnemu aktu vydaného orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý mohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Po preskúmaní veci, v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd dospel k záveru, že napadnuté opatrenia nevykazujú znaky individuálneho správneho aktu s priamym a reálnym vplyvom na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu, a preto nemôžu mať za následok ujmu na jeho subjektívnych právach v zmysle negatívnej enumerácie uvedenej v ustanovení § 7 SSP.

8. Podľa správneho súdu predmetným opatrením MŠ SR určilo MV SR objem normatívnych finančných prostriedkov na rok 2020 pre kraj Žilina a Prešov, neboli ním založené, zmenené a ani zrušené žiadne oprávnenia ani povinnosti žalobcu a tiež ani práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu neboli žiadnym spôsobom dotknuté. Týmto listom neboli upravené žiadne finančné prostriedky pre konkrétny subjekt - školu, resp. školské zariadenie, teda ani

pre žalobcu. Z tohto listu len vyplýva, že v databáze výpočtu finančných prostriedkov sa zriaďovateľom škôl a školských zariadení pre kraj Žilina a Prešov (nie pre žalobcu) rieši úprava normatívneho rozpočtu nadväzne na správu Štátnej školskej inšpekcie, Školského inšpekčného centra Košice, týkajúcej sa ukončenia krátenia normatívneho rozpočtu Súkromnej strednej odbornej školy, so sídlom 29. augusta 2340/38A, Trebišov po odstránení nedostatkov (január

2020). Z uvedeného dôvodu preskúmavané opatrenie MŠ SR nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože nepredstavuje zásah do práva, právom chránených záujmov žalobcu a jeho súdne preskúmanie je preto neprípustné.

9. Preskúmaním opatrenia MV SR správny súd zistil, že týmto listom MV SR požiadalo žalovaného 3/ o vykonanie oznámenia voči súkromným zriaďovateľom v jeho územnej pôsobnosti, a to, že MŠ SR listom č. 2020/8126:6-A1910 zo dňa 11. mája 2020, určilo MV SR objemy normatívnych finančných prostriedkov na rok 2020 na podprograme 0D501 podľa databázy výpočtu finančných prostriedkov vo verzii V.3 (normatívne finančné prostriedky na rok 2020 v programe 0D5 Výchova a vzdelávanie mládeže).

Z vyššie uvedeného opatrenia MŠ SR však vyplýva, že úprava rozpočtu bežných výdavkov zriaďovateľov škôl a školských zariadení sa dotýka všetky zriaďovateľov pre kraj Prešov a táto úprava normatívnych finančných príspevkov na rok 2020 je daná, resp. určená sumárne pre všetkých zriaďovateľov v zmysle prílohy 1 a predstavuje celkovú sumu - 267510 €. Z uvedeného však nevyplýva akou sumou mal byť žalobca dotknutý pri úprave rozpočtu bežných výdavkov na rok 2020.

Ide o opatrenie všeobecného charakteru a nijako konkrétnym spôsobom nezasiahlo do konkrétnych práv a oprávnení žalobcu. Z uvedeného dôvodu i preskúmavané opatrenie MV SR nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože nepredstavuje zásah do práva, právom chránených záujmov žalobcu a jeho súdne preskúmanie je preto neprípustné.

10. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že v predmetnej veci, v časti žaloby o preskúmanie zákonnosti opatrenia MV SR a opatrenia MŠ SR neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie veci v rámci správneho súdnictva, a preto s poukazom na ustanovenie § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd žalobu v tejto časti odmietol

ako neprípustnú.

III. Kasačné sťažnosti a konanie pred kasačným súdom

III. A Kasačná sťažnosť žalovaného 2/ (sťažovateľ 1/)

11. Proti prvému výroku uznesenia správneho súdu (týkajúcemu sa preskúmania opatrenia vydaného žalovaným 3/) podal sťažovateľ 1/ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý výrok uznesenia a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 12. Sťažovateľ 1/ mal za to, že žalobca ho označil za žalovaného a on má sídlo v Bratislave. Aj z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd konal iba s ním. Rovnako uviedol, že určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade nie je nositeľom hmotného práva má zásadný význam z hľadiska určenia pasívnej vecnej legitimácie. Znamená to, že pasívna legitimácia účastníka konania je jednou z prvoradých procesných podmienok. Sťažovateľ 1/ na základe listu žalovaného 1/ vykonal úpravu pre jednotlivé odbory školstva okresných úradov v sídle kraja, ktoré ďalej realizujú zmeny rozpočtu u jednotlivých zriaďovateľov súkromných škôl. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ 1/ nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní, a preto zastáva názor, že žalobu je nevyhnutné zamietnuť. Rovnako listiny, ktoré žalobca napádal nie sú aktmi, ktorými sú, alebo by mohli byť dotknuté práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu. Sťažovateľ naďalej trvá na tom, že všetky ním vydané listiny sú zákonné a riadne odôvodnené. Sťažovateľ 1/ tiež uviedol, že žalobný petit je nesprávny, nepresný, neurčitý a nezrozumiteľný a jeho prevzatie do rozhodnutia by bolo nevykonateľné.

III. B Kasačná sťažnosť žalobcu (sťažovateľ 2/)

13. Proti rozhodnutiu správneho súdu podal sťažovateľ 2/ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil jednotlivé výroky uznesenia a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 14. Sťažovateľ 2/ vo vzťahu k výroku I. napadnutého uznesenia uviedol, že žalovaný 3/ nemá žiadne zákonné oprávnenie poskytnúť normatívne finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu z kapitoly MV SR pre sťažovateľa 2/. Opatrenie vydané žalovaným 3/ je len oznámením opatrenia MV SR, a teda žalovaný 3/ nemá samostatnú administratívnu subjektivitu. Prvostupňovým opatrením v tomto prípade je opatrenie MV SR, ktoré má sídlo v Bratislave a z tohto dôvodu je miestne príslušným na rozhodnutie Krajský súd v Bratislave. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého uznesenia sťažovateľ 2/ poukázal na to, že opatreniami MV SR a MŠ SR došlo k úprave normatívnych finančných prostriedkov sťažovateľa 2/ bez zákonného dôvodu, na čo MV SR nebolo oprávnené. K výroku III. sťažovateľ uviedol, že MŠ SR bez zákonného dôvodu znížilo jeho rozpočet. 15. Sťažovateľ 2/ sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti žalovaného 2/, pričom v podstatnej miere zotrval na svojej argumentácii, ktorú uviedol vo vlastnej kasačnej sťažnosti. 16. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 2/ sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý sa stotožnil so závermi uvedenými v napadnutom uznesení a navrhol, aby kasačný súd predmetnú kasačnú sťažnosť zamietol, alebo odmietol. 17. Sťažovateľ 1/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 2/ zopakoval svoju právnu argumentáciu a trval na svojom návrhu, aby kasačný súd výrok I. napadnutého uznesenia zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 18. Sťažovateľ 2/ podaním zo dňa 30. mája 2022 podľa § 63 SSP vzal žalobu v celom rozsahu späť. Kasačný súd vyzval sťažovateľa 2/ na vyjadrenie, či berie späť svoju kasačnú sťažnosť, keďže podľa § 452 ods. 2 SSP sa na konanie o kasačnej sťažnosti nepoužijú ustanovenia o zmene a späťvzatí žaloby. Na uvedenú výzvu sťažovateľ 2/ reagoval podaním zo dňa 8. augusta 2022, ktorým vzal späť podanú kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd konanie zastavil.

IV. Posúdenie kasačným súdom

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) konajúci ako súd kasačný zistil, že obe kasačné sťažnosti boli podané včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenými osobami (§ 442 ods. 1 SSP), mali predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP) a smerujú proti rozhodnutiu (uznesenie správneho súdu), proti ktorému sú prípustné. 20. Vzhľadom k tomu, že proti uzneseniu správneho súdu boli podané dve samostatné kasačné sťažnosti, kasačný súd ku každej osobitne uvádza:

IV. A Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1/

21. Podľa § 439 ods. 2 písm. d) kasačná sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu o právomoci, príslušnosti, poriadkovej pokute podľa § 78, o odmene znalca, tlmočníka a prekladateľa. 22. Kasačný súd vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1/ skúmal naplnenie podmienky uvedenej v § 440 ods. 2 SSP, podľa ktorého dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu, čo sťažovateľ výslovne neurobil. Z obsahu kasačnej sťažnosti je možné vyabstrahovať jedinú námietku, t. j. že sťažovateľ nesúhlasil s postúpením preskúmania opatrenia žalovaného 3/ Krajskému súdu v Prešove. Ostatné skutočnosti, ktoré sťažovateľ 1/ uviedol, majú skôr povahu vyjadrenia k správnej žalobe a nie námietok voči rozhodnutiu. 23. Vo vzťahu k nesúhlasu s postúpením veci Krajskému súdu v Prešove kasačný súd uvádza, že kasačná sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, čo vyplýva z § 439 ods. 2 písm. d) SSP, ktorý výslovne stanovuje, že nie je prípustná kasačná sťažnosť proti uzneseniu o právomoci a príslušnosti. Kasačný súd preto postupom podľa § 459 SSP písm. c) kasačnú sťažnosť sťažovateľa 1/ vo výroku I odmietol. 24. Z poučenia napadnutého uznesenia správneho súdu síce vyplýva, že kasačná sťažnosť nie je prípustná len voči III. výroku (odmietnutie žaloby v časti preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného 2/), avšak z pohľadu kasačného súdu ide o zrejmú chybu v písaní. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na zbierkové rozhodnutie č. 13/2022 ZNSS, v zmysle ktorého nesprávne poučenie správneho súdu o prípustnosti kasačnej sťažnosti nezakladá jej prípustnosť. Ak aj bol sťažovateľ 1/ nesprávne poučený o možnosti podania kasačnej sťažnosti voči výroku o postúpení veci inému správnemu súdu, uvedené nezakladá prípustnosť podania takejto kasačnej sťažnosti.

IV. B Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 2/

25. Podľa § 460 SSP kasačný súd uznesením zastaví konanie, ak došlo k späťvzatiu kasačnej sťažnosti. 26. Vzhľadom na účinné späťvzatie kasačnej sťažnosti sťažovateľa 2/ kasačný súd postupom podľa § 460 SSP konanie o jeho kasačnej sťažnosti zastavil.

V. Rozhodnutie o trovách konania

27. Vzhľadom na odmietnutie kasačnej sťažnosti žalovaného 2/ a zastavenie konania o kasačnej sťažnosti žalobcu rozhodol kasačný súd o nároku na náhradu trov kasačného konania s odkazom na § 467 ods. 1 v spojení s § 170 písm. a) a b) a § 171 ods. 1 SSP tak, že tento žiadnemu z účastníkov konania nepriznal. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že napriek žalovaným 2/ procesne zavinenému zastavenia kasačného konania vo veci jeho kasačnej sťažnosti a procesnému zavineniu odmietnutia kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1/ ním samým, iným účastníkom konania (ostatným žalobcom a žalovanému) žiadne trovy kasačného konania nevznikli (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. februára 2018, publikované pod č. R 72/2018). 28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. februára 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 3Sfk/32/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik