3Sfk/33/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: MCPM s.r.o., Čulenova 5, 811 09 Bratislava, IČO: 48000841, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., J. Jesenského 69, P.O. BOX 5, 957 01 Bánovce nad Bebravou, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 100179893/2019 zo dňa 15.01.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.1S/59/2019 - 349 zo dňa 27. októbra 2022 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1S/59/2019 - 369 zo dňa 5. decembra 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie

2. Výsledkom daňovej kontroly bol Protokol č. 101719559/2017 zo dňa 08.08.2017, podľa číselného zhrnutia nadmerný odpočet uplatnený vo výške 19296,98 eur bol znížený na 319,30 eur. Uznaný nárok na odpočet DPH korešpondoval s predloženými faktúrami obsahujúcimi DPH v sume 18,32 eura z dokladu vyhotoveného prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice, od dodávateľa IKEA Bratislava, s. r. o., v sume 7,02 eura, z prijatej faktúry od dodávateľa O2 Slovakia, s. r. o., č. 1137725402 (interné č. 161100010, v sume 6,00 eur z prijatej faktúry od dodávateľa United Classifieds s. r. o. . č. 401672526 (interné č. 161100011), v sume 3,27 eura z prijatých faktúr od dodávateľa Topreality.sk s. r. o., č. 1311605915 (interné č. 161100012) a č. 1311605914 (interné č. 161100013), v sume 232,40 eura z prijatej faktúry od dodávateľa TCNS, s. r. o., č. 10160597 (interné č. 161100014).

4. Zníženie uplatneného nároku o sumu 52,08 eur sa vzťahovalo k faktúram interné číslo 161100001 - 161100007 vystaveným spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o., ktorými boli fakturované telefónne poplatky za poskytnutie telekomunikačných služieb s dátumom dodania

5. Po zrušení prvého rozhodnutia vo veci č. 100602690/2018 zo dňa 21.03.2018 rozhodnutím žalovaného č. 101308479/2018 zo dňa 09.07.2018 a odstránení vytýkaných nedostatkov Daňový úrad Bratislava na základe výsledkov doplneného dokazovania vydal dňa 05.10.2018 rozhodnutie č. 101981377/2018 ktorým v zmysle ust. § 68 ods. 6 Daňového poriadku znížil žalobcovi nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2016 zo sumy 19296,98 eura na sumu 267,01 eura, t. j. určil rozdiel v sume 19029,97 eura. Rozdiel dane pozostával opätovne z nepriznaného práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. OF2016/014, č.OF2016/015, č. OF2016/029, č. OF2016/030 a č. OF2016/067 vystavených spoločnosťou PROFINEX estate, s.r.o. a z nepriznaného práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr int. č. 161100001 - 161100007 vystavených spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o.

6. Na základe odvolania žalobcu žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 100179893/ 2019 zo dňa 15.01.2019 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie “) napadnuté prvostupňové rozhodnutie zo dňa 05.10.2018 ako vecne správne potvrdil. Plne sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového orgánu ohľadne aplikácie § 55 ods. 2 zákona o DPH pri posudzovaní nároku platiteľa podľa § 55 ods. 1 zákona o DPH.

8. Stotožnil sa aj s názorom prvostupňového orgánu, o nepriznaní nároku na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry predmetom ktorej bola fakturácia odplaty za administratívne úkony spojené so Zmluvou o postúpení práv a povinností na tretiu osobu zo dňa 23.8.2016 vzťahujúcou sa na byt č. 3.10, z dôvodu, že žalobca si uplatnil odpočet DPH u správcu dane pri registrácii platiteľa v prvom zdaňovacom období september 2016.

9. K uplatneniu odpočtu dane žalobcom z dodávateľských faktúr (interné č. 161100001 - 161100007), vystavených spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o., ktorými boli fakturované telefónne poplatky za poskytnutie telekomunikačných služieb s dátumom dodania 09.02.2016, 09.03.2016, 08.04.2016, 09.05.2016, 09.06.2016, 08.07.2016 a 08.08.2016, uviedol, že v

II. Konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

Namietal, že rozhodnutie správcu dane ako aj rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

kupujúceho. - Dňa 21.03.2016 a dňa 16.05.2016 obchodná spoločnosť PROFINEX estate, s. r. o., vystavila pre daňový subjekt (žalobcu) faktúry č. OF2016/014, č. OF2016/015, č. OF2016/029 a č. OF2016/030 na prijaté platby (úhrada 1. a 2. splátky kúpnej ceny za nehnuteľnosti podľa čl. 7 uvedených zmlúv o budúcej kúpnej zmluve), z ktorých v súlade s ust. § 19 ods. 4 zákona o DPH odviedla daň. - Dňa 05.09.2016 žalobca ako daňový subjekt bol zaregistrovaný ako platiteľ DPH. - Dňa 23.8.2016 bola uzatvorená Zmluva o postúpení práv a povinností vzťahujúcich sa na byt č. 3.10 medzi PROFINEX estete s.r.o a MCPM s.r.o. ako „Odstupujúcou zmluvnou stranou“ a H. F. ako „Pristupujúcou zmluvnou stranou“, predmetom ktorej bol prevod práv a povinností ktoré odstupujúca strana nadobudla na základe Zmluvy o budúcej kúpnej Zmluve. - Dňa 16.11.2016 a 17.11.2016 daňový subjekt ako budúci predávajúci (žalobca) uzatvoril dve Dohody o rezervácii nehnuteľností - bytov s fyzickými osobami ako budúcimi kupujúcimi

Následne obchodná spoločnosť PROFINEX estate, s. r. o., ako odstupujúca strana a fyzické osoby ako pristupujúce zmluvné strany uzatvorili Zmluvu o prevode práv a povinností zo Zmlúv o budúcej kúpnej zmluve vzťahujúcej sa k jednotlivým bytom. Odstupujúca a pristupujúca zmluvná strana podpísala zmluvu dňa 21.12.2016 (byt 11.08), resp. 05.12.2016 (byt 11.09) a obchodná spoločnosť PROFINEX estate, s. r. o. dňa 12.01.2017, resp. dňa 05.12.2016. - Dňa 21.12.2016 a dňa 05.12.2016 uzatvoril žalobca s každou fyzickou osobou Zmluvu o finančnom vyrovnaní, účelom ktorej bolo finančné vyrovnanie uhradenej kúpnej ceny podľa jednotlivých Zmlúv o budúcej kúpnej zmluve (t. j. prvé dve splátky uhradené daňovým subjektom za jednotlivé byty) a odplaty za postúpenie práv a povinností odstupujúcej zmluvnej strany na pristupujúcu zmluvnú stranu na základe Zmluvy o prevode práv a povinností. Postúpenie práv daňový subjekt vyfakturoval fyzickým osobám a správcovi dane odviedol daň.

uzatvoriť medzi obchodnou spoločnosťou PROFINEX estate, s. r. o. a žalobcom ako daňovým subjektom, riadne kúpne zmluvy na konkrétne nehnuteľnosti (byty), ktoré boli v týchto zmluvách špecifikované. 13. Zároveň si uplatnil nárok na odpočet v rozsahu 20 eur z titulu faktúry č. OF2016/067 na 120,00 eur vystavenej dodávateľom PROFINEX estate s.r.o. pre odberateľa MCPM s.r.o. za administratívne úkony týkajúce sa postúpenia práv žalobcu zo zmluvy o budúcej zmluve k bytu č. 3.10. na tretiu osobu (H. F.). 14. Ďalšie nároky na odpočítane boli uplatnené v rozsahu 267,01 eur z titulu faktúr špecifikovaných ako uznaný nárok v bode 2 tohto rozsudku a v rozsahu 52,29 eur z titulu faktúr za dodávku služieb od O2 špecifikovaných v bode 4. tohto rozsudku.

previesť. Uzatvorením týchto zmlúv o prevode práv a povinností došlo len k zmene jednej zmluvnej strany uvedenej v zmluvách o budúcej kúpnej zmluve, kde budúcim kupujúcim sa namiesto žalobcu stali fyzické (tretie) osoby. 17. K námietke žalobcu, že ak je v súlade so zákonom odvedenie DPH z titulu prevodu práv a povinností vyplývajúcich z uzatvorených zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách, je v rozpore so základnými právnymi zásadami sa domnievať, že nárok na odpočet DPH z titulu predtým nadobudnutých práv na uzatvorenie tých istých budúcich kúpnych zmlúv už v súlade so zákonom nie je, správny súd uviedol, že základom zmluvného vzťahu medzi obchodnou spoločnosťou PROFINEX estate, s. r. o. a žalobcom v zmysle uzatvorených Zmlúv o budúcej kúpnej zmluve nebol prevod práv, ale dodanie nehnuteľnosti. Dodávateľ obchodná spoločnosť PROFINEX estate, s. r. o. v zmysle zmlúv o budúcej kúpnej zmluve neodvádzal DPH z titulu prevodu práv a povinností ako tvrdí žalobca, ale DPH odviedol správcovi dane z vystavených faktúr č. OF2016/014, č.OF2016/015, č. OF2016/029, č. OF2016/030, ktoré boli vystavené v

18. K námietke žalobcu, že pred správcom dane preukázal, že svoje právo na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy postúpil za odplatu so ziskom na tretie osoby, správny súd uviedol, že táto skutočnosť nebola správcom dane v rámci vykonaného dokazovania spochybnená a má za to, že z obsahu jednotlivých Zmlúv o budúcej kúpnej zmluve vyplýva, že základom obchodného (zmluvného) vzťahu medzi zmluvnými stranami bolo dodanie nehnuteľností (tovaru) a nie poskytnutie služby. Uvedenú skutočnosť mal správny súd preukázanú zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 05.06.2017 č. 101204897/2017, kde na otázku správcu dane, čo bolo podmetom faktúr vystavených na základe Zmlúv o budúcej kúpnej zmluve, splnomocnený zástupca dodávateľa - obchodnej spoločnosti PROFINEX estate, s.r.o. uviedol že: „Predmetom vystavených faktúr bol predaj dvoch mezonetových bytov v nehnuteľnosti, ktorú vlastní a rekonštruuje spoločnosť PROFINEX estale, s.r.o.

v daňovom konaní argumentovať, že preddavky zaplatené v súvislosti s majetkom, ktorý nikdy nenadobudol do svojho vlastníctva použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ a preto sa nemôže legitímne dovolávať vzniku nároku na odpočítanie dane, ktorú zaplatil v preddavkových platbách a ani nenadobudne.

09.03.2016, 08.04.2016, 09.05.2016, 09.06.2016, 08.07.2016 a 08.08.2016 správny súd uviedol, že v konaní bolo nesporné, že žalobca je ako daňový subjekt registrovaný na DPH od 05.09.2016 a že predmetný odpočet DPH si uplatnil u správcu dane pri registrácii platiteľa v prvom zdaňovacom období september 2016 podľa ust. § 55 zákona o DPH v celkovej výške 52,29 eur z vyššie uvedených dodávateľských faktúr. Ani v tomto prípade si žalobca ako daňový subjekt nesplnil podmienku stanovenú v ust. § 55 ods. 1 a 2 zákona o DPH, pretože prijaté telekomunikačné služby nepoužil, ani nemohol použiť na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, nakoľko v čase, keď sa stal platiteľom, už boli predmetné služby spotrebované.

21. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný vec správne právne posúdil a že výklad právnych noriem tak procesných, ako aj hmotnoprávnych, bol zo strany žalovaného ako aj správcu dane v súlade s ustanoveniami zákona o DPH, Daňového poriadku, Ústavou Slovenskej republiky a právnym poriadkom Spoločenstva EÚ a to, Smernicou rady 2006/112/ ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá bola transponovaná do vnútroštátneho právneho predpisu - zákona o DPH. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom zistiť objektívnu pravdu ako podklad pre vydanie svojho rozhodnutia, pričom sa dôsledne pridŕžal zásady objektívnej pravdy, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral dostatočné podklady a dôkazy nevyhnutné pre svoje rozhodnutie.

poriadku. 22. Poukázal na judikatúru vyžadujúcu preukázanie dôvodnosti nároku na odpočítanie dane nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke (rozsudok NS SR č. 4Sžf/20/2011) a na nález Ústavného súdu I. ÚS 241/07-44, podľa ktorého, zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení - dodanie tovaru a úhrada za toto poskytnuté plnenie.

23. Uvedené správny súd zhrnul a vyhodnotil tak, že žalobca v konaní nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie DPH, pričom správca dane nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o realizácii predmetného obchodu, pretože samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že zo strany dodávateľov bolo uskutočnené dodanie deklarovanej dodávky vo vzťahu k nemu a preto mu nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 zákona o DPH.

Kasačná sťažnosť 24. Žalobca v kasačnej sťažnosti podanej v zmysle § 440 písm. g) namietal nesprávne právne posúdenie podľa ktorého žalobca nemal splniť zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane uvedené v ust. § 55 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH z dodávateľských faktúr č. OF2016/014 a č. OF2016/015, a č. OF2016/029 a č. OF2016/030 v dôsledku čoho sa podľa súdu nemohol legitímne dovolávať vzniku nároku na odpočítanie dane, ktorú zaplatil v preddavkových platbách v súvislosti so zmluvami o budúcich kúpnych zmluvách, na základe ktorých mal uzavrieť v budúcnosti kúpne zmluvy a nadobudnúť

vôľu uskutočňovať platby už počas výstavby/realizácie Projektu (viď bod 7.1. zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách) nemôže nijako zmeniť účel zmluvy o budúcej zmluve a ani zhojiť nesprávny právny záver súdu. Práve naopak zmluvnú voľnosť nie je možné nijako obmedzovať a to ani nárokom na odpočet DPH.Správny súd v odôvodnení rozsudku potvrdzuje, že žalobca svoje právo na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy previedol za odplatu so ziskom na tretie osoby. Pokiaľ správny súd potvrdzuje, že predmetom zmlúv o prevode práv bolo právo na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy nemôže platne konštatovať neoprávnenosť odpočtu DPH z dôvodu nenadobudnutia tovaru, keď sám potvrdzuje, že žalobca disponoval majetkovým právom a to právom na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy, ktoré previedol tretím osobám (ktoré mu zaplatili náhradu za postúpenie práva v členení náhrady preddavku a odplaty za prevod práv, a to s DPH, ktoré štátu odviedol). 26. Žalobcovi nebolo doposiaľ žiadnym odôvodnením vysvetlené, prečo vyššie popísané skutočnosti, keď došlo k odvedeniu DPH zaplatenej tretími (fyzickými) osobami, nemá žiadny

Z ustanovení čl. 2 bod 2.1 a 2.2 zmlúv o prevode práv a povinností (zo dňa 20.12.2016 a zo dňa 12.01.2017) vyplýva iba prevod práv a povinností zo zmlúv o budúcej kúpnej zmluve a nie prevod vlastníckeho práva. Správny súd preto nesprávne uvádza, že v zmluvách o budúcej kúpnej zmluve č. 11.08 a č. 11.09 zo dňa 20.03.2016 malo dôjsť k dodaniu tovaru.

20.03.2016 nadobudol právo, t. j. peniazmi oceniteľný nehmotný majetok, a tento následne previedol na fyzické osoby. Nakoľko existuje bezprostredná súvislosť medzi nadobudnutím práva uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu a prevodom tohto práva na tretie osoby, dovolával sa práva na priznanie odpočtu DPH z ceny, ktorú zaplatil za nadobudnutie tohto práva, ktoré je v zmysle 9 ods. 1 písm. a) považované za službu.

spotrebované. K uvedenému záveru správny súd dospel bez akéhokoľvek relevantného dôkazu. a aj napriek tomu, že žalobca poukázal na rozhodnutia NSS SR 10 Sžfk/l/2021 a 6Sžtk/2/2021, ktoré posúvajú dôkazné bremeno tvrdenia opaku na správcu dane. Žalobca nespochybniteľne preukázal, že telekomunikačné služby použil za účelom dodania ďalších tovarov a služieb, preto prešlo dôkazné bremeno o opaku tvrdenia na správcu dane, resp. žalovaného.

32. Sťažovateľov názor, že súd pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených PROFINEX estate, s.r.o. č. OF2016/014, č.OF2016/015, č. OF2016/029 a č. OF2016/030, ktorými boli fakturované prvé dve splátky ceny nehnuteľností ktoré sťažovateľ nikdy nenadobudol, postupoval v rozpore so zásadou neutrality, nie je podložený žiadnym relevantným dôkazom. Práve naopak, ak by súd uznal, že sťažovateľ má nárok na odpočet dane došlo by k porušeniu neutrality dane, kedy by si sťažovateľ na vstupe daň odpočítal z ceny tovaru (nehnuteľností), ale na výstupe by ju už nikdy neodviedol, nakoľko tovar (nehnuteľnosti), ku ktorému sa viazali zálohové platby podľa uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nenadobudol, a teda ho nemohol následne ani použiť na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Ide tu o logickú súvislosť.

Zo zmlúv o budúcej kúpnej zmluve jednoznačne vyplýva, že budúci kupujúci, t. j. sťažovateľ, prejavil záujem nadobudnúť od budúceho predávajúceho PROFINEX estate, s.r.o. vlastnícke právo k predmetu prevodu, pričom v zmysle čl. 2 predmetných zmlúv predmetom prevodu je konkrétny byt a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel, kde pôdorys bytu, popis jeho vybavenia tvorí prílohu č. 1 a č. 2 zmluvy, jeho cena je zmluvne dohodnutá (dokonca sťažovateľ uhrádzal ešte pred prevodom bytu do jeho vlastníctva dve splátky z ceny bytu) a prílohu č. 2 tvorí vzorová kúpna zmluva „Zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti“.

35. Pokiaľ v súvislosti s posudzovaním faktúry č. OF 2016/067 v bode 70 rozsudku správny súd nesprávne identifikoval dodávateľa a nesprávne uviedol dátum vystavenia dodávateľskej faktúry č.OF2016/067, je zrejmé, že boli uvedené nesprávne údaje (súd nesprávne uviedol, že dodávateľ je O2 Slovakia s.r.o. namiesto PROFINEX estate s.r.o. a dátum vystavenia 23.8.2018 namiesto 23.8.2016), išlo o zrejmú chybu v písaní, táto skutočnosť však nerobí záver súdu ohľadom nepriznania práva na odpočítanie dane z danej faktúry nezákonným alebo nesprávnym. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že súd pri plnení deklarovanom na predmetnej faktúre č.OF2016/067 skonštatoval, že sťažovateľ v konaní nepreukázal, že išlo o daň viažucu sa k tovarom a službám, ktoré nadobudol alebo prijal pred dňom, keď sa stal platiteľom, žalovaný uvádzal, že takéto konštatovanie súd neurobil. Súd v bode 70 uviedol, že v konaní bolo preukázané, že sťažovateľ si odpočet z predmetnej faktúry uplatnil u správcu dane pri registrácii platiteľa v prvom zdaňovacom období 9/2016 podľa ust. § 55 zákona o DPH,

IV. Posúdenie kasačného súdu

37. Sťažovateľove kasačné body v zásade smerovali k nesprávnemu právnemu posúdeniu v otázke nevzniknutia nároku na odpočet DPH z faktúr, ktorými boli uhradené zálohy na budúcu kúpnu cenu dvoch nehnuteľností ktoré žalobca prejavil záujem nadobudnúť na základe Zmlúv o budúcej kúpnej zmluve, ďalej z faktúry podľa Zmluvy o prevode práv zo Zmluvy o budúcej Zmluve na tretiu osobu, realizovanej pred nadobudnutím postavenia zdaniteľnej osoby a faktúr za telefónne poplatky za obdobie šesť mesiacov predchádzajúcich nadobudnutiu postavenia

Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 55 zákona o DPH (1) Platiteľ môže výlučne v prvom zdaňovacom období uplatniť právo na odpočítanie dane viažucej sa k tovarom a službám, ktoré nadobudol alebo prijal v postavení zdaniteľnej osoby pred dňom, keď sa stal platiteľom. (2) Platiteľ môže odpočítať daň podľa odseku 1 v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 50 a § 51 ods. 1 a 5.

39. V súvislosti s konaním žalobcu opísaným v bode 12 tohto rozsudku daňový subjekt uplatnil v zmysle ust. § 55 ods. 1 zákona o DPH v daňovom priznaní za prvé zdaňovacie obdobie september 2016 odpočítanie dane v celkovej výške 18977,68 eura z dodávateľských faktúr č. OF2016/014, č. OF2016/015, č. OF2016/029, č. OF2016/030 vystavených obchodnou spoločnosťou PROFINEX estate, s. r. o. k prijatým preddavkovým platbám od žalobcu ako daňového subjektu podľa Zmlúv o budúcej kúpnej zmluve na základe ktorých, sa po splnení dohodnutých podmienok mali uzatvoriť medzi obchodnou spoločnosťou PROFINEX estate, s. r. o. a žalobcom ako daňovým subjektom, riadne kúpne zmluvy na konkrétne nehnuteľnosti (byty), ktoré boli v týchto zmluvách špecifikované. 40. Žalobca na preukázanie oprávnenosti odpočtu DPH v tejto súvislosti zdôrazňoval existenciu úhrady dane na vstupe a použitie nadobudnutého plnenia na svoju podnikateľskú činnosť so zdôraznením princípu neutrality DPH. Kasačný súd však považuje za zásadnú skutočnosť nepreukázanie, že by úhradou časti kúpnej ceny na základe zmluvy o budúcej

Faktúry boli vystavené v zmysle prijatých platieb, ktoré boli uhradené na základe uvedených zmlúv, preddavkovými platbami uhrádzal kúpnu cenu nehnuteľností (tovaru), v zmysle uzatvorených zmlúv už počas realizácie projektu, t. j. keď ešte nebol ich vlastníkom.

Na ich základe došlo iba k prevodu práv a povinností zo zmlúv o budúcej kúpnej zmluve a nie prevodu vlastníckeho práva, došlo len k zmene jednej zmluvnej strany uvedenej v zmluvách o budúcej kúpnej zmluve, kde budúcim kupujúcim sa namiesto sťažovateľa stali tretie osoby (fyzické osoby).

Obdobne žalobca faktúrou 01/2017 zo dňa 12.1.2017 vyfakturoval vo vzťahu k bytu č, 11.09 sumu 73627 eur pozostávajúcu z 56873 eur (47394,16 +9478,84 DPH) náhrady uhradenej časti kúpnej ceny podľa Zmluvy o budúcej zmluve a 16754 eur(13961,67 + 2792,33 DPH) ako Odplatu za postúpenie na základe Zmluvy o prevode práv a povinností. Už z použitej terminológie je zrejmé, že v súvislosti s postúpením práv a povinností bolo zmluvne dojednané náhrada t. j. vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny a odplata za postúpenie t. j. za poskytnutú službu.

Podľa faktúry vyplývajúcej zo zmluvy o prevode práv a povinností, ktoré žalobca nadobudol na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ku konkrétnemu bytu prešli s účinnosťou od 23.8.2016 všetky práva a povinnosti žalobcu na H. F.. Na túto tretiu osobu tým za odplatu vyúčtovanú žalobcovi prešli oprávnenia zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v kombinácii so zmluvou o rezervácii. Ani daňové orgány nespochybňovali, že zaplatenie faktúry za administratívne služby súvisiace s predmetným prevodom súvisia so žalobcom poskytovanými službami.

45. Na základe tejto skutočnosti bol nárok na odpočítanie DPH posúdený ako uplatnený nedôvodne. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že pri vypracovávaní písomného vyhotovenia rozsudku správneho súdu došlo k zrejmým pisárskym chybám pri identifikácii a dátume vystavenia faktúry, keďže z nadväzujúcej časti odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplynulo ktorý nárok, akým spôsobom a s akým záverom bol posúdený.

46. Faktúry interné číslo 161100001 - 161100007 za poskytovanie telefonických služieb v období 2. - 8. mesiac 2016 (bližšie bod 4. tohto rozsudku), zahŕňajúce DPH v sumách 4,45 eur, 5,66 eur, 8,42 eur, 6,50 eur, 13,93 eur, 7,11 eur, 6,22 eur, nebolo možné zohľadniť pri odpočítaní DPH vzhľadom na to, že fakturované obdobie predchádzalo dátumu registrácie sťažovateľa ako platiteľa DPH. Vzhľadom na túto skutočnosť v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH v spojení s § 55 zákona o DPH dôkazné bremeno preukázania použitia služieb na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ zaťažuje sťažovateľa.

medzi nadobudnutím tovaru alebo prijatím služby a zdaniteľnou transakciou na výstupe. 48. Pokiaľ sťažovateľ opakovane argumentoval judikatúrou vo vzťahu k presunu dôkazného bremena, ani táto argumentácia nebola dôvodná. Sťažovateľove presvedčenie, že na unesenie dôkazného bremena - preukázania, že telefonické služby vyčerpané v období šiestich mesiacov predchádzajúcich registrácii platiteľa DPH boli použité na dodávky služieb platiteľom, postačuje predloženie faktúr, je nelogické a odporuje, účelu a úprave dôkaznej povinnosti daňovníka v zmysle §§49, 50, 51, 55 zákona o DPH ako aj všetkej sťažovateľom citovanej judikatúre.