3Sfk/34/2025

1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec (ďalej len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodnutím č. 103389269/2022 z 19. decembra 2022 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku znížil žalobcovi nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2021 zo sumy

3. Dôvodom neuznania uplatneného odpočtu DPH v tomto rozsahu bola skutočnosť, že aj keď žalobca splnil formálne aj materiálne podmienky pre odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o DPH“), vyhodnotením vykonaných dôkazov a preukázal, že daňový subjekt nevykonal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné v reálnej miere očakávať, aby sa uistil, že nebude účastný na dodávkach tovaru alebo služieb poznačených podvodom vo vzťahu k DPH.

4. Správca dane vychádzal zo zistení, že predmetné vozidlo bolo reálne dodané dodávateľom z iného členského štátu, Auto Plaza GmbH Schwabach, ktorý toto vozidlo uviedol do svojho súhrnného výkazu v rámci európskeho systému intrakomunitárnych dodaní VIES ako dodávku pre spoločnosť CAMGO s.r.o. Spoločnosť CAMGO s.r.o. do kontrolného výkazu neuviedla v časti A1 údaje z faktúry č. 2117156 z 12. júla 2021 v celkovej sume 133.360,00 EUR, z toho DPH 22.226,67 EUR, vystavenej pre žalobcu, pričom žalobca si túto daň odpočítal. V kontrolovanom zdaňovacom období došlo ku vzniku daňového úniku na dani z pridanej hodnoty u spoločnosti CAMGO s.r.o., ktorá nepredložila miestne príslušnému správcovi dane účtovníctvo za kontrolované zdaňovacie obdobie, čím neumožnila správcovi dane preveriť správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty, teda nepotvrdila v zmysle § 71 zákona o DPH, vierohodnosť faktúr, z ktorých si žalobca odpočítal daň. Uvedenú skutočnosť správca dane považoval za dôkaz toho, že faktúra vystavená v mene spoločnosti CAMGO s.r.o. je nevierohodná, spoločnosť CAMGO s.r.o. v predmetnom období nevykonávala len reálnu

zo záveru o preukázaní že daňový únik je dôsledkom podvodného konania, do ktorého sa žalobca zapojil bez toho, aby si preveril svojho dodávateľa vo vzťahu k riziku zapojenia do potenciálneho reťazca poznačeného podvodným konaním jedného z jeho článkov.

Zistený skutkový stav považoval za vyhodnotený v súlade s judikatúrou ESD a vnútroštátnych súdov, správca dane pri svojom rozhodovaní aplikoval tzv. Axel Kittel test, z obsahu rozsiahleho odôvodnenia je zrejmé, že nedošlo k porušeniu procesnej úpravy konania pred správcom dane, rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predvídané náležitosti, je dostatočne odôvodnené a riadne

II. Konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

Správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom zdôraznil rozsah súdneho prieskumu orgánu verejnej správy a viazanosť žalobnými dôvodmi. 7. Primárne sa zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia spočívajúcej podľa žalobcu v tom, že v rozpore s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie neobsahovalo vysporiadanie sa s námietkou žalobcu o nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly, ktorý v rozpore s § 47 písm. f) Daňového poriadku neobsahoval vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu. Správny súd uviedol, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ani rozhodnutie správcu dane vadami netrpia, pretože obsahujú zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 Daňového poriadku.

8. Správny súd pripomenul, že v úvode odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že žalobca podal proti protokolu z daňovej kontroly pripomienky, ktoré boli následne prerokované 15. novembra 2022, žalobca nesúhlasil so závermi správcu dane a podal priamo do zápisnice svoje stanovisko. Zároveň však správca dane uviedol, že nakoľko žalobca nepredložil vo vyrubovacom konaní žiadne relevantné dôkazy, ktoré by ovplyvnili zistené skutočnosti uvedené v protokole, naďalej trval na svojich zisteniach uvedených v

Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že predmetná žalobná námietka bola žalobcom uplatnená aj v odvolacom konaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom žalovaný na strane 20 a 21 svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v priebehu daňovej kontroly nevyjadroval k oboznámeniam zaslaným správcom dane (Oznámenie skutočností zistených pri daňovej kontrole z 15. februára 2022 - doručené žalobcovi 21. februára 2022, Oznámenie skutočností zistených pri daňovej kontrole z 27. apríla 2022 - doručené žalobcovi dňa 02.05.2022), obsahom ktorých bolo poučenie žalobcu, že v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku má daňový subjekt právo sa vyjadrovať k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

9. K namietanému nesprávnemu posúdeniu skutočností zistených daňovou kontrolou a následným námietkam k protokolu uviedol, že na ich základe správca dane pristúpil k vykonaniu dokazovania, ktoré navrhol žalobca v pripomienkach k protokolu - výzva spoločnosti LKK IMPORT CARS s.r.o. a výsluch Ladislava Vágoa, konateľa spoločnosti LKK IMPORT CARS s.ro. Na základe týchto pripomienok bol teda správca dane s podstatnou časťou argumentácie vo vyrubovacom konaní oboznámený a následne k nej zaujal stanovisko v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia.

2022). Poukázal na protirečivosť žalobcovej argumentácie obsiahnutej v správnej žalobe, kde uviedol, že nebol správcom dane oboznámený pred vydaním protokolu s novými zisteniami a s argumentáciou na strane 17 až 22 protokolu (účasť na podvodnom konaní ), ktoré tvorí právne posúdenie správcu dane a na strane druhej, v správnej žalobe zdôraznil, že závery a právne posúdenie správcu dane uvedené v poslednom Oznámení z 27. apríla 2022 a závery a právne posúdenie správcu dane uvedené v protokole a následne v prvostupňovom rozhodnutí

vyhľadávať. 11. Námietku, že vykonané zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce pre záver orgánov finančnej správy a ich právne posúdenie veci o vedomosti žalobcu o spojitosti predmetného zdaniteľného obchodu s podvodom na DPH, vyhodnotil ako natoľko všeobecne formulovanú, že z nej nebolo možné vyvodiť, v čom podľa žalobcu nebol orgánmi finančnej správy dostatočne zistený skutkový stav, resp. ako správca dane, prípadne žalovaný pochybili pri zisťovaní skutkového stavu. Poukázal na rozsiahle dokazovanie vykonané správcom dane.

Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Zároveň poukázal na relevantnú judikatúru SD EÚ.

bremeno pri daňovom podvode zaťažuje správcu dane, pričom zmyslom a účelom oznámenia pochybností podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku je právo daňového subjektu uniesť svoje dôkazné bremeno v rámci preukázania splnenia hmotnoprávnych a formálnych podmienok na odpočet DPH.

14. Správny súd ďalej uviedol, že z obsahu preskúmavaných rozhodnutí a z administratívneho spisu mal za preukázané, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k záverom z daňovej kontroly prostredníctvom práva podať pripomienky k protokolu z daňovej kontroly, čo aj žalobca

V prospech uvedenej argumentácie svedčí aj to, že z aktuálnej právnej úpravy daňového konania nemožno vyvodiť viazanosť správcu dane alebo žalovaného, ani právnym dôvodom neuznania uplatnených daňových oprávnení uvedeným v protokole z daňovej

Uvedeným postupom správcu dane žalobca žiadnym spôsobom nebol ukrátený na svojich právach, bolo mu umožnené oboznámiť sa so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly a brojiť proti záverom správcom dane, prípadne navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v rámci vyrubovacieho konania.

vyhodnotené. 16. K námietke žalobcu ohľadom nepreukázania príčinnej súvislosti medzi nárokovaním odpočtu dane a preukázaním vedomosti o podvodnom konaní, správny súd poukázal na judikatúru vo veci definície daňového podvodu a výsledky vykonaného tzv. Axel Kittel testu, v zmysle ktorého bol správcom dane preukázaný daňový únik ako dôsledok podvodu na DPH, pretože DPH v uvedenej výške, ktorú si žalobca odpočítal v zdaňovacom období júl 2021 nebola preukázateľne do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky odvedená v správnej výške na žiadnom stupni podvodného reťazca. Správca dane zistil, že žalobca konal vedome, keď pristúpil na nákup predmetného motorového vozidla spoločnosti CAMGO s.r.o., k uvedenému záveru dospel vyhodnotením toho, že žalobca pri objednaní vozidla komunikoval so spoločnosťou LKK IMPORT CARS s.r.o. a podľa priloženej e-mailovej komunikácie celý obchod zabezpečovala uvedená spoločnosť, ktorá žalobcovi posielala aj informácie týkajúce sa predmetného vozidla.

konta spoločnosti LKK IMPORT CARS s.r.o. Neuvážené konanie žalobcu podľa správcu dane preukazuje, že vedome pristúpil na ponuku spoločnosti LKK IMPORT CARS s.r.o., aby súhlasil s vystavením kúpnej zmluvy a faktúr v mene spoločnosti CAMGO s.r.o. Žalobca nedodržal zásadu opatrnosti v obchodnom styku, tieto neobvyklé a neštandardné podmienky transakcie mu museli byť podozrivé. Žalobca nepredložil správcovi dane okrem e-mailových správ žiadny dôkaz o tom, že spoločnosť LKK IMPORT CARS s.r.o. mu sprostredkovala kúpu preverovaného vozidla (nepredložil faktúru za dodanie služby sprostredkovania ani doklad o úhrade takejto služby). V KV žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2021 sa nenachádzala žiadna faktúra vystavená sprostredkovateľom LKK IMPORT CARS s.r.o., čo správca dane dôvodne vyhodnotil tak, že žalobca vedome pristúpil na podmienky neobvyklého nákupu preverovaného vozidla.

18. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenia všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného (navyše nekorešpondujúcich s dôvodmi, na ktorých boli preskúmavané rozhodnutia žalovaného i správcu dane založené), tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého

Vada nepreskúmateľnosti predmetných rozhodnutí ako celkov, správnym súdom nebola zistená, nakoľko základom záverov správcu dane je konštatovanie o nenaplnení podmienky pre odpočet DPH z dôvodu, že žalobca bol súčasťou podvodného reťazca a vedel alebo musel vedieť, že sa svojím konaním zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k

III. Kasačná sťažnosť

20. Sťažovateľ k vyhodnoteniu unesenia dôkazného bremena pri splnení hmotnoprávnych a procesnoprávnych podmienok zdôrazňoval, že správca dane mu pred vydaním protokolu neumožnil vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly ku všetkým zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Rovnako zotrval na argumentácii ohľadne dôsledkov nezaslania výzvy podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čím malo dôjsť k porušeniu ustanovení Daňového poriadku a zopakoval žalobné námietky týkajúce sa toho, že správa dane v procese daňovej kontroly pred sťažovateľom zamlčal zistené skutočnosti.

sťažovateľa. Za situácie, keď je nepochybné, že tovar bol dodaný, cena s daňou bola uhradená, a sťažovateľ si následne uplatnil nárok na odpočítanie, musí správca dane záver o účasti na daňovom podvode riadne preukázať - čo v tomto prípade nebolo splnené.

22. Sťažovateľ sa podrobne vyjadroval k absencii definície daňového podvodu vo Vnútroštátnom poriadku Slovenskej republiky a vyvodil z toho, že pokiaľ sťažovateľovi zo zákona nevyplýva, aké konanie je daňovým podvodom (v zmysle daňového práva), tak mu nie je možné preukazovať zo strany daňových orgánov, že sťažovateľ sa takéhoto protiprávneho konania, či už vedome alebo nevedome zúčastnil. V opačnom prípade by konanie daňových orgánov viedlo k porušeniu princípu zákonnosti, právnej istoty a predvídateľnosti práva. Sťažovateľ sa síce v napadnutom rozhodnutí pokúsil aplikovať určitú definíciu daňového podvodu, táto však nevyplýva z prameňa práva SR - preto sťažovateľ poskytol vlastnú právnu analýzu podvodu. 23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci v napadnutom rozsudku a námietky sťažovateľa považuje za neopodstatnené a neodôvodnené.

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 445 ods. 1 písm. c), ods. 2, § 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

K samotnej kasačnej sťažnosti musí kasačný súd uviesť, že sa miestami javila nekonzistentná, nesystematická, s duplicitným citovaním judikatúry. Napriek tomu, že sťažnostné body boli zhrnuté do dvoch okruhov označených: III. K obozretnosti daňového subjektu a IV. K štvrtej otázke Axel Kittel testu, pričom argumentácia je navzájom previazaná a opakuje sa, kasačný súd zidentifikoval následné relevantné kasačné body: (i) porušenie ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku v konaní pred správcom dane v nadväznosti na nesprávny názor na otázku dôkazného bremena a z toho vyplývajúce dôsledky na zákonnosť

27. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva a medzi účastníkmi je nesporné, že žalobca preukázal splnenie hmotnoprávnych a formálnych podmienok odpočítania dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH. Obsah celého dokazovania súvisiaceho s dodaním predmetného automobilu vrátane zistení týkajúcich sa priebehu obchodu za účasti bývalého konateľa spoločnosti CAMGO s.r.o., zapojenia sprostredkovateľskej spoločnosti LKK IMPORT CARS s.r.o. a financovania vozidla (resp. korešpondujúcich prevodov finančných prostriedkov na účet žalobcu), bol zhrnutý do Oznámenia skutočností zistených pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2021 zo dňa 27.04.2022 doručeného právnemu zástupcovi žalobcu. Po zhrnutí zistení do bodov A-F nasledovalo citovanie § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku o práve daňovníka vyjadrovať sa k skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly tak, aby boli v protokole uvedené jeho vyjadrenia a správca dane uviedol: „Všetky zistenia na základe vyššie uvedených úkonov správcu dane budú uvedené a vyhodnotené v protokole z daňovej kontroly.“

29. Oznámením zo dňa 11.05.2022 správca dane oznámil daňovému subjektu, že „daňový subjekt vyčerpal svoje dôkazné bremeno a dôkazné bremeno sa prenáša na správcu dane pri výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie odpočtu alebo jeho časti na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2021.“ Na základe zistených skutočností a dôkazov, ktoré správca dane získal počas výkonu daňovej kontroly a po ich vyhodnotení v ich vzájomnej súvislosti, výkon daňovej kontroly bude pokračovať dokazovaním v zmysle ustálenej judikatúry ESD a z nej vychádzajúcich rozsudkov NS SR.

31. V súvislosti s oprávnenosťou na vrátenie odpočtu DPH z titulu nákupu motorového vozidla AUDI RS 7 SPORTBACK bol dňa 23.06.2022 vystavený protokol, z ktorého vyplynulo, že z dokazovania týkajúceho sa komunikácie žalobcu so spoločnosťou LKK IMPORT CARS s.r.o. je zrejmé, že celý obchod s vozidlom zabezpečovala táto spoločnosť (str. 7 Protokolu), pričom spoločnosť zotrvávala na to, že iba sprostredkovala dovoz pre spoločnosť CAMGO s.r.o., s ktorou nemala žiadne obchodné vzťahy podliehajúce zdaniteľnému plneniu. Nakoľko spoločnosť CAMGO s.r.o. nepredložila správcovi dane požadované podklady na preverenie správneho uplatnenia DPH a relevantné skutočnosti sa nepodarilo potvrdiť ani dokazovaním správcu dane, správca dane pristúpil k zisťovaniu, či v preverovanom prípade mohlo dôjsť k spáchaniu daňového podvodu. Správca dane uviedol, že „o tejto skutočnosti informoval kontrolovaný daňový subjekt zaslaním Oznámenia č. 101348670/2022 ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa 16.5.2022“ (oznámenie zo dňa 11.05.2022).

33. Kasačný súd vo svojom rozsudku uviedol (pri zachovaní číslovania v zmysle rozsudku 1Sžfk/10/2020): „28. V prvom rade Najvyšší správny súd upriamuje pozornosť sťažovateľa, ako jedného zo subjektov vykonávajúceho verejnú moc v oblasti správy daní a poplatkov na to, že zásada zákonnosti je nesporne najvýznamnejšou zásadou daňového konania, pričom jej základ pochopiteľne nevychádza len z ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku, ale primárne z článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne spíše zápisnicu. Práve týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový

daňovej kontroly. 29. Samotnému prenosu dôkazného bremena v daňovom konaní sa vo svojom rozhodnutí sp.zn. I. ÚS 377/2018-53 zo 14. novembra 2018 venoval aj ústavný súd, ktorý v odôvodnení tohto rozhodnutia rozobral prenos dôkazného bremena nasledovne: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.

Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“

správy. 31. Odobrením vyššie uvedeného postupu správcu dane by v podstate mohlo dochádzať aj k obchádzaniu zákonnom stanovenej prekluzívnej jednoročnej lehoty (§ 46 ods. 10 daňového poriadku) na výkon daňovej kontroly, keď správca dane by v časovej tiesni nepostupoval podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, čím by následne nevykonával dokazovanie vo vzťahu k tvrdeniam kontrolovaného daňového subjektu, avšak protokol by vydal v zákonom stanovenej lehote. V tejto súvislosti je namieste uviesť, že účel daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je totožný. V rámci daňovej kontroly sa zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné na správne určenie dane, správca dane vyhodnocuje predložené doklady a oboznamuje daňový subjekt so svojimi pochybnosťami. Daňový subjekt tieto pochybnosti následne odstraňuje, následne správca dane posudzuje, či kontrolovaný daňový subjekt pochybnosti odstránil alebo nie, pričom tento proces sa deje v súčinnosti s daňovým subjektom.

Podľa názoru kasačného súdu, v rámci vyrubovacieho konania by sa v podstate mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vyvstali z pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania v určitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko riadne dokazovanie má byť primárne realizované v rámci daňovej kontroly. 32.

Ako už bolo vyššie uvedené, to je možné realizovať osobitným písomným oznámením zaslaným daňovému subjektu alebo i počas ústneho pojednávania s následným spísaním zápisnice. K aplikácii predmetného ustanovenia v prípade daňovej kontroly žalobcu však preukázateľne nedošlo ani jedným zo spomínaných spôsobov. Kasačný súd sa preto plne stotožňuje so záverom správneho súdu, že písomnosť označená ako „Oboznámenie sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly“ zo dňa 16. mája 2016, ktorým správca dane žalobcovi oznámil, že sa môže dostaviť na Daňový úrad Košice za účelom oboznámenia sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014, atribúty ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku nespĺňa, nakoľko v nej absentujú akékoľvek pochybnosti zistené správcom dane, teda zosumarizovanie výsledkov prebiehajúcej daňovej kontroly na základe doručených odpovedí z MVI v spojení s dokladmi predloženými žalobcom, pričom túto písomnosť taktiež nebolo možné posúdiť ani ako predvolanie daňového

pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.) sa vzťahuje iba k preukazovaniu splnenia hmotnoprávnych a formálnych náležitostí, nie k skúmaniu účasti na daňovom podvode, tento názor podľa kasačného súdu nemá žiaden podklad ani v právnej úprave, ani v judikatúre.

36. Kasačný súd sa s poukazom na rozhodnutie vo veci sp. zn. 1Sžfk/10/2020 nestotožňuje ani s názorom žalovaného, akceptovaným aj správnym súdom, že v prípade postupu opísaného v prejednávanej veci nedošlo k ujme na právach daňovníka, nakoľko sa mohol vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a na jeho vyjadrenia zo dňa 09.08.2022 námietky k protokolu správca dane reagoval doplnením dokazovania, čo sa odzrkadlilo aj v obsahu rozhodnutia správcu dane. (ii) K aplikácii Axel Kittel testu a správnosti záverov o zapojení sťažovateľa do daňového

38. Daňový podvod je judikatúrou definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia (viď. napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 30. januára 2018, čj. 5 Afs 60/2017-60).

39. Na účely prejednávanej veci je v tomto štádiu konania nadbytočné poukazovať na rozsiahlu judikatúru v otázke dokazovania vedomej, či nedbanlivostnej účasti na daňovom podvode a jej dôsledkoch, nakoľko základným pochybením v konaní správcu dane bolo nerešpektovanie procesnej úpravy § 56 ods. 7 Daňového poriadku.

40. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, kasačný súd sa nestotožnil s jasne vyjadreným právnym názorom správneho súdu o stotožnení sa s kompletnou právnou argumentáciou žalovaného, založenou na prípustnosti neaplikácie dôsledného postupu v zmysle § 56 ods. 7 Daňového poriadku, čo malo určujúci význam pre celý jeho ďalší postup a spôsob a rozsah napadnutého

V. Záver

41. Vzhľadom na vyššie uvedené, kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu vydaný na základe nesprávneho posúdenia námietky zákonnosti postupu v konaní pred správnym súdom a následnej ujme na procesných právach účastníka a vec vrátil na ďalšie konanie správcovi dane (§ 462 ods. 2 SSP). Rozhodnutie kasačného súdu neznamená automaticky, že sťažovateľovi musí byť priznaný sporný nárok na vrátenie dane, je však povinnosťou daňových orgánov v rámci konania umožniť daňovníkovi realizáciu všetkých zákonom garantovaných práv a o nároku na vrátenie dane rozhodnúť na základe aplikácie právnej úpravy a v súlade s neustále sa vyvíjajúcou judikatúrou vnútroštátnych súdov, ako aj Súdneho dvora EU. 42. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že procesne úspešnému sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania a konania pred správnym súdom (§ 467 SSP). 43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 25. februára 2026