3Sfk/37/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., vo veci žalobcu (sťažovateľa): VINÁRSTVO Viničky s.r.o., IČO: 36588016, so sídlom Ladmovce 186, 076 34 Ladmovce, právne zastúpeného: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., IČO: 47232544, so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/ 19550/2015-77 z 24. septembra 2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/102/2022-220 z 1. decembra 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

Rovnako správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 41987,50 eur z faktúry č. F005/2010 z 25. novembra 2010 od dodávateľa LOGISTIC ZEMPLÍN s.r.o. za technológie pre výrobné a skladovacie priestory - projekt HATFA z dôvodu, že k dodaniu podľa faktúry od predmetného dodávateľa nedošlo v zdaňovacom období november 2010.

Správne konanie o návrhu žalobcu na obnovu daňového konania 3. Žalobca 14. mája 2015 doručil správcovi dane návrh na obnovu konania vo veci dodatočného platobného výmeru podľa § 75 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 3 a 4 zákona č.

4. Dôvody na obnovu daňového konania vidí žalobca tiež v tom, že správca dane mu neumožnil klásť svedkom (zamestnancom spoločnosti JOMADO s.r.o.) v priebehu daňovej kontroly otázky, zvolil písomnú formu výsluchu svedkov a vyhodnocoval dôkazy proti žalobcovi tendenčne a účelovo. Rovnako správca dane v daňovom konaní mal vychádzať z dôkazu vykonaného v inom daňovom konaní (miestne zisťovanie z 29. novembra 2010), získaného ešte pred začiatkom daňovej kontroly. Osobitne dôvodom na obnovu daňového konania má byť aj skutočnosť, že do výkonu daňovej kontroly v predmetnej veci zasahovala osoba, ktorá mala byť z daňovej kontroly vylúčená pre zaujatosť.

Zaujatosť predmetného zamestnanca mala vyplývať zo zápisníc Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove o výsluchu svedka O.. Z. Q. ČVS: ORP-516/2-VYS-TV-2015 z 25. marca 2015 a O.. S. J. ČVS: ORP-516/2-VYS-TV-2015 zo 16. apríla 2015, ako aj z oznámenia možných dôvodov zaujatosti O.. Z. Q. zo 17. júna 2011.

2014. 6. V Protokole o vnútornej kontrole je uvedené, že kontrolná činnosť bola realizovaná u správcu dane v čase od 22. apríla 2013 do 22. júna 2013 s predmetom kontroly „Zákonnosť postupu orgánov finančnej správy SR pri: . . . A.4. Správe daní A.5.

7. Zistenia obsiahnuté v Protokole o vnútornej kontrole týkajúce sa žalobcu a daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie 2010 (začatá 9. februára 2011 a ukončená 26. januára 2012) realizovanej správcom dane sú nasledujúce (str. 19 až 23 Protokolu o vnútornej kontrole): a) absencia dokladu preukazujúceho vrátenie zapožičaných dokladov daňovému subjektu v lehote 30 dní (konštatované porušenie § 15 ods. 9 zákona o správe daní), b) vyhotovenie odpovede na dožiadanie č. 712/320/7013/11/Mih z 22. februára 2011 bez podpisu vedúcej oddelenia kontroly (nedodržanie Podpisového poriadku finančnej správy č. 2/2012/1000100 v znení dodatku č. 1 platného od 1. januára 2012) a jeho neopatrenie obdĺžnikovou pečiatkou správcu dane (nedodržanie Smernice pre manipuláciu s pečiatkami a ochranu pečiatok daňových orgánov č. 2/2003/160 v znení dodatkov zo 16. marca 2011), c) vyhotovenie zápisnice o ústnom pojednávaní č. 738/320/9642/11/Fab zo 6. mája 2011 z miestneho zisťovania vykonaného správcom dane 6. mája 2011 v spoločnosti RESCUE SERVICE s.r.o.

Zo zápisnice je však zrejmé, že pri svedeckej výpovedi bol prítomný aj kontrolovaný daňový subjekt (porušenie § 27 ods. 1 a § 15 ods. 5 písm. e) zákona o správe daní), e) zo Zápisnice o miestnom zisťovaní č. 738/320/15888/11/Fab z 22. júna 2011 nie je zrejmé, či účastníci daňového konania mali alebo nemali návrhy, námietky smerujúce proti obsahu zápisnice a taktiež závery o týchto námietkach a návrhoch. Z predmetnej zápisnice tiež vyplýva, že k miestnemu zisťovaniu sa dostavil konateľ spoločnosti na základe telefonického dohovoru, o ktorom nebol spísaný úradný záznam (porušenie § 11 ods. 2 a § 12 ods. 2 zákona o správe daní), f) zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 738/320/16757/11/Hef z 29. júna 2011 nie je jednoznačné, kde sa konanie uskutočnilo a ani z nej nie je zrejmé, či účastník daňového konania mal alebo nemal návrhy, námietky smerujúce proti obsahu zápisnice a taktiež v nej nie sú obsiahnuté ani závery o týchto námietkach a návrhoch (porušenie § 11 ods. 2 zákona o správe daní), g) správca dane, vychádzajúc z úradného záznamu z 10. augusta 2011 o predložení stanoviska

subjektu na daňový úrad za účelom oboznámenia sa so svedeckými výpoveďami namiesto spísania zápisnice o ústnom pojednávaní zachytávajúcej komunikáciu s daňovým subjektom (porušenie § 11 ods. 2 zákona o správe daní), k) vyhotovenie Protokolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 9800404/28/12/Fab z 9. januára 2012 neobsahujúceho vlastnoručný podpis daňového subjektu, iba podpis splnomocnenej zástupkyne spoločnosti, ktorá sa zúčastnila prerokovania protokolu (porušenie § 15 ods. 11 písm. l) zákona o správe daní v nadväznosti na § 165 ods. 4 Daňového poriadku). 8.

X. O.. Z. Q. v Zápisnici o výsluchu svedka ČVS: ORP-516/2-VYS-TV-2015 z 25. marca 2015 uviedol, že ako vedúci oddelenia kontroly v rámci správcu dane v období od 1. júna 2011 do 31. decembra 2011 najmä organizačne zabezpečoval výkon kontrol, pričom pripustil aj možnosť jednoduchšieho metodického vedenia. Z titulu svojej funkcie však nezasahoval do vyhodnocovania dôkazov a ani do dôkazného konania v rámci kontrol. Rovnako nezastupoval správcu dane a ani nepodpisoval žiadne dokumenty. V rámci daňovej kontroly realizovanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2011 svedok uviedol, že oznámil dôvody jeho možnej zaujatosti nadriadenému (O.. J.) listom zo 17. júna 2011. Tento o predmetnom oznámení nerozhodol. Podľa Zápisnice z výsluchu svedka O.. S. J. ČVS: ORP-516/2-VYS-TV-2015 zo 16. apríla 2015, tento svedok o oznámení O.. Z. Q. nerozhodol a nezaujal k nemu ani stanovisko, keďže ho považoval za účelové. Ako vedúci oddelenia kontroly O.. Q. nemal právo žiadnym spôsobom zasahovať do samotného výkonu jednotlivých daňových kontrol. Mal zabezpečovať len riadenie týchto kontrol a metodické usmerňovanie jednotlivých kontrolórov.

potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Zdôraznil, že z listu viceprezidentky finančnej správy z 2. apríla 2014 nemožno vyvodzovať existenciu dôvodov na povolenie obnovy konania. Ide o predbežné preskúmanie predložených dokladov a tvrdení daňového subjektu, pričom zistenia mali byť uvedené až následne v doplnení listu. Žalobcom priložené doplnenie sa však týkalo iného daňového subjektu. Rovnako pochybenia uvedené v Protokole o vnútornej kontrole majú povahu pochybení procesného charakteru, ktoré nepreukazujú nepravdivosť skutkových zistení v predmetnej daňovej veci a nespôsobujú ani nezákonnosť protokolu z kontroly v danej veci. Tieto vady pritom už boli preskúmané v odvolacom konaní proti dodatočnému platobnému výberu a v nadväzujúcom správnom súdnom konaní. 15. Vo vzťahu k namietanej zaujatosti O.. Z. Q. žalovaný zdôraznil, že na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2010 bolo poverených postupne niekoľko osôb, O.. Z. Q. však medzi nimi nebol. Z tvrdení žalobcu nie je zrejmé, ako mal O.. Z. Q. zasahovať do kontrolnej činnosti. Priložené zápisnice z trestného konania nemožno považovať za relevantné, keďže sa týkajú iného zdaňovacieho obdobia.

II. Súdny prieskum rozhodnutia žalovaného predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia správneho súdu

konania. V štádiu rozhodovania o návrhu na obnovu konania sa nemôže vyhodnocovať reálny vplyv predložených dôkazov na meritum veci a ani sa nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu, či novopredložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv na meritum veci (poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 5/2011 a 6 Sžf 4/2012). Žalovaný a prvostupňový orgán preto postupovali nesprávne, pokiaľ hodnotili vplyv Protokolu o vnútornej kontrole na zákonnosť dodatočného platobného výmeru. Žalobca sa tiež nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že závery Protokolu o vnútornej kontrole upozorňujú výlučne na pochybenia procesného charakteru, ktoré nepreukazujú nepravdivosť skutkových zistení

17. Podľa žalobcu neobstojí ani argumentácia žalovaného vo vzťahu k možnej zaujatosti O.. Z. Q.. Zdôrazňuje, že vplyv predmetného zamestnanca správcu dane na daňovú kontrolu vo veci žalobcu vyplýva z jeho postavenia ako vedúceho zamestnanca, nie ako zamestnanca povereného výkonom daňovej kontroly. Je preto tiež irelevantné, že predložené dôkazy sa týkali iného zdaňovacieho obdobia, keďže kontrolórov riadil aj pri kontrole zdaňovacieho obdobia november 2010. 18. Žalovaný vo vyjadrení ku správnej žalobe v podstatnom zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v preskúmavanom rozhodnutí. Nad rámec toho doplnil, že z daňovej kontroly môže byť vylúčený iba ten zamestnanec, ktorý počas tejto aj uskutočňuje procesné úkony (vedie dokazovanie, rozhodovanie). Nie je však možné vylúčiť zamestnanca, ktorý vykonáva len činnosť administratívneho charakteru. Daňovú kontrolu v predmetnej veci boli oprávnení vykonávať len poverení zamestnanci, medzi ktorých O.. Z. Q. nepatril. Iní zamestnanci správcu dane, ani vedúci kontroly či daňového úradu nemôžu zasahovať do úkonov pri daňovej kontrole a nie sú oprávnení zasahovať ani do vyrubovacieho konania. Žalovaný opätovne

konaní použiť. Správny súd tiež poukázal na to, že dôvodom na obnovu konania môže byť aj preukázanie vydania rozhodnutia na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé alebo ak bolo dosiahnuté trestným činom. V predmetnej veci pritom bolo vedené trestné konanie a za dôležité považoval správny súd aj to, že do daňovej kontroly mohla zasahovať osoba, ktorá mala byť vylúčená z dôvodu svojej zaujatosti.

21. Najvyšší súd tiež upozornil správny súd, že podľa § 22 ods. 2 Daňového poriadku (obdobne tiež § 131 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov; ďalej len „SSP“) si správca dane nemôže urobiť relevantný úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin. Úvahy správneho súdu opisujúce trestné stíhanie vo veci zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa sú preto nejasné. Konanie správnych súdov vedené pod sp. zn. 1S/46/2018 a 1Sžfk/55/2020.

Správnemu súdu bolo v ďalšom procesnom postupe doručené vyjadrenie žalobcu z 29. mája 2018, v ktorom zdôraznil, že počas celej daňovej kontroly ako aj po jej ukončení upozorňoval na nesprávny postup správcu dane. V danom čase však išlo len o domnienky žalobcu, ktoré boli správcom dane ako aj prvostupňovým orgánom považované za nedôvodné. Až vydaním Protokolu o vnútornej kontrole získali predmetné námietky na relevancii.

uvedené môže tiež zakladať dôvod na obnovu konania. Ide pritom o nedostatky, ktoré môžu viesť k nezákonnosti dôkazov vychádzajúcich z daňovej kontroly a ich nepoužiteľnosti pre daňové konanie. Za osobitne významné považoval Najvyšší súd porušenia spočívajúce v prekročení lehôt na vykonanie daňovej kontroly či vykonávanie úkonov daňovej kontroly vylúčeným pracovníkom správcu dane. V ďalšom konaní uložil príslušným orgánom pripojiť spisy z vnútornej kontroly (týkajúce sa Protokolu o vnútornej kontrole), ako aj spisy z disciplinárnych konaní voči vylúčeným zamestnancom správcu dane a tieto komplexne posúdiť s ohľadom na zákonnú úpravu dôvodov povolenia obnovy daňového konania.

Za najzásadnejšie považoval správny súd skutočnosti, že správca dane neupovedomil žalobcu o výsluchu svedkov. Bolo mu odopreté právo klásť svedkom otázky, vyjadriť sa k nim a vyvrátiť ich tvrdenia. Za nesprávny považoval aj postup, keď správca dane zaslal vybraným svedkom písomné otázky bez vysvetlenia, prečo nevypočul všetkých relevantných svedkov, nepredvolal osobu, ktorej osobná účasť v daňovom konaní bola nevyhnutná, písomne o tomto postupe neupovedomil žalobcu a tiež zistenie, že správca dane neukončil daňovú kontrolu v zákonnej

27. O kasačnej sťažnosti žalovaného podanej proti rozsudku správneho súdu sp. zn. 1 S 46/ 2018 zo 16. januára 2020 rozhodoval vzhľadom na prechod výkonu súdnictva (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z.) Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“). Kasačný súd, konštatujúc viazanosť doterajšou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu, vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní účastníkov konania rozsudkom sp. zn. 1 Sžfk 55/2020 z 30. marca 2022 zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia sa venoval prípustnosti odklonu od kasačnej záväznosti rozhodnutia vydaného kasačným súdom a vyhodnoteniu námietky nesprávneho právneho posúdenia uplatnených dôvodov obnovy konania.

februára 2018 (bod 20 tohto rozsudku) vyslovil na prerokúvanú vec záväzný právny názor, v zmysle ktorého zistenia v Protokole o vnútornej kontrole nepredstavujú dôvod na obnovu daňového konania podľa § 75 ods. 1 písm. a) a b) Daňového poriadku.

neprislúchalo prisvojovať si úlohu zjednocovateľa judikatúry kasačného súdu, posudzovania správnosti jeho záverov v konkrétnej veci a prelamovania kasačnej záväznosti zrušujúceho rozhodnutia vydaného v prejednávanej veci.

uviedol, že ide o záver obsiahnutý v záverečnej časti Protokolu o vnútornej kontrole na str. 55 až 63, avšak toto zistenie sa na žalobcu nevzťahovalo a týkalo sa iného kontrolovaného daňového subjektu. Navyše uvedené zistenia žalobca nenamietal ani v správnej žalobe, ani v kasačnej sťažnosti.

31. V ďalšom konaní uložil správnemu súdu opätovne posúdiť rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie v intenciách názoru Najvyššieho správneho súdu, nakoľko správny súd nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu a vychádzal taktiež z nesprávneho právneho posúdenia veci.

32. Správny súd po vrátení veci na ďalšie konanie vec prejednával pod sp. zn. 1S/102/2022 a rozsudkom sp. zn. 1 S 102/2022 z 1. decembra 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobcu zamietol. V odôvodnení poukázal na závery v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžfk 12/2016 z 20. februára 2018 a v rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1 Sžfk 55/2020 z 30. marca 2022 s vyslovil záver, že námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Finančného riaditeľstva č. 1020503/1/530793-987043/2012/4897 zo 16. mája 2012. 33. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadal zmeniť tento rozsudok tak, že kasačný súd zruší rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. 34. Sťažovateľ sa nestotožnil s argumentáciou v napadnutom rozsudku správneho súdu, ktorý odkázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1 Sžfk 55/2020 z 30. marca 2022 a naďalej zastáva názor, že Protokol o vnútornej kontrole predstavuje nový dôkaz, ktorý môže mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia o dodatočnom platobnom výmere. Znovu poukázal na list viceprezidentky Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z 2. apríla 2014. Podľa sťažovateľa napadnutý rozsudok sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci s tým, že

rozsudok

nebol dostatočne odôvodnený, pretože správny súd sa nevysporiadal so všetkými jeho argumentmi. Rovnako tak poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 z 27. júna 2018 (kontrolované obdobie október 2010) a dodal, že súdy by mali zabezpečiť, aby v obdobných skutkových prípadoch nedochádzalo k rozdielnym rozhodnutiam s poukazom na princíp právnej istoty a predvídateľnosti. 35. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozhodnutím správneho súdu a skonštatoval, že skutočnosti uvádzané sťažovateľom v kasačnej sťažnosti nezakladajú dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Ďalej uviedol, že na svojich záveroch trvá a odkázal na svoju predchádzajúcu argumentáciu. 36. Sťažovateľ po lehote na doplnenie kasačnej sťažnosti doručil Najvyššiemu správnemu súdu podanie označené ako „Sumarizačné vyjadrenie“, v ktorom zrekapituloval priebeh konania, argumentáciu v kasačnej sťažnosti a doplnil, že pokiaľ sa kasačný súd nestotožní s jeho názorom ohľadne splnenia podmienok na obnovu konania, kasačný súd by mal postúpiť vec Veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) SSP. Sťažovateľ má totiž za to, že pri posúdení prípustnosti Protokolu o vnútornej kontrole, ako aj namietanej zaujatosti O.. Z. Q. nastal medzi senátmi Najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 1 Sžfk 12/2016 z 20. februára 2018 a sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 z 27. júna 2018 zrejmý a zásadný judikatórny rozkol, ktorý mal vplyv na posúdenie splnenia podmienok obnovy konania.

37. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 23. marca 2023 a ten o veci rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku. 38. .Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 39. Úlohou kasačného súdu bolo vysporiadať sa s požiadavkou na prieskum správnosti právneho posúdenia veci v napadnutom rozsudku správneho súdu sp. zn. 1 S 102/2022 z 1. decembra 2022, založeného na závere o nesplnení zákonných podmienok na povolenia obnovy konania v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku a zároveň s námietkou judikatórneho

40. V tejto súvislosti treba uviesť, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti síce poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 z 27. júna 2018, avšak odklon od ustálenej rozhodovacej praxe bližšie namietal až v podaní označenom ako „Sumarizačné vyjadrenie“, ktoré bolo podané po lehote na doplnenie kasačnej sťažnosti.

41. V rozsudku sp. zn. 1 Sžfk 55/2020 z 30. marca 2022 sa Najvyšší správny súd priklonil k záverom Najvyššieho súdu vysloveným v rozsudku 1 Sžfk 12/2016 z 20. februára 2018 a zhodne konštatoval, že Protokol o vnútornej kontrole a závery z neho vyplývajúce nepredstavujú také skutočnosti, ktoré by zakladali dôvody obnovy konania v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku vo vzťahu k daňovej kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie

42. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 z 27. júna 2018 (zdaňovacie obdobie október 2010) však nevychádzal z takejto diferenciácie zistení obsiahnutých v predmetnom protokole. Vo svojom odôvodnení vyslovil záver, že „Podľa opisu nejde o drobné

43. Kasačný súd konajúci vo veci 3Sfk/37/2023 však musí konštatovať, že uvedené, v texte podčiarknutím zvýraznené pochybenia sa v Protokole o vnútornej kontrole v súvislosti so sťažovateľovou daňovou kontrolou na DPH za zdaňovacie obdobie október 2010 nenachádzajú (bližšie pozri str. 17 až 19). Rovnako tak tieto pochybenia nie sú obsiahnuté ani pri daňovej kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie november 2010 týkajúcej sa prejednávanej veci, čo v konečnom dôsledku sťažovateľ nerozporoval ani v správnej žalobe, ani v kasačnej sťažnosti. Treba zdôrazniť význam toho, že aj keď sa v záverečnom zhrnutí výsledkov kontroly v Protokole o vnútornej kontrole, v časti 4. výkon daňových kontrol, sa na str. 59 síce nachádza porušenie ustanovenia § 15 ods. 17 v nadväznosti na § 165 ods. 4 Daňového poriadku tým, že správca dane neukončil daňovú kontrolu v zákonnej lehote, avšak uvedené zistenie sa týkalo daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby DS RESCUE SERVICE s.r.o. za IV. štvrťrok 2010 a nie sťažovateľa.

45. Na základe vyššie uvedených skutočností je možné konštatovať, že Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 z 27. júna 2018 evidentne vychádzal z úplne iných skutkových zistení, teda z odlišného skutkového stavu, z akého vychádzal Najvyšší súd v skôr vydanom rozsudku sp. zn. 1 Sžfk 12/2016 z 20. februára 2018 a Najvyšší správny súd v nadväzujúcom rozsudku sp. zn. 1 Sžfk 55/2020 z 30. marca 2022. Dôsledkom toho je, že senát Najvyššieho súdu v neskoršom rozsudku sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 z 27. júna 2018 síce dospel k odlišnému právnemu názoru, avšak na základe odlišných skutkových zistení, ktoré si z Protokolu o vnútornej kontrole vyabstrahoval. Práve odlišné zistenia, vzťahujúce sa ku konkrétnemu zdaňovaciemu obdobiu november 2010 boli podľa kasačného súdu rozhodujúcimi pre dôvodne odlišný meritórny záver v rozhodnutí vo veci 1Sžfk /12/2016 a následne 1Sžfk/55/2020 oproti záveru vo veci 3Sžfk/1/2018. Nakoľko odlišnosť rozhodnutí bola vyvolaná tým, že senát

46. Kasačný súd má za to, že na základe oboznámenia sa s obsahom rozhodnutí a porovnania odôvodnenia rozhodnutí vo veci sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 a 1Sžfk/12/2016 si sťažovateľ mal byť vedomý, že Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 z 27. júna 2018 vychádzal z iných skutkových zistení, ako vychádzal Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1 Sžfk 12/2016 z 20. februára 2018 a preto nejde o odklon v rozhodovacej činnosti. Z tohto dôvodu sa ani kasačný súd necítil, nie je povinný uznesením postúpiť vec na rozhodnutie veľkému senátu v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) SSP (v obdobnom smere pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 239/2025 z 30. apríla 2025). Rozhodujúce je to, že nenastala situácia, keď by na základe takmer totožného skutkového stavu došlo k dvom zásadne rozdielnym právnym posúdeniam, keď jeden senát by považoval zistené nedostatky za závažné procesné vady a iný len za administratívne pochybenia. To sa ale v prípade uvedených dvoch rozhodnutí Najvyššieho súdu nestalo.

Pokiaľ sťažovateľ upriamoval pozornosť kasačného súdu na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 267/2018 z 19.

48. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia v otázke splnenia zákonných podmienok povolenia obnovy konania v zmysle § 75 Daňového poriadku, kasačný súd v prvom rade poukazuje na príslušnú právnu úpravu: Podľa § 75 daňového poriadku (1) Daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol

50. Zistenia Finančného riaditeľstva týkajúce sa sťažovateľa a daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2010 (bližšie uvedené v bode 7 tohto rozsudku) je dôvodné vzhľadom na ich charakter a dôsledky vyhodnotiť ako administratívne pochybenia formálneho charakteru tak, ako to urobili Najvyšší súd a Najvyšší správny súd vo svojich vyššie uvedených rozhodnutiach. Kasačný súd rovnako zastáva názor, že tieto pochybenia nijakým spôsobom nespochybňujú skutkový stav zistený v ukončenom daňovom konaní a zjavne nemôžu mať ani vplyv na správnosť výroku rozhodnutia o dodatočnom platobnom výmere.

Naviac ustanovenie § 75 ods. 1 písm. a) daňového poriadku ustanovuje kumulatívnu podmienku preukázania, že eventuálne spôsobilé nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli dodatočne najavo a mohli by mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia sa nemohli uplatniť v konaní bez zavinenia účastníka konania. Z priebehu daňového konania nevyplýva a ani to sťažovateľ nijako v kasačnej sťažnosti neuvádza, že pochybenia bližšie uvedené v bode 7 tohto rozsudku sťažovateľ nemohol namietnuť už v daňovom konaní smerujúcom k vydaniu dodatočného platobného výmeru, resp. v nasledujúcom konaní o riadnom opravnom prostriedku alebo v konaní o správnej žalobe, pri ktorej sa už predpokladá, že sťažovateľ je zastúpený advokátom, od ktorého sa očakáva, že pri vynaložení všetkej svojej odbornej starostlivosti si pochybenia takejto povahy všimne a namietne ich v prospech svojho klienta.

Stotožňuje sa s vyhodnotením tejto opakovanej námietky v rozsudku sp. zn. 1 Sžfk 55/2020 z 30. marca 2022 podľa ktorého samotná skutočnosť, že O.. Z. Q. bol v postavení nadriadeného zamestnanca, ešte nepostačuje pre záver, že tento zamestnanec sa aj zúčastňoval daňovej kontroly, čo predstavuje primárny predpoklad pre úvahu o otázke zaujatosti zamestnanca správneho orgánu a jeho následného vylúčenia, resp. nevylúčenia. Navyše z doloženej zápisnice z trestného konania, na základe ktorej sťažovateľ argumentuje, je zjavné, že sa týka iného zdaňovacieho

53. Ku kasačnej námietke ohľadne listu Finančného riaditeľstva č. 1400000/1/168747/2014 z 2. apríla 2014 kasačný súd uvádza, že nesprávne vyhodnotenie obsahu listu prvostupňovým orgánom, resp. žalovaným, v konaní o návrhu žalobcu na obnovu konania, nebolo žalobcom v žalobe nijako namietané. Kasačný súd zo svojej podstaty najmä preskúmava závery správneho súdu v rozsahu dôvodov kasačnej sťažnosti a na jeho rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia správneho súdu. Preto skutkovým podkladom pre rozhodnutie kasačného súdu môžu byť iba tie skutočnosti a dôkazy, ktoré žalobca uviedol v konaní pred správnym súdom. Inak povedané v kasačnej sťažnosti sťažovateľ nemôže uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem takých skutočností a dôkazov, ktoré preukazujú prípustnosť a včasnosť podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 441 SSP.

54. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že sťažovateľ v prejednávanej veci netvrdil a ani nepreukázal, že rozhodnutie o dodatočnom platobnom výmere bolo vydané na základe dôkazov, ktoré by sa ukázali ako nepravdivé, alebo že sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom, resp. že rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. Preto v tejto veci nie sú dané dôvody na obnovu konania ani v zmysle § 75 ods. 1 písm. b) a c) Daňového poriadku.