3Sfk/38/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a zo sudcov JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): KZ Bardejov, s.r.o., so sídlom Duklianska 1399, 085 01 Bardejov, IČO: 47395087, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 102773629/2019 zo dňa 2. decembra 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 2S/15/2020-52 zo dňa 13. januára 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania na kasačnom súde.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej „správny súd“), ktorou sa domáhal jeho zrušenia a priznania trov konania. Žalobca mal za to, že (I) napadnuté rozhodnutie je nezákonné, (II) samotná existencia tovaru nebola spochybnená, (III) tovar dodal dodávateľ deklarovaný na faktúre, (IV) daňové orgány svojvoľne hodnotili dôkazy a nevykonali žalobcom navrhované dôkazy a (V) uniesol vlastné dôkazné bremeno. 4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

Podľa názoru správneho súdu faktúrou č. FV2018005 za teleskopický nakladač žalobca preukázal, že uvedeným predmetom spornej faktúry disponuje, pretože tento teleskopický nakladač sa v čase vykonanej daňovej kontroly nachádzal v sídle žalobcu. Postupom, ktorý zvolil správca dane pri preukazovaní skutočnosti, že žalobca nemá nárok na odpočet DPH, sa javil správnemu súdu ako nedostatočný z dôvodu, že správca dane neskúmal, či teleskopický nakladač je prostriedkom na zabezpečenie podnikateľskej činnosti žalobcu, ale zameral sa na to, či daný teleskopický nakladač mohol byť v čase, keď bolo potrebné na ňom vykonať opravu, v sídle vypočutého splnomocneného zástupcu spoločnosti TradePass s.r.o.

za nedostatočné. Rovnako za nedostatočné považoval zisťovania, či predmetné zariadenie je vo vlastníctve žalobcu, či sa u neho nachádza, či mohol žalobca uvedeným zariadením nadobudnúť imanie, ktoré mu slúžilo na podnikateľskú činnosť, resp. či toto zariadenie bolo prostriedkom na jeho podnikateľskú činnosť. Tieto skutočnosti správca dane vôbec neskúmal a laickým názorom troch zamestnankýň daňového úradu dospel k záveru, že k dočasnému umiestneniu na adrese, ktorú uviedol vypočutý splnomocnený zástupca spoločnosti TradePass s.r.o. nemohlo dôjsť tak, ako uviedol daný svedok.

Podľa názoru súdu uvedené preukazovala jednak faktúra, ako aj objednávka a dodací list. Pri svojom výsluchu svedok potvrdil, že podpísal aj faktúru, ktorú vystavila spoločnosť TradePass s.r.o. 8. Správca dane sa podľa správneho súdu zameral na skutočnosti, ktoré v tomto prípade nebolo možné stopercentne preveriť, a to samotnú prepravu uvedeného zariadenia, nakoľko aj svedok potvrdil, že toto zariadenie nemohlo byť presúvané samostatne na svojich kolesách, tak bolo prepravované kamiónom. Akým spôsobom, kto konkrétne zabezpečoval prepravu, daný svedok nepotvrdil, potvrdil iba to, že on bol pri doručení predmetného teleskopického nakladača žalobcovi. Správca dane dožiadaním o MVI požiadal o vypočutie konateľa spoločnosti TradePass s.r.o., ktorého sa nepodarilo dožiadaným správcom dane zrealizovať. Správca dane ohľadom jeho vypočutia viac nevykonal. Uspokojil sa s oznámením, že osoba sa nezdržuje na uvedenej adrese.

Od žiadneho iného dodávateľa uvedený teleskopický nakladač nezakúpil, o čom svedčí aj úhrada ceny 54000 eur, ktoré zaplatil na účet dodávateľa. Tomu, že došlo k predmetnej transakcii, nasvedčuje aj to, že spoločnosť TradePass s.r.o. za mesiac máj 2018 podala daňové priznanie.

10. Správny súd mal za to, že správca dane nerešpektoval dôsledne zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), keď nevyhodnotil všetky dôkazy najskôr jednotlivo a následne v ich vzájomných súvislostiach a neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré pri správe daní vyšli najavo a s týmito skutočnosťami sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Odpovede na otázky ohľadom vlastníctva predmetného teleskopického nakladača, ako aj splnenia podmienok, ktoré deklaroval žalobca predložením listinných dôkazov, správca dane nezisťoval a uvedené výsluchy tak svedkov, ako aj konateľa spoločnosti nevyhodnotil správne. Správny súd dospel k záveru, že uvedenými okolnosťami sa musí správca dane bezpochyby zaoberať a až na základe súladu vykonaného dokazovania s obsahom administratívneho spisu následne opätovne rozhodnúť.

III. Kasačná sťažnosť a konanie na kasačnom súde

12. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) a navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 13. Sťažovateľ mal za to, že správca dane zabezpečil množstvo dôkazov, pričom zistil, že dodávateľ žalobcu má len virtuálne sídlo, jeho konateľ je nekontaktný a keďže je zrejme bezdomovec, nebolo dôvodné uplatniť predvedenie ako jeden z procesných postupov. Rovnako subdodávateľ neposkytol správcovi dane žiadne doklady. Dodávateľská spoločnosť podávala nulové daňové priznania a nevykonávala ekonomickú činnosť. Splnomocnený zástupca dodávateľa nevedel opísať konkrétne skutočnosti týkajúce sa realizácie daného obchodu. Rovnako sa nepodarilo overiť splnomocnenie splnomocnenému zástupcovi, a teda nebola preukázaná obozretnosť podnikateľa. 14. Správny súd sa stotožnil so žalobnými námietkami a neprihliadol na dôkazy zabezpečené správcom dane, ktorý zistil, že obchod nebol realizovaný deklarovaným spôsobom, čím prešlo dôkazné bremeno na žalobcu. Bolo povinnosťou žalobcu, aby riadnymi dôkazmi preukázal, že dodanie tovaru bolo uskutočnené tak, ako to deklaroval. Sťažovateľ tiež nesúhlasil s tým, že správca dane sa nevenoval splneniu hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Správca dane zistil, že tovar bol dodaný, avšak dodanie v dodávateľskom vzťahu bolo dokladované iba formálnymi dokumentmi, ktorých materiálny podklad žiadna zo zainteresovaných spoločností nepreukázala. 15. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že v nej sťažovateľ žiadnym spôsobom nešpecifikuje nesprávnosť právneho posúdenia správnym súdom. Ďalej poukázal na to, že si uplatňoval právo na odpočet dane z dodania tovaru a nie z dodania služby. Tvrdenia sťažovateľa vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti považoval za bezpredmetné a zotrval na tom, že predložil dôkazy o existencii tovaru a riadnej realizácii predmetného obchodu. Z uvedených dôvodov navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

Správny súdny poriadok v ust. § 440 ods. 2 SSP vo vzťahu k sťažnostným bodom podľa § 440 ods. 1 písm. g) až i) zároveň špecifikuje, ako je potrebné sťažnostné body vymedziť. 18. Čo sa týka sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, tento musí sťažovateľ vymedziť tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a zároveň uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia veci krajským súdom.

19. Pre vymedzenie sťažnostného dôvodu v zmysle § 440 ods. 2 prvá veta SSP je nevyhnutné, aby sťažovateľ konkrétne špecifikoval právnu otázku a uviedol, prečo zaujal správny súd nesprávny právny názor na jej riešenie (v tejto súvislosti viď napríklad uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžk/36/2020).

Vzhľadom na to, že kasačnou sťažnosťou vecne reagoval na dôvody uvedené v rozhodnutí správneho súdu, kasačný súd kasačnú sťažnosť neodmietol podľa § 439 ods. 3 SSP, ale ju vecne preskúmal. V súvislosti s uvedeným však kasačný súd konštatuje, že uvedený postup vzhľadom na poučenie v tomto rozhodnutí, už nemusí zopakovať v ďalších kasačných konaniach.

daňového podvodu je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43).

V prejednávanej veci kasačný súd predovšetkým poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022, v zmysle ktorého: „Až preukázateľným spochybnením založeným na relevantných dôkazoch dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Ak daňový orgán vyslovil pochybnosti o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, teda že išlo len o formálne vystavenie faktúr od dodávateľa, je jeho povinnosťou tieto závery preukázať, a teda vykonať dokazovanie na okolnosť, či tieto plnenia sú fiktívne.

V. Záver

23. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Správny súd sa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 2 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči procesne neúspešnému sťažovateľovi. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. júna 2024