3Sfk/39/2021

1. Spoločnosť SLOVDRINK spol. s r.o. vyrobila lieh s obchodným názvom Gerlach - bylinný likér, objemová koncentrácia 38 %, ktorý žalobca v priebehu marca 2008 nakúpil v celkovom množstve 34309 ks spotrebiteľských balení liehu (ďalej aj ako „SBL“), jedno balenie po 0,7 litra, a v režime pozastavenia dane ich prepravil do daňového skladu spoločnosti CARAT Distillery, spol. s r.o. v Šamoríne. V tejto spoločnosti boli následne SBL uskladnené na základe Zmluvy o skladovaní zo dňa 03.03.2008 uzatvorenej medzi žalobcom a skladovateľom.

3. Dňom 14.07.2014 zaniklo spoločnosti INGWE ANWARUNYA s.r.o. povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, čím podľa § 10 ods. 1 písm. f) zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 530/2011 Z.z.“) bol zostávajúci lieh patriaci žalobcovi uvedený do daňového voľného obehu a vznikla z neho daňová povinnosť. V čase uvedenia do daňového voľného obehu neboli SBL označené kontrolnou známkou. Žalobca v uvedenom čase nebol odberateľom kontrolných známok. 4.

z. 5. Po ustálení otázky vlastníctva SBL likéru Gerlach vydal Colný úrad Trnava rozhodnutie č. 680009500/2016 zo dňa 24.02.2016, ktorým podľa § 40 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) zabezpečil žalobcovi vec - alkoholický nápoj, ktorým je lieh - spotrebiteľské balenie liehu s obchodným názvom Gerlach - bylinný likér, objem balenia 0,7 litra, objemová koncentrácia liehu 38 % v množstve 30242 kusov, ako vec nevyhnutne potrebnú na preukázanie skutočností pri správe daní z dôvodu, že žalobca počas výkonu miestneho zisťovania dňa 22.02.2016 nepreukázal, že tento zabezpečený lieh je preukázateľne zdanený podľa zákona č. 530/2011 Z. z. a tiež z dôvodu, že tento zabezpečený lieh v SBL nie je označený v súlade s uvedeným zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým je vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 252/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú náležitosti, vyhotovenie a cena kontrolnej známky určenej na

Navrhol riešenie spočívajúce v tom, že SBL sa presunú do daňového skladu inej spoločnosti, s ktorou už uzatvoril zmluvu, t. j. lieh bude naďalej v režime pozastavenia dane a spotrebná daň sa z neho bude uhrádzať až v čase, keď budú jednotlivé SBL uvádzané do režimu daňového voľného obehu. Keďže SBL budú v režime pozastavenia dane, nebude sa na ne vzťahovať povinnosť označenia kontrolnými známkami.

8. Na odvolanie žalobcu rozhodovalo vo veci Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré rozhodnutím č. 680011433/2017 zo dňa 07.03.2017 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“) potvrdilo rozhodnutie Colného úradu Trnava. Žalovaný zdôraznil, že nakladanie s alkoholickými nápojmi, resp. SBL v daňovom voľnom obehu predstavuje z pozície ochrany spoločenských záujmov natoľko závažnú skutočnosť, že právna úprava spotrebnej dane z alkoholických nápojov v zásade bezvýnimočne ukladá, aby takýto lieh v daňovom voľnom obehu bol zdanený a jeho legálnosť bola okrem iného verifikovaná platnou kontrolnou známkou nalepenou na každom SBL. Prísnosť a kogentnosť právnej úpravy vyplýva aj zo skutočnosti, že zákonodarca vedome nepočíta s výnimkami, na základe ktorých by bolo možné inak naložiť so SBL v daňovom voľnom obehu, ktoré nie sú označené a z ktorých nebola odvedená spotrebná daň, než ich zabezpečiť a následne v prípade pretrvávania neprípustného stavu rozhodnúť o ich prepadnutí. K riešeniam navrhnutým žalobcom žalovaný uviedol, že nemajú oporu v platnom právnom poriadku. Žalovaný pripomenul, že výber konkrétneho

II. Konanie pred správnym súdom

9. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, o ktorej Krajský súd v Trnave (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č. k. 20S/51/2017-106 zo dňa 02.05.2018 rozhodol tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Trnava a vec im vrátil na ďalšie konanie. Stotožnil sa so žalobnou námietkou, že správcovi dane daňové predpisy neumožňujú požadovať zaplatenie spotrebnej dane žalobcom. Daňové orgány nesprávne požadovali, aby si žalobca splnil peňažnú povinnosť namiesto uskladňovateľa. Žalobca podľa správneho súdu nezapríčinil uvedenie SBL do daňového voľného obehu a ani nedal súhlas na ich uvedenie bez označenia platnou kontrolnou známkou a nezodpovedá za vznik daňovej povinnosti. Bolo úlohou správcu dane nepripustiť, aby sa do daňového voľného obehu dostali neoznačené SBL. Správny súd sa tiež stotožnil s námietkou, že vo výroku o prepadnutí veci vymedzený tovar určený na prepadnutie nebol riadne označený.

III. Predchádzajúce kasačné konanie

IV. Opätovné konanie pred správnym súdom

11. Na poklade právnych záverov zrušujúceho rozsudku kasačného súdu Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 20S/112/2020-239 zo dňa 05.05.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol, nestotožniac sa so žiadnou zo žalobných námietok. Zdôraznil, že žalobca mal pri svojej podnikateľskej činnosti, súčasťou ktorej bolo aj obchodovanie s alkoholickými nápojmi, postupovať s náležitou opatrnosťou, obstarať si dostatočné informácie o svojich zmluvných partneroch a vyhovieť tak princípom obozretného podnikania. Správny súd poukázal na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ako aj skutočnosť, že základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že jej štatutárny orgán musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znak pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu. Žalobca si podľa správneho súdu mal preveriť tovar pri kúpe podľa § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko sankciou za nevykonanie prehliadky tovaru kupujúcim alebo za nezabezpečenie jeho prezretia treťou osobou v čase prechodu zodpovednosti za prípadnú škodu na tovare je prenesenie dôkazného bremena na kupujúceho pri prípadnom uplatňovaní nároku z vád tovaru. Žalobca mal preto vynaložiť a prijať všetky opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, najmä za stavu, že bol vlastníkom SBL. Colný úrad preto nemusí rozlišovať, na akom právnom základe, za akých podmienok či kto vlastne disponuje so SBL, ktoré sú uskladnené v daňovom sklade. Zo zákona č. 530/2011 Z. z. vyplýva jednoznačne oprávnenie colného úradu vykonávať kontrolné činnosti, najmä za účelom preverenia súladu nakladania a označenia SBL so zákonom. Všetky ostatné podmienky skladovania SBL sú predmetom súkromných zmluvných vzťahov medzi prevádzkovateľom daňového skladu a jeho klientmi.

12. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť. Správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K uvedenému dôvodu porušenia zákona subsumovanému pod ust. § 440 ods. 1 písm. f) SSP došlo podľa sťažovateľa tým, že správny súd vo veci nevytýčil pojednávanie, nevykonal žiadne dokazovanie vrátane možnosti žalobcu prezrieť tovar v daňovom sklade, zistiť neoznačenie spotrebiteľských balení liehu alebo zjednať nápravu pri zistení, že SBL neboli označené kontrolnou známkou ako aj skutočnosti, že známky boli odstránené priamo colnými orgánmi. Takto konal správny súd napriek tomu, že mu kasačný súd prikázal doplniť dokazovanie, čím sa dopustil nezákonnosti z dôvodu nerešpektovania záväzného právneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1 písm. i/ SSP). 13. Správny súd podľa sťažovateľa rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) tým, že neaplikoval ustanovenia, ktoré na vec dopadajú. Správny súd sa tiež nezaoberal novou argumentáciou sťažovateľa, ktorú správnemu súdu doručil pred vyhlásením napadnutého rozsudku a ktorou sa teda ešte nemohol zaoberať kasačný súd v zrušujúcom rozsudku. 14. Sťažovateľ spochybnil kompetentnosť právneho názoru kasačného súdu konštatujúceho povinnosť sťažovateľa preveriť tovar pri kúpe podľa § 427 Obchodného zákonníka. Zákon podľa neho neumožňuje kontrolu tovaru umiestneného v daňovom sklade tretími osobami mimo prevádzkovateľa daňového skladu a colných orgánov. Sťažovateľ preto nemohol porušiť žiadne svoje povinnosti v rámci realizácie podnikateľskej činnosti a nemal sa ako dozvedieť, že SBL, ktorých je vlastníkom a ktoré boli uskladnené v daňovom sklade spoločnosti INGWE ANWARUNYA s. r. o., nie sú označené kontrolnými známkami. 15. Sťažovateľ pripomenul, že z právnej povahy daňového skladu vyplýva, že na alkohol nachádzajúci sa v ňom sa uplatní pozastavenie dane, pričom neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by prevádzkovateľovi daňového skladu alebo žalobcovi ako oprávnenému príjemcovi ukladalo povinnosť označiť kontrolnou známkou SBL v pozastavení dane. 16. Sťažovateľ kasačnému súdu navrhol obrátiť sa na Ústavný súd Slovenskej republiky s návrhom na konanie o súlade právnych predpisov, a to konkrétne ustanovenia § 51 ods. 15 zákona č. 530/2011 Z. z. s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie upravuje prepadnutie SBL v prospech štátu bez náhrady, a to napriek tomu, že v súvislosti s prepadnutím zabezpečeného alkoholického nápoja v SBL nejde o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov. 17. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadril žalovaný a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania.

20. Preskúmaním veci dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Kasačný súd sa ako prvou zaoberal námietkou, podľa ktorej mal správny súd znemožniť sťažovateľovi uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konkrétne sa to malo stať tým, že správny súd vo veci nevytýčil pojednávanie, nevykonal žiadne dokazovanie vrátane možnosti sťažovateľa prezrieť tovar v daňovom sklade, zistiť neoznačenie spotrebiteľských balení liehu alebo zjednať nápravu pri zistení, že SBL neboli označené kontrolnou známkou ako aj skutočnosti, že známky boli odstránené priamo colnými orgánmi. Kasačný súd k tejto námietke uvádza, že je nedôvodná, pripomínajúc, že správne súdy nie sú v zásade súdmi skutkovými. Pre správny súd konajúci o všeobecnej správnej žalobe, čo je aj tento prípad, je rozhodujúci skutkový stav tak, ako ho zistil orgán verejnej správy. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci (§ 119 SSP).

21. S predchádzajúcou námietkou súvisí ďalšia, podľa ktorej správny súd odignorovaním príkazu kasačného súdu doplniť dokazovanie sa dopustil nezákonnosti z dôvodu nerešpektovania záväzného právneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej

Pod slovom „zistenie“ je potrebné rozumieť ustálenie skutkového stavu v intenciách vysloveného právneho názoru kasačného súdu, ktorý v bode 50. citovaného rozsudku vytkol správnemu súdu, že svoje závery prijal predčasne. Úlohou správneho súdu bolo teda nanovo ustáliť skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom na posúdenie sporných otázok a následne vec právne posúdiť so zreteľom na záväzný právny názor kasačného súdu. V postupe správneho súdu a jeho rezultáte - napadnutom rozsudku - neidentifikoval kasačný súd vytýkanú vadu subsumovateľnú pod ustanovenie § 440 ods. 1 písm. i) SSP.

súdu kasačným súdom a vrátení veci na ďalšie konanie sťažovateľ oznámil správnemu súdu (viď č.l. 193 súdneho spisu), že sa bude vyjadrovať k rozsahu dokazovania potrebného na riadne zistenie skutkového stavu a správne právne posúdenie. Následne bolo správnemu súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „Záverečné vyjadrenie pred verejným vyhlásením rozsudku vo veci všeobecnej správnej žaloby“. Aj z ostatného podania žalobcu možno vyvodiť, že bol sám uzrozumený s tým, že správny súd vo veci znovu rozhodne verejne vyhláseným rozsudkom, čo vyplýva nielen z označenia podania, ale aj z jeho obsahu, kde nie je vyjadrená a ani naznačená požiadavka na nariadenie pojednávania.

Už zo samotného textu námietky však v tomto prípade je zrejmé, že správny súd nemal povinnosť sa ďalšou argumentáciou sťažovateľa zaoberať, keďže bola uplatnená zjavne po lehote na podanie správnej žaloby, konkrétne v tomto prípade ide o argumentáciu (viď č. l. 211 a nasl. súdneho spisu), ktorú sťažovateľ zaslal správnemu súdu elektronicky dňa 28.03.2021, čiže až po vyhlásení rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžfk/3/2019 zo dňa 27.07.2020, ktorým bol zrušený rozsudok správneho súdu č. k. 20S/51/2017-106 zo dňa 02.05.2018. Kasačný súd len na doplnenie poznamenáva, že obsah tohto podania, označeného ako „Záverečné vyjadrenie pred verejným vyhlásením rozsudku vo veci všeobecnej správnej žaloby“, je prakticky totožný s obsahom kasačnej sťažnosti prejednávanej v tomto kasačnom konaní.

15, § 16, § 56 až § 59 zákona č. 530/2011 Z. z., zo zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov, ako aj z vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 537/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na usporiadanie výrobného zariadenia na výrobu liehu, technologického zariadenia na spracovanie liehu, skladovanie liehu, prepravu liehu, vyskladňovanie liehu a preberanie liehu, kontrole množstva liehu, zisťovaní zásob liehu a o spôsobe vedenia evidencie liehu (o kontrole výroby a obehu liehu) vyplýva, že sťažovateľom deklarovaná prísnosť zákonnej úpravy nesmeruje primárne k limitovaniu určitých kategórií osôb, ktoré by z procesu manipulácie s liehom mali byť vyčleňované, ale je orientovaná smerom k podrobnej evidencii akejkoľvek manipulácie s liehom od procesu jeho výroby v podstate až po jeho nákup konečným zákazníkom za účelom osobnej spotreby s tým, že v akomkoľvek štádiu od výroby po spotrebu má byť umožnená prípadná efektívna kontrola existujúceho liehu zo strany colných orgánov.

povinnosť. To, že daňová povinnosť nevznikla sťažovateľovi, ale prevádzkovateľovi daňového skladu, je skutočnosť, ktorú správne orgány ani správny súd nerozporovali, avšak súčasne je potrebné dodať, že otázka, kto vznik daňovej povinnosti vo vzťahu k zabezpečeným SBL zapríčinil, je irelevantná. Podstatným znakom inštitútu zabezpečenia a následného prepadnutia veci je preventívnosť zásahu, ktorým sa prednostne chráni všeobecný spoločenský záujem pri manipulácii s alkoholom pred záujmami jednotlivca - vlastníka tovaru. Colný úrad nemusí rozlišovať, na akom právnom základe, za akých podmienok či kto vlastne disponuje so SBL, ktoré sú uskladnené v daňovom sklade. Z obsahu zákona č. 530/2011 Z.z. vyplýva jednoznačne oprávnenie colného úradu vykonávať kontrolné činnosti najmä za účelom preverenia súladu nakladania a označenia SBL so zákonom. Všetky ostatné podmienky skladovania SBL sú predmetom súkromných zmluvných vzťahov medzi prevádzkovateľom daňového skladu a jeho klientmi. Kvalita dojednaných súkromných zmluvných vzťahov má potom priamu príčinnú

26. Kasačný súd nevidí dôvod ustupovať od právneho názoru vyjadreného v rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžfk/3/2019 zo dňa 27.07.2020, že bolo povinnosťou sťažovateľa, aby po nadobudnutí SBL do svojej dispozície (vlastníctva) preveril tento tovar spôsobom, ktorý sa od neho v oblasti súkromného práva očakáva a takto vyhovel podmienkam obozretného podnikania. Neoznačenie SBL kontrolnou známkou vnímal už v predchádzajúcom rozsudku kasačný súd za evidentnú vadu tovaru, ktorú mal žalobca od počiatku riešiť. Sťažovateľ si musel byť vedomý, že pokiaľ nebola daň zo SBL riadne odvedená, potom je tento tovar naďalej zaťažený daňovou povinnosťou bez ohľadu na režim pozastavenia dane. S tým je takisto spojená jeho starostlivosť o tovar uskladnený treťou osobou, či režim pozastavenia dane stále trvá, resp. kedy a z akých dôvodov sa skončí a aké sú prípadné právne následky ukončenia režimu pozastavenia dane. A práve nedostatočná ochrana vlastných záujmov nedostatočne obozretného sťažovateľa v obchodnom vzťahu medzi ním a prevádzkovateľom daňového skladu viedla k situácii rezultujúcej preskúmavanými rozhodnutiami.

V prejednávanej veci nastala situácia, kedy prevádzkovateľ daňového skladu po upozornení správcom dane bol uzrozumený s tým, že vedomým nesplnením povinnosti doplniť zloženú zábezpeku na daň do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia colného úradu o použití jej časti na úhradu spotrebnej dane dôjde vo vopred určiteľnom dni k zániku jeho povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

Príčinu stavu, kedy sťažovateľ prišiel o svoje vlastnícke právo k 30242 kusov SBL liehu s obchodným názvom Gerlach, teda kasačný súd nenašiel v prípadnej nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov, u ktorých naopak bol identifikovaný ich súlad so zákonom, ale tento stav vníma ako dôsledok nekorektného správania sa jedného zo zmluvných partnerov v rámci súkromnoprávneho vzťahu medzi sťažovateľom a spoločnosťou INGWE ANWARUNYA s.r.o.

28. Z vyššie prezentovaných dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju s poukazom na ustanovenie § 461 SSP zamietol. 29. K návrhu sťažovateľa na iniciovanie konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorého procesným predpokladom je prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, kasačný súd uvádza, že sa s potrebou posúdenia súladnosti ustanovenia § 51 ods. 15 zákona č. 530/2011 Z.z. s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky nestotožnil, súc názoru, že uvedené ustanovenie nebolo pre výroky preskúmavaných rozhodnutí ťažiskové, keď správne orgány rozhodovali podľa ustanovenia § 40 a § 42

31. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.