3Sfk/39/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:4019200637.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 15S/122/2019
- IČS
- 4019200637
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: LFM - servis SK s. r. o., so sídlom Svätopeterská ul. 5, 947 01 Hurbanovo, IČO: 35951133, právne zastúpená advokátskou kanceláriou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36862711, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102320923/ 2019 zo dňa 8. októbra 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/122/2019-167 zo dňa 8. novembra 2022, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/ 122/2019-167 zo dňa 8. novembra 2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo aj „daň“) za zdaňovacie obdobie december 2016. O výsledku daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie správca dane vyhotovil protokol č. 101892859/2017 zo dňa 6. septembra 2017 (ďalej len „protokol“).
2. Prvostupňový orgán na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal rozhodnutie č. 259434/2019 zo dňa 7. mája 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 24.352,33 € za zdaňovacie obdobie december 2016. Neuznal pritom žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane v súvislosti s deklarovaným trojstranným obchodom, a to pri obchodovaní s hydraulickým lisom, ktorého dodávateľom bola obchodná spoločnosť HSM GmbH + Co. KG, Nemecko (ďalej ako „dodávateľ“). Prvým odberateľom mal byť následne žalobca (ďalej aj ako „prvý odberateľ“ alebo „žalobca“) a druhým odberateľom LFM - servis s. r. o., Česká republika (ďalej ako „druhý odberateľ“). 3. Žalovaný rozhodnutím č. 102320923/2019 zo dňa 8. októbra 2019 (ďalej len „žalované rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
4. Z rozhodnutia správcu dane a žalovaného vyplýva, že správne orgány preverovali uskutočnenie trojstranného intrakomunitárneho obchodu a splnenie podmienok oslobodenia od DPH podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), pričom správne orgány nespochybnili dodanie predmetu kúpnych zmlúv - hydraulického lisu dodávateľom druhému odberateľovi, avšak dospeli k záveru, že nedošlo k splneniu podmienky podľa § 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH.
5. Správca dane a žalovaný ustálili, že žalobcom deklarovaný trojstranný obchod treba posúdiť ako dve samostatné dodávky uskutočnené v dvoch zdaňovacích obdobiach. V zdaňovacom období december 2016 došlo u žalobcu k nadobudnutiu tovaru s miestom dodania v Nemecku podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, čo znamená, že právo nakladať s tovarom ako vlastník získal žalobca na území členského štátu Európskej únie v Nemecku, a to v zdaňovacom období december 2016.
Právo nakladať s tovarom ako vlastník podľa žalovaného potvrdzuje aj skutočnosť, že protihodnota tovaru bola uhradená žalobcom vopred, a to už v januári 2016 a v auguste 2016. Správca dane a žalovaný následne ustálili, že miestom nadobudnutia podľa § 17 ods. 2 zákona o DPH bola Slovenská republika, keďže žalobca nebol registrovaným platiteľom v Nemecku, a nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v Nemecku. V zdaňovacom období január 2017 podľa žalovaného už žalobca iba manipuloval s vlastným tovarom uskladneným v priestoroch nemeckého dodávateľa a hydraulický lis dodal do Českej republiky. Prepravné dokumenty CMR nepreukazujú uskutočnenie pohyblivej dodávky prvým dodávateľom v zdaňovacom období december 2016, ale sa týkajú samostatnej dodávky uskutočnenej v zdaňovacom období január 2017.
Podľa CMR dokladov je odosielateľ Edwin Herbert Building, Friedrichshafen a príjemcom tovaru česká spoločnosť PARTR spol. s r.o. Žalovaný navyše dodáva, že žalobca, ako prvý odberateľ trojstranného obchodu, uskutočnenie trojstranného obchodu v podanom súhrnnom výkaze za zdaňovacie obdobie december 2016 neuviedol. Rovnako poukázal na to, že medzi žalobcom a deklarovaný druhým odberateľom je priame personálne prepojenie, keďže konateľkou oboch spoločností je Pavlína Svobodová a predaj lisu bol druhému odberateľovi realizovaný za cenu nižšiu ako bola jeho nákupná cena.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) a žiadal, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
7. V správnej žalobe žalobca poukázal na to, že česká daňová správa viackrát vo svojich odpovediach na slovenské dožiadania reagovala tak, že ide o trojstranný obchod. 8. Upriamil pozornosť na to, že správca dane je viazaný právnym názorom žalovaného ako odvolacieho orgánu, ak jeho rozhodnutie zruší. Pre tieto účely žalovaný podľa žalobcu jasne vyslovil právny názor, že ak si druhý odberateľ splnil svoje povinnosti v členskom štáte skončenia prepravy ako osoba povinná platiť daň pri trojstrannom obchode, potom správca dane musí akceptovať, že nadobudnutie tovaru v rámci potvrdeného trojstranného obchodu sa u žalobcu považuje za zdanené. V zmysle uvedeného však správca dane podľa žalobcu
nepostupoval. 9. Podľa žalobcu bola podmienka vyplývajúca z § 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH splnená, keďže si žalobca ako prvý odberateľ objednal prepravu tovaru od českej spoločnosti Flex Logistik s. r. o., ktorá ju nevykonala sama, ale prostredníctvom ďalších prepravcov, k čomu žalobca do administratívneho konania predložil dodávateľské faktúry za prepravu ako aj potvrdenia o úhrade prepravy. Preprava hydraulického lisu bola podľa žalobcu vykonaná dvoma nákladnými automobilmi, ktorých prevádzkovateľmi sú spoločnosť TQM - holding s.r.o. a spoločnosť ČSAD LOGISTIK Ostrava a. s. Spoločnosť TQM - holding s.r.o. vykonala prepravu na základe objednávky od spoločnosti Rovo Speed s.r.o., čo konštatuje aj samotný správca dane, avšak ďalej neskúmal (a neskúmal to ani žalovaný, hoci na to poukázal aj žalobca v odvolaní) na základe akej objednávky spoločnosť Rovo Speed s.r.o. objednávala prepravu hydraulického lisu. Ak by sa danou skutočnosťou podrobnejšie správca dane (a prípadne aj žalovaný) zaoberal, resp. zaoberali, dospel, resp. dospeli by k tomu, že prepravu tovaru z trojstranného obchodu si u spoločnosti Rovo Speed s.r.o. objednala spoločnosť Flex
Logistik, s. r. o., u ktorej si zase vykonanie prepravy objednal žalobca (prvý odberateľ). Ak mal správca dane a aj prípadne žalovaný nejasnosti k špedično - prepravnému reťazcu (z pohľadu posudzovaného trojstranného obchodu), tak mal, resp. mali dožiadaním vyzvať na vysvetlenie spoločnosť Flex Logistic, s. r. o., čo žiaden z nich nevykonal, v dôsledku čoho si nemohli ani pospájať správne relevantné skutočnosti.
10. Správca dane a aj žalovaný podľa žalobcu vychádzali pri skúmaní prepravy tovaru len z nepodstatného osobitného zmluvného vzťahu mimo trojstranného obchodu (t. j. medzi českými spoločnosťami LFM - servis, s.r.o. a PARTR spol. s r.o.), keďže informácie z dožiadaní len od niektorých prepravcov bez získania informácií od špedičnej spoločnosti Flex Logistic, s. r. o. im pravdepodobne nedávali zmysel, čo musí byť pričítané výlučne na ťarchu nesprávneho postupu žalovaného a aj správcu dane, ktorí si tieto skutočnosti mali zabezpečiť z vlastného
podnetu. 11. Doplnil, že nadobudnutie hydraulického lisu bolo zdanené v Českej republike, a preto nemožno pre tieto účely uplatňovať § 17 ods. 2 zákona o DPH a nadobudnutie hydraulického lisu ako tovaru v rámci spoločenstva sa považuje za zdanené. 12. Žalobca namietal, že v odvolaní poukázal na závažné nedostatky rozhodnutia správcu dane a tieto zostali žalovaným ako odvolacím orgánom nepovšimnuté a vôbec na ne žalovaný v rozhodnutí nielenže nepoukázal, ale sa k nim ani nevyjadril.
13. Správny súd rozsudkom č. k. 15S/122/2019-167 zo dňa 8. novembra 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu žalobcu. 14. V napadnutom rozsudku správny súd v bodoch 20 a 21 uviedol, že mal za preukázané, že v období december 2016 žalobca, prvý odberateľ nadobudol do vlastníctva predmet kúpnej zmluvy, a to hydraulický lis od dodávateľa, pričom tento predmet kúpy žalobca fyzicky neprevzal, a tento naďalej zostal v dispozičnej sfére dodávateľa, t. j. na území Nemecka. Poukázal na to, že žalobca v konaní tvrdil, že uzavrel s ČSAD LOGISTIK Ostrava a. s. zmluvu o preprave tovaru druhému odberateľovi, avšak v konaní nepredložil platnú zmluvu o preprave, resp. zabezpečení prepravy a taktiež nepredložil právne relevantné prepravné doklady, z ktorých by vyplývalo vykonanie prepravy inou osobou na účet prvého odberateľa v zmysle § 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH.
Podľa predložených listinných dôkazov nebola nakládka tovaru realizovaná u dodávateľa a taktiež vykládka tovaru nebola realizovaná u druhého odberateľa, ale u PARTR spol. s r.o. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobne uviedli a argumentovali, z akých dôvodov nie je možné akceptovať splnenie podmienky § 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH.
K dodaniu tovaru spoločnosti PARTR spol. s r.o. ako konečnému odberateľovi došlo dňa 30. januára 2017, pričom predmetom daňovej kontroly bolo zdaňovacie obdobie december 2016, pričom ku skutočnému dodaniu tovaru (nie druhému odberateľovi) došlo až v mesiaci január 2017.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
15. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.
16. V prvej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukazuje na arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu, pričom podľa jeho názoru v ňom absentuje presvedčivé odôvodnenie. Sťažovateľ uvádza, že ani len nevie na základe akých relevantných skutočností konajúci správny súd rozhodol a o čo opieral svoje závery. Namietal, že sa správny súd k jeho žalobným námietkam vôbec nevyjadril. Uviedol, že správny súd napríklad nevyhodnotil zjednodušený postup pri trojstrannom obchode, či nevyjadril sa k záverom českej
daňovej správy. 17. Poukázal na to, že tovar bol prepravený z Nemecka do Českej republiky, a to od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jeho externého skladu, ktorým je Edwin Herbert Building, a to práve skrz sťažovateľa ako prvého odberateľa na jeho účet v rámci trojstranného obchodu, v dôsledku čoho sa naplnila požiadavka § 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH.
V súvislosti s prepravou sťažovateľ vyjadril nepochopenie, prečo správny súd uvádzal, že mal uzavrieť zmluvu o preprave s ČSAD LOGISTIK Ostrava a. s., keď si objednal prepravu tovaru od českej spoločnosti Flex Logistic, s. r. o., k čomu predložil dodávateľské faktúry za prepravu a potvrdenia o úhrade. Poukázal na to, že s týmito skutočnosťami sa správny súd vôbec nevysporiadal, ako to neurobil ani žalovaný a ani správca dane.
Podľa sťažovateľa je obchodný vzťah medzi druhým odberateľom a spoločnosťou PARTR spol. s r. o. pre posúdenie trojstranného obchodu irelevantný. 18. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že v žalobe uvádzal, že si objednal prepravu tovaru, ktorú aj zabezpečoval, čo vyplynulo z odpovedí českej a nemeckej daňovej správy, pričom tieto odpovede sa nachádzajú v administratívnom spise. Jeho námietky k uvedenému však neboli správnym súdom vôbec posúdené.
Ustanovenie § 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH bolo podľa sťažovateľa naplnené tým, že prepravu tovaru z trojstranného obchodu si objednal a aj zabezpečoval sťažovateľ ako prvý odberateľ cez špedičnú firmu Flex Logistic, s. r. o., ktorá ju nevykonala sama, ale prostredníctvom ďalších prepravcov. Ani s týmito skutočnosťami sa správny súd vôbec nevysporiadal.
19. K preprave sťažovateľ poukázal na to, že preprava lisu bola vykonaná dvoma nákladnými automobilmi, ktorých prevádzkovateľmi boli toho času spoločnosti ČSAD LOGISTIK Ostrava a. s. a spoločnosť TQM - holding s. r. o., pričom TQM - holding s. r. o. vykonala prepravu na základe objednávky od spoločnosti Rovo Speed s. r. o., od ktorej si prepravu objednala spoločnosť Flex Logistic, s. r. o., u ktorej si prepravu objednal sťažovateľ ako prvý odberateľ. Uvedené už sťažovateľ tvrdil v žalobe, s čím sa správny súd a ani správca dane a žalovaný vôbec nevysporiadali. Podľa sťažovateľa, ak by sa v administratívnom konaní vykonali všetky dožiadania a ním navrhované dôkazy, dospelo by sa k záveru, že podmienka podľa § 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH bola naplnená. Následne by sa správne aplikovalo ustanovenie § 17 ods. 4 zákona o DPH a teda miestom nadobudnutia tovaru by bolo miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.
Takým miestom malo byť miesto dodania v Českej republike, v ktorom zdanenie riadne nastalo druhým odberateľom, čo potvrdila aj česká daňová správa. Nesprávnym právnym posúdením došlo ale k takému stavu, že pri sťažovateľovi vo vzťahu k rovnakému predmetu dane z trojstranného obchodu tento sťažovateľovi zdanili tiež, čo je v rozpore so základnými princípmi dane z
pridanej hodnoty. 20. Sťažovateľ zhrnul, že (i) obchod sa uskutočnil medzi troma osobami, pričom každá z nich je identifikovaná v inom členskom štáte, (ii) predmetom trojstranného obchodu bol ten istý tovar a to hydraulický lis, (iii) lis bol prepravený priamo z Nemecka od prvého dodávateľa z jeho externého skladu druhému odberateľovi do Českej republiky, (iv) sťažovateľ nie je identifikovaný pre daň v Českej republike, (v) sťažovateľ použil voči prvému dodávateľovi ako aj druhému odberateľovi svoje slovenské IČ DPH, (vi) lis bol prepravený na účet sťažovateľa ako prvého odberateľa priamo do Českej republiky a (vii) druhý odberateľ daň z tohto obchodu odviedol v Českej republike. K otázke času dodania tovaru sťažovateľ uviedol, že išlo o svojvoľný pokus správcu dane o vytvorenie reťazového obchodu, pričom sťažovateľ je presvedčený, že všetky podmienky stanovené v § 45 zákona o DPH splnil. 21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich záveroch prijatých v napadnutom rozhodnutí a kasačnú sťažnosť vyhodnotil ako nemajúcu relevantný vplyv na zákonnosť vydaných rozhodnutí.
Kasačnú sťažnosť žiadal zamietnuť.
IV. Posúdenie kasačného súdu
22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 23. Úlohou kasačného súdu bolo v predmetnej veci v prvom rade ustáliť, či je napadnutý rozsudok správneho súdu dostatočne odôvodnený a či správny súd poskytol relevantné a zrozumiteľné odpovede na všetky podstatné žalobné námietky sťažovateľa.
24. Vychádzajúc z § 139 ods. 1 a 2 SSP kasačný súd konštatuje, že povinnou náležitosťou rozsudku správneho súdu je aj jeho odôvodnenie. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z čiastkových procesných práv obsiahnutých v práve na spravodlivý proces, pričom účastník konania ma právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Správny súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Aj preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).
25. Aplikujúc vyššie uvedené východiská na prípad sťažovateľa kasačný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok predstavuje len odkaz na rozhodnutia žalovaného a správcu dane, pričom veľmi zjednodušene v krátkosti reaguje na skutkové a právne okolnosti posudzovanej veci, ktoré sú najmä prebratím názorov žalovaného a správcu dane. Správny súd však vo svojom rozhodnutí úplne rezignoval na reakciu na sťažovateľove námietky obsiahnuté v správnej
žalobe. 26. Zásadnou námietkou sťažovateľa pritom bolo, že správne orgány nesprávne právne posúdili splnenie podmienky pre trojstranný obchod podľa § 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH, teda že tovar prepravil on ako prvý odberateľ alebo iná osoba na jeho účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa. Poukazoval najmä na to, že (i) prepravu si objednal sťažovateľ ako prvý odberateľ od tretej spoločnosti (FLEX Logistic, s.r.o.), ktorá ju zabezpečila cez subdodávateľov Rovo Speed s.r.o. a následne TQM - holding s.r.o. a ČSAD LOGISTIK Ostrava a.s., pričom správca dane nezisťoval vzťah medzi dodávateľom a subdodávateľmi prepravy, (ii) z MVI jednoznačne vyplýva, že išlo o trojstranný obchod a bol riadne druhým odberateľom v Českej republike zdanený, a to, že (iii) skutočnosť, že druhý odberateľ predal tovar ďalšej spoločnosti, nič nemení na tom, že sťažovateľ bol účastný na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ. Správny súd sa k žiadnej z týchto námietok nevyjadril, pričom ešte nesprávne (v rozpore
s tvrdeniami sťažovateľa) uviedol, že sťažovateľ tvrdil, že mal zmluvu na prepravu so spoločnosťou ČSAD LOGISTIK Ostrava a.s. Uvedené námietky sťažovateľa sa javia byť kasačnému súdu relevantné vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci.
Preto je potrebné, aby ich správny súd vyhodnotil. 27. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že napadnutý rozsudok správneho súdu nie je dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený, neposkytuje relevantné odpovede na podstatné okolnosti prípadu a podstatné námietky sťažovateľa, pričom zistená vada dosahuje intenzitu porušujúcu právo na spravodlivý proces sťažovateľa (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). S ohľadom na zistený dôvod nezákonnosti - nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, sa kasačný súd s ďalšími meritórnymi námietkami sťažovateľa v tejto fáze konania nemohol zaoberať. 28. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude riadne a odôvodnene reagovať najmä na argumenty sťažovateľa uvedené v bode 26 tohto rozsudku, aby správnosť vysporiadania sa s nimi mohol následne kasačný súd v prípade podania kasačnej sťažnosti posúdiť aj vecne.
V. Záver
29. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že napadnutý rozsudok správneho súdu je nedostatočne odôvodnený v intenzite zasahujúcej do práva sťažovateľa na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave (právnemu nástupcovi Krajského súdu v Nitre podľa zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súd a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie. 30. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v bode
28 tohto rozsudku. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP). 31. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. októbra 2024