3Sfk/40/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a zo sudkyne JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., vo veci žalobcu (sťažovateľa): NEMCO s.r.o., IČO: 47367733, so sídlom Sasinkova 1481/21, 908 01 Kúty, právne zastúpeného: TAX LAW, s. r. o., IČO: 53160657, so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100308825/2022 a č. 100308998/2022 obe z 15. februára 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/103/2022-226 z 18. apríla 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

SARCO s.r.o. za dodanie reklamných služieb v súvislosti s propagáciou podujatia „Muzikál ANGELIKA“ z dôvodu, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že (i) deklarovaný dodávateľ SARCO s.r.o. dodal služby uvedené na faktúrach a že (ii) prijaté zdaniteľné plnenie súviselo s hospodárskou činnosťou žalobcu a bolo použité v rámci jeho podnikateľskej

Cena za komplexné zabezpečenie reklamných služieb bola dohodnutá vo výške 50000 eur bez DPH, pričom vykonávateľ bol oprávnený fakturovať objednávateľovi v mesiaci október 2016 sumu 25000,00 eur bez DPH a v mesiaci november 2016 rovnako sumu 25000,00 bez DPH.

Michal Nemčovič predložil Hodnotiacu správu. Propagované malo byť obchodné meno a logo, ktoré malo tvar auta, obsahovalo názov NEMCO a informáciu „technical support.“ V doplňujúcom vyjadrení žalobca uviedol, že účelom reklamy nebolo len získať nových zákazníkov, ale aj pôsobiť voči

spôsobom: · na LED obrazovkách spoločnosti medias media s.r.o. (objednávateľ JK Media, časové obdobie 10-14 dní, mesiac odvysielania nie je uvedený), · na obrazovkách a wifi See&Go v autobusoch MHD (objednávateľ neznámy, časové obdobie nie je z fotografií zrejmé), · v denníkoch a týždenníkoch (objednávateľ neuvedený, časové obdobie júl 2016 - november 2016).

ANGELIKA: · v televízii TA3 (pre klienta JK Media s.r.o.) v októbri a novembri 2016, · v televízii TV Bratislava (pre partnera KALYPSO agency SK) v novembri 2016, · v televízii TV CE (objednávateľ/partner neuvedený) v novembri 2016. Na žiadnej zo snímok nebol zverejnený ako objednávateľ, zadávateľ klient alebo realizátor plnenia faktúrou deklarovaný dodávateľ SARCO, s.r.o. Prezretím a vypočutím DVD záznamu, ktorý bol prílohou Hodnotiacej správy muzikálu ANGELIKA zamestnanci správcu dane zistili, že obsahuje odvysielané reklamné spoty o predstavení muzikálu ANGELIKA, ktorý sa mal konať 23. novembra 2016 na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave.

6. Správca dane tak vyzval konateľa žalobcu, aby preukázal, že služby deklarované faktúrou boli poskytnuté deklarovaným dodávateľom SARCO s.r.o. a že žalobca, ako objednávateľ, bol v súvislosti s propagáciou a reklamou predmetného podujatia propagovaný nielen zverejnením „malého“ loga medzi inými reklamnými partnermi tohto podujatia, ale takou formou, že sa verejnosť mohla dozvedieť o činnosti, resp. službách, ktoré žalobca dodáva. Konateľ žalobcu

Spolupráca fungovala tak, že spoločnosť SARCO s.r.o. kúpilo od spoločnosti SILVI PRODUCTION s.r.o. nevýhradný reklamný priestor za cenu, ktorá sa odvíjala z dohody uzatvorenej medzi SILVI PRODUCTION s.r.o. a SARCO s.r.o. Realizáciou všetkých činností vyplývajúcich z tejto zmluvy si následne spoločnosť SARCO s.r.o. rozdeľovala so spoločnosťou Azaria service s.r.o. Súčasťou dohody so SILVI PRODUCTION s.r.o. bolo, že táto spoločnosť zabezpečí propagáciu zverejnením log reklamných partnerov v médiách, printoch, bilboardoch rádiách a obrazovkách. Na otázku či bol žalobca ako reklamný partner prezentovaný a propagovaný v súvislosti s uvedením muzikálu len zverejnením jeho loga v materiáloch, spotoch, inzerátoch, atď., p. Roman Graca odpovedal, že každý reklamný partner obdržal pozvánku do VIP zóny, do ktorej si mohol pozvať svojich obchodných

8. Správca dane vyhodnotením dôkazov dospel k záveru, že reklamovaným produktom bolo podujatie muzikál ANGELIKA (nie obchodné meno a logo žalobcu), ktorého propagáciu neuskutočnil ani nezabezpečil deklarovaný dodávateľ SARCO s.r.o. Správca dane vychádzal z toho, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, že predmetom faktúr vyhotovených deklarovaným dodávateľom SARCO s.r.o., bola reklama a propagácia žalobcu ako reklamného partnera, jeho obchodného mena, resp. jeho dodávaných služieb, s cieľom uplatniť tieto produkty

Logo žalobcu bolo zverejnené len medzi reklamnými partnermi, ktorí podujatie spolu s inými partnermi podujatia podporili. Vo fotodokumentácii nie je žiadna informácia o činnosti deklarovaného dodávateľa SARCO s.r.o. a ani Azaria service s.r.o. Činnosť spoločnosti SILVI PRODUCTION s.r.o. je v hodnotiacej správe v zdaňovacom období október 2016 preukázaná zverejnením oznamov/príspevkov propagujúcich predmetný muzikál na facebookovej stránke

Ján Novotný, uvedené však z Hodnotiacej správy muzikálu nevyplýva ani to nepreukazujú žiadne iné dôkazy. Podľa správcu dane nebolo preukázané, kto a aké reklamné priestory spoločnosti SARCO s.r.o. poskytol (konkrétny druh reklamy, mediálny priestor, poskytovateľ) a ani ako boli použité pre reklamu a propagáciu žalobcu. Nebolo teda preukázané, že deklarovaný dodávateľ SARCO s.r.o použil nevýhradný reklamný priestor zakúpený od spoločnosti SILVI PRODUCTION s.r.o. pre propagáciu žalobcu.

Podnikateľskou činnosťou žalobcu bola v roku 2016 sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, konkrétne poradenstvo v príprave náterových hmôt v automobilovom priemysle. Podľa dokladov predložených žalobcom činnosť za spoločnosť vykonávali hlavne živnostníci priamo v automobilkách na základe zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a nemeckou pobočkou spoločnosti Axalta Coating Systems, ktorá dodáva náterové hmoty pre automobilový priemysel. Úlohou žalobcu bolo zabezpečiť požadovanú kvalitu farieb a ochranných lakov nanášaných na automobily priamo u výrobcov jednotlivých automobilov. Žalobca v zmysle zmluvy dodával svoje služby výhradne zákazníkom/odberateľom Axalta Coating Systems. Činnosť, ktorú vykonával, fakturoval výhradne odberateľovi Axalta Coating Systems Germany GmBH, resp. Axalta Coating Systems Austria GmBH. Žalobca nemohol rozhodovať o tom, u akého výrobcu automobilov, na akých typoch motorových vozidiel, aký druh farieb a lakov sa použije. Zmluva a doklady predložené žalobcom preukázali, že žalobca nerozhodoval o mieste, čase a spôsobe dodania zdaniteľných plnení a ani o ich cene. Tieto skutočnosti boli striktne stanovené výrobcom a dodávateľom náterových hmôt - spoločnosťou Axalta Coating Systems Germany GmBH, resp.

10. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutiami č. 100308825/2022 (zdaňovacie obdobie október 2016) a č. 100308998/2022 (zdaňovacie obdobie november 2016) obe z 15. februára 2022 (ďalej aj „rozhodnutia žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutia“) prvostupňové rozhodnutia správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Žalovaný dodal, že správca dane oprávnene žalobcovi neuznal odpočítanie DPH zo služby fakturovanej od deklarovaného dodávateľa SARCO s.r.o, pretože predmetná služba nemala reálne opodstatnenie, priamo a bezprostredne nesúvisela s transakciami žalobcu na výstupe ani s jeho celkovou hospodárskou činnosťou, ako súčasť všeobecných nákladov.

II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie

11. Žalobca podal proti rozhodnutiam žalovaného dve samostatné identické správne žaloby, ktoré boli na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) vedené pod sp.

Správny súd následne obe žaloby rozsudkom č. k. ZA-30S/103/2022-226 z 18. apríla 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol. 12. Správny súd úvodom skonštatoval nedôvodnosť námietky žalobcu, že daňové orgány svojím postupom a rozhodnutiami, ktoré vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, mali za cieľ zbaviť žalobcu práva na odpočet DPH, čím došlo k porušeniu zásady neutrality. Podľa správneho súdu žalobca túto námietku v správnej žalobe naformuloval tak všeobecne a nekonkrétne, že správny súd nemohol v tomto smere vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí daňových orgánov. Nepostačuje len skonštatovať, že napadnuté rozhodnutia žalovaného trpia vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, ale žalobca bol povinný uviesť, v čom konkrétne táto vada spočíva a ktoré konkrétne právne závery správcu dane a žalovaného sú v rozpore so zákonom. Správny súd pokračoval, že na tom nemení nič ani to, že žalobca uviedol viaceré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) týkajúce sa zásady neutrality DPH, s ktorými sa správny súd môže len stotožniť, avšak bez

13. Správny súd upresnil, že síce žalobca v replikách k vyjadreniu žalovaného už konkrétnejšie uviedol, že konštatovanie žalovaného ohľadne toho, že nebolo preukázané reálne dodanie služby žalobcovi dodávateľom SARCO s.r.o., je v rozpore s uznesením Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fóvállalkozó z 3. septembra 2020, C-610/19 a zároveň, že správca dane nepostupoval v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, avšak tieto dôvody žalobca uviedol až po uplynutí lehoty v zmysle § 183 SSP. Podľa tohto ustanovenia môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Táto lehota žalobcovi uplynula 2. mája 2022, pričom svoje repliky žalobca podal až 13. marca 2023 a 3. apríla 2023. Správny súd špecifikoval, že ustanovenie § 183 SSP nemožno vykladať ani spôsobom, že je postačujúce, že žalobca v lehote na podanie správnej žaloby znesie len všeobecné námietky, prípadne blanketné námietky [uvedením len samotných slovných formulácií žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.

žalovaného a správcu dane. 14. Následne správny súd uviedol, že rozhodnutia daňových orgánov netrpia vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože obsahujú zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 Daňového poriadku. Skutočnosť, že žalobca je toho názoru, že orgány verejnej správy nemali pri svojom rozhodovaní k dispozícii riadne vedený administratívny spis, a preto vydali nepreskúmateľné rozhodnutia, nemá žiadny vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného, nakoľko sa jedná len o subjektívny názor žalobcu, ktorý nie je spôsobilý privodiť zrušenie napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy z dôvodu ich tvrdenej nepreskúmateľnosti. Navyše, žalobca svoje skutkové tvrdenie ani relevantne nepreukázal. Nahrávka z ústneho pojednávania pred správcom dane z 23. apríla 2021, na ktorú sa žalobca v správnej žalobe odvoláva a ktorú predložil ako prílohu správnej žaloby, bola podľa vyjadrenia žalovaného vyhotovená právnym zástupcom žalobcu svojvoľne a bez súhlasu dotknutých zamestnankýň správcu dane.

15. Správny súd zastal názor, že nedôvodná bola aj námietka žalobcu, že správca dane mu v rozpore s „ustanoveniami Daňového poriadku“ znemožnil prerokovať vznesené pripomienky (zrejme k Protokolu, pozn. správneho súdu) a využiť jeho „zákonné právo.“ Súčasťou administratívneho spisu je Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100678754/2021 z 23. apríla 2021, pričom z jej obsahu nevyplýva, že by žalobcovi bolo v rozpore so zákonom upreté akékoľvek právo v zmysle Daňového poriadku, prípadne iného všeobecne-záväzného právneho predpisu.

Napokon, žalobca v správnych žalobách ani neuviedol, ktoré jeho „zákonné právo“ mu malo byť postupom správcu dane odňaté, čo správny súd nie je, ako už bolo vyššie uvedené, povinný vyhľadávať za žalobcu z obsahu administratívneho spisu.

dane upreté. Podľa správneho súdu možno so žalobcom súhlasiť, že účel daňovej kontroly, ktorým je získanie podkladov pre následné rozhodovanie správcu dane, nemožno prenášať do vyrubovacieho konania, avšak uvedené neplatí bez výnimky. V prípade, ak je podstatná časť dôkazov obstaraná správcom dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní je obstaraný už len jednotlivý dôkaz, prípadne dôkazy v nie rozhodujúcom rozsahu oproti dôkazom obstaraným počas daňovej kontroly, takýto postup správcu dane je možné považovať za zákonný, čo vo svojej rozhodovacej činnosti potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) v rozhodnutí sp. zn. 3 Sžf 23/2007 zo 14. februára 2008 a Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) v rozhodnutí sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z 24. februára 2022.

poriadku.

18. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadal zmeniť tento rozsudok z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP tak, že kasačný súd zruší obe napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj obe rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a taktiež Protokol z daňovej kontroly a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

Sťažovateľ pokračoval, že správca dane mal v úmysle mu predložiť na nahliadnutie iný spis, ako ten z ktorého vychádzal pri úkonoch v rámci konania. Rovnako vyjadril podozrenie z manipulácie s administratívnym spisom zo strany správcu dane, a to aj v súdnom konaní.

20. Sťažovateľ tiež namieta, že správca dane mu v rozpore s ustanoveniami Daňového poriadku znemožnil prerokovať vznesené pripomienky a tým využiť právo na prerokovanie pripomienok na ústnom pojednávaní 23. apríla 2021, pretože zápisnica zhotovená z tohto úkonu bola vopred pripravená (odpovede právneho zástupcu boli vopred zaznačené), čím správca dane zvolal predmetný úkon len za účelom formalistického naplnenia zákona.

Rovnako ako v správnej žalobe sťažovateľ namietol, že správca dane neposúdil námietku zaujatosti vo vzťahu k zamestnankyni správcu dane podľa § 60 ods. 2 Daňového poriadku, ale iba podľa ods. 1 cit. zák. Podľa sťažovateľa sa p. H.. Q. X. 23. apríla 2021 zúčastnila úkonu ako zamestnanec iného stupňa, čím naplnila podmienky na vylúčenie podľa § 60 ods. 2 cit. zák. Z tohto dôvodu nie je možné považovať zrealizované úkony správcu dane vrátane rozhodnutí o nevylúčení zamestnankýň p. H.. S. Q. a p. H..

Povinnosť preukázať svoje tvrdenia si splnil napr. nasledovnými dôkazmi: Zmluva o reklame z 26. septembra 2016, faktúry, Hodnotiaca správa s DVD obsahujúca fotografie potvrdzujúce uverejnenie loga daňového subjektu na podujatí a jeho prezentáciu v zmysle zmluvy z 26. septembra 2016, odovzdávací a preberací Protokol k predmetnej hodnotiacej správe. Sťažovateľ vyjadril názor, že správca dane mu pričítal existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno a súčasne odignoroval jeho žiadosť o vykonanie dokazovania prostredníctvom výsluchov konateľov, dodávateľov a subdodávateľov, čím mu znemožnil brániť svoje práva tým, že správca dane len preberal vyjadrenia konateľov z iných daňových konaní. Zdôraznil, že pokiaľ daňové orgány kladú dôraz na skutočnosť, že sťažovateľovi nepriznali jeho právo, pretože nemali za preukázané, že predmetné plnenia dodal sťažovateľovi deklarovaný dodávateľ SARCO s.r.o., konajú v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. V tomto smere sťažovateľ poukázal aj na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci

23. Záverom sťažovateľ dodal, že propagovaná akcia ANGELIKA sa reálne uskutočnila, reklamná kampaň bola zrealizovaná a žalobca zaplatil faktúry za reklamné služby na bankový účet spoločnosti SARCO s.r.o. Túto faktúru má žalobca riadne zaúčtovanú, čo priznal aj správca dane. Žalobca vystupoval na propagovanej akcii ako reklamný partner.

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

27. Kasačný súd má na úvod svojej argumentácie za potrebné zdôrazniť, že kasačné konanie má povahu mimoriadneho revízneho postupu kasačného súdu vo vzťahu k rozsudku správneho súdu. Keďže kasačný súd nerozhoduje o veci samej, ale najmä preskúmava závery správneho súdu, na jeho rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia

28. Správny súd podstatnú časť svojej argumentácie v odôvodnení napadnutého rozsudku venoval tomu, že námietky žalobcu vo vzťahu k splneniu podmienok uplatnenia odpočtu DPH z faktúr od deklarovaného dodávateľa SARCO s.r.o. boli všeobecné a nekonkrétne (v tomto smere pozri body 56 až 62 napadnutého rozsudku). Kasačný súd musí konštatovať, že správny súd pomerne detailne rozobral, z akých dôvodov nemôže v predmetnom smere preskúmať napadnuté rozhodnutia. O to viac sa kasačnému súdu javí ako prekvapivé, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti na uvedené odôvodnenie správneho súdu nijakým spôsobom nereagoval a argumentáciu správneho súdu vo vzťahu k všeobecnosti a nekonkrétnosti jeho námietok nijako nerozporoval. Pritom dôležité je podotknúť, že správne súdnictvo je založené na zásade, v zmysle ktorej správny súd z vlastnej iniciatívy nepreskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy nad rámec vymedzený žalobcom, a teda nenahrádza žalobcovu iniciatívu (s výnimkou konaní, v ktorých posudzuje žalobu neformálne, o čo sa však nejedná v prejednávanej veci), čo sa primerane vzťahuje aj na konanie o kasačnej sťažnosti.

29. Kasačný súd ďalej neprehliadol, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k splneniu podmienok uplatnenia odpočtu DPH uplatňoval nové skutočnosti a námietky, ktoré v správnej žalobe nevzniesol. Sťažovateľ prvýkrát až v kasačnej sťažnosti poukázal na dôkazy (bližšie špecifikované v bode 22 tohto rozsudku), ktorými mal preukázať splnenie zákonných podmienok nároku na odpočet DPH (pozri č. l. 250 súdneho spisu). Rovnako tak sťažovateľ nikde v správnej žalobe nenamietal, že správca dane odignoroval jeho žiadosti o vykonanie dokazovania prostredníctvom výsluchov konateľov, dodávateľov a subdodávateľov, čím mu podľa jeho názoru znemožnil aktívne sa účastniť výsluchov svedkov a brániť svoje práva. Taktiež novou námietkou je aj, že si splnil všetky svoje povinnosti vo vzťahu k dodávateľom a subdodávateľom, čím uniesol svoje dôkazné bremeno (pozri č. l. 251 súdneho spisu).

30. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti namietal, že ústne pojednávanie k prerokovaniu pripomienok a dôkazov k Protokolu uskutočnené správcom dane 23. apríla 2021, bolo zvolané len za účelom formalistického naplnenia znenia zákona, pričom odpovede právneho zástupcu sťažovateľa boli v predmetnej zápisnici vopred pripravené, v dôsledku čoho tak správca dane mal znemožniť sťažovateľovi prerokovanie predmetných pripomienok. Kasačný súd mal zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 23. apríla 2021 za preukázané, že zamestnankyňa správcu dane si na uvedený deň doniesla šablónu zápisnice z iného prerokovania pripomienok, ktoré sa konalo 24. februára 2021 týkajúc sa taktiež sťažovateľa, avšak iného zdaňovacieho obdobia.

Právny zástupca sťažovateľa disponoval so stanoviskom zamestnancov správcu dane, ktoré však prerokovať pri ústnom pojednávaní nebolo možné, a to z príčin na strane zástupcu sťažovateľa. Zápisnicu o ústnom pojednávaní nakoniec odmietol podpísať, podpísali ju tak len zamestnankyne správcu dane, ktoré následne o predmetnom incidente spísali úradný záznam.

Hoci išlo o zlyhanie na strane zamestnankyne správcu dane, charakter takýchto zrejmých nesprávností nie je vopred možné nikdy vylúčiť. Pokiaľ by správca dane sledoval len formalistické naplnenie zákona, ako to tvrdí sťažovateľ, zamestnankyňa správcu dane by pravdepodobne nenavrhla spísanie vyjadrenia do inej zápisnice, do ktorej sa však právny zástupca odmietol vyjadriť a na žiadny iný návrh riešenia nepristúpil. Keďže právny zástupca sťažovateľa sa nového prerokovania pripomienok 29. júla 2021 nezúčastnil, o to viac sa kasačnému súdu javí predmetná argumentácia sťažovateľa ako účelová. Kasačný súd tak predmetnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú a len dôvetkom sa mu vzhľadom na vyššie uvedené v bode 30 žiada doplniť, že advokát je povinný vystupovať správať sa slušne a korektne nielen voči súdom, ale aj iným orgánom verejnej moci, a to v zmysle § 38 Advokátskeho poriadku, ktorý je podľa § 75 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii záväzný pre všetkých advokátov.

kompletný a riadne zažurnalizovaný. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 23. apríla 2021 vyplýva, že sťažovateľ sa dožadoval okamžitého predloženia celého žurnalizovaného spisu. Zamestnankyňa správcu dane mu v súvislosti s tým uviedla, že nahliadnutie do spisu je samostatný úkon, ktorý nesúvisí s prerokovaním pripomienok a o vykonanie, ktorého je potrebné vopred požiadať, aby zamestnanec správcu dane spis vopred pripravil.

sťažovateľ odvoláva. Kasačný súd pripúšťa, že správny súd sa v napadnutom rozsudku predmetnou odpoveďou nezaoberal, avšak odpoveď Ministerstva financií pozostávala takmer len z prekopírovania paragrafového znenia Daňového poriadku, zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov a vyhlášky č. 410/2015 Z. z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o podrobnostiach výkonu správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu. Je už takmer notorietou, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (v tomto smere pozri ustálenú judikatúru Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 59/05 z 23. februára 2005, I. ÚS 20/2010 z 27. januára 2010, IV. ÚS 259/2020 z 9. júna 2020).

34. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že jeho argumentáciu má potvrdzovať nahrávka, ktorú si právny zástupca sťažovateľa zadovážil na prerokovaní pripomienok a na ktorej je podľa sťažovateľa počuť, že keby zamestnankyňa správcu dane mala vedomosť o úmysle právneho zástupcu sťažovateľa nahliadnuť do spisu, pripravila by ho, tak kasačný k tomu uvádza, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 23. apríla 2021 vyplýva to isté. Kasačný súd však už vyššie uviedol, prečo uvedený argument zamestnankyne správcu dane nepredstavuje v predmetnom konaní zásadný problém a podľa názoru kasačného súdu ani neznamená neexistenciu spisu en bloc.

spôsobom, avšak za predpokladu splnenia podmienky, žeby prispela k náležitému objasneniu veci, čo však nie je tento prípad. 35. Ďalšou námietkou sťažovateľa bolo, že správca dane v rozhodnutí z 20. mája 2021 posúdil námietku zaujatosti len v zmysle § 60 ods. 1 Daňového poriadku a v zmysle ods. 2 cit. zák. námietku zaujatosti posúdiť opomenul. Podľa sťažovateľa sa p.

H.. Q. X., ako vedúca oddelenia daňovej kontroly 8 Daňového úradu Žilina, bola v čase rozhodovania zamestnankyňou správcu dane, teda orgánu verejnej správy toho istého stupňa. Z obsahu rozhodnutia a vo všeobecnosti ani z administratívneho spisu nevyplýva, žeby H.. Q. X. bola zároveň zamestnankyňou žalovaného, ako orgánu verejnej správy iného stupňa. Kasačný súd tak nevidí dôvod, prečo by malo byť nutné rozhodovať o predmetnej zamestnankyni aj v zmysle § 60 ods. 2 Daňového poriadku. Kasačný súd rozhodnutie o jej nevylúčení považuje za zákonné a spĺňajúce náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

36. Námietkou, ktorej sťažovateľ venoval podstatnú časť svojej argumentácie, bolo aj, že správca dane viedol svojvoľné dokazovanie vo vyrubovacom konaní, nakoľko v priebehu vyrubovacieho konania správca dane prevzal vyjadrenie konateľky spoločnosti SILVI PRODUCTION s.r.o. zo spisu v inej veci, čím sťažovateľa ukrátil o jeho právo vyjadriť sa k predmetnému dôkazu. Kasačný súd má za preukázané, že z úradného záznamu č. 100573232/ 2021 z 12. apríla 2021 vyplýva, že správca dane prevzal podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku dôkazy, ktorými sú informácie, tvrdenia a doklady predložené konateľkou spoločnosti SILVI

priebehu konania pred vydaním rozhodnutia a toto právo mu správcom dane nebolo nijako upreté. Kasačný súd tak uzatvára, že z administratívneho spisu nebolo preukázané, že správca dane viedol svojvoľné dokazovanie vo vyrubovacom konaní tak, ako sa to snažil prezentovať sťažovateľ v správnej žalobe a v kasačnej sťažnosti, a preto ani táto námietka nemá svoje opodstatnenie.

rozsudku), čo kasačný súd vyhodnotil ako novoty, ktoré sú v kasačnom konaní neprípustné a s ktorými sa správny súd v správnom súdnom konaní nemal možnosť vysporiadať. V dôsledku toho tak kasačný súd nemohol na uvedené argumenty v tomto konaní prihliadať.

V. Záver

38. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za v postačujúcej miere odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 39. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP. 40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 8. októbra 2025