3Sfk/43/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu Mgr. Petra Macha, PhD. v právnej veci žalobcu: Alvaro, s.r.o., so sídlom Slovnaftská 12354/ 106, Bratislava, IČO: 51009889, právne zastúpená advokátom: JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bratislava, Bajkalská 13, IČO: 36860662, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100911030/2022 zo dňa 14. apríla 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/65/2022-92 zo dňa 9. novembra 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Prvostupňový orgán na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal rozhodnutie č. 102563169/2021 zo dňa 14. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 13.429,88 € za zdaňovacie obdobie apríl 2020. Neuznal pritom žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane v súvislosti so 4 faktúrami od spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s. r. o. za dodanie manipulácie kartónov Billa Senec, triedenie výrobkov na objekte HOMMEL HERCULES FRANCE a triedenie paliet Billa Senec. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 100911030/2022 zo dňa 14. apríla 2022 (ďalej len „žalované rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

Správca dane vychádzal zo zistenia, že od 4. septembra 2017 do 1. marca 2021 bol konateľom žalobcu Mykola Mykhailo, od 19. februára 2019 do 25. septembra 2020 bola konateľkou aj Iryna Petrushenko a od 8. júla 2020 do 1. marca 2021 aj Ľubomír Gába, pričom od 1. marca 2021 je ním Štefan Szabó. Ľubomír Gába pôsobil v zdaňovacom období apríl 2020 aj ako konateľ dodávateľskej spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o., Bratislava.

Podľa dodávateľských faktúr a preberacích protokolov deklarovaný dodávateľ IMPERIAL BUSINESS s.r.o. fakturoval žalobcovi manipuláciu s 866.626 ks kartónov a triedenie 2.753 ks paliet BILLA Senec a triedenie výrobkov na objekte HOMMEL HERCULES FRANCE v rozsahu 3.019,5 hodín. Podľa preberacích protokolov priložených k faktúram sa služby realizovali jednak v logistickom centre BILLA Senec, ako aj v objekte HOMMEL HERCULES FRANCE v

Porovnaním tejto dochádzky a pracovných zmlúv a dohôd zamestnancov žalobcu správca dane zistil, že osoby uvedené v tomto výkaze neboli s ním v žiadnom vzťahu a rovnako neboli v žiadnom vzťahu ani k deklarovanému dodávateľovi.

8. Správca dane dospel k záveru, že odpovede odberateľov žalobcu (BILLA, s.r.o. a HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o.) neprispeli k preukázaniu, že služby poskytol deklarovaný dodávateľ. Správca dane poukázal na to, že konateľom dodávateľskej spoločnosti je Ľubomír Gába, ktorý bol aj konateľom žalobcu.

p. Gábu, konateľa spoločnosti IMPERIAL BUSINES s. r. o. (ktorý bol následne aj konateľom žalobcu) nebolo možné vypočuť, keďže sa na predvolanie nedostavil a nepodarilo sa ho ani predviesť. Správca dane sa oboznámil s jeho výpoveďou v inom daňovom konaní.

10. Správca dane vlastnou činnosťou zistil, že v mesiaci apríl 2020 mala spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. zmluvný vzťah s 11 osobami, z toho boli 7 na dohodu o vykonaní práce a 4 na riadny pracovný pomer. Taktiež bolo zistené, že hneď po prijatí finančných prostriedkov na účet spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o., boli tieto prostriedky vyberané v bankomate. Nebolo zistené, že by boli použité na ekonomickú činnosť spoločnosti.

Daňové priznanie pre DPH podala táto spoločnosť naposledy za zdaňovacie obdobie marec 2020, kontrolný výkaz DPH za zdaňovacie obdobie august 2018 a daňové priznanie pre daň z príjmov právnických osôb nepodala nikdy. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností správca dane uzavrel, že žalobca ako daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky pre priznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty.

Reálne vykonanie prác potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok W.. Zdôraznil, že ešte pred začatím spolupráce so spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o. sa uistil, že má zamestnancov, a teda je schopná objednané práce vykonať v požadovanom rozsahu.

K svedeckej výpovedi svedka W. žalovaný uviedol, že verbálne potvrdenie, že bol zamestnanec spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s. r. o. a vykonával práce v sklade BILLA, nemá dôkaznú hodnotu, keďže jeho výpoveď bola nekonkrétna a všeobecná.

16. V prejednávanom prípade podľa správneho súdu správne orgány jasne a zrozumiteľne formulovali svoje skutkové závery, keď uzavreli, že v prejednávanej veci nebolo sporné plnenie poskytnuté tak, ako je uvedené na vystavenej faktúre. Bolo povinnosťou žalobcu, aby predložil dôkazy o správnosti, vierohodnosti a úplnosti svojho účtovníctva, poprípade, aby svoje tvrdenia korigoval. Žalobca však neposkytol žiaden relevantný dôkaz.

mala virtuálne sídlo, jej spoločníkom a konateľom bol občan Rumunska. Konateľ deklarovanej dodávateľskej spoločnosti p. Gába (ktorý bol následne určitý čas aj konateľom žalobcu) sa na výsluch nedostavil a nepodarilo sa ho ani predvolať. Dodávateľská spoločnosť nepredložila žiadne doklady, ktoré by preukazovali dodanie služieb žalobcovi, resp. existenciu subdodávateľského vzťahu. Rovnako žalobca na výzvu správcu dane nepredložil žiadne doklady, ktorými by kvalifikované pochybnosti správcu dane odstránil.

11 zamestnancov, pričom len u odberateľa BILLA s.r.o. realizovalo služby 19 osôb. Tvrdenie žalobcu, že si teda riadne preveril schopnosť dodávateľa realizovať objednané služby, sa nezakladá na pravde. Svoje tvrdenie, že mu boli predložené pracovné zmluvy, žiadnym spôsobom nepreukázal. Konateľ dodávateľskej spoločnosti sa pritom následne stal aj konateľom žalobcu, a preto by sa dalo rozumne očakávať, že žalobca bude disponovať dokladmi na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca však ani nepreukázal komu, kedy a za akých podmienok odovzdal čipové karty pre osoby realizujúce záväzok v sklade spoločnosti BILLA s.r.o. Vzhľadom na rozsah služieb, ktoré si u svojho dodávateľa mal žalobca objednať v mesiaci apríl 2020, mu pritom muselo byť zrejmé, že ich tento dodávateľ nie je objektívne schopný sám zabezpečiť. 18. K výpovedi svedka p. W. správny súd zhodne so závermi správnych orgánov uviedol, že svedok formálne potvrdil, že vykonával práce pre spoločnosť IMPERIAL BUSINESS, s.r.o. v sklade v Senci (odberateľ BILLA, s.r.o), avšak nevedel uviesť žiadne konkrétne okolnosti. Nevedel mená ďalších osôb, ktoré tam mali pracovať, opísať okolnosti zadávania práce, kontaktné osoby atď. Za týchto okolností nemá jeho výpoveď takú výpovednú hodnotu, aby ňou bolo potvrdené realizovanie prác dodávateľom IMPERIAL BUSINESS s.r.o. 19. Zdaniteľná osoba je podľa správneho súdu povinná predložiť objektívne dôkazy o tom, že tovar bol skutočne dodaný a služby boli skutočne poskytnuté na vstupe zdaniteľnými osobami. S poukazom na uvedené bolo vecou žalobcu, ktorý si uplatnil právo na odpočítanie DPH, aby preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, čo sa však v danom prípade nestalo.

20. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva podľa § 440 ods. 1 písm. g) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 21.

22. Podľa sťažovateľa je irelevantné, že dochádzková evidencia dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. bola zrejme chybná a neznamená to, že všetky práce neboli spoločnosťou vôbec vykonané. Ak správne orgány poukázali na rozpor v počte pracovníkov, sťažovateľ poukázal na výpoveď p. Gábu, ktorý tvrdil, že práce sa vykonávali aj subdodávateľsky cez DELIVERY SERVICE s.r.o. Práce v sklade BILLA potvrdil aj p. W. a uviedol, že tam boli aj viacerí zamestnanci. Namietal aj nezmyselné a tendenčné posudzovanie ceny za hodinu práce, ktorú správca dane získal len pri posudzovaní práce jedenástimi zamestnancami, pričom neprihliadol, že časť práce bola spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o. vykonaná subdodávateľsky. 23.

24. Podľa sťažovateľa je rozsudok správneho súdu nepreskúmateľný v časti, keď správny súd vôbec neodôvodnil, ako dospel k záveru, že tvrdenie sťažovateľa, že si riadne preveril schopnosť dodávateľa realizovať objednané služby, sa nezakladá na pravde. Rovnakou vadou podľa neho je zaťažený aj záver o tom, že dodávateľ nebol objektívne schopný dodať služby uvedené na sporných faktúrach.

26. Po predložení veci kasačnému súdu bola táto pridelená do senátu 8S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína Babiaková (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

Mgr. Peter Mach, PhD.

27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 28. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo najprv posúdiť otázku dostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku a následne posúdiť právne názory správneho súdu v rozsahu, či závery žalovaného a správcu dane o tom, že sťažovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov vychádzajú z riadneho zistenia skutkového stavu a z takého hodnotenia dôkazov, ktoré nemožno považovať za svojvoľné.

konania. Aj preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa kasačného súdu dostatočne vyplývajú skutočnosti a právne dôvody, ktoré viedli správny súd k právnemu záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, čo je v súlade s procesnými požiadavkami vyjadrenými v § 139 SSP.

30. V súvislosti s ďalšou nastolenou otázkou, (ne)unesením dôkazného bremena zo strany sťažovateľa, dáva kasačný súd do pozornosti, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.

Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods. 1 zákona o DPH, či rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/ 14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

33. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie dáva kasačný súd do pozornosti, že členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré systematicky spochybňujú právo na odpočítanie DPH a princíp neutrality DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet

reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).

37. Kasačný súd považuje za potrebné dodať, že materiálne podmienky priznania práva na odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým subjektom - odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového subjektu nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o spochybnení hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane.

38. V súvislosti s preskúmavaným prípadom sa kasačný súd stotožňuje so správnym súdom v tom, že správca dane a žalovaný vzniesli dôvodné pochybnosti o splnení materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane z obchodov sťažovateľa so spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o., keď odberatelia sťažovateľa nevedeli potvrdiť výkon služieb deklarovanými pracovníkmi spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. v rozhodnom období, pričom služby pre tieto spoločnosti mal sťažovateľ vykonávať iba subdodávateľsky, cez spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Táto skutočnosť bola aj podľa kasačného súdu spôsobilá založiť relevantnú pochybnosť o splnení materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane sťažovateľom z obchodov so spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o. a dôkazné bremeno preukazovať splnenie materiálnych podmienok na odpočet dane tak bolo prenesené na sťažovateľa.

40. Sťažovateľ namieta, že deklarovaný dodávateľ IMPERIAL BUSINESS s.r.o. v apríli 2020 zamestnával 11 zamestnancov, a preto mal možnosť služby pre sťažovateľa vykonať. Kasačný súd v súlade so závermi správneho súdu v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. bola v čase daňovej kontroly nekontaktná a nepredložila žiadne doklady, ktoré by preukazovali dodanie deklarovaných služieb sťažovateľovi.

Naopak, p. Gába odmietal uviesť mená jeho spolupracovníkov, meno realizátora účtovnej evidencie a nevedel uviesť mená zamestnancov, ktorí realizovali jednotlivé zákazky. Kasačný súd zdôrazňuje, že nepredloženie dokladov od spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. a nevypovedanie zo strany pána Gábu nie je kladené sťažovateľovi za vinu. Jeho logickým následkom však je, že jeho dodávateľ neposkytol správcovi dane žiadne listinné či iné dôkazy, ktorými by bolo možné preukázať, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. skutočne dodala sťažovateľovi deklarované služby v rozhodnom období. Pre priznanie odpočtu dane nestačí, tak ako sa domnieva sťažovateľ, aby deklarovaný dodávateľ mal možnosť deklarované služby dodať, ale ich dodanie v rozhodnom čase musí byť aj preukázané. Kasačný súd považuje závery správneho súdu o nepreukázaní dodania konkrétnych služieb v rozhodnom období za jasné a dostatočné, preto námietku sťažovateľa v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodnú.

dane. Pri hodnotení tejto výpovede je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že dôkazné bremeno na preukázaní materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane ťaží prioritne daňový subjekt. Je to teda správca dane a žalovaný, ktorí na podklade vykonaného dokazovania majú vznášať dôvodné pochybnosti a na druhej strane je to sťažovateľ, ktorý je ich povinný v daňovom konaní vyvracať. Z tejto perspektívny je potom potrebné hodnotiť aj výpoveď

W. sú všeobecné a neurčité. Pán W. síce potvrdzuje prácu v sklade BILLA a vie ju všeobecne popísať, ale presnejšie nevie nič uviesť, napr. kto jeho prácu koordinoval, kde bol v tom čase ubytovaný (sťažovateľ nesprávne uvádza, že svedok vedel uviesť, kde býval) alebo že si počet kartónov viedol pre seba na papier (BILLA s.r.o. uviedla, že každý pracovník mal na preukázanie odvedenej práce pridelený čip). S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že výpoveď p. W. pre svoju všeobecnosť a absenciu podrobností týkajúcich sa dodávky služieb pre spoločnosť BILLA, s.r.o., nemá takú kvalitu, aby bolo možné uzavrieť, že sťažovateľ uniesol v predmetnej veci svoje dôkazné bremeno. Výpovedná (informačná) hodnota predmetnej svedeckej výpovede je teda tak nízka, že neprestavuje relevantný dôkaz o faktúrami deklarovaných sporných plneniach a teda závery správneho súdu obstoja aj v tomto

42. Tiež, ak sťažovateľ tvrdí, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. poskytovala služby subdodávateľsky, závery správcu dane a žalovaného v tomto smere považuje kasačný súd za dostatočne odôvodnené a túto námietku rovnako považuje za nedôvodnú.

Spoločnosť mala virtuálne sídlo, jej jediný spoločník a konateľ bol občan Rumunska. Daňové priznanie pre DPH podala táto spoločnosť naposledy za zdaňovacie obdobie marec 2020, kontrolný výkaz DPH za zdaňovacie obdobie august 2018 a daňové priznanie pre daň z príjmov právnických

43. Ak sťažovateľ namieta, že zo strany daňových orgánov nebolo spochybnené, že služby boli sťažovateľom dodané jeho odberateľom, čo má podľa jeho názoru potvrdiť aj dodanie služieb jeho dodávateľom, aj túto jeho námietku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ dodal služby jeho odberateľom, nemá totiž dôkazný potenciál preukázať aj dodanie služieb jeho deklarovaným dodávateľom. V tomto konaní posudzovaný obchod medzi sťažovateľom a jeho dodávateľom - spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s. r. o. - musí byť rovnako riadne preukázaný a aj v súvislosti s ním musia byť samostatne splnené materiálne podmienky na odpočet dane, čo však daňové orgány relevantne spochybnili. 44. Skutočnosť, že sťažovateľ sporné faktúry uhradil, nemá podľa kasačného súdu tiež potenciál preukázať skutočné dodanie služieb deklarovaným dodávateľom. Uvedené platí o to viac, že správca dane zistil, že hneď po prijatí finančných prostriedkov na účet spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o., boli tieto prostriedky vyberané v bankomate. 45. Kasačný súd sa tiež stotožnil so správnym súdom, že sťažovateľ žiadne ďalšie dôkazy vykonať nenavrhoval a preto sa mu nepodarilo vyvrátiť pochybnosti komunikované správcom dane a žalovaným. 46. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že dôkazné bremeno, ktorým bol sťažovateľ v predmetnom daňovom konaní zaťažený, nepovažuje za neprimerané. Vznesené dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností medzi sťažovateľom a jeho deklarovaným dodávateľom, prípadne účtovných dokladov ním vystavených. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére sťažovateľa. Kasačný súd zastáva názor, že od sťažovateľa možno spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť, preukázať (či už predložením alebo označením dôkazov) podstatu ním realizovaného obchodného vzťahu a okolnosti dodania deklarovaných služieb. 47. S ohľadom na už uvedené kasačný súd uzatvára, že sa stotožnil s názorom správneho súdu a zastáva názor, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú preskúmateľné čo do dôvodu neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane, hodnotenia dôkazov a vysporiadania sa so sťažovateľovými námietkami. Správcovi dane sa podarilo vykonaným dokazovaním pomenovať dôvodné pochybnosti o splnení materiálnej podmienky uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov, pričom dôkazy predkladané sťažovateľom tieto pochybnosti nevyvrátili. Kasačný súd nezistil ani excesívny prístup žalovaného či správcu dane k hodnoteniu dôkazov a rozsah vykonaného dokazovania považuje za postačujúci.