3Sfk/44/2021

I. Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré mesto (ďalej aj ako „správca dane“) č. 6280/ 13596/2018/DOP/Lij, ev. č. 13/RO/2018 zo dňa 23. marca 2018 bolo žalobkyni v termíne 27. marca 2018 až 20. mája 2018 povolené zvláštne užívanie miestnej komunikácie III. (IV.) triedy v Bratislave na ulici Klemensova za účelom vykonania rekonštrukcie plynovodu a prípojok - oprava porúch v rozsahu rozkopávky 217 m2 (vozovka) a 30 m2 (chodník). 2. Na základe výzvy správcu dane č. 6340000221 zo dňa 5. apríla 2018 žalobkyňa dňa 17. apríla 2018 oznámila vznik daňovej povinnosti za užívanie verejného priestranstva a listom oznámila správcovi dane, že rekonštrukciu plynárenských zariadení realizovala kvôli vysokej únikovosti plynu na plynárenských zariadeniach, a teda mala za to, že na tento skutkový stav je potrebné aplikovať poslednú vetu § 30 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“), v zmysle ktorej v danom prípade nejde o osobitné užívanie verejného priestranstva, nakoľko ide o odstraňovanie porúch na verejných vedeniach. Následne na základe opätovnej výzvy správcu dane č. 6340000221 zo dňa 19. júna 2018 žalobkyňa podaním zo dňa 2. júna 2018 oznámila vznik daňovej povinnosti. 3. Správca dane listom zo dňa 10. decembra 2018 požiadal Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „MF SR“) o stanovisko k vyrubovaniu miestnej dane za užívanie verejného priestranstva. MF SR vo svojom vyjadrení uviedlo, že ak správca dane ustanovil všeobecne záväzným nariadením spôsob užívania verejného priestranstva za účelom vykonania rozkopových prác, tak potom každý, ktorý týmto spôsobom užíva verejné priestranstvo je daňovníkom a je povinný splniť si oznamovaciu povinnosť a daň zaplatiť. Správca dane vykonal dňa 10. apríla 2019 ústne pojednávanie, na ktorom žalobkyňa uviedla, že v zmysle § 30 ods. 3 zákona o miestnych daniach je potrebné rozlišovať pojem oprava porúch a havária. Stanovisko MF SR nie je podľa žalobkyne záväzné a nie je možné spájať pojem havária z cestného zákona so situáciou v zákone o miestnych daniach. 4.

6. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobkyňa v zákonnej lehote odvolala. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 522975/2019 zo dňa 19. septembra 2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil, nakoľko mal za to, že daň za užívanie verejného priestranstva bola vyrubená v súlade s platnými právnymi predpismi. V odôvodnení okrem iného uviedol, že správca dane na základe zistených skutočností správne vylúčil existenciu havarijného stavu (opravu havárie alebo poruchy), pretože v takomto prípade príslušný subjekt je povinný urýchlene konať a odstrániť takúto závadu (poruchu) ako aj ich následky. Správca dane preukázal, že žalobkyňa plánovala rekonštrukciu plynovodov a v danom prípade nešlo o lokálnu haváriu, resp. o neodkladné odstránenie poruchy alebo rozvodov na distribučnom zariadení, tak ako ju definuje v ustanovení § 30 ods. 3 zákona o miestnych daniach.

II. Priebeh konania pred správnym súdom

9. Podľa žalovaného si žalobkyňa pripravovala v priebehu dvoch rokov pokládku nových rozvodov v trase existujúceho vedenia, nešlo o lokálnu haváriu, resp. poruchu, a teda správca dane na základe zistených skutočností vylúčil existenciu havarijného stavu, keďže v tomto prípade bola povinná konať urýchlene a odstrániť takúto závadu a jej následky.

verejného priestranstva, ktoré je inak predmetom dane. 11. Žalobkyňa poukázala na vlastné Technické podmienky prevádzkovateľa distribučnej siete (účinné od 1. novembra 2012), ktorými sa určujú technické podmienky prístupu, pripojenia do distribučnej siete a prevádzkovania distribučnej siete. Podľa týchto podmienok sa poruchou rozumie odchýlka od normálneho prevádzkového stavu distribučnej siete, ktorá môže ohroziť bezpečnosť a/alebo spoľahlivosť distribúcie zemného plynu určitej časti distribučnej siete. Podľa technických podmienok, ak havária alebo porucha na plynárenskom zariadení spôsobí prerušenie distribúcie plynu a následne dodávku plynu koncovým odberateľom prevádzkovateľ vykoná všetky nevyhnutné opatrenia k odstráneniu havárie alebo poruchy, s cieľom rýchleho obnovenia distribúcie zemného plynu pre účastníkov trhu s plynom.

12. V danom prípade bola rekonštrukcia plynárenských zariadení potrebná z dôvodu vysokej únikovosti plynu na plynárenských zariadeniach, a teda z dôvodu potreby opravy porúch na plynárenských zariadeniach (vedení), ktoré predstavovali odchýlku od normálneho prevádzkového stavu. Poruchy na plynárenských zariadeniach však nepredstavovali prerušenie distribúcie zemného plynu, kedy je žalobkyňa povinná zakročiť čo najskôr.

13. Udržiavanie distribučnej siete v riadnom prevádzkyschopnom stave je zákonnou povinnosťou žalobkyne, ktorú vykonáva vo verejnom záujme v zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pojem osobitné užívanie verejného priestranstva je potrebné, s poukazom na poznámku pod čiarou 22b) k § 30 ods. 3 zákona o miestnych daniach, vykladať s ohľadom na osobitné postavenie žalobkyne podľa zákona o energetike. Žalobkyňa je priamo zo zákona oprávnená vo verejnom záujme vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť potrebnú na zabezpečenie riadnej prevádzky plynárenských zariadení, a teda je vylúčené, aby pri užívaní cudzích nehnuteľností bola táto činnosť podrobená zdaneniu, nakoľko sa jedná o činnosti vykonávané vo verejnom záujme v súvislosti s uspokojovaním verejných potrieb. Keďže v danom prípade žalobkyňa vykonávala činnosti v podobe rekonštrukčných prác na plynovode a nešlo o umiestňovanie hnuteľných vecí na verejnom priestranstve, nemohli byť tieto činnosti predmetom dane podľa § 30 zákona

rozhodnutia na charakter rozkopávkových prác vo svetle technickej správy, neberúc pri tom do úvahy časový aspekt realizácie týchto prác, resp. ich plánovanie. 15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zotrval na svojom doterajšom právnom názore uvedenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, správnu žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K dôvodom žaloby uviedol, že v rámci úradného záznamu z miestneho zisťovania žalobkyňa označila vyhradenie verejného priestranstva, na ulici Klemensova, za účelom vykonávania rozkopávkových prác, z čoho je zrejmé, že ide o plánovanú rekonštrukciu a nie o odstránenie neočakávanej udalosti - havárie.

sleduje. Výklad MF SR nie je pre súdy záväzný, ale môže mať orientačný charakter. Žalovaný mal teda za to, že správca dane v priebehu daňového konania preukázal, že žalobkyňa neodstraňovala poruchu alebo haváriu rozvodov a verejných sietí, ale osobitne užívala verejné priestranstvo za účelom rekonštrukcie plynovodov.

17. Správny súd rozsudkom č. k. 1S/241/2019 zo dňa 23. septembra 2021 podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku bude postupovať v naznačenom smere.

Správny súd stotožňujúc sa s právnym názorom žalobkyne konštatoval, že dôvodom podania žiadosti o stavebné povolenie bola potreba odstránenia často sa vyskytujúcich porúch na plynárenských zariadeniach, resp. kvôli vysokej únikovosti plynu na plynárenských zariadeniach.

Tieto skutočnosti podľa správneho súdu nezakladajú automaticky povinnosť platenia miestnych daní v zmysle zákona o miestnych daniach, ani túto povinnosť nemožno z tohto dôvodu odvodzovať. Povinnosť požiadať o vydanie povolenia na užívanie miestnych komunikácii vyplynula z ustanovenia § 54 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a povinnosť zaplatiť v danom prípade správny poplatok ustanovuje § 1, 3 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.

21. Správny súd zdôraznil, že orgány verejnej správy musia v súvislosti s odstraňovaním porúch, či havárie rozvodov a verejných sietí vždy zvážiť, či nie je možné aplikovať § 30 ods. 3 druhá veta zákona o miestnych daniach, a to bez zreteľa na skutočnosť, či žalobkyňa zaplatila príslušný správny poplatok. Táto skutočnosť sama o sebe je právne irelevantná a nemôže znamenať, že žalobkyňa automaticky podlieha vyrubovaciemu režimu v oblasti miestnych

22. Podľa správneho súdu pojem porucha je potrebné s poukazom na judikatúru NS SR (viď rozsudok NS SR sp. zn. 6 Sžfk 30/2019 zo dňa 8. júla 2020) vykladať širším spôsobom a nie ho zúžiť len na pojem havárie, ktorú je možné považovať za časovo ťažko predvídateľnú mimoriadnu udalosť. V danom prípade bolo medzi účastníkmi nesporné, že na predmetnom plynovom zariadení bola zaznamenaná únikovosť plynu. Riziká a mieru únikovosti plynu však nikto neposudzoval a nikto sa nimi ani nezaoberal.

23. Podľa správneho súdu žalovaný a správca dane nesprávne podriadili zistený skutkový stav veci pod právnu normu, skutkové predpoklady pre jej aplikáciu však neboli naplnené, a to aj s poukazom na rozhodnutia NS SR (6 Sžfk 30/2018, 6 Sžfk 30/2019). Správny súd zdôraznil, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota a s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach

IV. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

25. Sťažovateľ zotrval na svojom právnom názore prezentovanom v konaní pred správnym súdom a zastáva názor, že žalobkyňa realizovala plánované opravy, ktoré nie je možné posúdiť ako havarijný stav. Správca dane zvažoval všetky zistené skutočnosti, preukázal ich aj na základe vykonaných miestnych zisťovaní, všetky dôkazy hodnotil na základe konkrétnych zistení a až následne pristúpil k vyrubeniu miestnej dane za užívanie verejného priestranstva. Rovnako preveroval rizikovosť únikovosti plynu, čo preukázal aj vykonaným miestnym zisťovaním, kde záverom konštatoval, že v danom prípade sa nejedná o odstránenie neočakávanej udalosti - havárie. Správca dane postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzného nariadenia, keď užívanie verejného priestranstva bolo rozkopávkou umiestnenou na predmetných pozemkoch všeobecne znemožnené, stavebný objekt bol vyznačený, zabezpečený z hľadiska BOZP na pracovisku, verejnosť bola obmedzená vo využívaní celého dotknutého priestranstva a presmerovaná pre bezpečný pohyb.

28. Sťažovateľ poukázal na rozdiel medzi pojmom havária a porucha vo vzťahu k predmetu dane za užívanie verejného priestranstva, pričom mal za to, že miestna daň nezávisí od definície stavu ale od užívania verejného priestranstva. V danom prípade nedošlo k havárii a ani poruche na rozvodoch a verejných sieťach, čo by musela žalobkyňa riešiť v rámci bezpečnosti obyvateľov okamžite a bezodkladne, ale zabezpečovala výmenu plynovodov (starých plynárenských rozvodov), čím samozrejme zabezpečovala aj zabráneniu únikovosti plynu, a tým aj vzniku poruchy alebo havárie. Predmetom dane za osobitné užívanie verejného priestranstva nebola činnosť, ale umiestnenie zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb - plynového potrubia (hnuteľná vec) - dodávka plynu, ktoré je umiestnené na verejnom priestranstve a za účelom uloženia tohto zariadenia (dodanie služby) došlo k rozsiahlej rozkopávke verejného priestranstva na pozemkoch vo vlastníctve mesta a k obmedzeniu ich

Zo žiadneho vyjadrenia žalobkyne nie je zrejmé aký veľký bol únik, koľko uniklo, aký bol stav pred a po rekonštrukcií aby sa mohlo tvrdiť, že došlo k „vysokej únikovosti plynu na plynárenských zariadeniach“. 30. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrvala na doterajšej argumentácii, pričom zároveň spochybnila poverenie zástupcu žalovaného na spísanie kasačnej sťažnosti a to, či tento zástupca spĺňa kritérium vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa.

V tejto súvislosti opätovne poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 6 Sžfk 30/2018 a 6 Sžfk 30/2019.

plynu. Odhliadnuc od toho žalobkyňa zdôrazňuje, že vykonávanie diagnostiky na podzemných potrubných systémoch - plynovodoch je odborná činnosť, na ktorú je potrebné špeciálne vybavenie, kvalifikovaní pracovníci s príslušným oprávnením a vyškolením, vypracované pracovné postupy a znalosť o presnom mieste uloženia plynovodov, pričom takto získané údaje podliehajú následne špecializovanej analýze, čo nie je možné ani čiastočne nahradiť miestnym zisťovaním správcu dane. Z úradného záznamu správcu dane zo dňa 10. apríla 2019 vyplýva, že jediným dôkazom o únikovosti plynu boli žalobkyňou predložené záznamy o úniku plynu v počte 18 ks. Únikovosť plynu je dokonca spomenutá v bode 2 záväzných podmienok uskutočnenia stavby, kde je výslovne uvedené, že predmetom stavebného konania je obnova jestvujúcich STL plynovodov a pripojovacích plynovodov, ktoré je potrebné realizovať z dôvodu vysokej únikovosti, ktorá bola identifikovaná systémom HTS. 32. Žalobkyňa zastáva názor, že samotná existencia všeobecne záväzného nariadenia nemôže predstavovať jediný právne relevantný dôkaz o tom, že osobitne užívala verejné priestranstvo,

34. Podľa žalobkyne v čl. III kasačnej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že ak krajský súd uviedol, že povolenie rozkopávky konkrétnej ulice nezakladá automaticky povinnosť platenia miestnych daní, sťažovateľ s týmto názorom plne súhlasí. Tento názor však neskôr neguje v čl. V kasačnej sťažnosti, kde vyrubenie dane automaticky spája s vydaním rozhodnutia na zvláštne užívanie miestnej komunikácie. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením sťažovateľa, podľa ktorého zariadením staveniska boli eliminovaní obyvatelia a vodiči.

Podľa žalobkyne je pre vyrubenie miestnej dane určujúcou skutočnosťou práve definícia stavu verejnej siete, to znamená, či na nej došlo k poruche alebo nie, než samotné osobitné užívanie verejného priestranstva. Ak dôjde k poruche alebo havárii, užívanie sietí na účely ich odstránenia nemožno považovať za osobitné užívanie verejného priestranstva. Žalobkyňa zároveň poukázala na definíciu pojmu degradačná porucha, pričom má za to, že sťažovateľ účelovo používa definíciu pojmu havarijná porucha, ktorú stotožňuje s potrebou bezodkladnej a okamžitej nápravy.

36. Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby krajský súd alternatívne odmietol kasačnú sťažnosť alebo aby kasačnú sťažnosť zamietol podľa § 461 SSP. 37. Sťažovateľ vo vyjadrení k replike žalobkyne zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v kasačnej sťažnosti a zdôraznil, že jeho zástupca má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, čo opätovne doložil diplomom o absolvovaní vysokoškolského štúdia.

V. Posúdenie kasačného súdu

K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

40. Kasačný súd konštatuje, že predmetom kasačného konania je skutkový a právny stav týkajúci sa určenia, či správny súd správne posúdil predmetnú vec, keď podľa § 191 ods. 1 SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo, či užívanie verejného priestranstva zo strany žalobkyne podlieha v danom prípade predmetu dane podľa § 30 zákona o miestnych daniach, resp. či na danú situáciu je možné aplikovať druhú vetu § 30 ods. 3 predmetného zákona.

42. V zmysle § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 43.

Ku skutočnosti sporenej medzi účastníkmi konania, teda či sa v prípade činnosti žalobcu jednalo o plánovanú rekonštrukciu, alebo o odstraňovanie havárie alebo poruchy, s poukazom na fakt, že zodpovedanie danej otázky bolo podstatné na ustálenie, či užívanie verejného priestranstva podlieha v danom prípade predmetu dane podľa § 30 zákona č. 582/2004 Z.z., resp. či na danú situáciu je možné aplikovať druhú vetu odseku § 30 ods. 3 citovaného zákona o miestnych daniach, kasačný súd stotožňujúc sa s právnym názorom krajského súdu konštatuje, že žalobca už ako dôvod podania žiadosti o stavebné povolenie uviedol potrebu odstránenia často sa vyskytujúcich porúch na plynárenských zariadeniach.

Tieto skutočnosti ale nezakladajú automaticky povinnosť platenia miestnych daní v zmysle ustanovení zákona č. 582/2004 Z.z., ani túto povinnosť nemožno z tohto dôvodu odvodzovať. Žalobcova povinnosť požiadať o vydanie povolenia na užívanie miestnych komunikácii vyplynula z ustanovenia § 54 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a povinnosť zaplatiť v danom prípade správny poplatok ustanovuje § 1, 3 zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch, položka

53. Kasačný súd zdôrazňuje, že správne orgány musia v súvislosti s odstraňovaním porúch či havárie rozvodov a verejných sietí vždy zvážiť či nie je možné aplikovať ust. § 30 ods. 3 veta druhá zákona o miestnych daniach, a to bez zreteľa na skutočnosť, či žalobca zaplatil alebo nezaplatil príslušný správny poplatok.

55. Pojem „porucha“ je potrebné vykladať širším spôsobom a nie ho zúžiť len na pojem „havárie“, ktorú je možné považovať za časovo ťažko predvídateľnú mimoriadnu udalosť. „Poruchou“ možno chápať prerušenie funkcie alebo plynulej prevádzky. Ide o typ rizika. Daná riziková situácia vždy predstavuje pre firmu stratu. Ide o tzv. odchýlku od normálneho prevádzkového stavu. Poruchám je možné predchádzať prostredníctvom preventívnych opatrení. 56. V danom prípade bolo medzi účastníkmi nesporné, že na predmetnom plynovom zariadení bola zaznamenaná únikovosť plynu. Riziká a mieru únikovosti plynu však nikto neposudzoval a nikto sa nimi ani nezaoberal. Taktiež sa nikto nezaoberal ďalšími rizikami ako ohrozenie majetku, zdravia a životov obyvateľstva, ako i ďalšími možnými rizikami. 57. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd záverom konštatuje, že právne závery obsiahnuté v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ako i v napadnutom rozhodnutí boli predčasné a tvrdenie, že v danom prípade nešlo zo strany žalobcu o odstraňovanie porúch na verejných sieťach, z ktorého dôvodu nebolo možné aplikovať výnimku ustanovenú v § 30 ods. 3 druhá veta zákona č. 582/2004 Z.z., nedostatočne zdôvodnené. 58. Z uvedených dôvodov kasačný súd podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/30/2018 vydané v skutkovo a právne obdobnej veci. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota a s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. „Princíp predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia znamená, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako. Iba takýto postup rešpektuje právnu istotu a jeho dôsledné dodržiavanie sa významne pozitívne prejavuje aj v rámci celkového nazerania spoločnosti na význam a úlohu práva (nález ÚS SR III.ÚS 275/2018 z 25. júna 2019).“ 44. Po preskúmaní súdneho spisu dospel kasačný súd k záveru, že kasačnú sťažnosť spísal poverený zamestnanec sťažovateľa, ktorý v prílohe kasačnej sťažnosti predložil diplom o dosiahnutí vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa (č. l. 248) a všeobecné poverenie na konanie o kasačnej sťažnosti (č. l. 249). Kasačný súd mal teda za preukázané, že kasačná sťažnosť spĺňa kritériá ustanovené príslušnými ustanoveniami SSP, a teda nevzhliadol dôvod na odmietnutie kasačnej sťažnosti podľa § 459 SSP. 45.