← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·20. 8. 2025

3Sfk/44/2024

ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100347.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
3Sf/18/2023
IČS
0923100347
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: VT-HADICE & PLAST s.r.o., so sídlom ul. Stavbárov 1, 071 01 Michalovce, IČO: 36574791, právne zast. JUDr. Juraj Kus, advokát, so sídlom Nám. Osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100823889/ 2020 zo dňa 29. apríla 2020, o kasačnej sťažnosti žalovaného voči uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. 3Sf/18/2023 - 336 zo dňa 20. augusta 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Košiciach uznesením č. k. 3Sf/18/2023 - 336 zo dňa 20. augusta 2024 podľa § 179 ods. 1 SSP uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného č. 100823889/2020 zo dňa 29. apríla 2020 a to do 10 dní od jeho doručenia.

2. Zároveň konštatoval, že pri riešení otázky, či je naplnená i prvá podmienka, a to v časti statusu žalobcu ako účastníka administratívneho konania, z administratívneho spisu nepochybne vyplýva záver, že žalobca ako daňový subjekt bol účastníkom daňového konania, u ktorého bola vykonaná daňová kontrola na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 100765258/2018 zo dňa 18. apríla 2018, ktorá začala dňa 26. apríla 2018, z ktorej správca dane vyhotovil Protokol č. 101551394/2019 zo dňa 25. júna 2019 a na základe ktorej bol zistený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie - november

2017. V nadväznosti na to bolo vydané prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov č. 100190920/2020, zo dňa 17. januára 2020, proti ktorému žalobca podal odvolanie zo dňa 21. februára 2020, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100823889/2020 zo dňa 29. apríla 2020. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd jednoznačne dospel k záveru, že žalobca bol účastníkom daňového konania, v ktorom žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie.

3. Správny súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu, že mu napadnuté rozhodnutie nebolo doručené zákonným spôsobom prostredníctvom ustanoveného právneho zástupcu a teda nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Pri posúdení námietky žalobcu správny súd vychádzal zo znenia plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi žalobcu dňa 07. januára 2020, ktoré je súčasťou administratívneho spisu, a ktorým okrem iného žalobca splnomocnil právneho zástupcu na podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v hore uvedenej veci a to v plnom rozsahu práv a povinností. Z uvedeného plnomocenstva pritom možno jednoznačne vyvodiť záver, že právny zástupca žalobcu bol oprávnený podať v mene žalobcu odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane a nakoľko bol splnomocnený aj na všetky práva a povinnosti s tým súvisiace, správny súd dospel k záveru, že bol splnomocnený aj na prijímanie rozhodnutia o odvolaní. 4.

Ak žalovaný tvrdí, že žalobca splnomocnil právneho zástupcu len na vyrubovacie konanie, ktoré sa končí vydaním rozhodnutia správcu dane a konanie o odvolaní je samostatným konaním začínajúcim sa na návrh - odvolanie a teda udelené plnomocenstvo sa na túto časť daňového konania nevzťahovalo, správny súd s uvedeným súhlasiť nemohol, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, právny zástupca žalobcu bol výslovne na podanie odvolania splnomocnený, toto aj podal, žalovaný odvolanie podané právnym zástupcom žalobcu posúdil ako riadne a včas podané a rozhodol o ňom. Iný záver nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že v udelenom plnomocenstve je uvedený Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov a teda toto sa malo vzťahovať len na zastupovanie žalobcu pred správcom dane.

Je síce pravdou, že sa nejedná o plnomocenstvo všeobecnej povahy splnomocňujúce právneho zástupcu na úplne všetky úkony súvisiace s daňovým konaním, avšak nie je možné ani dospieť k záveru, že právny zástupca žalobcu bol splnomocnený výlučne na konanie pred Daňovým úradom Košice, pobočka Trebišov - čo vyvracia práve udelenie plnomocenstva aj na podanie odvolania, prípadne len na podanie odvolania bez následného oprávnenia konať za žalobcu v odvolacom konaní. Uvedený záver potvrdzuje aj samotné konanie správcu dane, ktorý aj v odvolacom konaní konal s právnym zástupcom žalobcu, keď mu doručoval Upovedomenie o postúpení veci na rozhodnutie odvolaciemu orgánu zo dňa 16. marca 2020.

5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti aplikujúc ustanovenie § 30 ods. 3 Daňového poriadku správny súd dospel k záveru, že žalobca mal pre doručovanie rozhodnutia o odvolaní ustanoveného právneho zástupcu, výlučne ktorému mal žalovaný napadnuté rozhodnutie

doručiť. Nakoľko však žalovaný postupoval pri doručovaní napadnutého rozhodnutia v rozpore so zákonom, toto nebolo doručené žalobcovi riadne a z uvedeného dôvodu nemohlo nadobudnúť kvalitu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Dôležitosť perfektného doručenia napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva aj z ustanovenia § 63 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, ako aj ustanovenia § 31 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, v zmysle ktorého je správca dane povinný doručiť daňovému subjektu do vlastných rúk každú písomnosť, ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty (pozn. v tomto prípade lehoty na podanie správnej žaloby), ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou.

6. Správny súd sa ďalej tiež zaoberal posúdením toho, či je splnená podmienka nedoručenia napadnutého rozhodnutia a to aj s prihliadnutím na § 179 ods. 1 SSP, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi formálne doručené. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na závery judikované Ústavným súdom Slovenskej republiky, v zmysle ktorých: „Reálne uplatnenie práva na súdnu ochranu predpokladá.

. . výklad a používanie zákonných ustanovení, ktoré musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Tomuto základnému právu

podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. . . zodpovedá uplatňovanie zásady prednosti ústavne komformného výkladu . . ., pričom z tejto zásady vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výklad prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb.

Všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd.“ (II. ÚS 148/06, I. ÚS 361/2010) resp, že „Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva.“, a dokonca aj v prípade medzery právnej úpravy „.

. . je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo neporušoval, ale naopak, garantoval“ (II. ÚS 31/04). Aj s ohľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napriek skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené, je potrebné mu právo na súdnu ochranu opomenutého účastníka priznať, nakoľko toto doručenie nemožno považovať za perfektné, vyvolávajúce právne účinky s tým spojené.

II. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu

a) kasačná sťažnosť žalovaného 7. Žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa napadol predmetné uzneseniu kasačnou sťažnosťou podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, kde namietal: - nezrozumiteľnosť samotného výroku uznesenia, v ktorom správny súd uložil sťažovateľovi „povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného č. 100823889/2020 zo dňa 29.04.2020 do 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia “, pričom sťažovateľ doručoval žalobou napadnuté rozhodnutie práve žalobcovi a nie jeho splnomocnenému zástupcovi, keďže podľa obsahu plnomocenstva doručeného správcovi dane dňa 07.01.2020, vyhodnotil, že splnomocnený zástupca žalobcu JUDr. Juraj Kus nebol žalobcom splnomocnený aj na doručovanie, resp. prevzatie rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR ako odvolacieho orgánu. - odôvodnenie napadnutého uznesenia je v rozpore s jeho výrokom a neodôvodňuje výrok. Výrok napadnutého uznesenia je podľa názoru sťažovateľa nevykonateľný, nakoľko tak, ako to bolo vyššie uvedené, rozhodnutie sťažovateľa č. 100823889/2020 zo dňa 29.04.2020 bolo

doručované práve priamo žalobcovi, a to na adresu jeho sídla uvedenú v Obchodnom registri SR, Stavbárov 1, 071 01 Michalovce a bolo žalobcovi riadne doručené v súlade s ustanovením § 31 ods. 3 Daňového poriadku, účinným v čase doručovania rozhodnutia žalovaného, a to dňa 04.05.2020, a v plnom súlade s obsahom plnomocenstva, a teda podľa názoru sťažovateľa nie je dôvod na jeho opakované doručenie žalobcovi. - poukázal na ustanovenie § 179 ods. 1 SSP a podľa uvedeného ustanovenia SSP je definícia pojmu opomenutého účastníka, určená jednoznačne tak, že opomenutým účastníkom je ten, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať.

Správny súd však na viacerých miestach napadnutého uznesenia konštatoval, že so žalobcom sa ako s účastníkom administratívneho konania konalo. Podľa sťažovateľa, tým nebola naplnená definícia postavenia opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 SSP, z dôvodu nedoručenia rozhodnutia sťažovateľa splnomocnenému zástupcovi žalobcu, ale priamo žalobcovi, a teda mu nemalo byť v tomto prípade priznané správnym súdom postavenie opomenutého účastníka

konania. - zo spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie správcu dane č. 100190920/2020 bolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 22.01.2020, ktorý podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie dňa 21.02.2020 a Finančné riaditeľstvo SR o odvolaní rozhodlo rozhodnutím č. 100823889/2020 zo dňa 29.04.2020, ktoré bolo doručené priamo žalobcovi dňa 04.05.2020. Žalobca podal voči rozhodnutiu Finančného riaditeľstvo SR č. 100823889/ 2020 žalobu, osobne doručenú Krajskému súdu v Košiciach dňa 10.07.2020.

Z uvedeného je jednoznačne preukázané a samotný správny súd to opakovane zdôraznil, že so žalobcom sa konalo ako s účastníkom administratívneho konania § 179 SSP, resp. ako s účastníkom daňového konania § 59 Daňového poriadku, a teda mu neboli upreté žiadne práva, na ktoré mal ako účastník daňového konania, resp. administratívneho konania nárok a tieto práva (právo podať odvolanie a právo podať správnu žalobu) aj využil. - z obsahu podaného plnomocenstva zo dňa 07.01.2020, je zrejmé, že žalobca splnomocnil

JUDr. Juraja Kusa na zastupovanie, vo vyrubovacom konaní, vo veci vedenej na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov a na zastupovanie, na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov, vo veci prerokovania pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole č. 101551394/ 2019 v súvislosti s daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až december 2017. Ďalej na podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v hore uvedenej veci. Žalobca menovaného advokáta splnomocnil v plnom rozsahu práv a povinností.

Z obsahu udeleného plnomocenstva je zrejmé, že sa nejedná o všeobecné plnomocenstvo, nakoľko v uvedenom plnomocenstve je jeho rozsah presne vymedzený. - aj v predchádzajúcich plnomocenstvách zo dňa 20.06.2019 a zo dňa 14.10.219 bol ich obsah presne uvedený, a to na podanie vyjadrenia a predloženia dôkazov k oznámeniu č. 101454417/ 2018, na zastupovanie vo veci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2017 a na podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v hore uvedenej veci (plnomocenstvo zo dňa 20.06.2019) a na zastupovanie na Daňovom úrade Košice, vo veci ústneho pojednávania so svedkom Tomášom Struhárom, bývalým konateľom spoločností RKI média, s.r.o. a RKI, spol. s.r.o., na podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v uvedenej veci (plnomocenstvo zo dňa 14.10.2019). - vyrubovacie konanie je ukončené doručením rozhodnutia správcu dane (ktorým je podľa § 4 ods. 1 Daňového poriadku daňový úrad, nie finančné riaditeľstvo, ktoré je len osobou zúčastnenou na správe daní) daňovému subjektu, a nie doručením rozhodnutia sťažovateľa.

Sťažovateľ ďalej poukázal na samotné členenie Daňového poriadku, pričom daňové konanie je upravené v štvrtej časti Daňového poriadku, ktorá sa člení na štyri hlavy. V druhej hlave v štvrtej časti Daňového poriadku sú upravené osobitné druhy daňového konania (§ 67 až § 78), ktorými sú registračné konanie (prvý diel - § 67), vyrubovacie konanie (druhý diel - § 68§ 70) a tretí diel opravné prostriedky (§71 až § 78).

Opravnými prostriedkami upravenými v treťom diely druhej hlavy štvrtej časti Daňového poriadku sú námietka (§ 71), odvolacie konanie (§ 72§ 74), obnova konania § 75 až § 76) a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (§ 77). Z uvedeného členenia Daňového poriadku je zrejmé, že vyrubovacie konanie, ako aj odvolacie konanie sú osobitnými druhmi daňového konania. - sťažovateľ nerozporoval, že žalobca vyššie uvedeným plnomocenstvom splnomocnil právneho zástupcu aj na podanie odvolania, ktoré sa podáva prvostupňovému orgánu, ale z obsahu plnomocenstva je zrejmé, že žalobca splnomocnil svojho zástupcu len na konanie vedené na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov. - sťažovateľ poukázal na ustanovenie § 63 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého možno ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 63 ods. 9 Daňového poriadku je právoplatné doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie.

Podľa § 74 ods. 7 Daňového poriadku nemožno proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu podať odvolanie. V súlade s ustanovením § 31 Daňového poriadku, ako aj zákona o e-Govertmente v znení účinnom v čase vydania a doručovania rozhodnutia sťažovateľa, sťažovateľ doručoval rozhodnutie č. 100823889/2020 zo dňa 29.04.2020 žalobcovi do vlastných rúk, a to prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb, ktoré žalobca prevzal v súlade s ustanovením § 31 ods. 3 Daňového poriadku dňa 04.05.2020. - nakoľko podľa uvedených ustanovení SSP nemožno zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby odpustiť, žalobca podal žalobu voči napadnutému rozhodnutiu sťažovateľa po zákonom stanovenej lehote, a to až dňa 10.07.2020. Síce žaloba bola podaná v lehote troch rokov od vydania rozhodnutia sťažovateľa, keďže predmetné rozhodnutie bolo vydané dňa 29.04.2020 a žaloba bola podaná dňa 10.07.2020, ale správny súd vydal napadnuté uznesenie až po viac ako štyroch rokoch od vydania predmetného rozhodnutia, ako aj od podania žaloby, t. j. dňa

20.08.2024. Taktiež správny súd doručil sťažovateľovi rovnopis žaloby, spolu s výzvou na vyjadrenie k žalobe a k predloženiu úplného administratívneho spisu až dňa 14.11.2023, a teda sťažovateľ mal vedomosť o podanej žalobe až takmer po štyroch rokoch od jej podania žalobcom. b) vyjadrenie žalobcu

8. Podľa žalobcu zo spisu bolo zrejmé, že udelil advokátovi JUDr. Jurajovi Kusovi plnomocenstvo dňa 20.06.2019 v tomto rozsahu: 1. Na podanie vyjadrenia a predloženie dôkazov k Oznámeniu Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov zo dňa 13.06.2019 č. 101454417/2019. 2. Na zastupovanie vo veci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2017. 3. Na podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v hore uvedenej veci. Ďalšie plnomocenstvo žalobca udelil advokátovi JUDr.

Jurajovi Kusovi dňa 14.10.2019 v tomto rozsahu: 1. Na zastupovanie vo vyrubovacom konaní, vec vedená na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov pod číslom 102236516/2019. 2. Na zastupovanie na Daňovom úrade Košice, kde 14.10.2019 o 09:30 hod. sa uskutoční ústne pojednávanie so svedkom Tomášom Struhárom, bývalým konateľom spoločnosti RKI Média s.r.o. a RKI spol. s r.o. 3. Na podávanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v hore uvedenej

veci. 4. Menovaného advokáta splnomocnil v plnom rozsahu práv a povinnosti. 9. Ďalšie plnomocenstvo žalobca udelil advokátovi JUDr. Jurajovi Kusovi dňa 07.01.2020 v tomto rozsahu: 1. Na zastupovanie vo vyrubovacom konaní, vec vedená na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov, zdaňovacie obdobie február až december 2017, Protokol č. 101551394/2019 z 25.06.2019. 2. Na zastupovanie na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov vo veci prerokovania pripomienok k zisteniam uvedeným v Protokole č. 101551394/ 2019 z 25.06.2019 v súvislosti s daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až december 2017. Prerokovanie pripomienok je vytýčené na deň 07.01.2020 o 10:00 hod. 3. Na podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v hore uvedenej veci. 4. Menovaného advokáta splnomocnil v plnom rozsahu práv a povinnosti.

Dôkaz: Plnomocenstvo zo dňa 20.06.2019, Plnomocenstvo zo dňa 14.10.2019, Plnomocenstvo zo dňa 07.01.2020. Z podaného odvolania žalobcu zo dňa 21.02.2020 (proti 11-tim rozhodnutiam) je zrejmé, že bolo podané právnym zástupcom žalobcu advokátom JUDr. Jurajom Kusom.

Z uvedeného dôvodu žalovaný mal aj napadnuté rozhodnutia doručiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Jurajovi Kusovi. 10. Ak má advokát plnomocenstvo, kde je uvedené, že ho klient splnomocňuje v plnom rozsahu práv a povinnosti, tak je logické, že má oprávnenie aj na preberanie rozhodnutí od príslušných orgánov verejnej správy, či už na prvom alebo na druhom stupni.

Plnomocenstvo advokáta v tom smere nemožno obmedziť. Z rozsahu plnomocenstiev zo dňa 20.06.2019, ďalej zo dňa 14.10.2019 a zo dňa 07.01.2020 je zrejmé, že žalobca splnomocnil advokáta JUDr. Juraja Kusa aj na vyrubovacie konanie, ktoré sa končí až právoplatným rozhodnutím vo

veci. Z rozsahu uvedených plnomocenstiev je teda zrejmé, že žalobca splnomocnil advokáta JUDr. Juraja Kusa aj na podanie odvolania v daňovom konaní a vo vyrubovacom konaní. Z rozsahu uvedených plnomocenstiev je tiež zrejmé, že žalobca splnomocnil advokáta JUDr. Juraja Kusa na daňové konanie, vyrubovacie konanie a konanie o odvolaní v plnom rozsahu práv a povinnosti. Z listu žalobcu zo dňa 15.07.2019 je tiež zrejmé, že jediným zástupcom v uvedenej veci je advokát JUDr. Juraj Kus. 11.

Neobstojí preto obrana žalovaného, že advokát JUDr. Juraj Kus nebol splnomocnený na preberanie rozhodnutí od sťažovateľa, t. j. od odvolacieho orgánu verejnej správy. Aj napriek hore uvedenému žalovaný 11 napadnutých rozhodnutí nedoručil právnemu zástupcovi žalobcu, advokátovi JUDr.

Jurajovi Kusovi. Tieto rozhodnutia sa dostali k právnemu zástupcovi až so značným časovým odstupom, lebo žalobca žil v tom, že napadnuté rozhodnutia musia byť doručené aj právnemu zástupcovi, ktorému udelil plnomocenstvo. Žalobca doručil napadnuté rozhodnutia právnemu zástupcovi až po tom, keď mu boli postupne doručené všetky rozhodnutia. 8 rozhodnutí bolo žalobcovi doručených dňa 04.05.2020 a 3 rozhodnutia mu boli doručené dňa 11.05.2020. Žalovaný pochybil a konal v rozpore so zákonom, keď napadnuté rozhodnutie nedoručil právnemu zástupcovi žalobcu, t. j. JUDr. Jurajovi Kusovi.

Napadnuté rozhodnutie tak nenadobudlo právoplatnosť, ale žalobca ho z dôvodu opatrnosti napadol správnou žalobou.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

13. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 14.

Kasačný súd zistil, že obdobnou vecou sťažovateľa a žalobcu sa už zaoberal vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 5Sfk/44/2024 zo dňa 29. októbra 2024, sp. zn. 5Sfk/43/2024 zo dňa 27. novembra 2024 a sp. zn. 4Sfk/29/2024 zo dňa 19. novembra 2024. Vo veci sp. zn. 5Sfk/43/ 2024 zo dňa 27. novembra 2024 kasačný súd uviedol: „22.

Kasačný súd v nadväznosti na tvrdené nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom považoval za nevyhnutné v prvom rade posúdiť, či správny súd správne vyhodnotil obsah plnomocenstiev, stanovujúcich rozsah práv a povinností právneho zástupcu žalobcu počas

daňového konania. Z obsahu plnomocenstva zo dňa 7. januára 2020 (č. l. 18) je zrejmé, že zástupca žalobcu, JUDr. Juraj Kus bol splnomocnený na: - zastupovanie vo vyrubovacom konaní, vec vedená na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov, zdaňovacie obdobie február až december 2017, Protokol č. 101551394/2019 z 25. júna 2019.

- zastupovanie na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov vo veci prerokovania pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole č. 10151394/2019 z 25. júna 2019 v súvislosti s daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až december 2017, prerokovanie pripomienok vytýčené na deň 7. januára 2020 o 10.00 hod. - na podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v hore uvedenej veci, menovaného advokáta žalobca splnomocnil v plnom rozsahu práv a povinností.“ „23. Kasačný súd vzhľadom na znenie tretieho bodu takto rozčleneného znenia plnomocenstva považuje v okolnostiach veci za udržateľný záver správneho súdu, že právny zástupca žalobcu bol oprávnený podať v mene žalobcu odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane a nakoľko bol splnomocnený aj na všetky práva a povinnosti s tým súvisiace, bol splnomocnený aj na zastupovanie v odvolacom konaní a i na doručenie (prijatie) rozhodnutia o odvolaní.“

15. Vo veci sp. zn. 5Sfk/44/2024 zo dňa 29. októbra 2024 kasačný súd k ďalším námietkam uviedol: „24. Sťažovateľ uvedený obsah plnomocenstva namieta s tvrdením, že žalobca splnomocnil svojho zástupcu len na konanie vedené na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov.

S týmto názorom sa však kasačný súd nemôže stotožniť, keďže zo systematického členenia plnomocenstva je zrejmé, že pri splnomocnení na podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v hore uvedenej veci nie je uvedený konkrétny orgán verejnej správy na ktorého konanie by sa malo uvedené splnomocnenie vzťahovať. Z uvedeného dôvodu, keď právny zástupca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný, právny zástupca bol splnomocnený v plnom rozsahu práv a povinností aj v konaní pred žalovaným, teda Finančným riaditeľstvom SR, a teda bez pochýb bol splnomocnený aj na doručovanie rozhodnutia žalovaného.“ „25.

Kasačný súd nad rámec uvedeného poukazuje na znenie § 9 ods.1 prvá veta Daňového poriadku : „Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné“. Je teda zrejmé, že aj samotný zákonodarca inštitút plnomocenstva v prípade nejasností stavia do polohy v prospech daňového subjektu.

Za tejto situácie neobstojí snaha žalovaného argumentovať, že plnomocenstvo sa vzťahovalo len na podanie odvolania, nie však na doručovanie písomností splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobcu.“ „26. Kasačný súd sa rovnako nestotožnil ani s námietkou ohľadom nevykonateľnosti výroku napadnutého uznesenia správneho súdu. V uvedenej veci nie je sporné, že rozhodnutie žalovaného bolo fakticky žalobcovi doručené. Takéto doručenie však nemožno považovať za riadne doručenie v zmysle § 30 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého: „Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi“. Zákon pritom nepredpokladá, že doručením a prevzatím písomnosti daňovým subjektom sa tento nedostatok zhojuje. Postup správneho súdu preto treba vyhodnotiť ako správny a zákonný. Samotný výrok jeho rozhodnutia je potrebné vnímať v materiálnych súvislostiach, konkrétne z pohľadu riadneho doručenia písomnosti daňového subjektu, ktoré v uvedenom prípade musí prebehnúť spôsobom, že dôjde k faktickému doručeniu rozhodnutia splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Pozornosti kasačnému súdu pritom neuniklo, že vo

vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sa žalobca zhoduje so sťažovateľom, že výrok uznesenia správneho súdu je potrebné zmeniť v intenciách uvedenej sťažnostnej námietky. Uvedený postup však pre správne posúdenie veci nebol prípustný, keďže nemožno vykladať výrok napadnutého uznesenia reštriktívne, ale práve v širších súvislostiach, ktoré kasačný súd už vyššie dostatočne vysvetlil.“ „27.

Vo vzťahu k ďalšej kasačnej námietke, podľa ktorej nebola naplnená definícia postavenia opomenutého účastníka tak ako ju chápe SSP, keďže je nepochybné, že správne orgány so žalobcom konali, kasačný súd uvádza, že aj uvedenú námietku hodnotí ako nedôvodnú.

Podľa kasačného súdu nie je možné podmieňovať aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka od skutočnosti, striktne formálne skutočnosťou, že ide len o osobu s ktorou sa skutočne nekonalo. Takýto výklad sa dostáva do nelogickej polohy, pretože pokiaľ sa s účastníkom konania v rámci administratívneho konania nekonalo, je zrejmý predpoklad, že rovnako mu rozhodnutie, prípadne opatrenie ako individuálny správny akt, ktorý je výsledkom správneho konania nebude doručené. Kasačný súd je presvedčený, že význam inštitútu žaloby opomenutého účastníka pokrýva rovnako prípady, keď orgán verejnej správy s určitou osobou ako účastníkom konania riadne konal, avšak opomenul doručiť rozhodnutie alebo opatrenie (v prejedávanom prípade opomenul doručiť riadne právnemu zástupcovi administratívneho konania).“ „28.

Tento výklad je pritom podľa kasačného súdu plne súladný aj s predchádzajúcou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu, či Najvyššieho správneho súdu, príkladmo: rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžk/8/2019 zo dňa 27. októbra 2021: „Správna žaloba opomenutého účastníka má zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov tým osobám, s ktorými orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekonal ako s účastníkmi konania. Uvedené zahŕňa aj tie situácie, keď s účastníkom konania bolo konané, avšak nebolo mu vo veci vydané rozhodnutie doručené.“, prípadne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/41/2014 zo dňa 15. júla 2015: „Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca si v odvolacom správnom konaní zvolil právneho zástupcu na celé konanie, ktorého plnomocenstvo správnemu orgánu predložil s odvolaním podaným proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a žalovaný rozhodnutie o odvolaní žalobcu ako účastníka správneho konania doručil len

žalobcovi. Žalovaný nesprávnym postupom v rozpore s § 25 ods. 5 správneho poriadku opomenul doručiť rozhodnutie o odvolaní právnemu zástupcovi žalobcu, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Z uvedených dôvodov žalobca v súlade s § 250b ods. 2 O.s.p. sa v žalobe domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť napádané rozhodnutie žalovaného jeho právnemu zástupcovi. Pokiaľ súd prvého stupňa takýto návrh žalobcu vyhodnotil ako nedôvodný, vykonal súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého žalobou a v merite veci rozhodol rozsudkom, vec po právnej stránke nesprávne posúdil.“ „29. Čo sa týka námietky oneskorene podanej správnej žaloby, kasačný súd pripomína, že správny súd vyhodnotil podanú správnu žalobu podľa obsahu, ako správnu žalobu opomenutého účastníka s odkazom na § 179 ods. 1 SSP, čomu zodpovedná samotný výrok napadnutého uznesenia. Ako už kasačný súd vyhodnotil vyššie v bode 23 a 24, považuje skutkový stav veci za dostatočne dôvodný na založenie aktívnej legitimácie správnej žaloby

opomenutého účastníka a rovnako tak aj na podanie tohto druhu žaloby. Je pritom nepochybné (nerozporuje to ani sťažovateľ), že žalobca splnil rovnako podmienku, že od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky.

Za splnenia týchto okolností v spojení so skutočnosťou, že správny súd nepreskúmaval v tomto konaní napadnuté rozhodnutie žalovaného meritórne, považuje kasačný súd okolnosť uplynutia lehoty na podanie všeobecnej správnej žaloby za irelevantnú. Opačný prístup by mal za následok porušenie práva na prístup k súdu. Okolnosť nie riadneho doručenia napadnutého rozhodnutia pritom zavinil sám žalovaný, pričom povinnosť doručiť napadnuté rozhodnutie právnemu zástupcovi žalobcu a nie priamo žalobcovi nemožno vnímať ako právny formalizmus, ale ako garanciu riadneho oboznámenia sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, pričom od tohto momentu je priamo závislé aj potenciálne podanie správnej žaloby, pomocou ktorej sa žalobca môže domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.“ „30.

Vo vzťahu ku konštatácií sťažovateľa, že napadnuté rozhodnutie správneho súdu bolo vydané po viac ako štyroch rokoch od vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom sťažovateľ mal vedomosť o podanej žalobe až takmer po štyroch rokoch od jej podania žalobcom, kasačný súd uvádza, že sťažovateľ síce sumarizuje priebeh správneho súdneho konania, jeho priebeh však nenamieta spôsobom z ktorého by mohol kasačný súd vyvodiť nezákonnosť v podobe znemožnenia sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (sťažovateľ dôvod v kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods.1 písm. f/ ani nevymedzil). Ak však sťažovateľ týmto spôsobom naznačuje, že v konaní mohlo dôjsť k prieťahom, kasačný súd poukazuje, že bolo právom žalovaného využiť inštitút sťažnosti adresovanej predsedovi súdu v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prostredníctvom

ktorého mohol tieto skutočnosti namietať. Je pritom nesporné, že žaloba bola žalovanému doručená a právo na vyjadrenie sa k správnej žalobe sťažovateľ využil a došlo teda k jeho zachovaniu. Kasačný súd preto aj túto sťažnostnú námietku hodnotí ako nedôvodnú.“

„31. S poukazom na vyššie uvedené dospel kasačný súd k záveru, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili vecnú správnosť uznesenia správneho súdu. Jeho odôvodnenie, obsahujúce relevantné právne závery považuje kasačný súd za vyčerpávajúce a dostatočné. Kasačný súd zameral svoj prieskum predovšetkým vo vzťahu k relevantným námietkam, ktoré rozporovali prijaté závery správneho súdu, pričom tieto námietky sťažovateľa vyhodnotil ako nedôvodné a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.“

16. Kasačný súd sa aj v tejto veci v plnom rozsahu s citovanými rozhodnutiami stotožňuje a na ich odôvodnenie v súlade s § 464 ods. 1 SSP odkazuje. Ani v tejto veci neidentifikoval dôvody, takéto netvrdil ani sťažovateľ, pre ktoré by sa mal odchýliť od svojej doterajšej rozhodovacej

činnosti. 17. Pre úplnosť kasačný súd dopĺňa, že v danej veci pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby opomenutého účastníka bol kľúčovým fakt, že žalobca podala správnu žalobu až dňa 10. júla 2020, teda po uplynutí lehoty na podanie riadnej všeobecnej správnej žaloby, keď rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 4. mája 2020.

Meritórny prieskum vykonávaný na základe všeobecnej správnej žaloby by tak z dôvodu nedodržania lehoty na podanie správnej žaloby nebol prípustný a správna žaloba by bola s najväčšou pravdepodobnosťou odmietnutá. Žalobca by tak mal obmedzený prístup k súdu, čím by došlo k obmedzeniu jej procesných práv v dôsledku vád doručovania. Práve z tohto dôvodu (spôsob doručovania mohol žalobcovi zabrániť včas a účinne realizovať jej procesné práva) kasačný súd neuplatnil doktrínu tzv. materiálneho prístupu k doručovaniu (rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19 SVs 3/2023 zo dňa 4. decembra 2023, body 43 až 50, osobitne bod 44).

IV. Záver

18. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 2 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania voči procesne neúspešnému sťažovateľovi/ žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 20. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 20. augusta 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 3Sfk/44/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik