3Sfk/48/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Moore BDR s. r. o., so sídlom Cesta k nemocnici 1B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00614556, zastúpený: URBAN & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47244895, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, za účasti: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 5709-6000/2020-OD zo 16. apríla 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/122/2020-132 z 01. júla 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/122/2020-132 z 01. júla 2021 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu o vylúčení podal žalobca námietky, ktoré boli v zákonnej lehote doručené a to tak žalovanému ako aj účastníkovi konania obom cestou Ústredného portálu verejnej správy (UPVS). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného bolo konanie o námietkach zastavené z dôvodu, že námietky mu neboli doručené vyžadovaným ZVO.

elektronický komunikačný systém JOSEPHINE pokladať za špecializovaný informačný systém slúžiaci aj na elektronickú úradnú komunikáciu a nielen na predkladanie ponúk vo vyhlásenom verejnom obstarávaní, čo vyplýva aj zo súťažných podkladov vydaných k predmetnému verejnému obstarávaniu. V prípade, ak systém JOSEPHINE neumožňoval riadne doručenie originálnej podoby plnomocenstva právneho zástupcu žalobcu žalovanému, žalobca mohol iba tento doklad (plnú moc) doručiť žalovanému prostredníctvom UPVS, čím by zároveň bola aj zachovaná povinnosť vedenia spisového materiálu žalovaným a kontrolovaným verejným obstarávateľom v totožnej podobe.

4. Správny súd k žalobnej námietke neexistencie dôvodu na zastavenie konania tak, ako to bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí uviedol, že ZVO v ust. § 174 ods. 1, podľa ktorého postupoval a konanie o námietkach zastavil žalovaný, nespája zastavenie konania s nedodržaním formy doručenia námietok kontrolovanému podľa § 170 ods. 8 ZVO, ale odkazuje na § 170 ods. 4 ZVO, ktorý však takúto situáciu nerieši (rieši podmienku dodržania lehoty, v ktorej musia byť námietky kontrolovanému doručené). V tejto súvislosti správny súd uviedol, že v danom ustanovení (§ 174 ods. 1) ide o zrejmú nesprávnosť pri odkaze na § 170 ods. 4 a namiesto tohto ustanovenia malo byť správne uvedené § 170 ods. 8 ZVO, ktoré ako jediné ustanovenie v ZVO obsahuje úpravu formy doručovania námietok kontrolovanému a ktoré pochybenie v danom prípade žalovaný vyhodnotil ako dôvod na zastavenie konania o námietkach.

V tejto súvislosti správny súd považoval za potrebné v prvom rade poukázať na základný cieľ ZVO, ktorým je zefektívniť nakladanie s finančnými prostriedkami pri obstarávaní tovarov a služieb (v danom prípade štátu - Ministerstvo financií SR) a za tým účelom zabezpečiť rovnocenné a nediskriminujúce podmienky súťaže pre všetkých zúčastnených uchádzačov.

6. V posudzovanej veci bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného právne odôvodnené skutočnosťou, že žalobca doručil kontrolovanému (účastník konania) námietky proti vylúčeniu z verejného obstarávania v elektronickej podobe prostredníctvom UPVS, čo ZVO neumožňuje a preto keďže námietky neboli doručené kontrolovanému v podobe podľa § 170 ods. 8 písm. a) ZVO, neboli pre začatie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe takto podaných námietok splnené predpoklady, čím pre žalovaného nastala neodstrániteľná prekážka brániaca mu v tejto veci konať a preto konanie zastavil.

V posudzovanom verejnom obstarávaní žalobca podal námietky proti svojmu vylúčeniu a tieto boli v zákonnej lehote stanovenej § 170 ods. 4 písm. d) ZVO aj doručené kontrolovanému, ktorý sa s nimi oboznámil a zaslal žalovanému svoje stanovisko k nim. Celé konanie upravené ZVO je prísne formalistické a s nedodržaním viacerých kogentných procesných ustanovení upravujúcich postup v konaní je ako následok spojené zastavenie konania. Prílišný formalizmus však v danej veci nie je namieste, nakoľko sa ním zjavne potláča základný účel konania o námietkach, kedy napriek tomu, že tieto boli v zákonnej lehote doručené kontrolovanému, žalovaný namiesto ich meritórneho prejednania, konanie o nich zastavil, dôvodiac nedodržaním formy ich doručenia. Postup, ktorý v danej veci zvolil žalovaný celkom zjavne odporuje účelu ZVO a žalovaný namiesto gramatického výkladu zákona mal zvoliť výklad, ktorý by vychádzal z účelu zákona. Teleologickým výkladom je možné dospieť k záveru, že základný účel - doručenie námietok kontrolovanému v zákonnej lehote bol postupom žalobcu v administratívnom konaní naplnený. Prísna viazanosť doslovným znením príslušného ustanovenia ZVO nie je v tomto prípade

Potom je treba prijať záver, že žalovaným zvolený postup bol nedôvodne formalistický a viedol k nespravodlivému záveru o zastavení konania.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia účastníkov

10. Proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu, podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľ riadne a včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1. písm. g), v ktorej namietal nesprávnosť rozhodnutia správneho súdu v celom rozsahu, považoval ho za nepreskúmateľný, nevykonateľný a nedostatočne odôvodnený. Navrhol, aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 11. Sťažovateľ nesúhlasil so správnym súdom prezentovaným záverom o tom, že prílišný formalizmus nie je namieste. Mal za to, že z ust. § 170 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní je zrejmý záujem dodržať podobu doručenia námietok kontrolovanému. V tejto veci odkázal na dôvodovú správu k zákonu č. 345/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z., ako aj na spoločnú správu výborov NR SR o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona č. CRD-1603/2018, kde doplnením odseku 8 až 10 v § 170 sa vypustila možnosť podávania námietok kontrolovanému prostredníctvom ÚPVS, nakoľko komunikácia tohto portálu je založená na komunikačnom toku medzi orgánom verejnej moci a fyzickou, resp. právnickou osobou, pričom vo verejnom obstarávaní mnohokrát ide o komunikáciu medzi dvoma osobami, z ktorých ani jedna nemá status orgánu verejnej moci, napr. ak ako osoba podľa § 8 obstaráva štátna akciová spoločnosť, alebo štátny podnik, tak komunikácia prostredníctvom ÚPVS neprichádza do úvahy. Sťažovateľ mal za to, že správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vládneho návrhu zákona a neaplikoval na vec platnú a účinnú normatívnu právnu úpravu, navyše ust. § 170 ods. 8 podľa sťažovateľa vykladal contra legem a v rozpore s legálnym, gramatickým ba i teleologickým výkladom.

13. Správny súd de facto schvaľuje postup žalobcu, ktorý odporuje nie len zneniu ale i vlastnému cieľu ust. § 170 ods. 8 ZVO. Doručenie námietok elektronicky do systému, v ktorom prebieha proces verejného obstarávania je nastavené tak, že akékoľvek podanie v tom konkrétnom verejnom obstarávaní priamo smeruje ku konkrétnej osobe zodpovednej za tento proces verejného obstarávania, čo znamená, že predmetná osoba vie vyhodnotiť akékoľvek podanie a je povinná zabezpečiť aby nevykonala ďalšie procesné úkony, ktoré by mohli byť nezvratné za predpokladu, že podanie bolo doručené včas. Sťažovateľ zdôraznil, že nepostačuje doručenie námietok len verejnému obstarávateľovi ako takému, ale cieľom právnej úpravy je zabezpečiť ich doručenie konkrétnej osobe plne informovanej o procesnom stave daného verejného obstarávania. Táto osoba totiž nie je zo zákona povinná sa oboznamovať so všetkými potenciálnymi kanálmi pre doručovanie námietok, ale len s jedným, a tým je systém JOSEPHINE. Zároveň zdôraznil legitímne očakávanie verejného obstarávateľa a obstarávateľa, že hospodárske subjekty budú rešpektovať jasné a zrozumiteľné, kogentné

Vytkol správnemu súdu, že nadväznosti na to tiež opomenul vyhodnotiť aj nevyhnutnosť zabezpečenia transparentnosti priebehu verejného obstarávania, ako jedného zo základných predpokladov umožňujúcich efektívnu kontrolu tohto účelovo formalistického procesu využívania verejných prostriedkov. Výklad správneho súdu totiž navodzuje nepredvídateľnosť postupov vo verejnom obstarávaní, čo je v úplnom rozpore s účelom platnej právnej úpravy.

Napadnuté rozhodnutie, podľa sťažovateľa, vnáša do výkladu ustanovení zákona o verejnom obstarávaní neistotu. Správnym súdom navodený stav nie je žiadúci, nakoľko s prihliadnutím na zachovanie princípu rovnosti a nediskriminácie je potrebné ustanovenia ZVO posudzovať

verejnému obstarávateľovi. 15. Sťažovateľ pripomenul, že žalobca v prípadoch ostatných podaní konal v súlade so znením súťažných podkladov, ktoré vyžadovalo a upravovalo komunikáciu prostredníctvom informačného systému JOSEPHINE, preto je zrejmé, že si bol vedomý nutnosti použitia tohto systému aj v rámci doručenia námietok v predmetnom prípade.

16. Závery správneho súdu o neprimeranom formalizme považoval za nedôvodné, neprimerané a rozporné s kogentnými ustanoveniami príslušných právnych predpisov, zásadou legality a ostatnými zásadami správneho konania. Vo vzťahu k vyhodnoteniu ustanovenia § 170 ods. 8 vykonaného správnym súdom poukázal na zrejmú rozpornosť, keď na jednej strane súd v bodoch 107 a 108 rozsudku potvrdil správnosť postupu žalobcu trvajúceho na striktnej požiadavke doručovania prostredníctvom komunikačného systému JOSEPHINE a zároveň v bode 113 riešil možnosť výkladu tohto „nejednoznačného“ ustanovenia ústavne konformným

a povinnosť rešpektovania zásady legality v konaní. V nadväznosti na možnosti vyslovenia záveru o neprípustnosti a dôsledkoch „prílišného formalizmu“ pripomenul, že tento nemôže byť v rozpore s vyjadreným účelom a zámerom zákonodarcu, kogentnými zákonnými ustanoveniami a základnými zásadami ovládajúcimi konanie správneho orgánu.

18. Záverom sťažovateľ uviedol, že proces verejného obstarávania predstavuje sled početného množstva na seba navzájom nadväzujúcich úkonov, z ktorých sa odvíjajú ďalšie práva a povinnosti nie len verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ale aj hospodárskych subjektov. Formalizmus daného procesu je preto nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia účelného a ekonomického priebehu verejného obstarávania. K podaniu námietok pred uzatvorením zmluvy môže dôjsť de facto kedykoľvek. Uzatvorenie zmluvy napriek tomu, že verejnému obstarávateľovi boli doručené námietky, predstavuje porušenie ust. 56 ods. 1 ZVO.

Vzhľadom na možné dôsledky neprimerane širokej aplikácie inštitútu „prílišného formalizmu“, ako neprípustného postupu na jednotlivé druhy konaní podľa ZVO vyslovil požiadavku, že ak má byť inštitút „prílišný formalizmus“ právne perfektne zadefinovaný a aplikovateľný v jeho rozhodovacej činnosti, je potrebné určiť mu hranice právnej aplikácie s vymedzením dosahu na zásadu legality, aby jeho výsledkom nebolo vydávanie nezákonných

verejného obstarávania“ ako to mylne uvádza sťažovateľ, ale základným účelom revíznych postupov je poskytnúť rýchlu a efektívnu ochranu subjektom, ktoré boli konaním zadávateľa zákazky dotknuté na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

predpísaným spôsobom doručiť splnomocnenie na zastupovanie a verifikovať podpis na podaní spôsobom ustanoveným pre komunikáciu s orgánmi verejnej správy. 24. Žalobca nesúhlasil s aplikovateľnosťou judikatúry, na ktorú v kasačnej sťažnosti odkázal sťažovateľ (rozhodnutia NS SR 5Sžo/57/2014 z 29. júna 2016 a 8Sžf/74/2014 z 26. mája 2016), v rámci ktorej zhodne kasačný súd judikoval, že absencia zákonom požadovanej prílohy k podaným námietkam podľa § 138 ods. 7 pôvodného zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, predstavuje dôvod pre obligatórne zastavenie konania o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona 25/2006 Z. z., a to aj napriek tomu, že Úrad pre verejné obstarávanie si dotknuté chýbajúce prílohy vedel zabezpečiť sám z verejne dostupných zdrojov.

25. Záverom žalobca uviedol, že neexistoval zákonný dôvod na zastavenie zastaviť konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného z dôvodu nedodržania formy doručenia námietok. Ustanovenie § 174 ods. 1 ZVO, ktoré upravuje zastavenie konania, takýto postup neumožňuje, nakoľko medzi taxatívne vymedzené dôvody nepatrí nedodržanie formy zaslania námietok upravenej v ust. § 170 ods. 8 písm. a) ZVO. Aj keď súčasné znenie ust. § 174 ods. 1 písm. b) ZVO by mohlo byť výsledkom pochybenia zákonodarcu a toto ustanovenie malo namiesto § 170 ods. 4 ZVO odkazovať na § 170 ods. 8 ZVO , výsledkom čoho by bola právna úprava, ktorá by umožňovala zastaviť konanie aj z dôvodu nedodržania formy doručenia námietok, správny súd k tomu uviedol že táto chyba zákonodarcu nebola doposiaľ odstránená a návrh novely, ktorý ju mal odstrániť, nie je stále prijatý (v čase vydania rozhodnutia správneho súdu - pozn. kasačného súdu). Keby uvedené šlo na ťarchu žalobcu, mal za to, že by došlo k porušeniu princípu právnej istoty, keďže voči orgánu verejnej moci mal ako účastník konania isté odôvodnené očakávania.

27. Sťažovateľ citoval z dôvodovej správy k novele ZOV, najmä pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa rizika zneužívania konania o námietkach na rôzne formy obštrukcií vo verejnom obstarávaní. Zdôraznil, že v tomto kontexte jeho úlohou nie je poskytovať ochranu záujemcom, uchádzačom a iným hospodárskym subjektom vo verejnom obstarávaní, prioritnou úlohou je chrániť hospodársku súťaž, t. j. zabrániť, aby či už zadávatelia zákaziek alebo záujemcovia, či uchádzači akýmkoľvek spôsobom porušili nastavené pravidlá.

28. Za zjavne nedôvodné považoval sťažovateľ tvrdenia žalobcu, že námietky podával prostredníctvom UPVS aj z toho dôvodu, pretože by inak nemohol doručiť originál splnomocnenia v elektronickej forme. Preto opätovne upriamil pozornosť kasačného súdu na rozhodnutie č. 5709-6000/2020-OD, na ktoré upozornil už v kasačnej sťažnosti a podľa ktorého systém JOSEPHINE podporuje všetky bežne používané formáty, vrátane dokumentu podpísaného kvalifikovaným elektronickým podpisom.

porušené. Mal rovnakú príležitosť a rovnaké podmienky ako iné hospodárske subjekty a práve vlastným zavinením toto právo nevyužil. Vyhovieť teda argumentácii žalobcu znamená zaviesť istú mieru diskriminácie a svojvôle do rozhodovania o námietkach.

úradu. Názor správneho súdu potvrdzuje aj sám zákonodarca, ktorý v schválenej novele zákona o verejnom obstarávaní odstránil túto nesprávnosť v písaní a upravil dôvod na zastavenie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na nesplnenie spôsobu doručenia podľa ust. § 170 ods. 8 resp. od 31. marca 2020 podľa ust. § 170 ods. 9 ZVO.

III. Konanie na kasačnom súde

31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 32. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie im predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. 33. Predmetom súdneho prieskumu bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/122/ 2020-132 z 01. júla 2021, ktorý postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného o zrušení rozhodnutia kontrolovaného o zastavení konania o námietkach podaných proti vylúčeniu žalobcu z verejného obstarávania zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

2. v listinnej podobe, ak informačný systém podľa bodu 1 doručenie námietok neumožňuje alebo ak sa verejné obstarávanie, ktorého sa námietky týkajú, nerealizuje funkcionalitou informačného systému, a b) úradu v listinnej podobe, v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu alebo v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, ak tento informačný systém doručenie námietok úradu umožňuje. 36.

37. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1. Ustanovením prvej vety, nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov požadovať odstránenie vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné. Elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely preukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia podľa § 5 ods. 8.

MF SR pri aplikácii ust. § 170 ods. 4 toto logicky spojil s ust. § 104 ods. 8 upravujúceho spôsob doručovania námietok - v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje (JOSEPHINE).

40. Druhou spornou otázkou bolo, či v prípade posudzovania včasnosti doručenia možno za zákonom aprobovaný spôsob doručenia námietok považovať iba doručenie prostredníctvom funkcionality systému JOSEPHINE ako to vyžadovali správne orgány, alebo prostredníctvom ÚPVS ako to tvrdil žalobca. Žalobca doručoval svoje námietky prostredníctvom ÚPVS s tvrdením, že jednak je tento spôsob doručovania postupom upraveným zákonom o e- Governmente ako lex specialis k úprave doručovania podľa ZVO a jednak systém JOSEPHINE neumožňoval doručene splnomocnenia vo formáte pdf čo je zákonná podmienka a je možné ju splniť iba doručením cez ÚPVS.

JOSEPHINE. Argumentoval pritom požiadavkou na ústavne konformný výklad ustanovenia zákona pripúšťajúceho dvojaký výklad. 42. Čo sa týka spôsobu doručovania námietok, kasačný súd nemá pochybnosti o tom, že doručovanie cez ÚPVS predstavuje lex generalis upravujúci komunikáciu s orgánmi verejnej správy, ZVO a z neho vyplývajúca úprava povinnosti používania funkcionality JOSEPHINE je úprava lex specialis, koniec koncov aj žalobca takto určený spôsob komunikácie až do podania námietok rešpektoval. Nepovažuje za relevantnú argumentáciu žalobcu, ktorý tvrdil, že námietky proti vylúčeniu z verejného obstarávania zaslal prostredníctvom ÚPVS aj z toho dôvodu, že jedinou zákonnou formou, ako mohol platne doručiť originál splnomocnenia v elektronickej forme, bolo vykonanie zaručenej konverzie cez funkcionalitu ÚPVS a pritom nijako nereagoval na vecne podporenú argumentáciu prezentovanú sťažovateľom, že systém JOSEPHINE disponuje podporou bežne používaných formátov, vrátane dokumentu pdf podpísaného kvalifikovaným elektronickým podpisom.

Vychádzal z toho, že celé konanie upravené ZVO je prísne formalistické a s nedodržaním viacerých kogentných procesných ustanovení upravujúcich postup v konaní je ako následok spojené zastavenie konania. Napriek tomu však skonštatoval, že prílišný formalizmus v danej veci nie je namieste, nakoľko sa ním zjavne potláča základný účel konania o námietkach, kedy napriek tomu, že tieto boli v zákonnej lehote doručené kontrolovanému, namiesto ich meritórneho prejednania, konanie o nich zastavil, dôvodiac nedodržaním formy ich doručenia. Vyhodnotil, že zvolený postup celkom zjavne odporuje účelu ZVO a žalovaný pri jeho posudzovaní mal namiesto gramatického výkladu zákona zvoliť výklad, ktorý by vychádzal z účelu zákona. Teleologickým výkladom je možné dospieť k záveru, že základný účel - doručenie námietok kontrolovanému v zákonnej lehote bol postupom žalobcu v administratívnom konaní naplnený. Prísna viazanosť doslovným znením príslušného ustanovenia ZVO nie je v tomto prípade namieste a žalovaný mal zvoliť výklad, ktorý by zabezpečil účinnú realizáciu práva žalobcu na prejednanie veci. Postup zvolený žalovaným viedol k zjavnej nespravodlivosti, keď napriek

44. Pre rozhodovanie správneho súdu bol zrejme zásadný záver o „zjavnej nespravodlivosti“ ktorý však (zrejme) vyhodnocoval iba vo vzťahu ku skutočnosti, že žalobca námietky (aj keď nie predpísaným spôsobom) v stanovenej lehote doručil a napriek tomu ich správny orgán neprejednal, aj keď mu v tom nič nebránilo.

46. Z obsahu a účelu zákonnej úpravy ZVO je celkom zrejmé, že cieľom ust. § 170 ods. 8 ZVO je zabrániť svojvôli v konaní účastníkov verejného obstarávania a zabezpečiť riadnu, spravodlivú, transparentnú a funkčnú hospodársku súťaž. Kasačný súd má jednoznačne za to, že správnym súdom vytýkaný formalizmus je základným atribútom noriem verejného obstarávania, nevynímajúc právnu úpravu revíznych postupov vo verejnom obstarávaní.

47. Kasačný súd považuje za dôležité vyjadriť sa aj k otázke ktorú opätovne nastolil žalobca aj vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, že sťažovateľ nebol oprávnený zastaviť konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného z dôvodu nedodržania formy doručenia námietok.

spôsobu doručenia podľa ust. § 170 ods. 8 resp. od 31. marca 2020 podľa ust. § 170 ods. 9 ZVO čo je podporným argumentom o správnosti výkladu skoršej a neperfektnej právnej úpravy.