3Sfk/48/2024

1. V konaní o správnej žalobe doručenej pôvodne Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.05.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100487155/2019 zo dňa 21.02.2019, jeho zrušenia a vrátenia žalovanému na ďalšie konanie.

27.10.2023. 2. Žalobca podal dňa 27.10.2023 proti predmetnému rozsudku kasačnú sťažnosť. Keďže žalobca spolu s podaním kasačnej sťažnosti nezaplatil súdny poplatok za kasačnú sťažnosť v sume 70,- eur, správny súd ho pod následkom zastavenia konania vyzval na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 10 dní od doručenia výzvy, a to výzvou č. k. BA-6S/97/2019-92 zo dňa 14.11.2023, doručenou právnemu zástupcovi žalobcu dňa 06.12.2023. Lehota na zaplatenie súdneho poplatku za kasačnú sťažnosť žalobcovi uplynula dňom 18.12.2023.

4. Proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, vydaného súdnym úradníkom č. k. BA-6S/97/2019-102 zo dňa 30.01.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) podal žalobca dňa 01.03.2024 sťažnosť a zároveň požiadal správny súd o odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku za kasačnú sťažnosť.

Vzhľadom na túto objektívu prekážku nemohol žalobca, ani konateľka žalobcu a zároveň právna zástupkyňa uhradiť súdny poplatok za kasačnú sťažnosť v lehote uvedenej vo výzve súdu. Hneď ako to právnej zástupkyni žalobcu a zároveň konateľke žalobcu zdravotná situácia aspoň čiastočne umožnila, okamžite dňa 07.02.2024 súdny poplatok zaplatila. Z uvedeného vyplýva, že žalobca zaplatil súdny poplatok do 7 dní od odpadnutia prekážky. K zaplateniu súdneho poplatku došlo navyše v čase , keď nebolo žalobcovi ešte doručené ani uznesenie súdu o zastavení konania o kasačnej sťažnosti (doručené až 20.02.2024). Považoval za nepochybné, že v danom prípade sa jednalo o ospravedlniteľný a objektívny dôvod, prečo nemohol žalobca zaplatiť vyrubený súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť v lehote stanovenej súdom.

7. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že odpustenie zmeškania lehoty je možné len na návrh účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu a nie je naň právny nárok. Kumulatívnymi predpokladmi úspešnosti návrhu na odpustenie zmeškania lehoty sú: a) navrhovateľom je subjekt, ktorému lehota patrila a ktorý ju zmeškal, b) ospravedlniteľný dôvod omeškania, c) podanie žiadosti do 15 dní od odpadnutia prekážky vykonania úkonu, d) pripojenie zmeškaného procesného úkonu k žiadosti. Správny súd z návrhu žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty zistil, že ho podala oprávnená osoba, k žiadosti bol pripojený zmeškaný úkon, t. j. súdny poplatok bol zaplatený dňa 07.02.2024, návrh na odpustenie zmeškania lehoty však nebol podaný v lehote 15 dní po odpadnutí žalobcom tvrdenej prekážky vykonania úkonu. Sám žalobca uviedol, že lehotu zmeškal z dôvodu práceneschopnosti svojej konateľky a právnej zástupkyne pre operáciu očí, ktorá trvala od 20.11.2023 do 31.01.2024, čo je osvedčené predloženým potvrdením o dočasnej práceneschopnosti. Súd si ustálil deň

II. Kasačné konanie

8. Žalobca podal kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu správneho súdu z dôvodov podľa §

440 ods. 1 písm. f) a g ). Za nesprávne právne posúdenie veci považoval nesprávne ustálenie momentu odpadnutia prekážky a následného začiatku plynutia lehoty na podanie žiadosti, odvodeného súdom od momentu lekárom stanoveného ukončenia práceneschopnosti. Argumentoval tým, že pre konateľku žalobcu a právnu zástupkyňu ktorá je starobnou dôchodkyňou je určenie doby práceneschopnosti bez reálneho významu, rozhodujúce je, že v dôsledku absolvovaného zákroku trpela zhoršeným videním až do konca februára 2024. Do tejto doby bola v domácej liečbe, nechodila do kancelárie, nemohla sa oboznámiť so súdnymi rozhodnutiami. Považoval zároveň za arbitrárne a nepreskúmateľné, prečo súd považoval dátum ukončenia práceneschopnosti za moment, kedy mali pominúť zdravotné problémy konateľke a aké odborné - medicínske závery ho viedli k tomuto záveru. Navrhoval k týmto okolnostiam výsluch zamestnankyne, ktorá na základe pokynu konateľky a zároveň advokátky dňa 07.02.2024 poplatok za žalobcu uhradila. 9. V rámci námietok poukazujúcich na porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku absencie dostatočného odôvodnenia rozhodnutia, uviedol, že toto porušenie spôsobuje nielen úplný či čiastočný nedostatok odôvodnenia, ale aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho zisteniami a resp. situácia, keď právne závery zo skutkových zistení zo žiadnej možnej interpretácie nevyplývajú, alebo ide len o všeobecné súhrnné zistenia, bez špecifikácie dôkazov, z ktorých boli vyvodené. Mal za to, že správny súd nesplnil svoju povinnosť riadne a zrozumiteľne vysvetliť príčiny svojho rozhodnutia. 10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

lehoty. Pre prípady, keď účastník konania nevykonal včas procesný úkon z ospravedlniteľného dôvodu, zákon umožňuje odpustenie zmeškania lehoty, následkom čoho bude oneskorene urobené podanie vecne prejednané. Predseda senátu posudzuje dôvod omeškania a predovšetkým skutočnosť, či je tento dôvod ospravedlniteľný. Dôkazné bremeno ohľadom dôvodu zmeškania lehoty, ako aj ohľadom včasnosti podania návrhu na odpustenie zmeškania lehoty zaťažuje žiadateľa.

Tento nepriaznivý následok mohol byť v prípadoch ospravedlniteľného zmeškania lehoty za splnenia podmienok pre aplikáciu inštitútu odpustenia zmeškania lehoty podľa § 70 SSP. 14. Žalobca ako právnická osoba je zo zákona zastúpený konateľkou, JUDr.

Kasačnému súdu sa javí takýto postup absolútne logický a odôvodnený. 15. Pokiaľ žalobca v súvislosti s nesprávnym právnym posúdením momentu začiatku plynutia lehoty poukazoval na nie reálny význam ukončenia práceneschopnosti, nakoľko konateľka a právna zástupkyňa je starobný dôchodkyňa a jej problémy so zrakom trvali ešte minimálne mesiac po ukončení práceneschopnosti, kasačný súd zhodne so správnym súdom poukazuje na význam odborného lekárskeho potvrdenia o trvaní práceneschopnosti.

16. Vyššie uvedené je podstatné aj pre záver o namietanom porušení práva na spravodlivý proces v dôsledku tvrdenia o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. Správny súd vychádzal z obsahu súdneho spisu a predovšetkým žalobcom predloženého potvrdenia o trvaní práceneschopnosti. Nemal dôvod na spochybňovanie záverov príslušného lekára stanovujúceho koniec práceneschopnosti, ako logického predpokladu, že dňom nasledujúcim po ukončení práceneschopnosti je pacient schopný vykonávať svoje zamestnanie či inú zárobkovú činnosť. Kasačný súd dodáva, že by ani nepovažoval za dôvodné zaoberať sa námietkou o spochybňovaní významu stanoveného dátumu ukončenia práceneschopnosti vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa je starobná dôchodkyňa, zvlášť v situácii, keď je táto ekonomicky činná ako konateľka obchodnej spoločnosti a zároveň advokátka aktívne vykonávajúca advokáciu samostatne.