3Sfk/49/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: C.L.N. Slovakia s.r.o., so sídlom Vstupný areál U.S. Steel, 044 54 Košice - Šaca, IČO: 36652211, právne zastúpený: NOVICKÝ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Františkánska 5, 040 01 Košice, IČO: 47197919, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 250768/2023 zo dňa 18.05.2023, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 5Sf/2/2023 - 218 zo dňa 04.06.2024, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. 5Sf/2/2023 - 218 zo dňa 04.06.2024 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2019 zo dňa 04.11.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2020, preto údaje katastra platné k 01.01.2021 sa nesmeli používať. Následne Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor vykonal záznamom zápis zmeny priebehu katastrálnej hranice tak, že všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v tzv. spornom území zapísal do katastrálneho územia obce M.. Táto zmena, majúca deklaratórny účinok, bola v katastrálnom operáte zapísaná dňa 08.01.2021 pod č. Z-64/2021. Aj pri záväzných údajoch katastra nehnuteľností sa uplatňuje domnienka ich hodnovernosti a záväznosti. Preukázanie chybného obsahu zapísaného práva k nehnuteľnosti sa uskutočňuje najmä na podklade súdnych rozhodnutí o určení práva k nehnuteľnosti podľa § 137 písm. c) CSP, prípadne súdnych rozhodnutí o určení neplatnosti právneho úkonu alebo dobrovoľnej dražby podľa § 137 písm. d) CSP alebo rozhodnutí orgánov verejnej moci, ktorými boli zrušené alebo nahradené rozhodnutia, na podklade ktorých bol predtým vykonaný zápis vecne nesprávneho údaja o práve k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

To však neznamená, že by vo vzťahu ku katastru nehnuteľností nebolo vôbec možné hovoriť o dobrej viere v správnosť jeho údajov. Dobrá viera v správnosť údajov katastra nehnuteľností je založená na dvoch právnych momentoch, a to povahe katastra nehnuteľností a charaktere v ňom zapísaných údajov. Pokiaľ má totiž kataster nehnuteľností povahu štátom vedeného verejného registra nehnuteľností a práv k nim, ako i štátneho informačného systému, pričom údaje katastra nehnuteľností sú v určenom rozsahu hodnoverné a záväzné, môže sa každá osoba spoliehať na to, že tieto údaje sú správne. Inak povedané, každý, kto sa spolieha v správnosť údajov katastra nehnuteľností, sa považuje za dobromyseľného. Túto dobromyseľnosť možno nepriamo odvodiť aj od domnienky zákonnosti rozhodovania orgánov verejnej moci.

4. Dobrá viera v správnosť údajov katastra nehnuteľností má teda povahu právnej, i keď normatívne expressis verbis neustanovenej domnienky. Nejde o domnienku skutkovú, pretože táto nie je závislá od konania osoby spoliehajúcej sa v správnosť údaja v katastri nehnuteľností, ale od povahy katastra nehnuteľností ako takého vrátane údajov v ňom zapísaných.

osobe. 5. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžr/8/2017 z 16. januára 2018 hodnovernosť údajov katastra treba interpretovať tak, že údaje katastra sú zapisované zákonom ustanoveným postupom len na základe relevantných a hodnoverných podkladov a ten, kto ich používa, koná v dobrej viere (ak mu nie je známe niečo iné).

vyvrátiť ich. Rovnako to platí aj pri spochybnení správnosti záväzných údajov katastra. 6. Ústavný súd Slovenskej republiky vydal dňa 29.06.2021 vydal uznesenie sp. zn. II. ÚS 342/2021, ktorým odložil vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/3/2019 zo dňa 04.11.2020 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, avšak ku dňu 29.06.2021 bola daň z nehnuteľností za rok 2021 žalobcom už uhradená a uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky nebolo k 01.01.2021 vydané. Nakoľko na vyrubenie dane z nehnuteľností je v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, žalobca postupoval v súlade so zákonom, keď daň správne uhradil Obci Sokoľany. Opätovná zmena priebehu katastrálnej hranice počas roka 2021 už nemala vplyv na skutočný stav k 01.01.2021, a teda nie je rozhodujúca pre určenie miestne príslušného správcu dane na zdaňovacie obdobie roka 2021. Neskoršia zmena rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/3/2019 zo dňa

Ústavný súd Slovenskej republiky dôvod na pozastavenie účinkov tohto rozsudku pred svojim rozhodnutím vo veci samej. 7. Vychádzajúc z uvedených záverov, nemôže byť na ťarchu žalobcu ako daňového subjektu, ktorý pri plnení daňovej povinnosti postupoval dobromyseľne a vyrubenú daň riadne zaplatil, hoci aj nepríslušnému správcovi dane, pretože v opačnom prípade by došlo nie len ku vzniku dvojitej daňovej povinnosti, ale aj značnému porušeniu princípu právnej istoty a prezumpcie správnosti aktov verejnej správy. Pokiaľ žalovaný poukazoval na závery prijaté a vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/37/2010 zo dňa 18.05.2011, tieto nemožno aplikovať na predmetnú právnu vec, nakoľko v uvedenom rozsudku sa chránila dobromyseľnosť žalobcu ohľadom záväznosti a hodnovernosti údajov katastra, kým v prejednávanej veci sa súd zaoberá otázkou dobromyseľnosti žalobcu v situácii, keď rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola vyvrátená hodnovernosť údajov

Zároveň platí, že záväzné údaje katastra sa používajú okrem iného na účely správy daní a poplatkov s tým, že údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať. 8. Akýkoľvek zapísaný údaj katastra nehnuteľností môže byť vyvrátený dôkazom opaku, pričom postačuje iba samotná existencia dôkazu opaku. Právoplatný rozsudok akéhokoľvek súdu je verejnou listinou, na podklade ktorej možno vykonať záznam v katastri nehnuteľností. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tým aj rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor bolo v čase od 23.12.2020 do 18.11.2021 právoplatné, a teda v tomto čase patrilo sporné územie, a na ňom sa nachádzajúce nehnuteľnosti, na základe právoplatného rozhodnutia súdu a okresného úradu do katastra obce M..

9. Rozhodnutie v daňovom konaní (§ 63) je autoritatívnym prejavom správcu dane, resp. finančného riaditeľstva alebo ministerstva financií ako orgánu verejnej moci pri vykonávaní správy daní. Rozhodnutie je záverečný akt daňového konania, ktorým sa daňovým subjektom ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva.

Ak rozhodnutie nemá požadované formálne náležitosti alebo sú v ňom chyby v písaní, v počítaní, resp. iné zrejmé nesprávnosti, daňový poriadok umožňuje, aby účastník daňového konania podal orgánu, ktorý ho vydal, podnet jeho na opravu (§ 63 ods. 11). Ak však má rozhodnutie také závažné vady, v dôsledku ktorých by nemalo mať žiadne právne účinky, daňový poriadok umožňuje ho vyhlásiť za nulitné a hľadieť naň, ako keby vôbec nebolo vydané. Na nulitné

10. O nulite rozhodnutia rozhoduje druhostupňový orgán. Druhostupňovým orgánom je finančné riaditeľstvo, ktoré rozhoduje vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje správca dane, alebo ministerstvo financií, ktoré rozhoduje vo veciach, v ktorých rozhoduje finančné riaditeľstvo. Nulitu rozhodnutia posudzuje druhostupňový orgán z vlastného podnetu alebo z iného podnetu. Daňový poriadok neuvádza, kto môže podať podnet na rozhodnutie o nulite, takže tento podnet môže podať účastník daňového konania, ale aj iná osoba.

11. V prípade, že príslušný orgán posúdi skutočnosti týkajúce sa nulity rozhodnutia ako relevantné, vydá rozhodnutie o nulite. Rozhodnutie o nulite deklaruje, že posudzované rozhodnutie trpí takou vadou, že nemôže niesť so sebou právne účinky. Rozhodnutie o nulite sa doručuje osobe, ktorej bolo doručené posudzované rozhodnutie. Takouto osobou je spravidla účastník daňového konania. Predmetné ustanovenie slúži záujmu spravodlivosti, pretože autoritatívne rozhodnutie v daňovom konaní vydané vecne nepríslušným orgánom alebo vydané omylom inej osobe, alebo vydané v nadväznosti na nulitné rozhodnutie zasahuje do práv a právom chránených záujmov účastníka daňového konania, resp. iných osôb takým spôsobom, ktorý popiera princípy právneho štátu.

12. Mesto Košice ako správca dane sa nemohlo „spoliehať“ na nulitu predchádzajúceho rozhodnutia o vyrubení dane a vo veci vydať rozhodnutie o vyrubení dane za rovnaké zdaňovacie obdobie na rovnakej dani voči žalobcovi bez toho, aby bolo o nulite rozhodnutia o vyrubení dane obcou Sokoľany bolo rozhodnuté podľa § 64 Daňového poriadku.

Správny súd v kontexte týchto okolností dospel k záveru, že skoršie rozhodnutie obce Sokoľany zakladalo prekážku už rozhodnutej veci podľa § 62 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku pre účely vyrubenia dane na tej istej dani za rovnaké zdaňovacie obdobie voči tomu istému daňovému subjektu a to až do momentu, pokiaľ by o ňom nebolo rozhodnuté podľa § 64 ods. 5 Daňového poriadku.

14. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobca preukázal, že rozhodnutím žalovaného bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv tak, že došlo k ujme na jeho právach v dôsledku rozhodnutia, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie Mesta Košice zo dňa 13.01.2023 o vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2021, hoci žalobca daň z nehnuteľností za rok 2021 zaplatil Obci Sokoľany. Povinnosť žalobcu zaplatiť daň z nehnuteľností na rok 2021 voči Obci Sokoľany a právo Obce Sokoľany takúto daň obdržať nevyplýva priamo z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale z rozhodnutia Obce Sokoľany, ktoré samo o sebe požíva zásadu prezumpcie správnosti a nie je explicitne a priamo naviazané na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ani žiadne iné rozhodnutie organu verejnej správy. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, správny súd preto tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil Mestu Košice na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou

II. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko žalobcu

Sťažovateľ namietal, že daň na rok 2021 bola žalobcovi vyrubená na základe údajov o nehnuteľnostiach, ktoré uviedol samotný žalobca v priznaní k dani z nehnuteľností na rok 2018 zo dňa 26.01.2018. Daň z nehnuteľností na rok 2021 teda nebola Mestom Košice vyrubená svojvoľne a bez relevantného podkladu, ako sa môže javiť v dôsledku absencie tejto informácie v odôvodnení rozsudku. Keďže žalobca na ďalšie zdaňovacie obdobia (2019, 2020), ani na predmetné zdaňovacie obdobie roku 2021, nepodal žiadne ďalšie priznanie, ktorým by deklaroval prípadné zmeny rozhodujúce pre vyrubenie dane (až dňa 24.01.2022 podal na poštovú prepravu priznanie zo dňa 24.01.2022 na zdaňovacie obdobie roku 2022), práve priznanie na rok 2018 bolo podkladom pre vyrubenie dane z nehnuteľností na rok 2021 (ak nedôjde k zmenám rozhodujúcim pre vyrubenie dane, priznanie sa nepodáva a podkladom pre vyrubenie dane je ostatne podané priznanie).

priebehu súdneho konania neuviedol, zaniká kontext nálezu ÚS SR (a skoršieho nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 196/2017-65 z 12.09.2017) s predmetnou vecou, a to aj vo vzťahu k aplikácii jednej zo základných zásad súdneho konania, že právo nevzniká z bezprávia.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, s poukázaním na rozsudok sp. zn. 5Sžfk/ 60/2019 zo dňa 25.03.2019, skonštatoval, že zmena hraníc katastrálnych území, ktorá mala mať právny základ v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, nebola zohľadnená v údajoch katastra ku dňu rozhodnému pre vyrubenie daňovej povinnosti (keďže záznam bol vykonaný až v mesiacoch apríl až jún 2011) a že na uvedenom nič nemení ani doručenie nálezu žalobcovi (daňovému subjektu), keďže rozhodujúcim bol stav zápisu hraníc katastrálneho územia v katastri nehnuteľností, ktorý v plnej miere zodpovedá aj záujmu na zachovaní právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keď je neprípustné, aby dvaja správcovia dane totožného druhu zdanili ten istý predmet dane za to isté zdaňovacie obdobie a požadovali jej odvedenie v prospech každého z nich. Sťažovateľ v predmetnom prípade postupoval analogicky a pri rozhodovaní o odvolaní daňového subjektu voči rozhodnutiu o vyrubení dane z nehnuteľností

20. Práve z dôvodu právnej istoty a preto, aby sa predišlo možným sporom (keďže daňový subjekt nie je účastníkom katastrálneho sporu a reálne má prístup cez katastrálny portál iba k údajom katastra nehnuteľností) teda kasačné súdy zdôraznili prioritu údajov zapísaných v katastri nehnuteľností - napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/32/2018 zo dňa 13.09.2019 a rozsudky sp. zn. 5Sžfk/56/2020, sp. zn. 5Sžfk/32/2020 a sp. zn. 5Sžfk/34/2020, všetky zo dňa 22.06.2022, ktoré poukazujú na rozsudok sp. zn. 1Sžfk/32/2018 zo dňa 13.09.2019 a sp. zn. 5Sžfk/60/2019 zo dňa 25.03.2019 a nepriamo taktiež na rozsudok sp. zn. 2Sžf/37/2010 zo dňa 18.05.2011. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžfk/32/2018 priamo uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sžf/37/2010 zo dňa 18.05.2011 trval na záväznosti údajov katastra na daňové účely dokonca aj v prípade rozporu zapísaných údajov

Podľa § 139 ods. 3 Správneho súdneho poriadku ak sa správny súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Rozsudok Správneho súdu v Košiciach takéto odôvodnenie neobsahuje.

23. Sťažovateľ sa až na základe repliky a jej prílohy obsahujúcej podnet žalobcu na preskúmanie rozhodnutia Obce Sokoľany mimo odvolacieho konania, dozvedel o existencii tohto podnetu. Žalobca v bode 3. na 2. strane repliky uviedol, že podnet podával dňa 14.09.2023 (teda až po právoplatnosti rozhodnutia FR SR a po podaní žaloby zo dňa 07.07.2023). Žalobca na pojednávaní 04.06.2024 v odpovedi na otázku či a akým spôsobom Obec Sokoľany o podnete rozhodla, uviedol, že s obcou je dohodnutý, že podnet bude obec riešiť až po ukončení konania. Na otázku sťažovateľa, aby konkretizoval, po ukončení ktorého konkrétneho konania má obec podľa ich dohody vo veci podnetu konať, žalobca neodpovedal sťažovateľovi, a ani správnemu súdu (dôkaz: zvukový záznam z pojednávania zo dňa

Uzatvorenie dohody obce s daňovým subjektom o tom, že obec o podnete rozhodne až za splnenia určitých podmienok, možno zo strany obce posúdiť ako konanie v rozpore so zákonom (Daňový poriadok). 24. Žalobca podal priznanie Obci Sokoľany na základe výzvy a na základe následného rozhodnutia zaplatil daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 Obci Sokoľany, ako miestne príslušnému správcovi dane, riadiac sa tým, že hodnovernosť údajov katastra bola rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyvrátená.

Mesto Košice a Obec Sokoľany sú samostatní správcovia dane, ktorí nemajú prepojené daňové softwarové systémy. Každá z týchto obcí si na základe splnomocňovacích ustanovení zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov ustanovuje rôzne podmienky a sadzby pre účely vyrubenia dane z

nemal žiaden vplyv. Podľa základných zásad správy daní sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku). Nie je preto možné povýšiť (nepreukázané) práva žalobcu nad práva príslušného správcu dane, Mesta Košice, iba z dôvodu, že daň z nehnuteľností na rok 2021 bola skôr, ako Mestom Košice, vyrubená Obcou Sokoľany a že žalobca túto daň uhradil.

26. Podľa žalobcu konajúci súd v rozsudku opakovane odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4sžr/3/2019 a rovnako aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. II. ÚS 342/2021, teda právne posúdenie najdôležitejších otázok v merite veci a ich podrobná analýza sa žiadnym spôsobom nevymyká kontextu a priebehu konania o určenie priebehu katastrálnej hranice. Tieto súdne rozhodnutia navyše tvoria základ argumentácie oboch sporových strán, teda niet pochýb o tom, že konajúci súd na nich prihliadal a po podrobnej analýze bral do úvahy ich následky a účinky pre správne určenie miestne príslušného správcu dane na rok 2021. Mimoriadne dôležitý je navyše ten fakt, že spomínané rozhodnutia súdov nie sú súčasťou administratívneho konania, ktorého rozhodnutie sa preskúmava, teda konajúci súd ich vôbec nebol povinný v danej časti odôvodnenia uviesť. Rozhodnutia súdov sú však detailne opísané v odôvodnení rozsudku v časti, kde konajúci súd sumarizuje argumentácie sporových strán, čo je plne v súlade s požiadavkami kladenými na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 139 SSP.

Základ tejto časti argumentácie sťažovateľa tvorí právny výklad, v rámci ktorého Uzneseniu ÚS priznáva také právne účinky, aké v skutočnosti nemá. Sťažovateľ má pritom na mysli účinky ex tunc, teda spätné aj k dátumu 01.01.2021, ktorý je rozhodujúci pre určenie miestne príslušného správcu dane na konkrétne zdaňovacie obdobie roka 2021.

Táto ochrana ale vždy pôsobila iba pro futuro a jej účinky nemohli byť nikdy spätné, teda ex tunc, nakoľko v opačnom prípade by došlo k značnému porušeniu princípu právnej istoty širokého okruhu subjektov, ktorí vlastnia nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v tzv. spornom území.

Ochrana poskytnutá Uznesením ÚS mestu Košice pôsobila pro futuro, nestihol rozhodnúť do konca roka 2021, tak k 01.01.2022 by právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu SR nevyvolával právne následky a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v tzv. spornom území by boli v súlade s Uznesením ÚS v k. ú. Železiarne, kde správu daní vykonáva mesto Košice.

Pokiaľ si bolo mesto Košice od začiatku isté svojou príslušnosťou, je nanajvýš podozrivé, že za celé roky 2021 až 2022 nevyrubilo žalobcovi daň z nehnuteľností na rok 2021 a ponechalo ho v dobromyseľnosti, že uvedenú daň riadne zaplatil voči obci Sokoľany. Mesto Košice tak

30. Sťažovateľ tvrdí, že tieto jeho argumenty vychádzajú z ustálenej praxe Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, pričom odkazuje na konkrétne rozsudky 5Sžfk/56/2020, 5Sžfk/32/2020 a 5Sžfk/34/2020, ktoré prevzali právne názory z rozsudkov sp. zn.: 5Sžfk/60/ 2019 a 1Sžfk/32/2018. Sťažovateľ si ale opakovane neuvedomuje, že Najvyšší správny súd SR (resp. Najvyšší súd SR) vo vyššie uvedených veciach posudzoval zákonnosť rozhodnutí a skúmal miestnu príslušnosť správcu dane v zdaňovacích obdobiach rokov 2011 a 2012, v ktorých neexistoval dôkaz opaku hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností, teda tieto údaje sa v danom čase používať mohli.

určenia miestne príslušného správcu dane. K 01.01.2011 tak síce bola obec Sokoľany zapísaná v katastri nehnuteľností ako správca dane na základe v tom čase už zrušeného rozsudku, avšak k 01.01.2011 nebol žiadnym rozhodnutím preukázaný opak, ktorý by vyvrátil hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností. V uvedenom prípade bol teda rozhodujúci zápis v katastri nehnuteľností k 01.01.2011.

Zároveň je potrebné uviesť, že odstránenie duplicity z právneho hľadiska zrušením rozhodnutia obce Sokoľany č. 8 by vôbec nedosiahlo pre žalobcu želaný účinok, pretože sťažovateľ zabúda na tú skutočnosť, že obec Sokoľany pravdepodobne z finančného hľadiska nebude schopná skutočne vrátiť zaplatené finančné prostriedky širokému okruhu dotknutých subjektov, teda prípadné zrušenie rozhodnutia obce Sokoľany č. 8 nebude mať pre žalobcu de facto žiaden význam. Sťažovateľ tak vôbec nehľadí na záujmy žalobcu a neuvedomuje si možné následky.

Sťažovateľ iba nesprávne interpretuje skutočnosti prezentované počas pojednávania vo veci samej a od týchto dovíja svoju ďalšiu argumentáciu, ktorá je týmto skreslená a nepravdivá. Po vypočutí zvukovej nahrávky z pojednávania možno jednoznačne skonštatovať, že na pojednávaní samotnom žalobca absolútne ani len okrajovo nespomenul existenciu možnej dohody s obcou Sokoľany, iba poukázal, že obec Sokoľany priamo v texte podaného podnetu (nie iným neformálnym spôsob) požiadal, aby o podnete rozhodla až po právoplatnom skončení konania o správnej

III. Konanie pred kasačným súdom

34. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

36. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priebehu roka daňová povinnosť dedičovi vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve.

38. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť, činnosti územného plánovania a výstavby, a na informačné systémy o nehnuteľnostiach.

40. Podľa § 63 odsek 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

42. Podľa § 64 odsek 2 písmeno a) Daňového poriadku, pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení krajského súdu v konaní. Sťažovateľ namietal dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP.

Rovnako je potrebné uviesť, že „pre určenie miestnej a vecnej príslušnosti správcu dane pre správu daní z nehnuteľnosti je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia (§ 18 od. 2, § 99e ods. 1 zákona o miestnych daniach). Správu dane z nehnuteľností preto vykonáva obec, na ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť k 1. januáru zdaňovacieho obdobia nachádza (§ 99 ods. 1 a 3 zákona o miestnych daniach), a to podľa údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností (§ 71 ods. 1 katastrálneho zákona). Údaje katastra nehnuteľností pritom požívajú prezumpciu záväznosti a hodnovernosti, preto je z nich nevyhnutné vychádzať dovtedy, kým nie je predložený dôkaz opaku (§ 70 ods. 1 a 2, § 41 ods. 1 katastrálneho zákona).“ (napr. rozsudok NSS SR spis. zn. 5Sfk/19/2022 zo dňa 31.01.2024, resp. rozsudok NS SR spis. zn. 5Sžfk/32/2020 zo dňa 31.01.2024). Z uvedeného preto vyplýva, že pre spochybnenie údajov katastra nehnuteľností musí byť predložený tak relevantný dôkaz o opaku, ktorý sám o sebe a bez akýchkoľvek pochybností preukazuje iné skutočnosti nevyhnutné pre určenie miestnej a

Ústavným súdom Slovenskej republiky neodoberá podľa správneho súdu tomuto rozsudku účinky aké mal pre spochybnenie správnosti údajov katastra nehnuteľností v čase, kedy bol tento rozsudok právoplatný a vykonateľný. Pokiaľ by tomu tak nebolo, nevidel by Ústavný súd Slovenskej republiky dôvod na pozastavenie účinkov tohto rozsudku pred svojim rozhodnutím vo veci samej.

Zároveň bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Sžr/3/2019 zo dňa 04.11.2020 a vec bola vrátená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Ústavný súd zároveň konštatoval, že „najvyšší súd opakovane v rozpore so záväzným právnym názorom ústavného súdu sa zameral na formalistické posúdenie prejavu vôle a odmietol posúdiť obsah prejavenej vôle v spornom uznesení [rovnako to konštatoval ústavný súd vo svojom skoršom náleze ( nález č. k. III. ÚS 196/2017-65 zo dňa 12. septembra 2017 pozn. kasačného súdu)].

Uznesenie

o územných zmenách č. 18/1979 (teda prejav vôle) znelo takto: «V bode „A“ súhlasí: s bodom 4 návrhu uvedeného pod číslom Vnútr. 152/1979 týkajúceho sa rozšírenia územia Košíc o územie v katastri K. - Z. /VSŽ/ a začlenením do územia okresu Košice mesto rešpektujúc tým uzn. vlády SSR číslo 19/1966 o Smernom územnom pláne HSA Košice. V bode „B“ nesúhlasí: aby obec Hutníky bola územne včlenená do okresu Košice mesto /Bod 5 návrhu uvedeného pod číslom Vnútr. 152/1979/.» Najvyšší súd tvrdí, že je vylúčené pričlenenie k. ú. M. k okresu Košice-mesto, keďže bod „A“ uznesenia o územných zmenách nepojednáva o k. ú. M. a zároveň bod „B“ uznesenia o územných zmenách pojednáva iba o obci Hutníky. Tvrdenie najvyššieho súdu nie je logicky správnym. Podľa názoru ústavného

Tento záver je potrebné urobiť vzhľadom na obsah dôvodovej správy na strane 2 [č. bl. Vnútr. 5792 písmená a) a c)]. Podľa dôvodovej správy [strana 2 (č. bl. Vnútr. 5792) písm. c)] „Rada MNV v Hutníkoch vyslovila nesúhlas s pričlenením celého katastrálneho územia obce k okresu Košice-mesto“. Z uvedeného nevyplýva, že do okresu Košice-mesto nemôže byť pričlenená niektorá (ktorákoľvek) časť obce Hutníky. Z uvedeného vyplýva iba to, že do okresu Košice- mesto môže byť pričlenená ktorákoľvek časť obce Hutníky, teda aj k. ú. M., ale nie obec K. ako celok (obe a celé jej katastrálne územia súčasne). Podľa dôvodovej správy [strana 2 (č. bl. Vnútr. 5792) písm. a)] „Rada MNV v Hutníkoch vyslovila súhlasné stanovisko k predloženému návrhu“. Táto skutočnosť podporuje logiku vyslovenia súhlasu obcou Hutníky s plánom pričlenenia návrhom územných zmien špecifikovaného územia pod vznikajúcim priemyselným parkom k okresu Košice-mesto. V bode „A“ uznesenia o územných zmenách sa explicitne nespomína k. ú obce M.. Najvyšší súd preto tvrdí, že súhlas sa týkal iba k. ú.

Ani sa nemôže. Obec Sokoľany toho času totiž neexistovala. Obyvatelia obce Sokoľany boli obyvateľmi obce Hutníky. Existovalo iba k. ú. M. obce Hutníky. To sa tiež v uznesení o územných zmenách explicitne nespomína. Explicitne sa v ňom však nespomína ani k. ú.

Svoj logický záver o absencii súhlasu obce Sokoľany s územnými zmenami podopiera odkazom na dôvodovú správu [strana 2 (č. bl. Vnútr. 5792) písm. c)]. Tento záver (o absencii súhlasu), ako už bolo uvedené, z dôvodovej správy podľa názoru ústavného súdu nevyplýva. Textácia dôvodovej správy, na ktorú poukazuje najvyšší súd, paradoxne, namiesto podporenia, odporuje záverom najvyššieho súdu.“ Ústavný súd SR ďalej pripomenul, že „súčasťou návrhu územných zmien boli presne špecifikované časti odčleňovaného územia obce Hutníky, a to vo vzťahu k obom katastrálnym územiam (teda k. ú. Z., ako aj k. ú. M.), dokonca s presnou špecifikáciou výmery, ktorá bola v prípade odčleňovaného k. ú. M. takmer trojnásobkom odčleňovanej výmery k. ú. Z..

50. Aj sťažovateľ dôvodne namietal, že správny súd nereflektoval konania o sťažnostiach mesta Košice pred Ústavným súdom SR v rokoch 2010 a 2017 a ktoré mali vplyv na jeho rozhodnutie. Preto podľa kasačného súdu existenciu rozsudku NS SR spis. zn. 4Sžr/3/2019 zo dňa 04. novembra 2020 nemožno chápať izolovane pri interpretácii a aplikácii ust. § 70 ods. 1 a 2, § 41 ods. 1 katastrálneho zákona, ale v spojení s v tom čase platným a účinným nálezom Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 196/2017-65 zo dňa 12. septembra 2017, no predovšetkým v relácii s nálezom Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 342/2021-72 zo dňa 28. októbra 2021, ktorým bolo konštatované porušenie práva sťažovateľa a zrušený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Sžr/3/2019 zo dňa 04.11.2020. Z uvedených dôvodov vyhodnotil kasačný súd námietku sťažovateľa o neudržateľnosti argumentácie správneho súdu vo vzťahu k prelomeniu judikovanej zásady, že pre určenie miestnej a vecnej príslušnosti správcu dane

Ako vyplýva z aktuálnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu, týkajúcej sa právnych účinkov jeho derogačného nálezu - je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky spis. zn. PL. ÚS 1/2018 z 24. januára 2018, kde konštatoval, že: „právne účinky derogačného nálezu ústavného súdu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy sú orientované (v zásade) pro futuro (ex nunc). Prípadné spätné účinky takého nálezu musia mať (vzhľadom na ich konflikt s požiadavkou právnej istoty) explicitnú zákonnú oporu ( § 41b zákona o ústavnom súde).“ Z cit. ust. § 41b zákona o ústavnom súde vyplýva, že právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom procese alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať. Rovnako v rozhodnutí spis. zn. PL. ÚS 24/2020 vychádzal ústavný súd z premisy, že predpokladom konania o súlade, ktoré bolo iniciované všeobecným súdom, je prejudicialita napadnutej normy, teda jej relevancia pre

52. Z uvedeného preto vyplýva, že účinky nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 342/ 2021-72 zo dňa 28.10.2021 bolo nevyhnutné aplikovať v posudzovanej situácii a žalovaný ako aj správca dane ho boli povinní reflektovať. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 24 ods. 3 Daňového poriadku, kedy správca dane zisťuje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

53. K pozícii žalobcu kasačný sú uvádza, že nie je možné od daňového subjektu očakávať, že bude osobitne zisťovať právny stav, na základe ktorého mu bol zaslaný výmer Obce Sokoľany, no na druhej strane v záujem zachovania právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) nie je možné,

VI. Záver

54. Kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná, napadnutý

rozsudok

správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Kasačný súd preto podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. 5Sf/2/2023 - 218 zo dňa 04.06.2024. Správny súd po dôslednom preskúmaní veci a vyhodnotení všetkých relevantných dôkazov založených v administratívnom spise opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 55. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd (§ 467 ods. 3 SSP). 56. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. októbra 2025