3Sfk/5/2025

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia apríl 2015, jún 2015, júl 2015, august, 2016, september 2016, október 2016, november 2016, marec 2017, apríl 2017, jún 2017, júl 2017, október 2017, január 2018 a október 2018.

Rozhodnutie bolo založené na skutočnosti, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období január 2018 neoprávnene odpočítal DPH z dodávateľskej faktúry od dodávateľa SARCO s.r.o., Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača (ďalej ako „SARCO s.r.o.“ alebo „SARCO“), IČO: 50156306, DIČ: 2120199378 za prezentáciu obchodného mena a loga spoločnosti v súvislosti s kultúrnym podujatím KAREL GOTT má koncert „POŠLI TO DÁL.“.

partnerov a následná kontrola mali byť založené na dôvere ku konateľke spoločnosti SILVI PRODUCTION s.r.o. p. Silvii Nemčovičovej. Spoločnosť SILVI PRODUCTION s.r.o. zabezpečila aj zaplatila celú reklamnú kampaň (v médiách, na billboardoch, v MHD, v printových médiách, zabezpečila prenájom priestoru, vybavenie podujatia atď., pričom tieto služby si objednala od rôznych spoločností (JK Media s.r.o., See&Go s.r.o., KALYPSO agency SK a pod.). Podľa konateľky p. Nemčovičovej všetky služby zabezpečovala práve spoločnosť SILVI PRODUCTION s.r.o. len za pomoci svojich dodávateľov, tieto služby neboli následne ani spoločnosti SARCO s.r.o. prefakturované. Od spoločnosti SILVI PRODUCTION s.r.o. voči odberateľovi SARCO s.r.o. bola fakturovaná len suma za prevedený reklamný priestor v čiastke 120000,00 Eur bez DPH.

daňových priznaniach za príslušné obdobia priznal daň na výstupe, ale pri vysokom obrate vykázal nízku daňovú povinnosť, nakoľko si ju znižoval odpočítaním dane z faktúr najmä od dodávateľa Azaria service s.r.o. a tým si optimalizoval svoju daňovú povinnosť.

Preverením bankových účtov spoločností zapojených do fakturačných reťazcov správca dane zistil, že zrealizované bezhotovostné platby na bankových účtoch medzi jednotlivými obchodnými spoločnosťami v reťazci (v miliónových čiastkach) mali len deklarovať zdanie reálnosti obchodných prípadov, avšak určené osoby z reťazca uskutočňovali hotovostné výbery finančných prostriedkov z účtov vo vysokých čiastkach. O takto vybraných finančných prostriedkoch neexistujú žiadne dôkazy, že boli riadne zaúčtované a použité na podnikateľské účely v súlade so zákonom. Podľa správcu dane išlo o premyslený a organizovaný postup, kedy sa finančné prostriedky, ktorými spoločnosti ako reklamní partneri prispievali na organizáciu kultúrnych podujatí, znižovali účelovými faktúrami len preto, aby sa nemuseli do štátneho rozpočtu odvádzať vysoké sumy DPH, ktoré by za normálnych a pravdivých skutočností z tejto fakturácie

5. Správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti tak, že poskytnuté reklamné služby pre žalobcu na podujatí KAREL GOTT má koncert „POŠLI TO DÁL“ spočívali v uverejnení loga spoločnosti ANMIMA s.r.o. ako reklamného partnera podujatia na tejto akcii v zmysle predloženej Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb so spoločnosťou SARCO s.r.o. Obstaranie reklamných služieb bolo preukázané, logo bolo zverejňované a uvádzané v zmluvne dohodnutých médiách v pozícii reklamného partnera podujatia, pričom bolo zistené, že tieto reklamné služby boli fakturované v reťazci subdodávateľov, ktorí vykazovali rizikové správanie, ako aj od spoločností, ktoré reálne vykonali reklamné služby.

Cena služieb od dodávateľa SILVI PRODUCTION s.r.o. za prijaté reklamné plnenia v spoločnosti SARCO s.r.o. bola však v porovnaní s následnou fakturáciou odberateľom neporovnateľne nižšia. Z dôvodu, že spoločnosti SARCO s.r.o. by tak z navýšenej fakturácie vznikali vysoké daňové povinnosti, bol vytvorený umelý fakturačný reťazec (od dodávateľa Azaria service s.r.o.) za účelom vykrytia prípadných daňových povinností spoločnosti SARCO s.r.o. Dodávatelia a subdodávatelia spoločnosti Azaria service s.r.o. svoje vysoké daňové povinnosti nezaplatili do štátneho rozpočtu a vykazovali vysoké nedoplatky, prípadne tieto koncové spoločnosti daňové priznania k DPH a kontrolné výkazy nepodávali vôbec. V reťazci boli deklarované dodávateľské a odberateľské vzťahy od stupňa subdodávateľa Azaria service s.r.o. výhradne medzi účastníkmi účelovo vytvoreného reťazca, avšak o reálnom výkone ich podnikateľskej činnosti neboli zistené žiadne skutočnosti. Podstatou takto účelového vytvoreného reťazca bolo deklarovanie podnikateľskej činnosti s miliónovými tržbami a miliónovými nákladmi len podávaním daňových priznaní DPH a kontrolných výkazov.

. .) je spojené s podvodným konaním. 6. Správca dane konštatoval, že náležitým preverením všetkých predložených dokladov, písomností a dôkazov zistil, že reklamná kampaň týkajúca sa kultúrneho podujatia KAREL GOTT má koncert „POŠLI TO DÁL“ bola reálne odvysielaná - nadobudnutá kontrolovaným daňovým subjektom ANMIMA s.r.o., avšak jej obstaranie bolo poznačené podvodným konaním spoločností zapojených do fakturačného reťazca. Správca dane vykonal rozsiahle zisťovanie a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, predovšetkým Rozsudkom Axel Kittel a Recolta Recycling, C - 439/04 a C - 440/04, bod 56 v kontexte s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/31/2016, bod 50. zistenia podrobne analyzoval a s pozitívnym výsledkom vyhodnotil všetky štyri otázky, t.j považoval za zistené, že 1. z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, 2. tento daňový únik bol dôsledkom podvodu na DPH, 3. posudzované zdaniteľné obchody boli spojené s týmto podvodom na DPH a 4. či kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa svojím nákupom zapája do podvodu na DPH.

7. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia tiež poukázal na to, že oboznámil žalobcu s kontrolnými zisteniami v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku listom doručeným 31.marca 2021 a určil mu lehotu na odstránenie pochybností o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených k výkonu daňovej kontroly. Žalobca opakovane požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie, avšak dôkazy na vyvrátenie pochybností správcovi dane nepredložil. Správca dane následne v súlade s § 46 ods. 8 Daňového poriadku doručil žalobcovi Protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Správca dane sa následne v odôvodnení rozhodnutia vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným vo vyjadrení k zisteniam v Protokole. Správca dane okrem iného uviedol, že pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení k Protokolu predložil ako dôkaz nacenenie jednotlivých projektov, na ktorých bolo uvádzané logo spoločnosti žalobcu od spoločnosti Starmedia, predložený dôkaz považuje za nedôveryhodný, žalobcom predložené nacenenie produktov nie je založené na overiteľných podkladoch a nemôže byť použité ako dôkaz obvyklej ceny za poskytnuté reklamné služby.

SARCO s.r.o. a Azaria service s.r.o. a tiež ďalších spoločností zapojených do fakturačného reťazca došlo k podvodnému konaniu, keďže tieto si účelovými faktúrami znižovali daňové povinnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že tieto zapojené spoločnosti zanikli alebo došlo k výmene osôb konateľov za cudzích štátnych príslušníkov, boli nekontaktné, neplnili si daňové povinnosti, pričom po založení vykazovali prudký nárast a po krátkom čase činnosť utlmili. Reálny výkon ekonomickej činnosti zapojených spoločností nebol preukázaný a vo fakturačnom reťazci dochádzalo k nadhodnoteniu fakturovaných plnení. Zo zistení tiež vyplýva, že prostredníctvom spoločnosti Azaria service s.r.o. boli zabezpečované faktúry pre SARCO s.r.o. s cieľom neúmerne navýšiť fakturovanú protihodnotu. Dokazovaním tak bolo preukázané, že obstaranie reklamnej kampane žalobcom, ktorá bola síce reálne odvysielaná, bolo poznačené podvodným konaním spoločností zapojených do fakturačného reťazca. S poukazom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ považoval za preukázané, že zdaniteľné plnenie prijaté žalobcom bolo priamo spojené s daňovým podvodom o ktorom žalobca mohol mať vedomosť, avšak nevykonal úkony smerujúce k prevereniu skutočností ohľadom ich poskytnutia. Žalobca nepreukázal, že si svojho obchodného partnera preveril, pričom všetky skutočnosti poukazujú na neobozretnosť žalobcu pri vstupe do obchodných aktivít s obchodnými partnermi, najmä za situácie, keď sa žalobca spoliehal len na odporúčanie treťou osobou.

II. Konanie na správnom súde

· dôkazná povinnosť žalobcu vyplýva z ustanovenia § 24 daňového poriadku, ako aj z ustálenej judikatúry NS SR, NSS SR i Ústavného súdu SR, pričom žalobca preukazuje splnenie formálnych a hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane. V preskúmavanom prípade žalobca predložil správcovi dane listinné dôkazy a produkoval tvrdenia o oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH, správca dane tvrdenia žalobcu kvalifikovane spochybnil, oboznámil žalobcu s existenciou pochybností a v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku vyzval žalobcu, aby tieto pochybnosti odstránil. Žalobca pochybnosti správcu dane neodstránil; · dôkazné bremeno na preukazovanie daňového podvodu má síce správca dane, na preukázanie skutočnosti, že žalobca prijal dostatočné opatrenia na to, aby zistil, či prijatie zdaniteľného plnenia nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode má žalobca a správca dane tieto prijaté opatrenia musí následne vyhodnotiť (napr. rozsudky NSS SR sp. zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26.10.2022, bod 51, sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023, bod 33).

V zmysle ustálenej judikatúry NS SR, NSS SR i SD EÚ v prípade, ak správca dane identifikuje daňový podvod, nie je jeho povinnosťou zisťovať aj existenciu zneužitia práva, tieto dva prípady nemôžu nastať súčasne; · v preskúmavanom prípade vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti, či žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o odmietnutí práva na odpočítanie dane, správca dane aplikoval tzv. Axel Kittel test, ktorým preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol alebo mal vedieť. Postup správcu dane a žalovaného bol v súlade s relevantnou judikatúrou SD EÚ, ako aj judikatúrou NS SR a NSS SR. Sériu dôkazov a indícií správny súd považoval za dostatočnú pre prijatie záveru, že daňový únik v predmetnom prípade nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového

podvodu na dani z pridanej hodnoty; · správca dane aj žalovaný identifikovali v súvislosti s obchodným reťazcom, ktorého súčasťou bol žalobca, také zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne odôvodňujú záver, že daňový podvod bol spáchaný, ako aj to, že žalobca o ňom mal a mohol vedieť (pričom postačuje aj nevedomá nedbanlivosť). Svoje závery správca dane (i žalovaný) náležite opreli o skutkové zistenia z celého obchodného a fakturačného reťazca, ktorý bol správca dane oprávnený skúmať, pričom samotný opis realizácie obchodov v celom reťazci žalobca v správnej žalobe nenamietal.

SSP môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (§ 181 ods. 1 SSP).

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania

13. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko správny súd pri odôvodnení napadnutého rozsudku postupoval podľa § 140 SSP, pričom doslovne prevzal z odkazujúceho rozsudku aj skutkový stav, ktorý je však za prejednávané zdaňovacie obdobie rozdielny. Namietal, že nie sú totožné ani subjekty fakturačného reťazca a rovnako ani percentuálne navýšenie ceny, ktoré malo byť v prejednávanej veci 97 % a nie ako v odkazovacom rozsudku. Sťažovateľ ďalej namietal, tvrdenia o neprimeranom navýšení ceny, ktoré boli zistené z fakturačných tokov jeho dodávateľa, a to najmä porovnaním súhrnu cien za dodanie identických služieb spoločnostiam na mediálnych nosičoch v rámci mediálnych kampaní bez identifikácie ich pozícií v rámci mediálnej kampane. Ďalej sťažovateľ citoval rozsudok SD EÚ vo veci C-334/20 Amper Metal Kft., z ktorého podľa neho vyplýva, že samotná protihodnota za dodanie predstavuje výlučne subjektívnu hodnotu, nie je objektívnu hodnotou.

služieb. Skutočnosť, že u dodávateľa sťažovateľa došlo k optimalizácii daňových povinností vstupmi od subdodávateľa, nie je podľa sťažovateľa znakom chýbajúcej dane, nakoľko daňová optimalizácia je bežnou praxou obchodných spoločností a prípadná jej nezákonnosť musí byť výsledkom daňovej kontroly. Uviedol, že za „ chýbajúcu daň” nie je možné považovať akékoľvek jej neuhradenie, resp. akékoľvek jej dorubenie bez toho, aby dôvod nesplnenia daňových povinností v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku bol daný do spojitosti s takými objektívnymi skutočnosťami, ktoré nesporne odôvodnia, že porušenie daňovej neutrality bolo v danej veci následkom cielenej snahy neoprávneného daňového zvýhodnenia.

dodávateľa. Poukázal zároveň na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022. Sťažovateľ ďalej považoval za nesprávne tvrdenie správneho súdu, že správca dane mohol pristúpiť k aplikácii tzv. Axel Kittel testu bez konštatovania splnenia zákonných podmienok.

úkon. Tieto dve tvrdenia podľa sťažovateľa nemôžu popri sebe obstáť, nakoľko každé vyžaduje iný rozsah dôkaznej povinnosti. 16. Sťažovateľ sa ďalej ohradil voči odlišnostiam v klasifikácii jeho vedomosti o daňovom podvode v napadnutom rozsudku. Uviedol, že pri opise úkonov správcu dane a záverov z nich vyplývajúcich, je konštatovaná jeho vedomosť, t. j. jeho zapojenie do podvodného konania „objednaním reklamných služieb u spoločnosti SARCO sa žalobca zapojil do podvodného konania, pretože práve v tejto spoločnosti bola podľa dôkazov zaistených správcom dane neúmerne navýšená cena za reklamné služby, čo umožnilo kontrolovanému platiteľovi (žalobca) odpočítať si vyššiu sumu dane.“, avšak pri samotnej aplikácii tzv. Axel Kittel testu už správny súd poukazoval na nedbalostnú spoluúčasť sťažovateľa, ktorá znamená, že sťažovateľ dané vedieť mohol alebo mal vedieť a neprijal vhodné opatrenia pre zbavenie sa zodpovednosti. 17.

Záverom sťažovateľ namietol body napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd mal nesprávne vysporiadať s námietkou sťažovateľa ohľadne porušenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku (na pojednávaní pred správnym súdom) a posúdiť ju v zmysle § 183 SSP ako neprípustné rozšírenie žalobných bodov.

vysporiadať. 18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo 07. januára 2025 uviedol, že sa stotožňuje s názorom správneho súdu, nakoľko sa sťažovateľ ako daňový subjekt prijatím faktúr od dodávateľa SARCO s.r.o. zapojil do podvodného konania, o ktorom mohol mať vedomosť vzhľadom na všetky zistené skutočnosti a pri odpočítaní dane z dodávateľských faktúr od tohto dodávateľa postupoval v rozpore s mnohopočetnou judikatúrou Európskeho súdneho dvora týkajúcou sa podvodného konania, a preto mu nebolo uznané odpočítanie dane, ktoré si uplatnil v podanom daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

súd v rozsudku jasne popísali komplikované, resp. špecificky previazané obchodné vzťahy medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca, ktoré slúžili ako indícia, ktorá spochybňuje čistotu obchodných vzťahov a s tým spojené plnenie ich povinností, vrátane tých daňových. Zároveň uviedol, že aj správny súd v napadnutom rozsudku všetky otázky tzv. Axel Kittel testu zodpovedal kladne a preukázal, že sťažovateľ sa zúčastnil podvodného konania, na základe čoho mu bolo právo na odpočítanie dane zamietnuté. 19. Žalovaný ďalej uviedol, že neprimerané navýšenie ceny nie je jediným dôvodom a skutočnosťou o tvrdenom podvodnom konaní. Zdôraznil, že sťažovateľ nevykonal základné úkony smerujúce k prevereniu skutočností ohľadom poskytnutia zdaniteľných plnení a v prípade dodávateľa SARCO s.r.o. sa spoľahol len na odporúčanie treťou osobou.

a žalovaného hodnotený individuálne a teda tieto namietané skutočnosti zo strany sťažovateľa nemôžu mať vplyv na zákonnosť rozsudku správneho súdu a rozhodnutí žalovaného a správcu dane. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. 20. Žalobca podal návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP a zároveň navrhol, aby kasačný súd inicioval prejudiciálne konania pred Súdnym dvorom EÚ.

2/ Ak neexistujú jednoznačné vnútroštátne pravidlá pre segment reklamy je možné pre odopretie nároku prijať záver, že žalobca mal alebo mohol vedieť, že protihodnota za dodané zdaniteľné plnenie je neprimeraná, a to v prípade ak správca dane neurčil pre dané zdaniteľné plnenie referenčnú hodnotu, ktorá by bola objektívnou skutočnosťou pre tento záver. 3/ Ak teda neexistuje preukázanie referenčnej hodnoty z pohľadu protihodnoty za zdaniteľné plnenie v predmetnej veci, má byť jedinou referenčnou hodnotou protihodnota zdaniteľných plnení dodaných dodávateľom žalobcu všetkým 42 subjektom, ktorým dodávateľ dodal identické zdaniteľné plnenia vo forme zverejnenia loga na dojednaných mediálnych nosičoch, a to spôsobom a v rozsahu podľa uzatvorených zmlúv v rámci mediálnej kampane kultúrnych podujatí, nakoľko ako jediný dodávateľ výlučne pre danú kampaň disponoval právami na zverejnenia loga tretích subjektov v rámci organizovanej mediálnej kampane kultúrnych podujatí. 4/ Ak neexistuje referenčná hodnota pre účely konštatovania neprimeraného navýšenia ceny, je možné zistené skutočnosti v rozsahu: - že dodávateľ priznal daňovú povinnosť, avšak túto si znížil fakturáciou od svojich

” 21. K obsahu kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že rozsudok vo veci sp. zn. BB-72S/41/ 2022 - 231 z 13. augusta 2024, bol na základe kasačnej sťažnosti žalobcu prejednaný kasačným súdom v konaní sp. zn. 2Sfk/32/2024 a rozsudkom zo dňa 31.3.2025 bola kasačná sťažnosť zamietnutá, zamietnutý bol aj totožný návrh na prerušenie konania a položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ. 22. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na prerušenie konania uviedol, že nesúhlasí s návrhom sťažovateľa na prerušenie konania a iniciovanie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ. Žalovaný trvá na svojich záveroch, pričom tieto stručne aj s dôvodmi neuznania odpočítania dane zopakoval. Poukázal tiež na to, že závery žalovaného potvrdil už aj najvyšší správny súd v rozsudkoch sp. zn. 4Sfk/26/2024, sp. zn. 4Sfk/32/2024, sp. zn. 2Sfk/32/2024, sp. zn. 3Sfk/47/2024 a sp. zn. 5Sfk/40/2024, pričom v nich poukázal na svoje závery prijaté s ohľadom na judikatúru SD EÚ vo vzťahu k neuznaniu odpočítania dane v prípade reklamných

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

Najvyšší správny súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania, rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 24. Kľúčovou právnou otázkou, k vyriešeniu ktorej bol kasačný súd vyzvaný, bolo, či daňové orgány v rámci daňového konania dospeli k správnemu záveru, že sťažovateľ sa podieľal (hoci aj nedbanlivostne) na daňovom podvode tak, ako ho definuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, a teda či následne táto skutočnosť mohla byť dôvodom na odopretie práva na odpočítanie DPH sťažovateľovi.

Medzi prejednávanými vecami je rozdiel spočívajúci v názve muzikálu (tam muzikál ČAS RUŽÍ), na ktorom bolo obchodné meno a logo prezentované, ktorý je však bez významu pre celkové právne posúdenie a rovnako išlo o iného dodávateľa (tam SARCO s. r. o.) a iné fakturačné reťazce (tam ANMIMA s.r.o. - SARCO s. r. o. - Azaria service s.r.o. - Peritus Trade s.r.o. - Dynamic Team s.r.o.), avšak dôvody na ktorých správca dane postavil svoje rozhodnutia sú totožné - podvodné konanie a išlo o dodávanie reklamných služieb od deklarovaných dodávateľov (SARCO s. r. o. a NOBOX MEDIA, s.r.o.), ktorí mali mať zakúpené reklamné práva od spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o., ktorá kultúrne podujatia organizovala. U oboch dodávateľov tak išlo o rovnaký modus operandi (bližšie bod 25 tohto rozsudku) preukazujúci splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu.

Vzhľadom na uvedené kasačný súd na odôvodnenie rozhodnutia v prejednávanej veci využil postup podľa § 464 ods. 1 SSP, poukazujúc na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/26/2024 z 11. decembra 2024, s ktorým sa stotožnil a preto uvádza jeho vybrané časti, aplikovateľné i na prejednávanú vec s použitím pôvodného číselného označenia textu: „39. Pokiaľ ide o prvú podmienku tzv. Axel Kittel testu - existencia daňového úniku, resp. „chýbajúcej dane”, kasačný súd je toho názoru, že v prejednávanej veci bolo splnenie tejto podmienky preukázané. Daňový únik spočíval v tom, že deklarovaný dodávateľ reklamných služieb - spoločnosť SARCO s. r. o. [v preskúmavanej veci NOBOX MEDIA, s.r.o.] - znižoval svoju daňovú povinnosť vytvorením vykonštruovaného fakturačného reťazca subdodávateľov, na začiatku ktorého daň nebola odvedená (obdobne bol podobný vzorec vyhodnotený ako daňový únik napr. aj v rozsudku najvyššieho správneho súdu sp. zn. 10Sžfk/10/2021 zo dňa 23. júna 2023).

charakter. 40. Podľa druhej podmienky tzv. Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného konania, teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom smernice, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Ako bolo spomenuté už vyššie, orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach identifikovali nasledovné okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu: - dodávateľ reklamných služieb spoločnosť SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.] daňovú povinnosť z reklamných služieb na výstupe znižoval vstupom od vykonštruovaného fakturačného reťazca subdodávateľov. Vzájomné transakcie v zistenom obchodnom reťazci nezodpovedali bežným obchodným transakciám a daňové subjekty, ktoré s predmetnými reklamnými službami vzájomne obchodovali, vytvorili štruktúru, ktorá bola vytvorená len pre

41. Pokiaľ ide o tretiu podmienku tzv. Axel Kittel testu, t. j. či boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s podvodným konaním spojené, kasačný súd sa stotožňuje s konštatovaním správneho súdu v bode 44 [v preskúmavanej veci bod 65] napadnutého rozsudku, že dodávateľsko odberateľské vzťahy v zistenom podvodnom fakturačnom obchodnom reťazci súviseli s plneniami pre sťažovateľa.

43. Pokiaľ sťažovateľ v tomto smere namietal, že správca dane a správny súd „zmiešavali“ otázku jej aktívnej, resp. pasívnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, „že medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo Či mohla (mala) vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, je naozaj rozdiel.

podvode v daňovom konaní, tak podľa kasačného súdu nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutí Žalovaného a správcu dane ” (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, bod 52).

45. Správca dane a žalovaný založili svoj úsudok, že sťažovateľ mohol a mal vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom na tom, že: - obchodoval s dodávateľom SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.] bez referencií v oblasti reklamy, ktorý nebol nositeľom žiadneho know-how - štýlu, rukopisu reklamnej agentúry, dokonca bez vlastnej bez webovej stránky ktorou by sa prezentoval, t. j. sťažovateľ nevenoval žiadnu pozornosť výberu agentúry a nepreveroval si možnosti na trhu; - deklarovaný dodávateľ SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.] reklamu len formálne vykázal/sprostredkoval (reálne dodanie služieb reklamy vykonala spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o.); - sťažovateľ odôvodňoval nadviazanie obchodného kontaktu s dodávateľom SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.] tak, že to bolo cez pani Silviu Nemčovičovú, konateľku spoločnosti SILVI PRODUCTION s.r. o. To, že poznal svojho dodávateľa cez pani Nemčovičovú, mu bolo dostatočnou zárukou dôveryhodnosti, t. j. sťažovateľ sa mal spoľahnúť na výber svojho obchodného partnera s významným objemom peňažného plnenia za objednané (a poskytnuté) služby len na odporúčanie treťou osobou;

Od riadneho obchodníka by sa pritom očakávalo, že ak zamýšľa uskutočniť transakcie v rádovo viac ako stotisícoch eur, overí si aspoň základné informácie o obchodnom partnerovi a bude sa snažiť minimalizovať riziká zvýšeným dohľadom a kontrolou nad objednanými službami.

. .] odoprieť uplatnené právo na odpočítanie dane pri takýchto obchodoch. ” (str. 38 - 39 prvostupňového rozhodnutia); - zmluvná cena bola stanovená bez akejkoľvek kalkulácie, výlučne na základe dohody, jej primeranosť si sťažovateľ mohol preveriť u reálneho poskytovateľa služieb SILVI PRODUCTION s. r. o. , ktorá bola reálnym poskytovateľom reklamných služieb, a ktorá aj sama bola oprávnená poskytovať reklamný priestor reklamným partnerom podujatia; - nakupoval služby za neprimerane vysoké ceny.

Z týchto ustálených okolností vyplýva, že orgány finančnej správy a správny súd nevyčítali sťažovateľovi výlučne tú skutočnosť, že cena reklamných služieb bola neprimerane nadhodnotená (niekoľkonásobne navýšená, a to bez pridanej hodnoty a cenovej kalkulácie či zisťovania ceny na trhu). Správca dane sa zameral na zdôraznenie obvyklosti či neprimeranosti celého obchodného vzťahu sťažovateľa s jeho dodávateľom a subdodávateľom SILVI PRODUCTION s. r. o., ktoré zahŕňalo aj (i) vedomosť o tom, kto je reálnym vykonávateľom služieb (spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o.) na odporúčanie ktorého konateľky sa sťažovateľ spoľahol pri výbere svojho deklarovaného dodávateľa (SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.]), (ii) možnosť si overiť cenu priamo u subdodávateľa SILVI PRODUCTION s. r. o., voči ktorej konateľke mal sťažovateľ podľa svojho vyjadrenia dôveru, (iii) neodôvodnená kredibilita sťažovateľa vo vzťahu k obchodnému partnerovi, keď výber dodávateľa SARCO s.r.o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.] sťažovateľ odôvodňoval výlučne tým, že to, že poznal svojho

47. Kasačný súd zdôrazňuje, že predmetná vec je špecifická v tom, že sťažovateľ neargumentoval tým, že on svojho subdodávateľa - reálneho poskytovateľa služby nepozná, pretože mal obchodný vzťah so svojím priamym dodávateľom. Naopak - on argumentoval tým, že poznal svojho subdodávateľa a práve na základe jeho odporúčania opakovane uzatváral obchody so svojím dodávateľom. Uvedený spôsob výberu obchodného partnera, ktorý navyše službu len formálne vykázal/vyfakturoval, nevytvoril žiadnu pridanú hodnotu, dokonca ani nesprostredkoval obchod, keď tento sprostredkovala konateľka subdodávateľa, sa javí ako účelový, osobitne ak dodávateľ nemal referencie v oblasti reklamy a dokonca ako reklamná agentúra ani sám nemal žiadnu webstránku. 48. [.

Z administratívneho spisu aj preskúmavaných rozhodnutí je však zrejmé, že na dodávateľa SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.] bol prevedený nevýhradný reklamný priestor a že spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o. právami na zverejnenie tretích subjektov v rozhodnom čase disponovala.

50. V predmetnej veci príslušné orgány v kontexte preukazovania vedomostnej stránky účasti na daňovom podvode uplatnili argument neobvyklej ceny plnenia ako jeden z viacero vzájomne prepojených a podmienených okolností, ktoré vo vzájomnom kontexte odôvodňujú prijatie záveru, že sťažovateľ mohol a mal vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom - spolu s poukazom na ďalšie skutočnosti svedčiace o neštandardnosti a účelovosti obchodného reťazca. Kasačný súd obdobne aj v iných veciach posudzoval indíciu neprimerane nadhodnotenej ceny vo fakturačnom reťazci za reklamné služby spolu s poukazom na ďalšie skutočnosti ako okolnosti svedčiace o neštandardnosti a účelovosti obchodného vzťahu.

. .] spochybnili reťazec dodávateľov, ktorého jedinou úlohou bolo umelo navýšiť cenu reklamných služieb, pričom daň z takto umelo navýšenej reklamnej služby nebola reálne odvedená. Do reálne odvysielaných reklamných kampaní boli umelo vložené sprostredkovateľské spoločnosti [.

. .], potom konal nezodpovedne a nelogicky [. . .] sťažovateľ mal vedomosť o dodávateľovi reklamy. Vyjadrenie sťažovateľa, že si neoveroval bežné trhové ceny u iných spoločností, a ani u iných zdrojov a obrátil sa na spoločnosť [.

. .] Krajský súd záver orgánov verejnej správy o splnení subjektívnej stránky daňového podvodu považoval za splnený. Krajský súd vyhodnotil, Že pri náležitej obozretnosti sťažovateľ „ mal a mohol zistiť”, že predmetný obchodný reťazec je umelo vykonštruovaný, a to za účelom narušenia systému neutrality DPH. Podľa krajského súdu sťažovateľ hrubým spôsobom porušil zásady náležitej obozretnosti, keď nemal záujem zisťovať reálne ceny za poskytnuté reklamné služby. Krajský súd mal za to, že následky takéhoto neobozretného správania potom musí sťažovateľ znášať sám a musí byť uzrozumený s tým, že sa naň bude hľadieť ako na osobu, ktorá mala vedomosť o zapojení sa do reťazca poznačeného daňovým podvodom. Kasačný súd sa s uvedeným právnym názorom krajského súdu stotožňuje a poukazuje na nasledovné okolnosti, ktoré nasvedčovali podozrivosti obchodnej transakcie, pre ktoré mal sťažovateľ mať vedomosť o daňovom podvode, ako aj nedostatočnej obozretnosti sťažovateľa, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil, a to: · sťažovateľ [.

podvode, · [. . .] · ďalším dôkazom je aj nereálna vysoká cena za poskytnuté služby uvedená na faktúre od deklarovaného dodávateľa [. . .], ktorý podľa vlastných slov na dodaní reklamných služieb nič neurobil a tieto boli dodané subdodávateľsky, pričom podľa vyjadrení konateľov, ktorí realizovali vysielanie reklamy, bola reálna cena reklamy známa už na začiatku obdobia. Tieto objektívne okolnosti vo svojom súhrne podľa kasačného súdu nasvedčujú záveru, že deklarovaný dodávateľ Advertising of Companies, s. r. o., ktorý bol priamym bezprostredným dodávateľom sťažovateľa, bol pochybný a že zdaniteľný obchod sa javil ako podozrivý. Rovnako je kasačný súd toho názoru, že sťažovateľ neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode.“

. .] Úlohou umelo vytvoreného reťazca bolo reklamu len cenovo nadhodnotiť a formálne vykázať a nie reálne dodať. Na konci tohto reťazca subjektov stojí kontrolovaný platiteľ ktorý si z umelo nadhodnotenej ceny reklamy uplatnil odpočítanie dane s výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu - nadmerný odpočet. S ohľadom na vyššie uvedené, je preto podľa názoru kasačného súdu zrejmé, že už pri vzniku obchodného vzťahu daňového subjektu [.

V predmetnej veci je podstatné to, že sťažovateľ odôvodňoval výber svojho vlastného dodávateľa referenciou od subdodávateľa, t. j. subjektu, od ktorého mohol jednak priamo získať informáciu o reálnej hodnote poskytnutého reklamného plnenia, ktorý subjekt zároveň tiež mohol sťažovateľovi predmetnú službu poskytnúť. Neštandardne pôsobí teda skutočnosť, že sťažovateľ dôveryhodnosť svojho dodávateľa odôvodňoval výlučne odporúčaním konateľky subdodávateľa. V prípade, ak (podľa vlastného vyjadrenia) sťažovateľ uvedenej konateľke dôveroval v takej miere, že výlučne na základe jej odporúčania pristúpil k uzavretiu odchodu so svojím dodávateľom SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.], pričom aj samotná konateľka spoločnosti SILVI PRODUCTION s. r. o. potvrdila, že sa pozná s konateľom sťažovateľa, sťažovateľ si napr. mal a mohol overiť cenu priamo u svojho subdodávateľa SILVI PRODUCTION s. r. o. Preto je správny záver správcu dane a správneho súdu o neštandardnosti posudzovaného obchodného reťazca, vrátane neštandardnosti konania sťažovateľa.

súd poukazuje na závery správcu dane a žalovaného, v zmysle ktorých sťažovateľ v rámci svojich podnikateľských činností nijakým spôsobom nepreukázal obozretnosť vo vzťahu k tomu, s kým uzatváral svoje obchody, aké podmienky dojednával.

. .]. Sťažovateľ nesúhlasil s vyhodnotením uvedeného dôkazu, ale v kasačnej sťažnosti ani správnej žalobe nevzniesol v tomto ohľade kvalifikovanú námietku. 56. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval rozsudkom vo veci C-334/20 Amper Metal Kft., v tam uvedenej veci bola neprimeraná cena dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia tzv. hmotnoprávnych podmienok, teda uvedený rozsudok sa netýkal účasti daňového subjektu na daňovom podvode a vedomosti daňového subjektu vo vzťahu k jeho Účasti na daňovom podvode (ako je tomu v súdenej veci), t. j. z uvedeného rozsudku nevyplývajú skutočnosti tvrdené sťažovateľom. Kasačný súd už vo veci 2Sfk/48/2022 zo dňa 26.10.2023 skonštatoval, že „v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Amper Metal Kft., C-334/20 z 25. novembra 2021 nie je potrebné zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s referenčnou hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej osoby. Skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnej osoby, nemôže ovplyvniť

Nevhodné zvolenie služieb, ktorých účelom má byť propagácia daňového subjektu a jeho tovarov / služieb nemôže byť sankcionované odmietnutím odpočtu DPH. Kasačný súd opakuje, že v prípade, ak sa daňovým orgánom nepodarí dôvodne spochybniť vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom [.

57. Vzhľadom na to, že orgány verejnej správy ustálili, že dôvodom na nepriznanie práva na odpočet dane u sťažovateľa je daňový podvod, nebol dôvod skúmať podmienky nepriznania práva na odpočet dane u sťažovateľa z iného dôvodu (nesplnenie hmotnoprávnych podmienok resp. zneužitie práva) - čo konštatoval aj správny súd v napadnutom rozsudku, preto námietky sťažovateľa uvedené v bode 20. tohto rozsudku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné.”

23. Kasačný súd považuje za dôležité doplniť, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že nemôže obstáť záver, že správca dane zistil, že služby žalobcovi boli dodané v oveľa vyššej sume, ako bola reálne zistená trhová hodnota. V predmetnej veci podľa sťažovateľa absentuje základné zistenie trhovej hodnoty, ktorá by predstavovala objektívnu skutočnosť pre porovnanie ceny za dodávky služieb žalobcovi. Iba na základe takéhoto porovnania, ako objektívnej skutočnosti, by bolo možné prijať záver disproporcie ceny za dodávky služieb pre žalobcu. Podľa sťažovateľa je neprijateľný záver, že dodávateľ sťažovateľa neprimerane navýšil cenu za zdaniteľné plnenie pre sťažovateľa, nakoľko tvrdenie neprimeraného navýšenia je odvodené výlučne od porovnania protihodnoty všetkých zdaniteľných plnení poskytnutých tretím subjektom zverejnených na mediálnych nosičoch.

na ktorých bolo dôkazné bremeno preukazovania vedomostnej stránky účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (bod 54 rozsudku), nepreukázali, že by cena reklamného plnenia bola extrémne a nedôvodne nadhodnotená alebo podhodnotená v porovnaní s trhovými cenami, aby to mohlo u sťažovateľky vyvolať podozrenia. Kasačný súd sa vo veci sp. zn. 3Sfk/11/2022 stotožnil so sťažovateľkou v tom, že okolnosti pomenované správcom dane, Žalovaným a správnym súdom nateraz nepreukazujú (z hľadiska subjektívnej stránky) ani jej nedbanlivostnú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Nemožno z nich teda vyvodiť, že by sťažovateľka zanedbala primeranú obozretnosť priemerného zodpovedného podnikateľa, resp. že by jej boli známe také okolnosti sporného obchodu, z ktorých by mohla vyvodiť, že sa svojím plnením zúčastní obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom.

V teraz prejednávanom prípade však ide o inú situáciu práve pre personálne prepojenie sťažovateľa so samotným reálnym poskytovateľom služby SILVI PRODUCTION s. r. o. Ako totiž vyplýva z obsahu administratívneho spisu sťažovateľ odôvodňoval nadviazanie obchodného kontaktu s dodávateľom SARCO s. r. o. tak, že to bolo cez pani Silviu Nemčovičovú, konateľku spoločnosti SILVI PRODUCTION s. r. o. Pričom aj samotná konateľka spoločnosti SILVI PRODUCTION s. r. o. potvrdila, že sa pozná s konateľom

27. Závery rozsudku kasačného súdu sp. zn. 3Sfk/11/2022 zo dňa 30.05.2024 by boli aplikovateľné na prípad sťažovateľa v prípade, ak boli splnené súčasne obe podmienky, a to absencia dôkazu o nadhodnotení ceny, teda chýbajúce preukázanie „štandardnej (trhovej) ceny“, ako aj absencia vedomosti sťažovateľa o cenách v reťazci. V prípade sťažovateľa táto druhá podmienka splnená nebola.

relevantne mali a mohli vzbudzovať obozretnosť sťažovateľky. 29. V teraz prejednávanom prípade, však zo strany správnych orgánov nešlo o preukazovanie vedomostnej stránky účasti sťažovateľa na daňovom podvode iba v rovine špekulácií, ale správne orgány dostatočne preukázali, že sťažovateľ pri dodržaní primeranej obozretnosti mal a mohol vedieť, že sa svojím plnením zúčastní na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

Ohľadom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Amper Metal Kft., C-334/20 kasačný súd opätovne uvádza, že sa netýkal účasti daňového subjektu na daňovom podvode a vedomosti daňového subjektu vo vzťahu k jeho účasti na daňovom podvode.

28. Pokiaľ sa týkalo kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, keď žalobca namietal, nepreskúmateľnosť rozsudku a nesprávnosť postupu, ak správny súd pri odôvodnení napadnutého rozsudku postupoval podľa § 140 SSP, pričom doslovne prevzal z odkazujúceho rozsudku aj skutkový stav, ktorý je však za prejednávané zdaňovacie obdobie rozdielny, pričom namietal, že nie sú totožné ani subjekty fakturačného reťazca a rovnako ani percentuálne navýšenie ceny, ktoré malo byť v prejednávanej veci 97 % a nie ako v odkazovacom rozsudku, kasačný súd to nepovažuje za dôvodné. Správny súd v bode 33 napadnutého rozsudku odôvodnil možnosť a dôvodnosť použitia relevantnej argumentácie z rozsudku BB-72/40/ 2022-26 zo dňa 14. marca 2024.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že existencia daňového úniku bola preukázaná, uvedený daňový únik bol dôsledkom podvodného konania a napokon posudzované zdaniteľné obchody sťažovateľa boli s podvodným konaním spojené.

11. decembra 2024, sp. zn. 4Sfk/32/2024 z 10. februára 2025 a sp. zn. 2Sfk/32/2024, kde boli ústavné sťažnosti sťažovateľa proti rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2025 boli spojené na spoločné konanie a následne odmietnuté ako zjavne neopodstatnené uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 561/2025 z 25. septembra 2025.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

30. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 17. decembra 2025