3Sfk/54/2021

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): eustream, a.s., so sídlom Votrubova 11/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35910712; proti žalovanému: Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, so sídlom Radlinského 37, 817 73 Bratislava; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 101101563/2020 zo dňa 30. júna 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/204/ 2020-180 zo dňa 22. júla 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/204/2020-180 zo dňa 22. júla 2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a súdneho konania

4. Podľa žalobcu žalovaný svojvoľne odmietol rešpektovať záväzný názor Najvyššieho súdu SR a správneho súdu, postupoval svojvoľne a porušil princíp viazanosti rozsudkom súdu. Zotrval na tom, že určenie základu odvodu, výšky odvodu a výšky zúčtovania odvodov je v rozpore so Smernicou Rady 2009/133/ES o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (ďalej len „smernica o daňovej neutralite“) a žalovaný mal pri určení výšky odvodu a výkone zúčtovania odvodov ako základ použiť IFRS výsledok hospodárenia žalobcu. Žalobca v správnej žalobe popísal skutkový a procesný stav, pričom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie považuje za nezákonné. Vo vzťahu k prípustnosti žaloby uviedol, že napadnuté rozhodnutie je právoplatné už jeho doručením a nie je voči nemu prípustný žiadny riadny opravný prostriedok. Zákon o osobitnom odvode síce pripúšťa námietky proti napadnutému rozhodnutiu, avšak tieto nie sú plnohodnotným opravným prostriedkom, keďže dôvody na jej podanie sú v zmysle § 8 ods. 6 zákona o osobitnom odvode limitované. Zároveň námietka nie je ani riadnym opravným prostriedkom, nakoľko môže smerovať len voči právoplatnému rozhodnutiu. Iný opravný prostriedok proti napadnutému rozhodnutiu zákon o osobitnom odvode nepripúšťa. 5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol svoj postoj k namietanému skutkovému a procesnému stavu a k záverom žalobcu, týkajúcim sa nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. K prípustnosti správnej žaloby sa žalovaný nevyjadril.

6. Správny súd uznesením č. k. 1S/204/2020-180 zo dňa 22. júla 2021 podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správnu žalobu odmietol. 7. Správny súd mal za preukázané, že žalobca v danej veci podal žalobu o preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101286190/2020 zo dňa 10. augusta 2020, ktorým zamietol námietku žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. 101101563/ 2020 zo dňa 30. júna 2020, a ktorá je vedená pod sp. zn. 2S/238/2020. Na základe vyššie uvedeného, správny súd dospel k záveru, že žalobca žalobou v konaní 1S/204/2020 napadol prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému podal v zákonnej lehote námietku, o ktorej rozhodlo ako odvolací orgán Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č.101286190/ 2020 zo dňa 10. augusta 2020 tak, že námietku žalobcu zamietlo. 8. Z uvedeného podľa správneho súdu vyplýva, že žalobca sa v tomto konaní domáhal preskúmania prvostupňového rozhodnutia, ktoré podľa § 8 ods. 5 zákona o osobitnom odvode nadobudlo právoplatnosť jeho doručením. Ako však vyplýva z poučenia uvedeného prvostupňového rozhodnutia, proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať námietku, ako opravný prostriedok písomne alebo ústne do zápisnice u správcu odvodu, a to do ôsmich dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia s tým, že podanie námietky nemá odkladný účinok. 9. Správny súd mal v konaní preukázané, že žalobca podal žalobu na preskúmanie napadnutého (prvostupňového ) rozhodnutia dňa 2. septembra 2020, teda až v čase, keď už bolo rozhodnuté o podanom opravnom prostriedku Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, ako odvolacím orgánom. Zákonnosť rozhodnutia odvolacieho orgánu je v súčasnosti predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom správnym súdom pod sp. zn. 2S/238/2020, pričom v tejto veci správny súd ešte doteraz nerozhodol. Preto správny súd pri rozhodovaní vo veci sp. zn. 1S/204/2020 ani neprihliadal na argumenty žalobcu o prípustnosti žaloby voči napadnutému rozhodnutiu a skonštatoval, že v správnom súdnictve prvostupňové a druhostupňové konanie tvoria jeden celok (pozn. kasačného súdu: Správny súd mal zrejme na mysli prvostupňové a druhostupňové konanie pred správnymi orgánmi). Považoval za podstatné, že predmetom prieskumu v konaní sp. zn. 2S/238/2020 je napadnuté prvostupňové rozhodnutie spolu s druhostupňovým rozhodnutím.

10. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

nekonkretizoval ustanovenie, v zmysle ktorého považoval žalobu za neprípustnú a na odmietnutie žaloby pre tvrdenú neprípustnosť nebol zákonný dôvod. Napadnuté uznesenie odporuje doterajšej rozhodovacej praxi správneho súdu, pričom správny súd tento odklon nevysvetlil, v dôsledku čoho je rozhodnutie v rozpore s princípom právnej istoty a porušuje sťažovateľovo právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

neprípustnosť všeobecnej správnej žaloby proti tomu istému rozhodnutiu, pričom uvedené platí aj pre prípad, ak už bolo o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku rozhodnuté. Rovnako riadne opravné prostriedky umožňujú štandardne prieskum rozhodnutia v celom jeho rozsahu, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, avšak námietka v zmysle § 8 ods. 6 zákona o osobitnom odvode nepripúšťa úplný prieskum zákonnosti rozhodnutia a postupu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, a teda jej dôvody sú striktne limitované.

Súčasne, námietka je k dispozícií až po právoplatnosti, pričom nemá žiaden odkladný účinok a zákon o osobitnom odvode nepripúšťa žiaden opravný prostriedok pred právoplatnosťou rozhodnutia o zúčtovaní. Zároveň je nespochybniteľné, že výsledkom konania o zúčtovaní odvodov a nadväzujúceho konania o námietke proti tomuto rozhodnutiu sú právoplatné rozhodnutia dve, pričom každé z nich nadobudlo právoplatnosť v iný deň. Sťažovateľ vníma tieto rozhodnutia ako navzájom závislé.

14. Správny súd opakovane poukazoval na skutočnosť, že v súčasnosti prebieha pred správnym súdom konanie o žalobe proti rozhodnutiu o námietke. Z uvedeného tak nemožno vylúčiť, že správny súd žalobu odmietol z dôvodu litispendencie. Ani tento dôvod podľa

15. Sťažovateľ rovnako poukázal na to, že napadnuté uznesenie odporuje doterajšej praxi správneho súdu, ktorý v predošlom konaní žalobu neodmietol, ale meritórne o nej rozhodol, čím potvrdil jej prípustnosť. Navyše správny súd tento odklon od svojej rozhodovacej praxe riadne nevysvetlil. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/06 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 289/17. Správny súd odmietnutím žaloby v rozpore s jeho doterajšou praxou a neodôvodnením tohto odklonu postupoval v zrejmom rozpore s princípom právnej istoty, vrátane princípu ochrany legitímnych očakávaní, čím porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu. Napadnuté uznesenie je aj týchto dôvodov nezákonné, neudržateľné a nemôže obstáť.

20. Podľa § 8 ods. 7 zákona o osobitnom odvode, finančné riaditeľstvo rozhodne o námietke do 15 dní odo dňa, keď mu bola námietka, postúpená podľa odseku 6, doručená. Finančné riaditeľstvo napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení, inak námietku zamietne. 21. Úvodom kasačný súd sumarizuje, že napadnuté rozhodnutie (o zúčtovaní odvodov) bolo vydané v zmysle § 9 ods. 5 zákona o osobitnom odvode, pričom uvedeným rozhodnutím žalovaný určil nedoplatok zo zúčtovania odvodov. Vzhľadom na osobitosť zákonnej úpravy vyhodnotenie takéhoto rozhodnutia správnym súdom, ako prvostupňové (len z dôvodu, že je voči nemu prípustný opravný prostriedok), nie je celkom opodstatnené.

S touto námietkou sa správny súd nevysporiadal. 22. Kasačný súd konštatuje, že hoci sťažovateľ prezentoval v žalobe podrobnú argumentáciu, prečo rozhodovanie o námietkach predstavuje špecifický prípad prieskumu rozhodnutia, odlišného od spravidla plnohodnotného prieskumu prvostupňového rozhodnutia v správnom konaní, z čoho vyvodil dôvodnosť prípustnosti súdneho prieskumu rozhodnutia o zúčtovaní odvodov v rozsahu prevyšujúcom rozsah námietok prípustných v zmysle § 8 ods. 6, nedostal v tejto otázke od správneho súdu presvedčivú odpoveď.

. . . 33. Kasačný súd poukazuje na to, že odôvodnenie je časťou rozsudku, v ktorej správny súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon ustanovuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zatiaľ čo vo výroku správny súd vyslovuje, ako rozhodol, z odôvodnenia musí vyplynúť, prečo tak rozhodol. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a taktiež preskúmateľné z pohľadu kasačného súdu (Baricová J. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava. C.H_BECK, 2018.s. 720)12.

36. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky predstavuje požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jeden zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, nakoľko iba vecne správne a náležite, t. j. zákonom predpísaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, je spôsobilé napĺňať ústavné kritériá vyplývajúce pre neho jednak z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

25. Vzhľadom na kasačnú argumentáciu však kasačný súd považoval za potrebné formulovať právny názor k prípustnosti žaloby a usmerniť správny súd v ďalšom konaní. Vychádzal pritom z dostupnej rozhodovacej praxe, týkajúcej sa prístupu k súdu:

nesmú obmedzovať výkon práva takým spôsobom alebo do takej miery, aby bola narušená samotná podstata práva. Musia sledovať legitímny cieľ a musí existovať primeraná proporcionalita medzi použitými prostriedkami a cieľom, ktorý sa má dosiahnuť (pozri Guérin proti Francúzsku, 29. júla 1998, § 37, Správy 1998-V; pozri tiež v občianskoprávnom kontexte, Zubac proti Chorvátsku [GC], č. 40160/12, § 76-78, 5. apríla 2018, a Nicolae Virgiliu Tănase proti Rumunsku [GC], č. 41720/13, § 192 a 195, 25. júna 2019).“

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“ Citovaná ústavná norma žiadnym spôsobom neurčuje, v akom type súdneho konania a na základe akého návrhu majú súdy takéto rozhodnutia preskúmavať, a ani sa nezmieňuje o druhu rozhodnutí, ktoré by mohli byť vylúčené zo súdneho preskúmavania, pretože smeruje výlučne k ich obsahovej stránke a jej prostredníctvom k základným právam a slobodám. V dôsledku toho v prípade, keď sa rozhodnutie správneho orgánu (bez ohľadu na jeho druh či formálne označenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, z právomoci súdov nesmie byť vylúčené. Vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho preskúmavania (v správnom súdnictve) môže signalizovať porušenie čl. 46. ods. 2 poslednej vety ústavy.

V prípade, ak súd zistí, že tomu tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho preskúmania.“ 29. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/ 01: „Navrhovateľky podali návrh na obnovu správneho konania podľa § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku, podľa ktorého konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak sa nesprávnym postupom správneho orgánu účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní.

Požiadavka zakotvená v čl. 46 ods. 2, resp. v čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemôže byť závislá od toho, v akom type (druhu) správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši otázka, ktorá vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčená z právomoci súdu. Preto zo súdneho preskúmania nemôže byť vylúčené rozhodnutie o zamietnutí návrhu na obnovu konania o odstránení stavby, v ktorom sa navrhovateľky v dôsledku postupu správneho orgánu odporujúcemu zákonu nemohli dovolať súdnej ochrany svojich práv k tejto stavbe.

30. Obdobne sa k problematike prieskumu rozhodnutí vyjadril aj Najvyšší správny súd Českej republiky v zbierkovom rozhodnutí č. 792/2006, podľa ktorého: „Kategorii rozhodnutí o zastavení řízení podle § 27 zákona ČNR č. 337/1992 Sb., o správě daní a poplatků, nelze paušálně vyloučit ze soudního přezkumu proto, že nenaplňuje znaky rozhodnutí ve smyslu § 65 odst. 1 s. ř. s. Soud je povinen v každém jednotlivém případě zkoumat, zda se takové rozhodnutí dotýká subjektivních práv či povinností žalobce, a to včetně těch, jež pramení v ústavním či v mezinárodním právu; v pochybnostech je na místě přijmout závěr ve prospěch soudního přezkumu.“

O riadnom opravnom prostriedku však možno hovoriť aj pri opatreniach a takúto povahu majú opravné prostriedky podávané proti prvostupňovým opatreniam, ktoré sú zväčša označené, ako námietky. 32. Na základe uvedeného kasačný súd sumarizuje, že v tomto prípade pri rozhodnutí o tom, či správny súd súdny prieskum rozhodnutia pripustí, alebo nie, bolo potrebné v prvom rade ustáliť, či dané rozhodnutie zasahuje do subjektívnych práv žalobcu (§ 2 SSP) a vyriešiť otázku „konečnosti“ rozhodnutia (subsidiarita súdnej ochrany).

34. Povinnosťou správneho súdu bolo v prvom rade oboznámiť sa podrobne s rozsahom námietok podaných proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu (vec 1S/204/2020), rozsahom žalobných dôvodov uvedených v žalobe proti rozhodnutiu FR SR vo vecne súvisiacom konaní 2S/238/2020 a s prihliadnutím na legitímnu požiadavku žalobcu na prístup k súdu (body 26 - 31 tohto rozhodnutia) vyhodnotiť ich obsah a rozsah a zvoliť ďalší procesný postup.

Zároveň bude povinnosťou správneho súdu v rozhodovaní v ďalšom konaní odôvodniť zákonnosť a účelnosť prijatého postupu. 35. Len pre úplnosť kasačný súd pripomína, že pre prípadné odmietnutie žaloby z dôvodu litispendencie podľa § 98 ods. 1 písm. b) SSP by bolo potrebné preukázať totožnosť veci a účastníkov konania a tiež ustáliť, ktoré z konaní bolo začaté ako prvé.