3Sfk/55/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:1018200970.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-6Sa/57/2018
- IČS
- 1018200970
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Univerzitná nemocnica - Nemocnica svätého Michala, a. s., so sídlom Satinského I. 7770/1, Bratislava, IČO: 44570783, zastúpeného advokátom Mgr. Tomášom Szabom, Blumentálska 2735/20, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, IČO: 31797903, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6Sa/57/2018 - 146 zo dňa 09.08.2024, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) napadnutým uznesením č. k. 5S/40/ 2024-46 zo dňa 30.07.2024 odmietol žalobcu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. d) a § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako oneskorene podanú a zároveň ako neprípustnú.
2. Konštatoval pritom, že podľa § 256 SSP žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela. Vychádzajúc z dôvodov podanej žaloby, ktorými je súd viazaný, iný zásah žalovaného mal spočívať v tom, že Protokol bol vypracovaný po zákonom stanovenej lehote a Stanovisko k vyjadreniu ku kontrolným zisteniam a Dodatok č. 1 k Protokolu boli vypracované v neprimerane dlhej lehote. Ako uviedol sám žalobca v žalobe, posledným dňom na vypracovanie Protokolu v zmysle § 146c ods. 1 ZVO bol 03.05.2017.
Nasledujúcim dňom, teda 04.05.2017, sa žalobca dozvedel o tvrdenom inom zásahu, keďže mal vedomosť o dátume začatia výkonu kontroly (z Oznámenia o začatí výkonu kontroly, ktoré mu bolo doručené dňa 31.01.2017), ako aj o uplynutí zákonnej lehoty na vypracovanie protokolu (90 dní od začatia kontroly). Dvojmesačná lehota na podanie žaloby podľa § 256 SSP teda uplynula dňa 04.07.2017. 3.
Vo vzťahu k (Stanovisko k vyjadreniu ku kontrolným zisteniam a Dodatok č. 1 k Protokolu) mal žalobca za to, že bolo povinnosťou žalovaného pri analogickom použití § 49 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku zdôvodniť ne/opodstatnenosť vyjadrení žalobcu, prerokovať Protokol a Dodatok č. 1 a odovzdať Zápisnicu v lehote do 30 dní od doručenia Vyjadrenia žalobcu (28.07.2017), teda do 28.08.2017 resp. najneskôr v lehote 60 dní od začatia konania, teda do 27.09.2017. Nasledujúcim dňom, teda 29.08.2017 resp. 28.09.2017, sa žalobca dozvedel o tvrdenom inom zásahu, keďže mal vedomosť o tom, kedy žalovanému doručil Vyjadrenie (28.07.2017), ako aj o uplynutí lehoty podľa § 49 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby podľa § 256 SSP teda uplynula najneskôr dňa 28.11.2017. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 27.06.2018, bola podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty.
4. Pokiaľ by nezákonnosť tvrdeného iného zásahu žalovaného mala spočívať v tom, že nebolo vôbec v jeho kompetencii vykonávať dohľad nad verejným obstarávaním (z dôvodov uvedených v časti III. žaloby), o tejto skutočnosti, a teda o inom zásahu sa žalobca dozvedel už dňom, kedy mu bolo doručené Oznámenie o začatí výkonu kontroly, teda dňa 31.01.2017, pretože v tento deň sa dozvedel, ktorý orgán kontrolu vykonáva. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 27.06.2018, bola podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty. Zároveň správny súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10 Sžk 23/2020 z 30.9.2021.
5. Pokiaľ sa žalobca v druhej časti petitu žaloby domáhal určenia, že Protokol o výsledku kontroly zo dňa 12.06.2017, Dodatok č.1 k Protokolu zo dňa 02.05.2018 a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 19.06.2018 sú nezákonné, v tejto časti je žaloba podaná tiež oneskorene. Vychádzajúc z dôvodov podanej žaloby, ktorými je súd viazaný, žalobca považoval za nezákonné kontrolné zistenia č. 1, 2, 3, 4, 6, 7 a 8, o ktorých sa dozvedel už z Protokolu o výsledku kontroly zo dňa 12.06.2017, a na ktorých sa nič nezmenilo ani po podaní jeho Vyjadrenia, ani po vypracovaní Stanoviska k vyjadreniu ku kontrolným zisteniam a Dodatku č. 1 k Protokolu, ako aj Zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly.
V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 21.11.2017, č. k. 7 As 155/2015 - 160. Nebolo povinnosťou žalobcu vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam uvedeným v Protokole, bolo to jeho právo. Žalobca teda nebol povinný ani čakať, ako sa s jeho vyjadrením ku kontrolným zisteniam vyporiada žalovaný.
Protokol o výsledku kontroly zo dňa 12.06.2017 bol žalobcovi doručený dňa 22.06.2017. V tento deň sa teda dozvedel o obsahu kontrolných zistení (č. 1, 2, 3, 4, 6, 7 a 8), ktoré považoval za nezákonné, a teda aj o tvrdenom inom zásahu. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby podľa § 256 SSP teda uplynula dňa 22.08.2017. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 27.06.2018, bola podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty.
6. Odhliadnuc od toho, čo bolo uvedené - je žaloba podľa správneho súdu aj neprípustná, keďže Protokol o výsledku kontroly zo dňa 12.06.2017, Dodatok č.1 k Protokolu zo dňa 02.05.2018 a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 19.06.2018 nepodliehajú súdnemu prieskumu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný vykonal v čase od 31.01.2017 do 12.06.2017 v nadväznosti na § 112 písm. c), § 137 ods. 2 písm. c), § 146 ods. 4 a ods. 5 v spojení s § 155q ods. 4 zák. č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a podľa § 140, § 147 písm. c) a § 187 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní kontrolu postupu verejného obstarávateľa (žalobcu) pri zadávaní zákazky - verejnej súťaži, po uzavretí zmluvy na poskytnutie služby na predmet zákazky „Prevádzkovanie stravovacej jednotky pre zamestnancov a pacientov v nebytových priestoroch verejného obstarávateľa a užívanie majetku verejného obstarávateľa“.
O výsledku kontroly bol spísaný Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2577-7000/2017-ODII/9 zo dňa 12.06.2017, Dodatok č. 1 k Protokolu č. 2577- 7000/ 2017-ODII/13 zo dňa 02.05.2018 a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2577-7000/2017-ODII/19 zo dňa 19.06.2018. 7. Žalovaný v Protokole konštatoval, že žalobca konal v rozpore s niektorými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní, čo v prípade niektorých zistení malo resp. mohlo mať vplyv na výsledkoch vereného obstarávania a v prípade niektorých zistení nemalo vplyv na výsledkoch vereného obstarávania. V Dodatku č. 1 k Protokolu bolo vypustené celé kontrolné zistenie č. 5 a č. 13, pridané kontrolné zistenie č. 14 a boli v ňom zdôvodnené tieto zmeny. V zápisnici o prerokovaní Protokolu a Dodatku č. 1 k Protokolu je zhrnutý priebeh prerokovania týchto dokumentov. Ani jeden z napadnutých správnych aktov (Protokol, Dodatok č. 1 a Zápisnica) nepriznáva žalobcovi žiadne práva a ani mu neukladá žiadne povinnosti, ani sankcie.
8. Správny súd sa odvolával aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/15/2018 zo dňa 25.04.2018 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 53/2018, kde bolo konštatované, že „protokol o výsledku dodržiavania zákona č. 25/2006 Z. zo verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako i zápisnica o jeho prerokovaní v prípade, ak kontrolovanému subjektu neukladajú práva a povinnosti, sú iba podkladovým materiálom pre prípadné rozhodnutie o uložení sankcie za spáchanie správneho deliktu na úseku verejného obstarávania (§ 149 citovaného zákona). Tieto správne akty nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv a povinností kontrolovaného subjektu, pretože majú iba predbežnú povahu, a preto nepodliehajú súdnemu prieskumu. Až v prípade, ak správny orgán zvolí na základe zistení z kontroly zákonom predpísaný postup (podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov) a vyvodí z kontrolných zistení pre žalobcu sankčný postih, bude rozhodnutie o uložení pokuty
ako aj postup správneho orgánu tomuto rozhodnutiu predchádzajúci, preskúmateľný súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k zásahu do práv a povinností žalobcu.“ 9. Protokol o výsledku kontroly zo dňa 12.06.2017, Dodatok č.1 k Protokolu zo dňa 02.05.2018 a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 19.06.2018 nepodliehajú súdnemu prieskumu, keďže nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv a povinností kontrolovaného subjektu (žalobcu). Nie je pritom rozhodujúce na základe akého druhu správnej žaloby uvedeného v ust. § 6 ods. 2 SSP sa žalobca tohto preskúmania domáha. Domáhať sa ochrany na správnom súde možno iba v prípade, že boli porušené alebo priamo dotknuté práva alebo právom chránené záujmy žalobcu, a to či už rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy alebo nečinnosťou či iným zásahom orgánu verejnej správy (§ 2 ods. 2 SSP). Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „jeho práva“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy.
Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Súd dospel k záveru, že Protokol o výsledku kontroly zo dňa 12.06.2017, Dodatok č.1 k Protokolu zo dňa 02.05.2018 a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 19.06.2018 nijako neporušujú ani sa priamo nedotýkajú práv alebo právom chránených záujmov žalobcu.
10. Napadnuté správne akty podľa správneho súdu predstavujú nástroj na oficiálnu sumarizáciu zistených porušení zákona o verejnom obstarávaní, resp. správu o zistených porušeniach, a to bez donucovanej zložky výkonu verejnej moci. Môžu teda slúžiť iba ako podklad pri prípadnom vydaní rozhodnutia, ktoré by malo vynútiteľnú povahu, napr. rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi. Až v prípade vydania takéhoto rozhodnutia bude rozhodnutie o uložení pokuty, ako aj postup správneho orgánu tomuto rozhodnutiu predchádzajúci, preskúmateľný súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k zásahu do práv a povinností žalobcu. Žalobcom tvrdený zásah do vlastníckych práv žalobcu, ktorý by mal vyplývať zo záverov Protokolu, Dodatku č. 1 a Zápisnice, nie je ničím podložený a z ich obsahu nijako nevyplýva. Sám žalobca to zdôvodňuje iba poukazom na to, že v zmysle § 149 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 ZVO je žalovaný povinný na základe prípadných kontrolných zistení uložiť kontrolovanému subjektu pokutu. Je teda zrejmé, že tvrdenie o zásahu do vlastníckych práv je motivované iba snahou dosiahnuť samostatnú „preskúmateľnosť“ predmetných
správnych aktov v správnom súdnom konaní. kasačná sťažnosť sťažovateľa 11. Proti uzneseniu správneho súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a j) SSP a uviedol, že zásadnou právnou otázkou v konaní je zodpovedať, či správny súd správne označil lehotu na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, a či správne akty Protokol o výsledku kontroly, Dodatok č.1 k Protokolu a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly sú v kontexte podanej žaloby preskúmateľné súdom. Predmetom žaloby bolo preskúmanie postupu žalovaného spočívajúci v neodôvodnenom a nepríslušnom vykonávaní dohľadu nad verejným obstarávaním č. 2577-7000/2017-ODII/2, ktorý sťažovateľ považoval za nezákonný.
Sťažovateľ súčasne považoval kontrolu verejného obstarávania vykonanú žalovaným č. 2577-7000/2017-ODII/2, Protokol o výsledku kontroly zo dňa 12.6.2017, Dodatok č.1 k Protokolu zo dňa 2.5.2018 a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 19.6.2018 za nezákonné. Správny súd podanú žalobu odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene vo vzťahu k obidvom petitom žaloby. Naviac k 2. petitu žaloby správny súd uviedol, že Protokol o výsledku kontroly zo dňa 12.6.2017, Dodatok č.1 k Protokolu zo dňa 2.5.2018 a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 19.6.2018 ako správne akty nie sú preskúmateľné súdom, pretože žalobcovi nepriznávajú žiadne práva a neukladajú žiadne povinnosti.
12. Sťažovateľ uznesenie o odmietnutí žaloby považoval za nedôvodné. Lehotu na podanie žaloby súd podľa jeho názoru nestanovil správne. Iný zásah orgánu verejnej správy (žalovaného) spočíval v jeho nečinnosti a v nezákonnom postupe pri vykonaní kontroly podľa osobitného predpisu zákona o verejnom obstarávaní a samotných správnych aktoch.
Samotná kontrola bola ukončená až dňa 19.6.2018, prerokovaním protokolu podľa 146c ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní. Sťažovateľ považoval podanie žaloby skôr ako po prerokovaní protokolu za predčasné, vzhľadom na závery protokolu a vznesené námietky.
Rozhodnutie správneho súdu k Protokolu, Dodatku č. 1 a Zápisnici o prerokovaní protokolu považuje sťažovateľ za jediné správne akty vydané žalovaným po vykonaní kontroly podľa zákona o verejnom obstarávaní. Uvedené správne akty sú záväzným podkladom na základe ktorého je vedené konanie o uložení sankcie, ktoré sa nepochybne dotýka majetkovej sféry alebo iných práv kontrolovaného subjektu. Sťažovateľ v konaní predložil dôkaz, ktorým je Oznámenie Úradu pre verejné obstarávanie č. 9333-3000/2018 zo dňa 7.8.2018, o začatí správneho konania zo spáchania správnych deliktov podľa § 149 ods. 2 písm. i), h) zákona č. 25/2006 Z. z., o verejnom obstarávaní, čo je priamy dôsledok záverov vykonanej kontroly žalobcu s dosahom na jeho majetkovú sféru. Správne akty aj keď nemajú náležitosti správneho rozhodnutia musia byť podľa čl. 46 ods.2 Ústavy SR preskúmateľné súdom, ak sa dotýkajú základných práv a slobôd.
vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný sa v časti napadnutého uznesenia týkajúcej sa lehoty na podanie žaloby stotožnil so závermi správneho súdu. Poukázal na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/24/2023 zo dňa 23.06.2023. V zmysle citovaného uznesenia Najvyššieho správneho súdu SR a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mal žalovaný za to, že žaloba bola sťažovateľom podaná zjavne oneskorene a z tohto dôvodu žalovaný žiada kasačný súd, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Nečinnosť orgánu verejnej správy, tak ako uviedol sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, nemožno označiť za iný zásah orgánu verejnej správy, a teda túto nečinnosť nemožno napádať žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Podľa názoru žalovaného mal sťažovateľ možnosti brániť sa ním tvrdenej nečinnosti žalovaného sťažnosťou podľa osobitného predpisu alebo podnetom na prokuratúre podľa § 244 SSP a následne žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. SSP. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nesplnil podmienky vyžadované pre podanie žaloby
proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 244 SSP, ktorými sú podanie sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo podnetom na prokuratúre, žalobca nie je oprávnený na podanie tejto žaloby. V kontexte vyššie uvedeného žalovaný žiadal kasačný súd, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
14. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 15. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
16. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.
17. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 18. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 19.
Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu Správneho súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení správneho súdu v konaní. Sťažovateľ namietal dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) a j) SSP.
20. Bolo by v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, ak by mal súd reagovať na každé jednotlivé tvrdenie sťažovateľa, obzvlášť pokiaľ už podstatu sťažovateľových námietok vysporiadala predchádzajúca súdna a správna prieskumná inštancia a pokiaľ sťažovateľ nepredkladá argumentáciu tomuto názoru konkurujúcu. Námietky kasačného sťažovateľa sú prezentované v dvoch rovinách. Po prvé namieta nesprávne posúdenie uplynutia subjektívnej lehoty v prípade ust. § 256 SSP a druhej časti vedie polemiku so správnym súdom to tom, či Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2577-7000/ 2017-ODII/9 zo dňa 12.06.2017 a Dodatok č. 1 k protokolu č. 2577-7000/2017-ODII/13 zo dňa 02.05.2018 a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly č. 2577-7000/2017-ODII zo dňa 19.06.2018 predstavujú spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve.
21. Kasačný súd k plynutiu subjektívnej lehoty na podanie správnej žaloby proti inému zásahu poukazuje na ustanovenie § 256 SSP, kde je explicitne uvedené, že žaloba musí byť podaná do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom
dozvedela. Zároveň kasačný súd poukazuje na rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR 1/2022 pod č. 4/2022, kde sa kasačný súd zaoberal účelom žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP a podľa § 252 ods. 2 SSP a konštatoval, že „V ustanovení § 256 SSP je však pre oba podtypy upravená jednotná subjektívna lehota, ktorá plynie od okamihu, kedy sa osoba dotknutá iným zásahom o tomto zásahu dozvedela. Ustanovenie objektívnej lehoty (dva roky odo dňa vykonania iného zásahu) má len subsidiárny charakter, predstavuje teda najneskorší možný okamih pre podanie žaloby podľa § 252 SSP.“ Zároveň „Z ustanovenia § 256 SSP však nevyplýva nič z toho, čo žalobkyňa tvrdí v kasačnej sťažnosti: nijako z neho nemožno dospieť k záveru, že by v prípade trvajúceho zásahu (§ 252 ods. 1 SSP) mal začiatok subjektívnej dvojmesačnej lehoty „kĺzať“ počas celého trvania iného zásahu. Takisto z uvedeného ustanovenia nijako nevyplýva, že by bolo možné na jednu (subjektívnu) alebo druhú (objektívnu) lehotu neprihliadať, prípadne, že by stačilo, aby žaloba bola podaná počas trvania zásahu.
Taký výklad totiž ignoruje jasné znenie § 256 SSP, podľa ktorého sa subjektívna dvojmesačná lehota aplikuje na každú žalobu proti inému zásahu a plynie vždy od okamihu, keď sa o ňom dotknutá osoba dozvedela.“ Z uvedeného dôvodu nebolo možné akceptovať námietku sťažovateľa o nesprávnom posúdení uplynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu a túto právnu otázku posúdil správny súd správne.
22. K druhej námietke sťažovateľa o súdnom prieskume podkladových materiálov, ktoré mali predstavovať Protokol o výsledku kontroly zo dňa 12.06.2017, Dodatok č.1 k Protokolu zo dňa 02.05.2018 a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 19.06.2018 sa dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril správny súd. Preto kasačný súd sa k predmetnej námietke už nebude vyjadrovať duplicitne a obmedzí sa iba na doplňujúcu konštatáciu, že ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) a c) SSP predstavujú zákonnú definíciu rozhodnutia a opatrenia orgánu verejnej správy, ako spôsobilých predmetov súdneho prieskumu s akcentom nevyhnutnosti priameho dotyku na subjektívnych právach fyzických a právnických osôb. Pritom akty, ktorých súdny prieskum sťažovateľ požadoval, nie sú spôsobilé zasiahnuť do jeho práv a povinností, pretože majú iba predbežnú povahu, neznamenajú priamy dotyk na jeho právach a preto nepodliehajú súdnemu prieskumu.
23. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. 24. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 24. septembra 2025