3Sfk/59/2023

Procesný postup pred vydaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a žalovaného 1. Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január až december 2008 a dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008, o ktorej výsledkoch vyhotovil protokol č. 9412401/5/1750998/2012 zo dňa 16. júla 2012 (ďalej len „protokol“). 2.

3. Správca dane vydal rozhodnutie č. 9412402/5/19502/2015 zo dňa 27. januára 2015, ktorým vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 13.074,75 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008. Toto rozhodnutie potvrdil žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/164466/ 2015/4989 zo dňa 20. apríla 2015. 4.

V predmetnej veci teda podľa názoru súdu skutkový stav veci nebol daňovými orgánmi zistený natoľko, aby v nej bolo možné vydať zákonné a objektívne rozhodnutie o daňovej povinnosti žalobcu a neboli splnené ani podmienky na to, aby žalovaný rozhodnutie správcu dane zo dňa 27. 01. 2015 (rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane) potvrdil.

. . 50. V ďalšom konaní bude teda potrebné, aby žalovaný opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu, pričom sa bude dôsledne zaoberať tým, či dokazovanie vykonané správcom dane bolo vykonané tak, aby bol úplne zistený skutkový stav veci. Bude potrebné vyhodnotiť, či správca dane vykonal dôsledne výsluchy svedkov, ako i konateľa žalobcu a tieto náležite vyhodnotiť.

faktúr. Podrobným výsluchom konateľa žalobcu je potrebné zistiť, pokiaľ osobne nejednal s Petrom Fábom, kto vystupoval za spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. a kto ju zastupoval na jednotlivých stavbách, kto bol kontaktnou osobou medzi nimi. Zároveň bude potrebné vykonať konfrontáciu medzi konateľom žalobcu a svedkom Petrom Fábom, predmetom ktorej by malo byť predovšetkým zistenie, či žalobca bol v osobnom kontakte s Petrom Fábom, alebo inou osobou, ktorá sa za neho mohla vydávať. Pokiaľ sa potvrdí, že žalobca osobne jednal s Petrom Fábom, je potrebné sa zamerať na podrobnosti o spôsobe komunikácie medzi nimi, akým spôsobom došlo k realizácii stavebných prác, kým, ako boli preberané vykonané stavebné práce, kto vystavoval účtovné doklady, na základe čoho, so zameraním sa na listinné dôkazy, ktoré boli žalobcom predložené.

na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. 52. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že stavebné práce boli vykonané dodávateľom FABER PLUS, s.r.o. , k čomu predložil faktúry, súpis prác ako i zmluvu o spolupráci, čo však podľa názoru súdu nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať jej skutočnú realizáciu, najmä ak o deklarovanom dodávateľovi vznikla vážna pochybnosť v súvislosti so zisteniami orgánov činných v trestnom konaní. I v takomto prípade je potrebné preukázať vykonanie stavebných prác deklarovaným dodávateľom, okolnosti uskutočnenia prác od deklarovaného dodávateľa. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a to, že reálne boli uskutočnené stavebné práce deklarovaným dodávateľom.“

Ako primerane obozretný účastník obchodno-právneho vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o dielo však musí mať základné informácie o povahe a rozsahu prác, ktoré pre neho dodávateľ vykonal, o materiálnom a personálnom substráte, ktorý bol pri plnení zmluvy použitý, o spôsobe priebežného zadávania, preberania a kontrolovania stavebných prác a o osobách, ktoré pri tom konali za objednávateľa i zhotoviteľa, prípadne o ďalších skutočnostiach, ktoré môžu dokumentovať priebeh plnenia zmluvných povinností, ktoré vyústili do splnenia zmluvy a zaplatenia faktúr, z ktorých sa uplatňuje odpočítanie dane.

V kasačnej sťažnosti trvá na tom, že žalobca nepreukázal vykonanie deklarovaných prác spoločnosťou FABER - PLUS, s.r.o., naopak tvrdí, že bolo preukázané nevykonanie predmetných stavebných prác pre žalobcu uvedenou spoločnosťou. Svoje závery opiera predovšetkým o poslednú výpoveď jej konateľa Petra Fábu, ktorá podľa jeho názoru vyvracia i svedectvá W. I. a X..

22. Podľa názoru kasačného súdu nemožno prehliadnuť, že vtedajší konateľ spoločnosti FABER - PLUS, s.r.o. v priebehu daňového konania zmenil výpoveď, a to zjavne pod vplyvom trestného stíhania pre podozrenie zo spáchania tzv. daňových trestných činov, ktorému čelí aj v súvislosti s posudzovanými obchodmi. V trestnom konaní sa môže brániť akýmikoľvek tvrdeniami a preto ak tieto tvrdenia reprodukuje i v daňovom konaní, je potrebné nazerať na ich dôveryhodnosť s istou rezervou. Rozhodne nemožno len na ich základe postaviť záver o neuskutočnení deklarovaných obchodov, pokiaľ sú tu ďalšie dôkazy svedčiace o opaku. Rovnako by len na pôvodnej výpovedi menovaného nemohol stáť záver, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované.

C. K.) nemožno odmietnuť s tým, že svedkovia svoje výpovede nedoložili ďalšími hodnovernými a jednoznačnými dôkazmi. Svedok je povinný v daňovom konaní vypovedať pravdivo (§ 25 ods. 1 Daňového poriadku), nemá však povinnosť iným dôkazmi dokazovať pravdivosť vlastnej výpovede, pretože na ňom neleží dôkazné bremeno. Svedecká výpoveď je sama osebe dôkazným prostriedkom a dôkaz z nej získaný podlieha hodnoteniu správneho orgánu rovnako ako akýkoľvek iný dôkaz. Presvedčivosť a dôkazná hodnota tohto dôkazu je predovšetkým v rukách správneho orgánu, ktorý výsluch vedie a kladie svedkovi otázky. Tu musí kasačný súd prisvedčiť krajskému súdu, že výsluchy svedkov neviedli k objasneniu všetkých rozhodujúcich skutočností a neboli dostatočne vyhodnotené v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi (bod 8 tohto rozsudku).

V týchto súvislostiach ani neboli vykonané dôkazy vyhodnotené. Kasačný súd podotýka, že všeobecné tvrdenie, že nejakí pracovníci na stavbách pracovali aj za spoločnosť FABER - PLUS, s.r.o., je nepresvedčivá a z dôkazného hľadiska pre dané účely nedostatočná.

26. Z uvedených dôvodov považoval kasačný súd záver krajského súdu o nesprávne a nedostatočne zistenom skutkovom stave za správny, pričom konštatuje, že ani sťažnostné body žalovaného proti rozsudku krajského súdu nie sú spôsobilé tento záver spochybniť do takej miery, že by bolo nutné považovať rozsudok krajského súdu za nezákonný. “(koniec cit.)

Procesný postup vedúci k vydaniu napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného 7. Správca dane dňa 11. júna 2020 predvolal na výsluch pána Petra Fábu, o čom upovedomil aj žalobkyňu. Súčasne správca dane predvolal na rovnaký termín výsluchu aj konateľa žalobkyne

republiku. O tejto skutočnosti písomne informoval správcu dane listom zo dňa 2. júla 2020, ktorý bol odoslaný na pošte v Nových Zámkoch (podľa priloženej obálky). Vo svojom liste tiež uviedol, že trvá na svojej osobnej prítomnosti pri výsluchu pána Petra Fábu a požiadal o uskutočnenie výsluchu najskôr v mesiaci október 2020. K listu priložil výňatky z lekárskych správ a e-mailovej komunikácie s lekárom.

9. Správca dane nariadil výsluch/konfrontáciu pána Fábu a konateľa žalobkyne na 12. októbra 2020. Dňa 5. októbra 2020 bolo správcovi dane doručené ospravedlnenie konateľa žalobkyne, ktorý uviedol, že naďalej v zahraničí čakal na zdravotnícky zákrok, trval na svojej osobnej účasti na konfrontácií s pánom Fábom a žiadal o zmenu termínu na január 2021.

Správca dane dňa 7. decembra 2020 nahliadol do spisu žalobkyne týkajúceho sa vyrubovacieho konania po daňovej kontrole dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008, osobitne sa oboznámil zo zápisnicou o ústnom pojednávaní č. 101694230/

Dňa 8. decembra 2020 bol správcovi dane doručený list konateľa žalobkyne, ktorým sa ospravedlnil z prerokovania výsledkov dokazovania z dôvodu, že sa nachádza v Českej republike v rámci rekonvalescencie po zdravotnom zákroku, pričom zdravotný stav a obmedzenia týkajúce sa pandémie COVID-19 mu neumožňujú dostaviť sa.

14. Na oboznámenie s výsledkami vykonaného dokazovania sa konateľ žalobkyne a ani jej zástupca nedostavili, o čom správca dane spísal úradný záznam. 15. Správca dane dňa 11. decembra 2020 zaslal žalobkyni čiastočne anonymizovanú kópiu častí uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 4 To 77/2019-1875 zo dňa 18. septembra 2019 (anonymizované boli údaje o iných obvinených osobách s výnimkou pána Fábu, ako aj názov spoločnosti, ktorej sa mala trestná činnosť týkať). Žalobkyni tiež oznámil, že s obsahom predmetného uznesenia bola oboznámená listom zo dňa 9. novembra 2020 a tiež to, že správca dane neakceptoval zmenu termínu na oboznámenie sa s výsledkami dokazovania vykonaného vo vyrubovacom konaní. 16.

18. Správca dane a žalovaný neuznali žalobkyni uplatnené právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. za dodanie stavebných prác a stavebného materiálu v celkovej hodnote 81.889,17 € z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala splnenie hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva, keďže finančné orgány dôvodne spochybnili dodanie služieb deklarovaným dodávateľom. 19. Žalovaný dal do pozornosti, že spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. (neskôr premenovaná na PETAX, s.r.o.) bola v roku 2011 ex offo vymazaná z obchodného registra. Správca dane dožiadal o preverenie spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. a deklarovaných dodaní miestne príslušných správcov dane. V rámci dožiadania bol vykonaný výsluch konateľov predmetnej spoločnosti do 25. júna 2008 (pán Peter Max a pani Margita Maxová), ktorí o obchodoch nič nevedeli a deklarovali odovzdanie účtovníctva ďalšiemu konateľovi, pánovi Petrovi Fábovi, ktorý bol konateľom predmetnej spoločnosti v čase uskutočnenia deklarovaných obchodov.

Výpoveď pána Fábu bola vyhodnotená ako nedôveryhodná, keďže (i) si nepamätal meno účtovníčky, (ii) nepamätal si názov svojho subdodávateľa napriek veľkému rozsahu vykonaných prác a (iii) tvrdenie o zaúčtovaní sa ukázalo ako nepravdivé, keďže predmetná spoločnosť za rok 2008 nepodala priznanie na daň z príjmov právnickej osoby.

24. Výsluch pána I. sa uskutočnil dňa 12. novembra 2013. Tento svedok síce poznal spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o., avšak iba z počutia, jej pracovníkov a ani konateľa nepoznal, nevedel, kto sa podieľal na realizácii prác. Nejde preto podľa príslušných orgánov o výpoveď potvrdzujúcu uskutočnenie prác deklarovaným dodávateľom.

26. Pán I. bol vypočutý dňa 12. novembra 2013 za prítomnosti žalobkyne. Pri svojej výpovedi síce uviedol, že niektoré (bližšie nešpecifikované) práce boli vykonané spoločnosťou FABER- PLUS, s.r.o. a táto využívala mechanizmy na stavbe, avšak tento jeho záver nemá oporu v jeho ďalších tvrdeniach. Nepoznal konateľa spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. a ani nevedel uviesť jej pracovníkov. Spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. mu bola známa len z oznámenia od konateľa žalobkyne. 27. X.. K. bol vypočutý dňa 13. novembra 2013 a 16. januára 2014, za prítomnosti žalobkyne. Ani X.. K. nepoznal konateľa spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. a ani konkrétnych zamestnancov za túto spoločnosť. Vedel len to, že práce boli reálne uskutočnené.

S Petrom Fábom sa prvýkrát stretol v Nitre na výstave a podľa jeho vyjadrenia je to pravdepodobne osoba, s ktorou sa zúčastnil pojednávania u správcu dane dňa 24. septembra 2013. Stavebné práce sa od subdodávateľov písomne nepreberali, nevyhotovovali sa protokoly. Práce preberali stavbyvedúci od subdodávateľa, za ktorého vystupovali väčšinou prítomní vedúci pracovnej skupiny. Správca dane a žalovaný predmetnú výpoveď nepovažovali za dôveryhodnú, keďže stavbyvedúci boli X.. K., X.. V., pán I. a pán I., ktorí však svojimi výpoveďami vykonanie prác spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. nepotvrdili.

Dňa 6. februára 2014 bol vypočutý pán Fába opätovne za prítomnosti žalobkyne, pričom pri tomto výsluchu znovu odoprel výpoveď z dôvodu možného trestného stíhania.

31. Požiadaním o súčinnosť NAKA správca dane zistil, že v súvislosti s činnosťou spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. bolo pánovi Fábovi vznesené obvinenie. K tomuto sa pán Fába vyjadril, že faktúry a ani dodacie listy nevystavoval, nič nedodával. Podľa zistení NAKA bol využitý k tomu, aby na spoločnosť, ktorej bol konateľom, boli získané neoprávnené daňové výhody inými podnikateľskými subjektami. Hotovosť mala byť vyberaná inými osobami. Ďalším listom NAKA správcovi dane uviedla, že pán Fába finančné prostriedky z účtu spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. (s výnimkou jedného prípadu týkajúceho sa sumy 100,- €) nevyberal.

Nepamätal si, že by niekomu dával dispozičné právo k predmetnému účtu. Hoci predmetný účet založil, nevie, z akých zdrojov pochádzajú finančné prostriedky na ňom vedené. 33. Po zrušujúcom rozhodnutí správneho súdu, potvrdeného Najvyšším súdom Slovenskej republiky, dal žalovaný do pozornosti úkony, ktoré vykonal správca dane v snahe vykonať konfrontáciu medzi konateľom žalobkyne a pánom Fábom (body 7 až 16 tohto rozsudku). Z dôvodu nemožnosti zabezpečiť osobnú prítomnosť konateľa žalobkyne správca dane predmetnú konfrontáciu nevykonal.

Nepozná žalobkyňu, nepoznal konateľa žalobkyne sediaceho vedľa neho. Konateľ žalobkyne na toto vyjadrenie nemal nijako reagovať. Pán Fába poprel uzatvorenie rámcovej zmluvy so žalobkyňou aj spoluprácu so žalobkyňou. Nevedel uviesť, akým spôsobom mali byť práce pre žalobkyňu uskutočnené a ani či spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. mala zamestnancov.

Svoju výpoveď pán Fába nezmenil ani pod vplyvom otázok konateľa žalobkyne a jej splnomocneného zástupcu. 35. Žalovaný dal do pozornosti tiež uznesenie Krajského súdu v Košiciach, ktorým bolo zamietnuté odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 31. januára

36. Pokiaľ žalobkyňa namietala nezaslanie celého uznesenia Krajského súdu v Košiciach správcom dane, žalovaný uviedol, že správca dane vyhotovil a poslal žalobkyni tie časti, predmetného uznesenia, ktoré sa týkali pána Fábu a anonymizoval mená iných osôb, ktoré s predmetným prípadom riešeným správcom dane nesúviseli.

decembra 2020. Tento termín žalobkyňa nenamietala. Čo sa týka ospravedlnenia konateľa žalobkyne a jeho trvania na osobnej prítomnosti, dal žalovaný do pozornosti ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého pri nemožnosti zúčastniť sa na prerokovaní je povinný daňový subjekt zvoliť si zástupcu. Ospravedlnenie zástupcu žalobkyne z dôvodu bližšie neodôvodnenej pracovnej zaneprázdnenosti žalovaný neakceptoval, keďže zástupca žalobkyne mal dostatočný časový priestor (26 dní) na to, aby si zabezpečil účasť na pojednávaní. Správca dane navyše doručil žalobkyni aj písomné oboznámenie s priebehom a výsledkami dokazovania, ku ktorému sa mohla žalobkyňa v určenej lehote vyjadriť, čo však

Nepredložil žiadne nové tvrdenia a ani dôkazy, ktorými by sa správca dane nezaoberal. Vyjadrenia konateľa žalobkyne pritom správca dane vyhodnotil ako nehodnoverné. Predmetné vyjadrenie konateľa žalobcu pritom nebolo výsluchom svedka (v postavení svedka) a časovo predchádzalo výsluchu pána Fábu zo dňa 10. júla 2019, počas ktorého bolo žalobkyni a jej splnomocnenému zástupcovi umožnené klásť pánovi Fábovi otázky. Tento priestor pritom aj využili, čo však nemalo vplyv na výpoveď pána Fábu. Skutočnosť, že vyjadrenie žalobkyne zo dňa 10. mája 2019 nie je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, nie je preto podľa názoru žalovaného vadou, keďže nemalo vplyv na zistený skutkový stav. Žalovaný zopakoval, že správca dane po zrušujúcich rozhodnutiach príslušných súdov vykonal všetky úkony pre zabezpečenie konfrontácie konateľa žalobkyne s pánom Fábom. Túto konfrontáciu však nebolo možné vykonať z dôvodov prekážok na strane konateľa žalobkyne.

40. Záverom žalovaný dal do pozornosti, že dôkazné bremeno v daňovom konaní vo vzťahu k preukázaniu podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane je primárne na daňovom subjekte. Nepostačuje pritom len predložiť faktúru, ak táto nie je odrazom reálneho plnenia.

41. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na správny súd. Žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 42. Žalobkyňa namietala, že preukázala splnenie podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov so spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. a vystavené faktúry majú reálny podklad. Toto preukazujú aj vyjadrenia vypočutých svedok - pána J., I., I., X.. V. a X.. K., ktorí potvrdili, že im spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. bola známa. Žalobkyňa tiež tvrdí, že si deklarovaného dodávateľa riadne preverila a vykonaným dokazovaním vyčerpala svoje dôkazné bremeno. Naopak, je to správca dane a žalovaný, ktorý ju dôkazným bremenom v daňovom konaní neprimerane zaťažovali. S odkazom na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, osobitne vo veci C-80/11 a C-142/11 (Mahagében a Péter David) a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15. marca 2011 žalobkyňa konštatuje, že preukázaním materiálneho plnenia (nesporným uskutočnením služieb) a predložením faktúr vyčerpala svoje dôkazné bremeno a bolo úlohou správcu dane, aby jej preukázal daňový podvod, resp. vedomosť o ňom. 43. Žalobkyňa tiež zastávala názor, že správca dane a žalovaný v predmetnej veci nerešpektovali záväzné právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrené v rozhodnutí sp. zn. 2 Sžfk 41/2017 zo dňa 30. apríla 2020. Najmä nevykonali konfrontáciu konateľa žalobkyne s pánom Fábom. Ospravedlnenia konateľa žalobkyne z nariadených termínov pojednávaní pritom boli riadne odôvodnené vážnym zdravotným stavom konateľa žalobkyne. 44. Pokiaľ príslušné orgány poukazovali na nový dôkaz spočívajúci v uznesení Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4 To 77/2019 zo dňa 18. septembra 2019, z argumentácie žalovaného a správcu dane obsahujúcej len všeobecné tvrdenia nie je zrejmé, či pán Fába bol právoplatne odsúdený aj za skutky súvisiace s dodaním stavebných prác pre žalobkyňu v októbri 2008. Odsúdenie pána Fábu za bližšie neidentifikované skutky nesúvisiace so žalobkyňou nemá takú dôkaznú hodnotu, akú mu pripisujú správne orgány. 45. K výpovediam pána Fábu žalobkyňa uviedla, že tento svedok mení často svoje výpovede. Najprv potvrdil vykonanie stavebných prác jeho spoločnosťou, následne odmietol vypovedať, potom poprel vyberanie finančných prostriedkov zo strany spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. a na ostatnom výsluchu uviedol, že nevystavoval faktúry, nepodpisoval zmluvy a nedojednával obchody so žalobkyňou. Podľa názoru žalobkyne pán Fába vo svojej výpovedi uviedol, že za spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. mohli konať iní ľudia. Z tohto žalobkyňa vyvodzuje, že spoločnosť nebola nefunkčná, pán Fába jej len prepožičal meno a raz vyberal sumu z účtu, ktorú mal odovzdať pani A.. Správca dane a žalovaný teda nevyhodnotili, že pán Fába mohol byť len formálnym konateľom, ale spoločnosť mohli riadiť a konať za ňu iné osoby. 46. Výsluch pána Fábu zo dňa 10. júla 2019 nemožno podľa žalobkyne považovať za konfrontáciu, keďže ako svedok bol vypočúvaný iba pán Fába, konateľ žalobkyne nebol predvolaný ako svedok za účelom konfrontácie. Splnomocnenému zástupcovi žalobkyne nebolo doručené predvolanie pre jej konateľa. Konateľ žalobkyne ani nebol poučený podľa §

Správca dane nevzal ani do úvahy zápisnicu o ústnom pojednávaní s konateľom žalobkyne. 47. Žalobkyňa namietala tiež neumožnenie oboznámenia sa s podkladmi zaslanými zo strany NAKA, neoboznámenie s kompletným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4 To 77/2019 zo dňa 18. septembra 2019 (písomné oboznámenie vo vzťahu k tomuto dôkazu bolo všeobecné, na žiadosť bola poskytnutá len prvá strana a 9. až 17. strana, žalobkyni tak bolo znemožnené preskúmať, či bol pán Fába odsúdený za skutky súvisiace s dodaním stavebných prác žalobkyni), neumožnenie účasti žalobkyne na prerokovaní výsledkov dokazovania dňa 9. decembra 2020 či nevyhodnotenie uznesenia NAKA ČVS: PPZ-590/NK-FP-ST-2012 zo dňa 13. septembra 2015, podľa ktorého vyšetrovateľ vrátil žalobkyni písomné doklady z dôvodu, že nie sú pochybnosti o žalobkyni v predmetnej trestnej veci.

50. Podľa názoru správneho súdu bol pán Fába, konateľ spoločnosti FABER - PLUS, s.r.o., vypočutý viackrát. Prvý krát v roku 2012 vypovedal, že predmetná spoločnosť pre žalobkyňu práce vykonala, avšak veľmi všeobecne. Následne v ďalších výsluchoch odmietol vypovedať alebo poprel vykonávanie ekonomickej aktivity prostredníctvom spoločnosti FABER - PLUS, s.r.o. Správny súd osobitne akcentoval výsluch pána Fábu, ktorý bol uskutočnený dňa 10. júla 2019, a to za prítomnosti konateľa žalobkyne a jej splnomocneného zástupcu, ktorým bolo umožnené pánovi Fábovi klásť otázky. Aj na tomto výsluchu pán Fába poprel uskutočňovanie ekonomickej činnosti spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. a poprel tiež vykonávanie prác pre žalobkyňu, jej konateľa nepoznal.

Títo dôvodne spochybnili dodanie služieb žalobkyni deklarovaným dodávateľom. 52. Čo sa týka žalobcom akcentovaných výsluchov, tieto podľa názoru správneho súdu nemali charakter dôkazu, pretože ich obsah vzhľadom na postavenie týchto osôb mal len charakter tvrdení, vyhlásení, ktoré bolo potrebné preukázať. Tvrdenia osôb vystupujúcich v mene žalobcu (jeho zamestnancov), resp. obchodných partnerov, ktoré sa mali podieľať na realizácii prác v súlade s predloženými faktúrami, tiež v súlade so záujmami žalobkyne a vlastnými záujmami, nemožno považovať podľa názoru správneho súdu za rozhodujúce potvrdzujúce dôkazy. Za svedka v materiálnom slova zmysle podľa názoru správneho súdu nemožno považovať osobu, ktorá bola priamo zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach (ako ich aktér) a ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom postupe (obhajuje ho). Najmä konateľ žalobcu, bývalí konatelia deklarovaných obchodných partnerov neboli tretie osoby, ktoré by vypovedali o skutočnostiach, ktorých boli svedkami. Ich výpovede tak podľa správneho súdu nemôžu mať rozhodujúce slovo a nemožno im pripísať hodnotu svedeckej výpovede.

Toto tvrdenie uskutočnil pán Fába aj v prítomnosti konateľa žalobkyne dňa 10. júla 2019, nebolo preto podľa správneho súdu potrebné vykonávať vzájomnú konfrontáciu. Spochybňovanie uznesenia Krajského súdu v Košiciach považoval správny súd za účelové.

54. K neprítomnosti konateľa žalobkyne na oboznámení s výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní správny súd uviedol, že žalobkyňa mala v konaní splnomocneného zástupcu, ktorý sa predmetného úkonu mohol zúčastniť. A to napriek vážnemu zdravotnému stavu konateľa žalobkyne.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

57. Nesprávne právne posúdenie veci namietala sťažovateľka v posúdení odklonu od predchádzajúceho rozhodnutia správneho súdu a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžfk 41/2017 zo dňa 30. apríla 2020, ktoré boli pre predmetnú vec záväzné. Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že správca dane a žalovaný mali vykonať konfrontáciu medzi konateľom žalobkyne a pánom Fábom. Tento úkon však vykonaný nebol. Pokiaľ príslušné orgány a správny súd poukazujú na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4 To 77/2019-4875 zo dňa 18. septembra 2019, toto nemôže byť podľa sťažovateľky rozhodujúcim dôkazom. Netýka sa spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. a tak nemôže byť dôkazom, že táto spoločnosť deklarované práce nedodala. Trestná činnosť, ktorej sa týka, nesúvisí s dodaniami pre sťažovateľku.

obchodu. Týka sa navyše zdaňovacieho obdobia október 2007, pričom v tejto veci ide o október 2008. 59. Rovnako nesprávne právne posúdená bola aj otázka vykonania konfrontácie. Dotknuté trestné rozhodnutie na potrebe tohto úkonu podľa názoru sťažovateľky nič nemení. Výsluch zo dňa 10. júla 2019 nebol vykonaný ako konfrontácia, konateľ žalobkyne na ňu nebol predvolaný ako svedok, nebol poučený ako svedok a správne orgány a správny súd nezohľadnili ani samostatnú zápisnicu zo dňa 10. júla 2019, ktorá mala obsahovať vyjadrenie konateľa žalobkyne k predmetnej výpovedi pána Fábu.

61. Sťažovateľka opätovne uviedla, že výpovede pána Fábu boli rozporné, pričom z jeho poslednej výpovede dňa 10. júla 2019 vyplýva, že za spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. mohli konať iní ľudia, pričom on bol len formálnym konateľom. Túto skutočnosť však správne orgány nevyhodnotili, nevenovali sa jej a v tomto smere nevykonali ani dokazovanie. Sťažovateľka nebola oboznámená s dôkazmi vyplývajúcimi z trestného konania, listami

62. Sťažovateľka spochybňuje aj záver správneho súdu o význame účasti sťažovateľky na prerokovaní výsledkov dokazovania vykonaného vo vyrubovacom konaní. Žiadne zákonné ustanovenie neupravuje, že nevyslovenie nesúhlasu s navrhovaným termínom prerokovania je jeho určením či znamená súhlas. Konateľ žalobkyne sa náležite z tohto úkonu ospravedlnil z dôvodu vážneho zdravotného stavu a navrhol jeho odročenie. Jeho osobná účasť pritom mala byť podľa sťažovateľky nevyhnutná.

65. Po predložení veci kasačnému súdu bola vec sp. zn. 3 Sfk 59/2023 pridelená do senátu 3 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Katarína Benczová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Zuzana Šabová, PhD. Sudkyňa Mgr. Kristína Babiaková bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa § 27a písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal a rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

68. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou kasačný súd zdôrazňuje, že správcom dane a sťažovateľom deklarovaným dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov sťažovateľky so spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. bolo neunesenie dôkazného bremena sťažovateľkou vo vzťahu k preukázaniu identity dodávateľa/ov uskutočnených stavebných prác.

70. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie dáva kasačný súd do pozornosti, že členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré systematicky spochybňujú právo na odpočítanie DPH a princíp neutrality DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/ 19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 28).

Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).

74. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne.

75. Kasačný súd považuje za potrebné dodať, že materiálne podmienky priznania práva na odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým subjektom - odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového subjektu nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o spochybnení hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane.

76. Je potrebné dodať, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený“(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31. mája 2018, bod 77).

78. Na druhej strane však kasaný súd dáva do pozornosti, že správca dane a žalovaný vykonali rozsiahle dokazovanie, ktorým sťažovateľkou formálne deklarované skutočnosti relevantne spochybnili. Pochybnosti správcu dane a žalovaného sú pritom postavené najmä na (i) nevedomosti vtedajších konateľov spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. o deklarovaných obchodoch (pána Petra Maxa a pani Margity Maxovej), (ii) popretí konateľa spoločnosti FABER-PLUS s.r.o. (v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov pán Peter Fába), že on alebo jeho spoločnosť participovali na deklarovaných plneniach, (iii) nedostupnosti účtovníctva deklarovaného dodávateľa, (iv) nemožnosti preukázania reálneho uskutočnenia prác deklarovaným dodávateľom prostredníctvom stavbyvedúcich jednotlivých stavieb zodpovedajúcich za ich realizáciu. 79. Čo sa týka viacerých výpovedí pána Petra Fábu kasačný súd súhlasí so závermi správneho súdu ako aj žalovaného, že už jeho prvá výpoveď, ktorej sa dovoláva aj samotná sťažovateľka, bola nehodnoverná, nepreukazná a zakladala relevantné pochybnosti správcu dane.

právnických osôb). 80. Kasačný súd neopomína skutočnosť, že pán Peter Fába následne v konaní menil svoju výpoveď, dňa 24. septembra 2013 odmietol vypovedať (z dôvodu možného trestného stíhania voči jeho osobe), dňa 19. decembra 2013 bez prítomnosti sťažovateľky poprel svoju účasť na deklarovaných obchodoch aj pravosť podpisu na uzatvorených zmluvách a vystavených faktúrach (ako aj vystavenie faktúr), dňa 6. februára 2014 za prítomnosti sťažovateľky opätovne pán Fába odoprel výpoveď z dôvodu možného trestného stíhania, dňa 27. novembra 2014 za prítomnosti žalobkyne opätovne poprel vystavenie faktúr, ich podpísanie, nepoznal konateľa sťažovateľky a pod.

21 a 22). Rovnako však tiež uviedol, že prvá výpoveď pána Fábu sama o sebe nemôže byť ani dôkazom o splnení podmienok pre priznanie uplatneného práva na odpočítanie dane (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžfk 41/2017 zo dňa 30. apríla 2020, bod 8, tam citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 28/2017 zo dňa 9. októbra 2018, bod 22).

16 tohto rozsudku). Túto však nebolo možné vykonať z dôvodu nemožnosti zabezpečiť osobnú prítomnosť konateľa sťažovateľky (pre jeho zdravotný stav), a to napriek tomu, že mu určením termínu plánovanej konfrontácie správca dane opakovane vyhovel (určil termín podľa jeho požiadaviek). Nemožno preto vyčítať správcovi dane, že od plánovanej konfrontácie upustil alebo že by bol v danej veci nečinný.

Napriek tomu, že pán Fába bol konfrontovaný pri výsluchu prítomnosťou aj otázkami konateľa sťažovateľky, poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov, uviedol, že nepozná konateľa sťažovateľky (sediaceho vedľa neho), poprel uzatvorenie rámcovej zmluvy so sťažovateľkou či spoluprácu so sťažovateľkou. Nevedel uviesť, kto mal predmetné stavebné práce organizovať, kto ich vykonával, kto vystavoval súpis prác, kto vystavoval faktúry či ich poskytol sťažovateľke. Podstatné pre posúdenie relevantnosti tejto výpovede je tiež to, že výsluch bol časovo uskutočnený po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí správneho súdu (bod 4 tohto rozsudku) a zároveň potom, ako bol pán Fába odsúdený za daňovú trestnú činnosť, čo sám pri výsluchu uviedol (hoci neprávoplatne - z dôvodu podania odvolania prokurátorom).

85. Kasačný súd reflektuje a nespochybňuje skutočnosť, že výsluch pána Fábu zo dňa 10. júla 2019 nemal charakter konfrontácie. Na druhej strane však dáva do pozornosti, že Daňový poriadok dôkazný prostriedok konfrontácie nepozná a konfrontáciu nebolo možné vykonať práve z dôvodov na strane konateľa sťažovateľky. Čo sa týka výpovednej hodnoty výpovede pána Fábu zo dňa 10. júla 2019 ani podľa kasačného súdu nemožno pri nej vidieť zásadný rozdiel oproti prípadnej konfrontácií. Výsluch bol uskutočnený za prítomnosti konateľa sťažovateľky, ten mohol klásť svedkovi otázky, pričom otázky sťažovateľky žiadnym spôsobom nespochybnili výpoveď pána Fábu, jej kvalitu či konzistenciu.

nedôvodné. 86. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že z výpovede pána Fábu z 10. júla 2019 môže vyplývať, že spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. ovládali iné osoby, hoci on bol formálnym konateľom, toto tvrdenie pre vec nie je rozhodujúce. Je potrebné uviesť, že pán Fába vo svojej výpovedi hovoril o ženách, pričom konateľ sťažovateľky vo svojich výpovediach uvádzal, že za spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. rokoval s mužom. Uvedené preto nemôže zvrátiť záver kasačného súdu o posúdení daného výsluchu.

mája 2021). Rovnako kasačný súd vo svojej novšej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že od daňového subjektu (sťažovateľky) možno rozumne vyžadovať, aby si overil, že konal a koná s osobou oprávnenou konať v mene deklarovaného dodávateľa (ZNSS 63/2023).

88. Pokiaľ sťažovateľka akcentuje výpovede stavbyvedúcich X.. C. K. (zo dňa 13. novembra 2013 a 16. januára 2014), X.. Q. V. (zo dňa 13. novembra 2013), W. I.-O. (zo dňa 12. novembra 2013), O. I. (zo dňa 12. novembra 2013) a S. J. (zo dňa 25. septembra 2013), kasačný súd sa stotožňuje so správnym súdom, žalovaným a správcom dane v tom, že tieto nepreukazujú uskutočnenie stavebných prác deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o.

Títo svedkovia sa zhodli v zásade len na tom, že práce boli vykonané, nie však na tom, kto ich mal vykonať. Hodnotiac tieto výpovede, v zhode so správnym súdom, preto kasačný súd konštatuje, že tieto nie sú spôsobilé preukázať, že dodané stavebné práce uskutočnila spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o., resp. boli uskutočnené v jej mene. Práve naopak, vo vzájomnej spojitosti s výpoveďou pána Petra Fábu, ktorý poprel svoju účasť ako aj účasť spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o., ktorej bol konateľom v čase uskutočnenia plnení, na predmetných obchodoch (po odstránení pochybností o hodnovernosti tejto výpovede ďalšími úkonmi správcu dane), tieto výpovede podporujú pochybnosti zistené a pomenované správcom dane a žalovaným.

90. Zhrňujúc doteraz uvedené sa kasačný súd stotožňuje so správnym súdom a finančnými orgánmi v tom, že tieto dôvodne spochybnili splnenie materiálnej podmienky uplatneného práva na odpočítanie dane zo strany sťažovateľky, a to dodanie deklarovanej služby platiteľom

platiteľa dane. Kasačný súd považuje za potrebné zopakovať, že tak z jeho ustálenej rozhodovacej činnosti, ako aj z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že dôkazné bremeno na preukázaní predmetnej materiálnej podmienky práva na odpočítanie dane ťaží práve daňový subjekt. Nie je teda úlohou správcu dane a žalovaného, za predpokladu, že vykonaným dokazovaním vznesú dôvodné pochybnosti o splnení materiálnej podmienky uplatneného práva na odpočítanie dane, viesť aktivistické dokazovanie nad rámec dôkazných návrhov sťažovateľky a bez jej relevantnej súčinnosti s cieľom preukázať jej spochybnené formálne deklarácie. 91.

Z takejto povahy dôkazného bremena a dokazovania v daňovom konaní potom logicky vyplýva, že nejednoznačnosť, pochybnosť v dokazovaní - teda neschopnosť sťažovateľky bez odôvodnených pochybností preukázať splnenie podmienok daňového oprávnenia, ide v zásade na úkor daňového subjektu - sťažovateľky, nie na úkor správcu dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 71/2022 zo dňa 27. februára 2024, body 80 až 83). Práve tejto svojej povinnosti - vyvrátiť zistené a preukázané dôvodné pochybnosti o splnení podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane, sťažovateľka v predmetnej veci nedostála.

IV. 2. K namietanému odklonu od záväzného rozhodnutia kasačného súdu

IV. 3. K ďalším námietkam sťažovateľky

Nie je preto zrejmé, ako by mohlo predmetné rozhodnutie preukazovať, resp. spochybňovať splnenie materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane sťažovateľky z jej obchodov so spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. Na druhej strane však kasačný súd dáva do pozornosti, že rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. k. 4 To 77/2019-4875 zo dňa 18. septembra 2019 nebolo pre predmetnú vec rozhodujúce, rozhodnutia správcu dane a žalovaného na tomto rozhodnutí nestáli. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj argumentácia správneho a kasačného súdu, pre ktorú obsah predmetného rozhodnutia nebol žiadnym spôsobom určujúci či relevantný. Keďže nejde o pre vec podstatnú skutočnosť, prípadné vady pri hodnotení či vykonávaní rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č. k. 4 To 77/2019-4875 zo dňa 18. septembra 2019 ako dôkazu v daňovom konaní nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Z rovnakých dôvodov nemohli rozhodnutie kasačného súdu ovplyvniť ani námietky sťažovateľky proti listom NAKA ČVS: PPZ-590/NKA-FP-ST-2012 zo dňa 15. apríla 2014, zo dňa 9. decembra 2014.

vznesené správcom dane a žalovaným na základe autonómne vykonaného dokazovania. 98. Kasačný súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku sťažovateľky, podľa ktorej správca dane a žalovaný nezohľadnili vyjadrenie jej konateľa zo dňa 10. júla 2019. Kasačný súd dáva v tomto smere do pozornosti, že samotná sťažovateľka neuvádza, v čom malo byť toto vyjadrenie jej konateľa zásadné, čo podstatné a doteraz v konaní neuvedené konateľom sťažovateľky malo z predmetnej výpovede vyplývať. Podľa názoru kasačného súdu tak opäť nejde o rozhodujúcu skutočnosť, pričom všetky podstatné námietky a tvrdenia sťažovateľky boli správcom dane, žalovaným, správnym súdom ako aj kasačným súdom reflektované a zodpovedané.

Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

V liste bolo tiež odcitované ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku a sťažovateľka tak bola oboznámená s povinnosťou ustanoviť si zástupcu, ak sa nebude môcť zúčastniť prerokovania. Tento list bol sťažovateľke doručený 13. novembra 2020. Sťažovateľka a ani jej splnomocnený zástupca nenavrhli žiadny iný termín prerokovania. Až dňa 7. decembra 2020 telefonicky kontaktoval splnomocnený zástupca sťažovateľky správcu dane s tým, že z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti (bez bližšieho odôvodnenia) sa nebude môcť prerokovania zúčastniť.

102. Vyhodnocujúc predmetný postup správcu dane kasačný súd konštatuje, že správca dane určil termín prerokovania na 9. decembra 2020, pričom sťažovateľka tento termín nenamietala. Krátko pred termínom uskutočnenia prerokovania sa konateľ sťažovateľky z tohto prerokovania ospravedlnil, pričom v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku mu vznikla povinnosť ustanoviť si na prerokovanie splnomocneného zástupcu. Kasačný súd tiež konštatuje, že hoci mala sťažovateľka ustanoveného splnomocneného zástupcu, tento sa na prerokovanie nedostavil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil telefonicky z dôvodu pracovnej

To však nič nemení na jeho povinnosti podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Kasačný súd tiež dáva do pozornosti, že v liste zo dňa 9. novembra 2020 správca dane oboznámil sťažovateľku so zisteniami, oznámil písomne sťažovateľke podstatné skutočnosti, ktoré s ňou majú byť prerokované.

S ohľadom na vyššie uvedené, keď (i) správca dane riadne určil termín prerokovania, ktorý sťažovateľka nenamietala, (ii) nevyhnutnosť osobnej prítomnosti konateľa sťažovateľky pri prerokovaní z administratívneho spisu nevplývala a sťažovateľka ju neodôvodnila, (iii) vznikla povinnosť sťažovateľky podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku ustanoviť zástupcu, ktorý sa zúčastní prerokovania, (iv) zástupca sťažovateľky sa ospravedlnil krátko pred uskutočnením procesného úkonu, len telefonicky, bez preukázania prekážky, pre ktorú sa nemohol zúčastniť prerokovania, bol správny a zákonný postup správcu dane, ktorý nenariadil iný termín prerokovania podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku a o skutočnosti, že sa sťažovateľka a ani jej splnomocnený zástupcu nezúčastnili prerokovania spísal len úradný záznam podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku.

Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že si je vedomý existencie rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sfk 10/2023 zo dňa 24. mája 2023, ktorým tento v inej veci sťažovateľky zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. A to práve s odkazom na predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 28/2017 zo dňa 9. októbra 2018, sp. zn. 8 Sžfk 5/2016 zo dňa 25. októbra 2018 a sp. zn. 2 Sžfk 41/2017 zo dňa 30. apríla 2020.

106. V tu prejednávanej veci mal kasačný súd naopak za preukázané, že správca dane vykonal potrebné úkony (body 7 až 16 tohto rozsudku), ktorých výsledky hodnotil samostatne ako aj s výsledkami prechádzajúceho konania a odstránil tak vady, pre ktoré došlo k zrušeniu jeho predchádzajúcich rozhodnutí. Úkony správcu dane a ich výsledky kasačný súd podrobne preskúmal a odôvodnil v bodoch 77 a 92 tohto rozsudku. Vzhľadom na to, že oproti rozhodnutiu sp. zn. 4 Sfk 10/2023 zo dňa 24. mája 2023 kasačný súd vyhodnotil tu posudzovanú vec ako skutkovo odlišnú (vykonané ďalšie procesné úkony správcu dane s novými zisteniami), neaktivoval inštitút veľkého senátu (§ 22 ods. 2 SSP).