3Sfk/60/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:6021200453.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 76S/85/2021
- IČS
- 6021200453
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobkyne: COON spol. s r. o., so sídlom Závodská 46, 010 01 Žilina, IČO: 36372072, právne zastúpená advokátkou: JUDr. Petronela Toporcer Zavacká, LL. M., so sídlom Nám. Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101693171/2021, č. 101691420/2021, č. 101692167/2021, č. 101692531/2021, č. 101692833/2021, č. 101693027/2021, č. 101693349/ 2021 a č. 101691605/2021 všetky zo dňa 9. septembra 2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 76 S 85/2021-98 zo dňa 7. decembra 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobkyne opätovnú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až august 2017, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101562851/2020 zo dňa 12. októbra 2020 (ďalej len „protokol“).
2. Na podklade protokolu a výsledkov vyrubovacieho konania správca dane vydal rozhodnutia č. 100918803/2021 zo dňa 27. mája 2021 (január 2017), č. 100918697/2021 zo dňa 27. mája 2021 (február 2017), č. 100918580/2021 zo dňa 27. mája 2021 (marec 2017), č. 100918357/2021 zo dňa 27. mája 2021 (apríl 2017), č. 100917953/2021 zo dňa 27. mája 2021 (máj 2017), č. 100918235/2021 zo dňa 27. mája 2021 (jún 2017), č. 100918124/2021 zo dňa 27. mája 2021 (júl 2017) a č. 100918005/2021 zo dňa 27. mája 2021 (august 2017), ktorými vyrubil žalobkyni rozdiely dane v sumách 157.965,66 € (január 2017), 468.492,02 € (február 2017), 552.209,58 € (marec 2017), 545.605,77 € (apríl 2017), 598.652,97 € (máj 2017), 551.195,64 € (jún 2017), 462.843,04 € (júl 2017) a 500.062,98 (august 2017). 3. Žalovaný obdobnými rozhodnutiami č. 101693171/2021 zo dňa 9. septembra 2021 (január 2017), č. 101692833/2021 zo dňa 9. septembra 2021 (február 2017), č. 101693027/2021 zo
dňa 9. septembra 2021 (marec 2017), č. 101691420/2021 zo dňa 9. septembra 2021 (apríl 2017), č. 101692167/2021 zo dňa 9. septembra 2021 (máj 2017), č. 101693349/2021 zo dňa 9. septembra 2021 (jún 2017), č. 101692531/2021 zo dňa 9. septembra 2021 (júl 2017) a č. 101691605/2021 zo dňa 9. septembra 2021 (august 2017) potvrdil prvostupňové rozhodnutia
správcu dane. 4. Vo svojich rozhodnutiach žalovaný uviedol, že žalobkyňa si v sporných zdaňovacích obdobiach uplatnila odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti BaF TRADING, s.r.o. za nákup pohonných hmôt. Tento tovar bol fakturovaný v niekoľkých obchodných reťazcoch - OMV Slovensko s.r.o. - TRANSOIL s.r.o./TRANSOIL PLUS s.r.o./SORTIE s.r.o./L-Air SK s.r.o. - GAT CORPORATION s.r.o./PETROL EXPORT s.r.o./K2-trading, s.r.o. - BaF TRADING s.r.o.
- žalobkyňa. 5. Správca dane (v prvostupňových rozhodnutiach) a žalovaný na základe vykonaného dokazovania (najmä z predložených CMR, výpovedí konateľa a splnomocnenej zástupkyne žalobkyne, odpovedí Colného úradu Bratislava a ďalších podkladov) zistil, že v sporných reťazcoch získaval tovar - pohonné hmoty OMV Slovensko s.r.o. od OMV Rakúsko a následne ich predával ďalším odberateľom až po spoločnosť BaF TRADING s.r.o., resp. žalobkyňu. Tieto obchody však neboli spojené s prepravou, pohonné hmoty sa nachádzali stále v sklade spoločnosti OMV Rakúsko v Lobau. Z tohto skladu boli tovary prepravené až žalobkyňou, jej vozidlami, a to buď na jej odberné miesta alebo jej klientom. Po objednaní pohonných látok od spoločnosti BaF TRADING s.r.o. boli zo strany dodávateľa žalobkyni poskytnuté ID- kódy, ktoré žalobkyňa poskytla svojmu šoférovi a umožňovali mu načerpať pohonné hmoty v skladoch v Rakúsku (v Lobau). Tovar nebol prepravovaný dvojfázovo - k hranici a následne preložený a prepravený žalobkyňou (ako deklarovala žalobkyňa), ale išlo len o jednu prepravu
(rozdelenie prepráv v zmluvách o preprave vnímal žalovaný ako účelové). Na vystavených dokladoch CMR nebola ako príjemca tovaru uvedená spoločnosť BaF TRADING s.r.o., ale len žalobkyňa, pričom žalobkyňa bola uvedená aj ako prepravca. Počas prepravy nebola vykonaná žiadna zastávka alebo prekládka. Porovnaním žalobkyňou predložených zmlúv s predloženými CMR žalovaný konštatoval, že tieto sú v rozpore.
6. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu správca dane a žalovaný uzavreli, že reťazové obchody medzi viacerými spoločnosťami v tejto veci boli spojené len s jednou prepravou - jedným pohybom tovaru od prvého dodávateľa (OMV Slovensko s.r.o.) priamo k poslednému odberateľovi - žalobkyni. Ako aj vyplýva z predložených CMR, uskutočnenie prepravy bolo bez zastávok a prekládok, išlo o priame dodanie zo skladov rafinérie v Lobau (Rakúsko) na územie Slovenskej republiky (tuzemsko). S odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci EMAG C-245/04 a EUROTYRE C-430/09 žalovaný zopakoval názor správcu dane, že dve po sebe idúce dodávky zakladajúce jediný pohyb tovaru musia byť považované za časovo po sebe nasledujúce, pričom sprostredkujúci nadobúdateľ môže previesť na druhého nadobúdateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník len vtedy, ak ho predtým sám získal od prvého predávajúceho. V predmetnej veci preto ide o reťazový obchod s jedným pohybom tovaru v rámci Európskej únie od prvého dodávateľa poslednému odberateľovi.
Správca dane preto posudzoval, kedy došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na žalobkyňu. Za predpokladu, že by k tomu došlo skôr ako k preprave medzi členskými štátmi Európskej únie, nemožno o takejto preprave hovoriť v súvislosti s prvým dodaním uskutočneným v prospech prvého nadobúdateľa.
7. S odkazom na § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov (ďalej len „zákon o DPH“) žalovaný a správca dane uviedli, že ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie/preprava tovaru osobe určenia začína, miestom dodania tovaru. Podľa ich názoru žalobkyňa nenadobudla tovar na území Slovenskej republiky, ale na území Rakúska a prepravila ho vlastnými vozidlami do svojich čerpacích staníc v tuzemsku alebo k svojím odberateľom. Tomu podľa žalovaného svedčí skutočnosť, že žalobkyňa od spoločnosti BaF TRADING s.r.o. prijala ID-kódy, ktoré jej umožnili načerpať pohonné hmoty priamo v sklade v Rakúsku (Lobau) a prepraviť ich vlastnými vozidlami žalobkyni a jej odberateľom na území Slovenskej republiky. Nešlo o prevzatie tovaru žalobkyňou ako prepravcom v Rakúsku (na základe prepravnej zmluvy so spoločnosťou BaF TRADING s.r.o.), ale tovar prevzala žalobkyňa ako nadobúdateľ, keďže od počiatku vedela, že ho neprepravuje pre svojho dodávateľa, ale pre vlastnú potrebu.
Jediná preprava tovaru teda bola pripísaná dodávke medzi spoločnosťou BaF TRADING s.r.o. a žalobkyňou, ktorá mohla byť oslobodená od dane, avšak k dodaniu tovaru došlo v Rakúsku. Ostatné predchádzajúce dodania v popísanom reťazci nie sú dodania s prepravou v rámci Európskej únie a nie sú oslobodené od dane, ich miesto dodania je v Rakúsku. Súčasne, keďže preprava bola realizovaná žalobkyňou a pre žalobkyňu, muselo byť právo nakladať s tovarom ako vlastník, prevedené na žalobkyňu ešte pred začatím prepravy.
8. Správca dane a žalovaný prihliadali aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-401/18 vo veci Herst s.r.o., podľa ktorého zdaniteľná osoba, ktorá uskutoční jedinú prepravu v rámci Európskej únie s úmyslom nadobudnúť tovar pre vlastné podnikanie, nadobúda právo nakladať s uvedeným tovarom ako vlastník, ak je splnená podmienka, že má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie tovaru - najmä možnosť/rozhodnutie predať ho. Žalovaný dodal, že ak bol tovar v čase dodania v Rakúsku, spoločnosť BaF TRADING s.r.o. tým, že žalobkyni zaslala sms-kou alebo e-mailom ID-kódy (odberové kódy) a následne boli zaslané plniace listy o načerpaní pohonných hmôt do cisterny v Rakúsku, umožnila žalobkyni v Rakúsku nakladať s tovarom ako vlastník. 9. Čl. VI. a bod 4 Rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou BaF TRADING s.r.o. a žalobkyňou, v zmysle ktorého sa BaF TRADING s.r.o. mala zaviazať zabezpečiť prepravu tovaru z mesta Lobau po miesto prevzatia na Slovensku tak, že prepravu objedná u kupujúceho (žalobkyne) a ten následne prepravu prefakturuje spolu so zistením, že tovar sa nachádzal v
čase prepravy v Rakúsku, spochybňujú skutočnosť, že spoločnosť BaF TRADING, s.r.o. mala nadobudnúť od svojich dodávateľov tovar v tuzemsku. Obe spoločnosti medzi sebou pritom uzatvorili aj zmluvu o zabezpečení prepravy. 10.
Správca dane a žalovaný uzavreli, že žalobkyňa nadobudla fakturovaný tovar, no získala ho predtým, ako začala s fyzickou prepravou tovaru z Rakúska. Spoločnosti BaF TRADING s.r.o. tak nevznikla daňová povinnosť na území Slovenskej republiky (§ 19 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov), a preto si žalobkyňa ani takúto daňovú povinnosť nemohla odpočítať v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov.
Inými slovami, žalobkyňa si nemohla uplatniť odpočítanie dane na základe faktúr, ktoré neboli faktúrami za uskutočnenie dodávky tovaru v tuzemsku. Spoločnosti BaF TRADING s.r.o. vznikla daňová povinnosť len z titulu uvedenia dane na faktúre podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH v znení účinnom v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Daň, ktorá je splatná iba z titulu uvedenia na faktúre nezakladá právo na odpočítanie dane (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-342/87, Genius Holding).
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
11. Proti rozhodnutiam žalovaného podala žalobkyňa obdobné správne žaloby na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) a žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutia žalovaného. 12. Žalobkyňa vo svojich správnych žalobách v stručnosti zhrnula skutkový stav a namietala nesprávne právne posúdenie veci. Argumentácia žalobkyne v podstatnej časti spočívala v citáciách rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-414/17 (AREX CZ a.s.), C-401/18 (Herst s.r.o.), C-386/16 (Toridas), C-587/10 (Vogtländische Stra?en-, Tief- und Rohrleitungsbau GmbH Rodewisch), C-95/07 a C-96/07(Ecotrade SpA). K týmto citáciám žalobkyňa doplnila, že v zmysle čl. VI. bod 4 Rámcovej zmluvy medzi dodávateľom a žalobkyňou bolo prvé dodanie uskutočnené medzi predávajúcim, spoločnosťou OMV Slovensko s.r.o. a dodávateľom žalobkyne. Následne jeho predaj žalobkyni už nebol oslobodený od dane (bod 22 správnych žalôb). Nadobudnutie vlastníctva k prevádzanému tovaru na základe rámcovej zmluvy bolo až na území Slovenskej republiky, čomu malo svedčiť aj vystavenie faktúry vždy až po dodaní pohonných hmôt, nikdy nie pred tým (bod 28 správnych žalôb). 13. Správnym žalobám boli na správnom súde pridelené sp. zn. 76 S 85/2021, 76 S 86/2021, 76 S 87/2021, 76 S 88/2021, 74 S 55/2021, 74 S 56/2021, 74 S 57/2021 a 74 S 58/2021, pričom tieto správny súd uznesením č. k. 76 85/2021-62 zo dňa 8. februára 2022 spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 76 S 85/2021. 14. Správny súd rozsudkom č. k. 76 S 85/2021-98 zo dňa 7. decembra 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správne žaloby žalobkyne zamietol. 15. Správny súd poukázal na to, že podstatná časť správnych žalôb je tvorená citáciami judikatúry Súdneho dvora Európskej únie bez nadväzujúcej skutkovej a právnej argumentácie, v čom by prvostupňové rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného mali byť v rozpore s touto judikatúrou. Išlo pritom o rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, z ktorých vychádzali aj správne orgány. Takéto námietky podľa názoru správneho súdu nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť napádaných rozhodnutí. Správny súd tiež zdôraznil, že pri správnej žalobe, o akú ide aj v predmetnej veci, nie je oprávnený nahrádzať úlohu žalobkyne, rozširovať a konkretizovať jej námietky či vyhľadávať nezákonnosť nad rozsah žalobných námietok. Pokiaľ žalobkyňa v bodoch 22 a 28 správnych žalôb poukázala na rámcovú zmluvu uzavretú medzi ňou a spoločnosťou BaF TRADING, s.r.o., táto nespochybňuje závery správcu dane a žalovaného. Žalobkyňa nereagovala na obšírnu argumentáciu žalovaného, ktorý vyhodnotil nielen uzatvorenú zmluvu, ale aj všetky ďalšie predložené a získané dôkazy vo vzájomnom kontexte. 16. Správny súd sa vyjadril aj k podstate predmetnej veci (bod 92 napadnutého rozsudku).
Dal do pozornosti, že žalovaný a správca dane zistili pri deklarovanej dodávke pohonných hmôt, že išlo o dodanie toho istého tovaru v rámci reťazca spoločností s jednou prepravou. Preprava bola fyzicky realizovaná zo skladov rafinérie v Lobau v Rakúsku na Slovensko. Správca dane a žalovaný pritom spochybnili, že reálne miesto dodania tovaru žalobkyni bolo na území Slovenskej republiky, resp. dospeli k záveru, že toto miesto dodania bolo v Rakúsku. Tento záver finančné orgány nepostavili len na vyhodnotení predložených zmlúv, ale aj vyhodnotením ďalších dôkazov - okrem iného CMR dokladov, faktúr za prepravu a pod. K zmluve o zabezpečení prepravy medzi žalobkyňou a spoločnosťou BaF TRADING s.r.o. (poverenie žalobkyne prepravou), ako aj k rámcovej zmluve uviedol, že tieto nie sú rozhodujúce a nemajú oporu v reálnom priebehu obchodu. Pokiaľ spoločnosť BaF TRADING, s.r.o. predávala žalobkyni tovar nachádzajúci sa v Rakúsku a žalobkyňa musela vykonať prepravu zo skladov v Rakúsku, nemožno konštatovať, že spoločnosť BaF TRADING, s.r.o. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník na území Slovenskej republiky. Bolo tiež preukázané, že spoločnosť BaF TRADING, s.r.o. zaslala SMS-kou, prípadne e-mailom žalobkyni ID-kódy, ktoré slúžili žalobkyni na prevzatie tovaru v Rakúsku a následne žalobkyňa doručovala spoločnosti BaF TRADING, s.r.o. plniace listy o načerpaní pohonných hmôt do cisterny v Rakúsku. Na predložených CMR dokladoch nebola spoločnosť BaF TRADING, s.r.o. uvedená ako príjemca tovaru. Podľa predložených CMR nedošlo ani k žiadnej prekládke tovaru na hraniciach Slovenskej republiky a pod. Voči týmto, pre žalovaného a správcu dane rozhodujúcim zisteniam, nevzniesla žalobkyňa v podanej správnej žalobe žiadne námietky. Správny súd z obsahu administratívneho spisu ani nezistil, že by takéto vyhodnotenie vykonaného dokazovania zo strany správnych orgánov nezodpovedalo predložených a obstaraným dôkazom.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
17. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd mal nesprávnym procesným postupom porušiť jej procesné práva v miere zasahujúcej do práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadala zmeniť napadnutý rozsudok tak, že budú zrušené rozhodnutia žalovaného a prvostupňové rozhodnutia a veci budú vrátené správcovi dane na ďalšie konanie, alternatívne žiadala zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 18. Sťažovateľka namietala, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spočíva v podstatnom len na konštatovaní všeobecnosti podaných správnych žalôb. Napriek meritórnej forme rozhodnutia - zamietavému rozsudku, sa správny súd podľa názoru sťažovateľky nezaoberal jej meritórnymi žalobnými námietkami. Poukázala najmä na bod 22 správnych žalôb, v ktorom vidí s odkazom na rámcovú zmluvu brojenie proti právnemu názoru žalovaného, že dodávka medzi sťažovateľkou a spoločnosťou BaF TRADING, s.r.o. bola intrakomunitárnym dodaním, čo vylučuje jej nárok na odpočítanie dane. Tento záver sťažovateľka podporila citáciami rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie. 19. Obdobne mala žalobkyňa postupovať aj v bode 28 správnych žalôb, kde spochybnila podstatnú otázku - kedy sťažovateľka nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník. Žalovaný pritom zastáva názor, že k tomu došlo v Rakúsku, pričom sťažovateľka s odkazom na uzatvorenú zmluvu dôvodí, že k tomu došlo v tuzemsku. V bode 32 správnych žalôb sťažovateľka poukazuje zase na korektív v rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie, kedy určité formálne nedostatky možno odpustiť, pričom nezbavujú daňový subjekt práva na odpočítanie dane.
20. Na tieto žalobné body sťažovateľka nadväzovala vo svojich replikách a správnemu súdu nič nebránilo, aby sa s týmito dostatočne jasnými a určitými žalobnými námietkami zaoberal. 21. Zmätočnosť postupu správneho súdu videla sťažovateľka tiež v tom, že hoci považoval žalobné body sťažovateľky za nejasné, z dôvodu čoho bol nejasný aj predmet samotného súdneho prieskumu, nepostupoval zákonom predpokladaným spôsobom a nevyzval ju na odstránenie týchto vád správnej žaloby (§ 59 SSP). Ak by boli správne žaloby takýmto spôsobom vadné, správny súd nemohol pristúpiť k ich meritórnemu prejednaniu. 22. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj žalovaný, ktorý uviedol, že so všetkými námietkami sťažovateľky sa vysporiadal v odôvodnení svojich rozhodnutí, na ktoré odkázal. Stotožnil sa tiež s postupom správneho súdu a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. 23. Po predložení veci kasačnému súdu bola vec sp. zn. 3 Sfk 60/2023 pridelená do senátu 3 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Katarína Benczová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Zuzana Šabová, PhD. Mgr. Kristína Babiaková bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa § 27a písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal a rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.
IV. Posúdenie kasačného súdu
24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
25. Podľa § 59 ods. 1 SSP ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.
26. Podľa § 59 ods. 3 SSP ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 27. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou dáva kasačný súd v prvom rade do pozornosti podstatu predmetného prípadu. Tou je, že správca dane a žalovaný na základe podstatných skutkových zistení, že (i) sťažovateľka deklarovala vnútroštátne dodanie tovaru - pohonných hmôt v rámci obchodného reťazca, ktorého sa zúčastnilo viacero spoločností, (ii) nakúpený tovar fakticky prepravovala len sťažovateľka, a to z Rakúska, zo skladu prvotného subdodávateľa, k sebe, resp. k svojím odberateľom, (iii) s vedomím, že prepravuje tovar pre seba, (iv) pred uskutočnením prepravy získala ako konečný odberateľ aj ID-kódy na načerpávanie pohonných hmôt v sklade v Rakúsku, (v) na vystavených CMR bola ako príjemca tovaru označená len sťažovateľka (nie jej dodávateľ), (vi) pričom podľa vystavených CMR preprava prebiehala bez prekládky či iného prerušenia, dospeli k názoru, že sťažovateľka
nadobudla tovar v Rakúsku (miesto dodania bolo v zahraničí), bola jej pripísaná aj preprava tovaru, a preto si v predmetnej veci nemohla uplatniť odpočítanie dane pri vnútroštátnych dodaniach (podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH v znení účinnom v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov). Preto správca dane a žalovaný skonštatovali, že deklarácie sťažovateľky obsiahnuté v predložených zmluvách (či už rámcovej zmluve alebo v zmluve o zabezpečení prepravy) nekorešpodnujú so skutočným priebehom obchodu a na tieto ani neprihliadali.
28. Proti týmto záverom namietala sťažovateľka v podaných správnych žalobách v podstatnom tvrdeniami, že (i) podľa rámcovej zmluvy, ktorú uzatvorila so svojím dodávateľom - spoločnosťou BaF TRADING, s.r.o., došlo k intrakomunitárnemu dodaniu už v prípade dodávky zo strany OMV Slovensko s.r.o. pre jej dodávateľa a (ii) podľa predmetnej zmluvy sťažovateľka nadobudla tovar - pohonné hmoty až na území Slovenskej republiky od spoločnosti BaF TRADING, s.r.o., a preto si mohla aj uplatniť odpočítanie od dane.
Jej správne žaloby pritom obsahovali rozsiahle citácie rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, s ktorými pracovali aj správne orgány a ktoré pre argumentáciu sťažovateľky spočívajúcu v tom, že rozhodujúcou okolnosťou pre posúdenie jej nároku na odpočítanie dane má byť uzatvorená rámcová zmluva a nie z jej strany nesporné správnymi orgánmi zistené skutkové okolnosti, nemali žiadnu oporu či význam. Takéto závery v nich obsiahnuté totiž nie sú.
29. Kasačný súd preto konštatuje, že v správnych žalobách sťažovateľky boli jednak obsiahnuté jasné, určité a zrozumiteľné žalobné body zhrnuté kasačným súdom, pričom zároveň súhlasí aj s názorom správneho súdu, že žaloby obsahovali aj všeobecné a rozsiahle citácie rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, ktoré argumentáciu sťažovateľky žiadnym spôsobom nepodporovali a nespochybňovali ani závery správnych orgánov z nich
vychádzajúce. Takto formulované žaloby ani podľa názoru kasačného súdu nevykazovali vady podania v časti absencie jeho podstatných náležitostí podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP či vady nezrozumiteľnosti a neúplnosti podania podľa § 57 SSP. Správny súd preto nebol v predmetnej veci povinný a ani oprávnený využiť režim odstraňovania vád podania podľa § 59 ods. 1 a nasl. SSP.
Kasačný súd preto nezistil porušenie procesných ustanovení v predmetnej veci, keď správny súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu podaných správnych žalôb a o týchto rozhodol zamietavým rozsudkom. 30. Pre úplnosť v tejto súvislosti musí kasačný súd konštatovať, že správny súd je v správnom súdnictve viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby tak, ako ich sťažovateľka v správnych žalobách vymedzila (§ 134 ods. 1 SSP). Nie je úlohou správneho súdu dopĺňať argumentáciu žalobcu či vyhľadávať dôvody nezákonnosti rozhodnutí správnych orgánov nad rámec argumentácie obsiahnutej v správnych žalobách. Účelom výzvy podľa § 59 ods. 1 a nasl.
SSP je odstraňovať také vady meritórnych podaní (vrátane správnych žalôb), ktoré znemožňujú ich prejednanie pre nedostatočnú zrejmosť, nezrozumiteľnosť či neúplnosť - teda pre také vady, ktoré bránia náležitému pochopeniu toho, čo žalobca požaduje preskúmať a čo svojím podaním chce docieliť. Výzva na odstránenie vád podania podľa § 59 ods. 1 v spojení s § 182 ods. 1 SSP však neslúži na to, aby správny súd opravoval, resp. usmerňoval žalobcu v tom smere, aby opravil svoj predmet konania (rozsah a žalobné dôvody), teda opravoval ich vecnú (ne)správnosť. Takýto postup, ktorého sa podanou kasačnou sťažnosťou de facto domáha sťažovateľka, by bol porušením predmetných ustanovení, ich významu ako aj princípu rovnosti účastníkov správneho súdneho konania (§ 5 ods. 9 SSP).
31. Pokiaľ sťažovateľka ďalej namieta, že správny súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s jej žalobnými bodmi - námietkami, i keď boli dostatočne určité, ani s týmto názorom sa kasačný súd nestotožnil.
32. Správny súd v bodoch 88 až 91 napadnutého rozsudku poukazoval na všeobecnosť argumentácie sťažovateľky vo vzťahu k citovaným rozhodnutiam Súdneho dvora Európskej únie a absenciu skutkovej a právnej argumentácie sťažovateľky v tom smere, ako majú tieto rozhodnutia spochybňovať závery správcu dane a žalovaného. Túto argumentáciu správneho
súdu však kasačný súd, po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom, osobitne s obsahom správnych žalôb podaných sťažovateľkou a s odôvodnením napadnutého rozsudku, nevníma ako vyčítanie vád správnej žaloby. Ide o pomenovanie jednoduchej skutočnosti, že argumentácia sťažovateľky ňou označenými rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie, z ktorých vychádzali aj správne orgány, nie je dôvodná - nepredstavuje oporu pre argumentáciu sťažovateľky v tom smere, že v predmetnej veci by mala byť rozhodujúca rámcová zmluva, ktorú uzavrela so spoločnosťou BaF TRADING, s.r.o., ak správne orgány zistili, že v skutočnosti (materiálne) prebiehal obchodný vzťah sťažovateľky a jej obchodných partnerov
inak. Poukazovanie na všeobecné závery Súdneho dvora Európskej únie v jednotlivých rozhodnutiach, keď v nich nie sú uvádzané závery, ktorých sa sťažovateľka meritórne dovoláva, osobitne bez akejkoľvek ďalšej argumentácie či vysvetlenia sťažovateľky, tak naozaj nemôže aktivovať povinnosť správneho súdu nad rámec podaných správnych žalôb abstraktne preskúmavať správnosť postupov orgánov verejnej správy s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie en block.
33. Túto skutočnosť na druhej strane nemožno chápať tak, že by správny súd v predmetnej veci rezignoval aj na posúdenie podstatnej námietky sťažovateľky, ktorú kasačný súd uviedol v bode 28 tohto rozsudku. S touto námietkou sa správny súd vysporiadal v bode 92 napadnutého rozsudku, keď zopakoval skutkové zistenia správcu dane a žalovaného (bod 27 a 16 tohto rozsudku), ktoré ho podľa názoru správneho súdu viedli k legitímnemu záveru, že rámcová zmluva predstavuje v tomto smere len účelovú deklaráciu, nereflektujúcu skutočný priebeh obchodných vzťahov sťažovateľky, a preto na ňu príslušné správne orgány neprihliadali a ani neboli povinné prihliadať. Správny súd sa pritom v plnom rozsahu stotožnil so zisteniami správnych orgánov, skonštatoval ich správnosť ako aj to, že sťažovateľka podstatu skutkových zistení správnych orgánov nespochybnila. Podľa kasačného súdu sa tak správny súd aj riadne vysporiadal s meritórnou námietkou sťažovateľky, a to v rámcoch jej žalobnej argumentácie.
34. Kasačný súd pre úplnosť dodáva, že také obchody, aké realizovala sťažovateľka, za obdobného stavu skutkových zistení a obdobnej formulácie uzatvorených zmlúv, už boli predmetom posudzovania aj zo strany kasačného súdu. Ten vo svojej ustálenej rozhodovacej
činnosti k predmetnému uviedol (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 47/2021 zo dňa 28. septembra 2023, publikované v Zbierke pod poradovým číslom ZNSS 66/2024):
I. Pojem „prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník“ podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty je autonómnym pojmom práva EÚ, ktorý nemusí byť totožný s prevodom právneho vlastníctva podľa ustanovení vnútroštátneho práva, ale znamená prevod práva nakladať s tovarom na nadobúdateľa tak, akoby bol tento vlastníkom. Podstatné je, či na nadobúdateľa prechádza právo prijímať rozhodnutia ovplyvňujúce právne postavenie tovaru, najmä rozhodnutie predať ho.
II. Pri určovaní momentu a miesta dodania tovaru, teda prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, nie je správca dane viazaný zmluvnými dojednaniami účastníkov zdaniteľného obchodu uzatvorenými podľa súkromnoprávnej zákonnej úpravy, ak z vykonaného dokazovania vyplynie, že tieto zmluvné dojednania nekorešpondujú s faktickými okolnosťami zdaniteľného obchodu, teda s obchodnou a hospodárskou realitou.
III. Pokiaľ daňový subjekt už momentom prevzatia tovaru na prepravu v inom členskom štáte rozhodoval o právnom osude tovaru tým, že ho priamo bez akejkoľvek zastávky dodával na miesta, ktoré sám určil a od počiatku prepravy, ktorú organizoval a vykonával vlastnými prostriedkami, rozhodoval kedy, odkiaľ, ako a kam bude tovar prepravený, pričom tovar nadobudol a prepravil do tuzemska za účelom výkonu vlastnej ekonomickej činnosti, fakticky tak s tovarom od počiatku nakladal ako vlastník a miesto dodania tovaru treba určiť v tomto inom členskom štáte, hoci podľa zmluvných ustanovení kúpnych a prepravných zmlúv uzavretých medzi daňovým subjektom a deklarovanými dodávateľmi malo byť miesto dodania tovaru až v tuzemsku.
35. V odôvodnení citovaného rozhodnutia kasačný súd doplnil: 38. Ako nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd i tú námietku sťažovateľa, ktorou správnemu súdu vytkol, že sa nevysporiadal so závermi uvedenými v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/90/2015 zo dňa 24.01.2017. V bode 35 odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd uviedol dôvody, pre ktoré uvedené rozhodnutie nie je možné na daný prípad
aplikovať. Kasačný súd dopĺňa, že pokiaľ Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Sžf/90/2015 vyslovil právny záver, že „výklad pojmu dodanie tovaru (resp. dodanie služby) objasneného v ustanovení § 8 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. prostredníctvom uskutočnenia prevodu práva nakladať v preskúmavanej veci s .
. . tovarom ako vlastník je možné uskutočniť iba s akceptovaním konkrétnych skutočností dohodnutých medzi zmluvnými stranami zdaniteľného obchodu.“, je potrebné doplniť, že formálne vyjadrenú dohodu zmluvných strán zdaniteľného obchodu je možné akceptovať len vtedy, ak táto odráža ekonomickú realitu. Kasačný súd teda súhlasí s názorom sťažovateľa, že zmluvne prejavenú vôľu účastníkov zdaniteľného obchodu je zo strany správcu dane potrebné skúmať (ako vyplýva aj zo záverov citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR), avšak ide len o jeden z dôkazov, na ktoré správca dane prihliada pri právnom hodnotení momentu a miesta dodania tovaru.
Pokiaľ správca dane identifikuje rozpor medzi formálne vyjadrenou zmluvnou vôľou a ekonomickou realitou, resp. objektívnym chovaním účastníkov transakcie, tento je potrebné vyriešiť použitím zásady uprednostnenia obsahu nad formou právneho úkonu, ktorá je jasne vyjadrená v § 3 ods. 6 Daňového poriadku ako jedna zo základných zásad správy daní („substance over form“). Okrem toho obsah pojmov „dodanie tovaru“ a „prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník“ záväzne determinuje aj konštantná judikatúra Súdneho dvora EÚ (viď bod 0 odôvodnenia tohto rozsudku) tak že tieto pojmy sú naviazané na prechod ekonomického a nie nevyhnutne právneho vlastníctva, a tiež tak, že pri ustaľovaní týchto pojmov v konkrétnej veci je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti transakcie. Preto moment a miesto dodania tovaru rozhodne nemožno určiť výlučne iba na základe formálnej dohody zmluvných strán zdaniteľného obchodu vyjadrenej v písomnej zmluve uzatvorenej podľa vnútroštátnych súkromnoprávnych kódexov.
36. Kasačný súd konštatuje, že závery ustálenej rozhodovacej činnosti potvrdzujú meritórne závery správneho súdu uvedené v bode 92 napadnutého rozsudku. Keďže tieto právne názory správneho súdu sťažovateľka v kasačnej sťažnosti ani nenamietala (nenamietala nesprávne právne posúdenie veci), kasačný súd, súc viazaný podanou kasačnou sťažnosťou, jej rozsahom a dôvodmi (§ 453 ods. 1 a 2 SSP), sa preskúmaniu ich správnosti ani nemohol venovať.
37. S ohľadom na doteraz uvedené, kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky, keďže v predmetnej veci neboli dané dôvody pre uplatnenie procesného postupu správneho súdu podľa § 59 a nasl. SSP (body 28 až 30 tohto rozsudku) a nezistil ani sťažovateľkou namietanú vadu nevysporiadania sa s námietkami sťažovateľky obsiahnutými v správnych žalobách zo strany správneho súdu (body 31 až 33 tohto rozsudku). Meritórne závery správneho súdu pritom sťažovateľka nenapadla a neboli preto ani predmetom prieskumu zo strany kasačného súdu.
V. Záver
38. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky. Nezistil teda, že by sa správny súd dopustil nesprávneho procesného postupu, ktorým by sťažovateľke znemožnil realizovanie jej patriacich procesných práv v miere, ktorá by porušila jej právo na spravodlivý proces a napadnutý rozsudok správneho súdu považuje kasačný súd za dostatočne odôvodnený. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 39. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. septembra 2024