3Sfk/60/2024

1. Žalobca v postavení verejného obstarávateľa zverejnil 26. septembra 2017 vo Vestníku verejného obstarávania č. 189/2017 oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania pod č. 13313 - WYP s názvom „Rekonštrukcia objektu koniareň - Holíčsky zámok“.

januára 2018. 2. Žalovaný 9. decembra 2022 doručil žalobcovi list s názvom „Oznámenie o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy“, ktorým žalobcovi oznámil v zmysle ust. § 169 ods. 3, písm. a) zák. č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní účinného do 31. decembra 2018 začatie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy z vlastného podnetu pri zadávaní predmetnej zákazky.

Proti všetkým týmto návrhom správ z kontroly, podal žalobca námietky. Žalovaný ku každému zo 7 návrhov správ z kontroly vyhotovil „riadnu“ správu z kontroly, v ktorých zároveň rozhodol o námietkach žalobcu z 5. mája 2023. Rovnako, ako návrhy správ z kontroly, i správy z kontroly boli vydané sedemkrát s tým, že jedna správa z kontroly sa vzťahuje k verejnému obstarávaniu ako celku a každá ďalšia správa z kontroly sa vzťahuje k jednotlivým dodatkom č. 1 až 6 k zmluve o dielo. Žalovaný námietkam nevyhovel a prevzal obsah návrhov správ z

finančnej kontrole“) k zoznamu deklarovaných výdavkov č. 1 v rámci projektu kód ITMS 304021BKH5 s názvom „Po stopách Veľkomoravských Slovanov“, v monitorovanom období od 13. októbra 2021 do 30. apríla 2023, v ktorej prevzal obsah návrhu správy z kontroly a uplatnil proti žalobcovi finančnú opravu, t. j. určenie neoprávnených výdavkov vo výške 129058,09 eur. Zároveň bolo v správe z kontroly konštatované schválenie oprávnených výdavkov vo výške 391298,16 eur a potvrdenie, že vo finančnej operácii je možné

II. Konanie na správnom súde

5. Žalobca sa správnou žalobou podanou 21. februára 2024 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutej správy, ktorú žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 5Svo/2/2024-150 zo 14. augusta 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie správneho súdu“) žalobcovu správnu žalobu odmietol ako neprípustnú v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP, nakoľko mal za to, že správa z kontroly nie je samostatne spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu s poukazom na § 7 písm. e) SSP. 6. V odôvodnení správny súd uviedol, že po oboznámení sa s obsahom a závermi napadnutej správy z kontroly dospel k záveru, že táto nie je preskúmateľná správnym súdom, nakoľko ide o správny akt s podkladovým charakterom, ktorý má predbežnú povahu (je predpokladom ďalšieho postupu žalovaného) a nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Ujma na subjektívnych právach musí mať vždy podobu priameho zásahu do práv účastníka konania a musí sa prejaviť v určitej zmene jeho právneho postavenia.

následnej refundácie na strane žalobcu, pričom žalobcovi neboli uložené žiadne konkrétne opatrenia, ktoré by bol v súvislosti so závermi kontroly povinný plniť. Navyše žalobca zo subjektívnych dôvodov nepovažoval za potrebné podávať námietky proti správe z kontroly, čím sa s jej závermi tak de facto stotožnil.

Správa z kontroly nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama osebe nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu a slúži len ako podklad pre ďalší postup pri plnení povinností zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z 9. septembra 2022, resp. pri ukladaní prípadných sankcií. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach tým, že mu nebola poskytnutá časť nenávratného finančného príspevku a aktuálne musí hľadať iné možnosti dofinancovania zákazky, pričom správa z kontroly má negatívny dopad na jeho rozpočet a legitímne očakávania vo vzťahu k očakávanej výške príspevku, tieto podľa názoru správneho súdu nezakladajú dôvod na konštatovanie existencie zásahu do subjektívnych práv žalobcu. Poskytnutie nenávratného finančného príspevku nemožno zaradiť do sféry subjektívnych práv, keďže ide o verejné prostriedky poskytované na základe plnenia určitých kritérií, a nenaplnenie očakávaní v podobe úpravy výšky oprávnených výdavkov a ich následnej refundácie na základe konkrétneho právneho dôvodu, nezakladá zásah do právneho postavenia žalobcu.

9. Záverom správny súd uviedol, že ak žalobca argumentoval uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Sžf 26/2014 z 28. apríla 2016, je treba uviesť, že predmetné uznesenie sa týka iných skutkových okolností, keďže predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správy o zistenej nezrovnalosti, na základe ktorej žalovaný uložil žalobcovi povinnosť vrátiť poskytnuté finančné v hodnote 10 % výdavkov, ktoré boli uznané za oprávnené a boli uhradené.

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

11. Sťažovateľ zastáva názor, že správa z kontroly, na základe ktorej žalovaný uplatnil voči sťažovateľovi finančnú opravu v celkovej výške 129058,09 eur, je nepochybne individuálnym správnym aktom - rozhodnutím, resp. opatrením, ktoré sa bezprostredne dotýka a zasahuje do jeho práv a právom chránených záujmov, nakoľko bezpochyby môže mať za následok vznik ujmy na jeho subjektívnych právach a mal za to, že týmto správnym aktom a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol priamo ukrátený na svojich právach.

preto správa o kontrole podlieha prieskumu v rámci správneho súdnictva. Ide o správny akt, ktorý zakladá, mení alebo zrušuje práva, právom chránené záujmy a povinnosti sťažovateľa, resp. ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti sťažovateľa priamo

Zoznam deklarovaných výdavkov, ktorý je doplnený o stanovisko útvaru prvostupňovej kontroly a vyčíslenie oprávnených a neoprávnených výdavkov sa nazýva overený zoznam deklarovaných výdavkov a sťažovateľovi, resp. hlavnému prijímateľovi vzniká právny nárok na poskytnutie NFP iba vo výške overených oprávnených výdavkov a poskytovateľovi vzniká povinnosť poskytnúť NFP len v rozsahu overených oprávnených výdavkov.

13. Pokiaľ výška overených oprávnených výdavkov závisí od správy z kontroly príslušného útvaru prvostupňovej kontroly, právny nárok, ako aj jeho výška závisí výlučne od výsledku kontroly, resp. správy z kontroly a pokiaľ táto je právnym dôvodom, pre ktorý sťažovateľovi, ako hlavnému prijímateľovi nevznikne právny nárok na poskytnutie NFP vo výške ním deklarovaných výdavkov, musí mať právnu možnosť domáhať sa zmeny/zrušenia a nápravy výsledkov takejto kontroly.

rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 26/2014 z 28. apríla 2016 týkajúce sa záveru o spôsobilom predmete prieskumu v správnom súdnictve. 15. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením správneho súdu v napadnutom uznesení a rovnako má za to, že sťažovateľom napadnutá správa z kontroly, nie je spôsobilá zasiahnuť do právneho postavenia sťažovateľa, a preto nemôže byť ani spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu.

16. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 5. decembra 2024. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 17. Spornou otázkou, ku ktorej riešeniu bol kasačný súd sťažovateľom v predmetnej veci vyzvaný, je posúdenie toho, či správny súd vychádzal zo správneho záveru, keď odmietol sťažovateľovu správnu žalobu ako neprípustnú v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP, nakoľko mal za to, že správa z kontroly nie je samostatne spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu s poukazom na § 7 písm. e) SSP. 18. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že samotná správa z kontroly nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu a správny súd postupoval správne, keď žalobu odmietol ako neprípustnú v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 19. Ku dňu podania žaloby totiž neexistovalo právoplatné správne rozhodnutie, ktoré by sťažovateľovi ukladalo akúkoľvek povinnosť v súvislosti so zistenými nedostatkami. Vo vzťahu k preskúmateľnosti správy z kontroly kasačný súd tiež uvádza, že súdny prieskum je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinnosti kontrolovanému subjektu, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov. Platí, že uvedené určenie povinnosti určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu. 20. Na úkony orgánov verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola, dohľad, či dozor) a ich hmotne zachytených výsledkov (protokoly, správy, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve nazerá ako na individuálne správne akty (opatrenia) s charakterom predbežnej povahy, ktoré slúžia predovšetkým ako podklad pre ďalší postup správneho orgánu pri vyvodzovaní zodpovednosti za zistené nedostatky. Zo samotného účelu kontroly podľa zákona o finančnej kontrole a audite jednoznačne vyplýva, že kontrolným procesom nie je rozhodovací proces, ale proces zisťovací. V prejednávanej veci sa tak nejedná o rozhodnutie vo veci samej, ale len podkladové rozhodnutie, ktorým sa nezakladajú, nemenia, ale ani nedeklarujú práva a povinnosti. 21. Kasačný súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 4 Sfk 11/ 2025 z 31. júla 2025 v obdobnej veci, ktorý vo svojom odôvodnení uviedol: „23. V prvom rade je potrebné uviesť, že samotná správa z kontroly žiadnym konštitutívnym spôsobom nevstupuje do práv a povinností sťažovateľa (k tomu pozri napr. aj bod 3 tohto uznesenia).

mimo správneho súdnictva. Do právnej sféry sťažovateľa totiž nevstúpila priamo a autonómne samotná správa z kontroly, ale až nadväzujúci postup poskytovateľa, ktorý na základe nej - opierajúc sa o podmienky Zmluvy o NFP - odmietol vo vzťahu k žalobcovi plniť svoje zmluvné povinnosti. 24. To, že v správe je uvedené, že sťažovateľ porušil princípy obstarávania a že na tomto základe príslušné nákladové položky nie je možné pripustiť do financovania (NFP) nepredstavuje priamy zásah do právnej sféry sťažovateľa. Správny súd v napadnutom rozhodnutí jasne sťažovateľovi vysvetlil, že ak na základe tohto záveru (tejto správy) poskytovateľ odmietol sťažovateľovi plniť (NFP), toto je potrebné považovať za porušenie zmluvných povinností poskytovateľa a sťažovateľ sa má súdnej ochrany domáhať iným spôsobom (nie prieskumom „podkladu“, ktorý poskytovateľa viedol k určitému nadväzujúcemu úkonu vo veci). Nadväzujúcim úkonom (o ktorom sťažovateľ tvrdí, že ho v napadnutom rozhodnutí správny súd vôbec neozrejmil, t. j. neuviedol, čo malo nasledovať

22. S touto argumentáciou sa aj vo vzťahu k prejednávanej veci kasačný súd stotožňuje a považuje za zásadnú skutočnosť, že samotná správa z kontroly nepredstavuje priamy a autonómny zásah do práv a povinností sťažovateľa, ale že zásahom do jeho právnej sféry je skutočnosť, že mu na základe zmluvných podmienok (v zmluve o NFP) budú poskytnuté NFP len vo výške overených oprávnených výdavkov. Uvedené však predstavuje súkromnoprávny spor medzi poskytovateľom a sťažovateľom. Nastavenie podmienok zmluvnej spolupráce v zmluve o NFP nerobí z napadnutej Správy z kontroly spôsobilý predmet prieskumu pre účely SSP. Skutočnosť, že výška poskytnutých príspevkov je naviazaná na verejnomocenský prvok, ešte neznamená, že predmetný verejnomocenský úkon alebo akt sa - len na základe tejto skutočnosti - stáva spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu.

23. Uvedený právny názor rovnako vyplýva z už vyššie zmieneného rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 4 Sfk 11/2025 z 31. júla 2025: „Zjednodušene povedané, to, že si zmluvné strany v režime súkromného práva dohodnú napr. odkladaciu zmluvnú podmienku viažucu sa na určitú budúcu skutočnosť alebo udalosť - hoci aj verejnomocenskej povahy - nerobí tento verejnomocenský úkon - bez ďalšieho - spôsobilým predmetom prieskumu podľa SSP.

Nemožno opomínať, že NFP predstavuje formu finančnej pomoci, na ktorú nie je žiadny právny nárok a pri ktorej je nutné splniť všetky vopred stanovené podmienky, ktoré sú definované v zmluve a v súvisiacich dokumentoch, konkrétne aj pravidlá pre využitie finančných prostriedkov.

. .argumentácia sťažovateľa nie je spôsobilá zvrátiť prijatý právny záver krajského súdu o nemožnosti súdneho prieskumu predmetnej správy z vládneho auditu. Až v prípade, ak príslušný správny orgán na základe uvedenej správy vyvodí z kontrolných zistení pre sťažovateľa sankčný postih, resp. iný negatívny nezvratný (právoplatný) zásah do jeho právneho postavenia, bude takéto rozhodnutie správneho orgánu, ako aj postup a podkladové rozhodnutia tomu predchádzajúce, preskúmateľný súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k reálnemu zásahu do práv a povinností sťažovateľa a až o tomto môže správny súd rozhodovať, či je zákonný alebo nie.“). V prejednávanej veci však nebol identifikovaný žiadny priamy verejnomocenský zásah do práv sťažovateľa bezprostredne správou z kontroly (ako to predpokladá aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžfk 29/2018 z 22. mája 2019), a preto preskúmavaný záver správneho súdu považuje kasačný súd za zákonný.

súdu. V aktuálnej rozhodovacej činnosti tohto súdu sa nevyskytujú názory, ktoré by sa nezhodovali s právnymi závermi vyslovenými k tejto otázke napr. v uznesení zo dňa 8. júna 2016 sp. zn. 4Sžf/56/2015 v obdobnej veci .

. . Závery, ku ktorým najvyšší súd dospel, nemožno označiť za svojvoľné (arbitrárne) alebo zjavne neodôvodnené, keďže majú oporu v zákone a sú jasne a dostatočne právne zdôvodnené.“. Ako uviedol aj správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, vývoj rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít, a teda aj najvyššieho správneho súdu, smeruje v súčasnosti práve k názoru, že správa ako výsledok finančnej kontroly nie je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve, čo bolo potvrdené viacerými ďalšími rozhodnutiami napr. sp. zn. 4 Sfk 11/2025 z 31. júla 2025, sp. zn. 2 Sfk 45/2023 z 18. apríla 2023 alebo sp. zn. 1 Sžfk 13/2021 z 28. apríla 2023.

V. Záver

28. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za v postačujúcej miere odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 29. O nároku na náhradu trov kasačného konania bolo rozhodnuté v zmysle § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že kasačný súd účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Kasačný súd urobil tak z dôvodu, že sťažovateľ úspech v kasačnom konaní nemal a kasačný súd súčasne nezistil výnimočné dôvody (§ 168 SSP), pre ktoré by žalovaný mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania. 30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 17. decembra 2025