3Sfk/61/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), vo veci žalobcu (sťažovateľa): 4 SPORT, s. r. o., so sídlom Jazdecká 1/A, 080 01 Prešov, IČO: 36478369, právne zastúpeného: IURISTICO s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO: 36588041, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100884442/2020 zo dňa 13.05.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/44/2020-208 zo dňa 20.01.2022 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/44/ 2020-208 zo dňa 20.01.2022 mení tak, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100884442/2020 zo dňa 13.05.2020 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100489561/2020 zo dňa 24.02.2020 zrušuje a vec vracia Daňovému úradu Prešov na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému úplnú náhradu trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

2. Z kontrolných zistení uvedených v protokole vyplýva, že žalobca za zdaňovacie obdobie roka 2014 nesprávne vykázal daň z príjmov právnickej osoby vo výške 2880,- eur, čo predstavuje o 13138,41 eur nižšiu daň, ako ju zistil správca dane.

3. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100489561/2020 zo dňa 24.02.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 13138,41 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014.

Fučíkovej ul. Prešov, v celkovej sume 1599,70 eur, základ dane 1333,08 eur, DPH v sume 266,62 eur. Správca dane zistil, že žalobca v roku 2014 nemal na Fučíkovej ulici v Prešove vo vlastníctve prípadne v prenájme žiadne bytové/nebytové priestory, ktoré by využíval na svoju podnikateľskú činnosť.

z príjmov. 5. K zisteniam správcu dane (opísaným v bode 4. tohto rozsudku) žalobca správcovi dane uviedol, že pri zadávaní objednávky došlo k omylu na strane jeho zamestnanca, ktorý z nevysvetliteľných dôvodov uviedol ako miesto výkonu prác ulicu Fučíkova 20 v Prešove namiesto Komenského 15 v Prešove, kde žalobca vykonával opravy na prenajatej budove. Uvedené môže podľa žalobcu potvrdiť miestne zisťovanie. Správca dane obranu žalobcu

za účelom realizácie marketingových činností pre žalobcu. Kontrolou účtovných dokladov dospel správca dane k záveru, že žalobca uvedené motorové vozidlo nepoužíval na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. G.. B. I. nebol v roku 2014 zamestnancom žalobcu a ani ako podnikateľ nevykonal žiadnu činnosť pre žalobcu. Na základe uvedených zistení správca dane v súlade s § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov zvýšil výsledok hospodárenia žalobcu za rok 2014 o sumu 4355,- eur, pričom konštatoval, že zaúčtovaním odpisu motorového vozidla Škoda Superb došlo zo strany žalobcu k porušeniu ustanovenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

G.. B. I. v roku 2014. 8. Pre podozrenie z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej pokladnici (ďalej aj ako „ERP“) vykonal Colný úrad Prešov dňa 22.02.2016 miestne zisťovanie v prevádzke žalobcu na Jazdeckej ulici 1/A v Prešove - Reštaurácia BOWLING pri trati.

územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 289/2008 Z. z.“). Elektronické registračné pokladnice boli pri miestnom zisťovaní zaistené. Tieto ERP Colný úrad Prešov samostatným rozhodnutím zo dňa 24.02.2016 zabezpečil a požiadal Colný úrad Bratislava, Oddelenie certifikácie a forenznej analýzy, o vykonanie technickej expertízy zabezpečených ERP. Dňa 15.06.2017 vydal Colný úrad Prešov rozhodnutie o prepadnutí ERP.

z prevádzkovej pamäte tak, aby pri vyhotovení ďalšej dennej uzávierky nemohlo dôjsť k opätovnému uloženiu rovnakých údajov do fiskálnej pamäte a elektronické registračné pokladnice musia umožňovať vyhotovenie prehľadovej uzávierky, ktoré údaje sú informatívne od začiatku predaja alebo poskytovania služby v danom dni, až do času vyhotovenia prehľadovej uzávierky, pričom nedochádza k žiadnym zápisom do fiskálnej pamäte, čo bolo potvrdené technickými expertízami vyhotovenými Colným úradom Bratislava, oddelením certifikácie a forenznej analýzy. Podstata skutku bola, že žalobca mal na ERP vytlačiť niekoľko tisíc pokladničných dokladov, ktoré neboli zahrnuté v kontrolných záznamoch, ani v obratoch dennej prevádzky a neboli uložené v prevádzkovej pamäti ERP.

Analýzou účtovníctva a technických expertíz dodaných Colným úradom správca dane zistil, že žalobca vystavil z elektronických registračných pokladníc v priebehu roku 2014 doklady v celkovej hodnote 57875,05 eur, ktoré neboli zahrnuté v kontrolných

Technická expertíza bola vykonaná po vyše roku od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení ERP, čo je v rozpore s ustanovením § 17a zákona č. 289/2008 Z. z. S doplnením technických expertíz bol navyše žalobca oboznámený až 14.06.2019 daňovým úradom, t. j. až po 1,5 roku od doručenia tohto dokumentu na Colný úrad v Prešove. Žalobca v súvislosti s ním namietanými vadami procesného postupu správcovi dane oznámil, že podal podnet na preskúmanie rozhodnutia Colného úradu Prešov zo dňa 14.09.2017 mimo odvolacieho konania z dôvodu porušenia jeho procesných práv.

správcu dane.

12. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, o ktorej Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „správny súd“) rozhodol tak, že ju rozsudkom č. k. 5S/44/2020-208 zo dňa 20.01.2022 zamietol, účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Ing. Mularčík - MOVYROB a Marek Matej - PLYNOMA tak, ako to deklaroval žalobca predloženými faktúra zo dňa 28.02.2014 a zo dňa 13.02.2014. Argumentácia žalobcu, že jeho zamestnanec sa dopustil omylu a namiesto správnej adresy Komenského 15 bola ako adresa vykonaných prác a opravy elektroinštalácie nesprávne označená Fučíkova ulica, sa javí ako nelogická a v rozpore s tým, čo žalobca v rámci výkonu daňovej kontroly predložil.

G.. B. I. nebol v roku 2014 zamestnancom žalobcu a ani ako podnikateľ nevykonával žiadnu činnosť pre žalobcu. Argumentácia žalobcu, že e-mailovou dokumentáciou preukázal uvedenú činnosť, je v rozpore s tým, čo vlastne e-mailová komunikácia preukázala, a to, že k nejakým činnostiam zo strany G.. B. I. síce dochádzalo, ale až v období od 29.05.2015 až do 10.06.2015, pričom predmetom daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby bolo zdaňovacie obdobie roka

na rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 74161/2020/CI-2 zo dňa 17.06.2020, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Colného úradu Prešov č. 1331179/2017 zo 14.09.2017, a to z dôvodu, že predmetné expertízy, ako aj doplnenie expertízy, neboli predložené na vyjadrenie sa žalobcovi pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho

15. Správny súd skonštatoval, že zrušenie a vrátenie rozhodnutia Colného úradu Prešov zo dňa 14.09.2017 o uložení pokuty za správny delikt a rozhodnutia o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice zo dňa 15.06.2017 na základe podania podnetu na preskúmanie rozhodnutí Colného úradu Prešov mimo odvolacieho konania čisto z procesnoprávnych dôvodov (vady konania) nemá hmotnoprávny dopad na vyrubenie dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014. Aj napriek tejto skutočnosti závery Colného úradu Bratislava, oddelenie certifikácie a forenznej analýzy Bratislava, nespochybnilo konanie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktoré vychádzalo z uvedených záverov technickej expertízy všetkých troch elektronických registračných pokladníc, ktoré boli predmetom zaistenia Colného úradu Prešov. V evidencii žalobcu neexistujú také dôkazy, ktoré by vyvrátili závery technických expertíz. Preukázateľne došlo k zistenej výške krátených - nepriznaných tržieb, čo má vplyv na priamu nadväznosť na príjmy žalobcu ako daňového subjektu zaúčtované v účtovníctve a priznané v daňovom priznaní.

16. Podľa správneho súdu závery technických expertíz a ich doplnenia zo dňa 23.05.2017 neboli ovplyvnené porušením práva žalobcu na vyjadrenie sa k záverom týchto technických expertíz. Čo sa týka procesnej chyby, ktorej sa dopustil Colný úrad Prešov, táto bola zrušením rozhodnutia zo dňa 14.09.2017 rozhodnutím žalovaného zo dňa 17.06.2020 napravená a následne vydaním nového rozhodnutia zo dňa 26.06.2020 Colným úradom Prešov došlo k verifikovaniu pôvodného rozhodnutia Colného úradu Prešov zo dňa 14.09.2017, čo sa týka zaistenia registračných pokladníc.

neumožňovali vytlačenie pokladničných dokladov s ich súčasným záznamom v prevádzkovej pamäti a následným zahrnutím údajov z týchto dokladov do údajov, ktoré budú uložené vo fiškálnej pamäti a vyhotovenie dennej uzávierky zo všetkých údajov prevádzkovej pamäti, ktoré sú výsledkom finančných operácii týkajúcich sa predaja tovaru, alebo poskytnutia služby s tým, že údaje pri vyhotovení dennej uzávierky sa uložia do fiškálnej pamäte a súčasne sa vymažú z prevádzkovej pamäte tak, aby pri vyhotovení ďalšej dennej uzávierky nemohlo dôjsť k opätovnému uloženiu rovnakých údajov do fiškálnej pamäte a elektronické registračné pokladnice musia umožňovať vyhotovenie prehľadovej uzávierky, ktoré údaje sú informatívne od začiatku predaja alebo poskytnutia služby v danom dni, až do času vyhotovenia prehľadovej uzávierky, pričom nedochádza k žiadnym zápisom do fiškálnej pamäte, čo bolo potvrdené technickými expertízami vyhotovenými Colným úradom Bratislava, oddelenie certifikácie a forenznej analýzy. Na základe týchto vykonaných analýz bolo preukázané, že existujú vizuálne rozdiely medzi pokladničnými dokladmi, ktoré sú korektne zachytené v kontrolných

Vykonanou technickou expertízou zo zabezpečených ERP boli získané údaje správcom dane v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a preto tieto údaje bolo možné použiť ako dôkaz pri daňovej kontrole pre účely ich overenia s predloženými daňovými a účtovnými dokladmi žalobcu ako daňového subjektu. Ani podľa správneho súdu žalobca nepreukázal, že technickou expertízou zistená výška krátených, t. j. nepriznaných tržieb bola zaúčtovaná v účtovníctve a tieto tržby, ktoré tvorili uvedenú časť krátených nepriznaných tržieb, boli žalobcom priznané v daňovom priznaní za rok 2014. 18. Čo sa týka záverov technických expertíz vykonaných Colným úradom Bratislava, oddelenie certifikácie a forenznej analýzy, tieto sa podľa názoru správneho súdu nezmenili ani po zrušení pôvodného rozhodnutia a vydaní nového rozhodnutia ohľadom zaistenia predmetných ERP. Uvedené expertízy a ich doplnenie zo dňa 23.05.2017 a výsledky týchto technických expertíz, sa obsahovo nemenili. Tzn. že či už boli porušené procesné práva žalobcu pri vydaní rozhodnutia Colným úradom Prešov, alebo bolo vydané rozhodnutie v

19. Správny súd záverom sumarizoval, že žalobca v daňovom konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dodržanie hmotnoprávnych predpisov, v zmysle ktorých bolo možné žalobcom uplatňované výdavky považovať za daňové výdavky. Nesprávne zaúčtované výdavky za fakturované práce, ako aj odpis OMV a následné zníženie (krátenie) tržieb za rok 2014 v rozpore so zákonom č. 595/2003 Z. z. bolo na základe vykonaného dokazovania správcom dane bezpochyby preukázané. Pokiaľ žalobca ako daňový subjekt uplatnil daňové výdavky na základe uvedených písomných dokladov, nebolo preukázané, že tieto výdavky boli zaúčtované v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. správne.

subjektu. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nebolo dostatočne preukázané. Žalobca dostatočne nepreukázal, že uvedené výdavky v rámci zdaňovacieho obdobia roku 2014 súviseli s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov jeho podnikateľskej činnosti.

21. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť. Správny súd podľa sťažovateľa pri konaní a rozhodovaní porušil zákon tým, že vec nesprávne právne posúdil, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a porušil práva sťažovateľa na spravodlivý proces nereagovaním na zásadné námietky účastníkov konania.

Krajský súd postup správnych orgánov odobril, čím sa dopustil vady nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd pritom vôbec v odôvodnení napadnutého rozsudku neuvádza, prečo nebolo potrebné sťažovateľom navrhnutý dôkaz vykonať, čo by z neho mohlo, resp. nemohlo vyplynúť pre účely úplného zistenia skutkového stavu, prečo správne orgány neboli povinné takýto dôkaz vykonať, prečo napriek nevykonaniu tohto dôkazu možno skutkový stav považovať za dostatočne zistený a pod. Správny súd teda podľa sťažovateľa celkom odignoroval podstatu žalobnej námietky vo vzťahu k preukázaniu oprávnenosti výdavkov v súvislosti s prácami na Komenského ulici č. 15 v Prešove.

24. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ považuje za nesprávny právny názor správneho súdu, že zrušenie vyššie označených právoplatných rozhodnutí Colného úradu Prešov v konaní týkajúcom sa pozmeňovania údajov elektronickej registračnej pokladnice, o čom správny súd nadobudol vedomosť pred vyhlásením napadnutého rozsudku, nemá hmotnoprávny dopad na vyrubenie dane z príjmov právnickej osoby za rok 2014 sťažovateľovi, keď dôvodom zrušenia boli len procesné nedostatky v konaní pred Colným úradom Prešov.

25. Vyššie uvedený názor podporuje podľa sťažovateľa aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/44/2019 zo dňa 10.09.2019: „Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa ohľadom nesprávnosti postupu pri zabezpečovaní ERP, kasačný súd uvádza, že konania vo veci zabezpečenia ERP predstavujú samostatné konania, ktorých výsledkom boli meritórne rozhodnutia o zabezpečení ERP a o ich prepadnutí v prospech štátu.

. .“ 26. Obdobný názor možno podľa sťažovateľa nájsť aj v uznesení Ústavného súd Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 306/2020-20 zo dňa 23.06.2020 (vec ústavnej sťažnosti proti rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžfk/44/2019 zo dňa 10.09.2019): „Účelom daňovej kontroly v prejednávanej veci totiž nebolo skúmať, či došlo alebo nedošlo k pozmeňovaniu údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo kontrolnom zázname, ale kontrola zdaniteľných príjmov sťažovateľa a vyrubenie rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku

. . . . .V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že podľa § 22 ods. 1 prvej vety daňového poriadku platí, že ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný, t. j. musí vyslovený právny názor príslušného orgánu rešpektovať. V okolnostiach prejednávanej

správnosť - či boli splnené hmotné podmienky podľa osobitných predpisov pre vydanie administratívneho aktu.“ 27. Z vyššie citovaných rozhodnutí podľa sťažovateľa vyplýva nesprávnosť právneho záveru správneho súdu, podľa ktorého rozhodnutia daňových orgánov vo vyrubovacom konaní neboli predčasné a zrušenie rozhodnutí v konaní o pozmeňovaní údajov v ERP nemalo hmotnoprávny dosah na vyrubenie rozdielu dane z príjmov právnickej osoby. V tejto časti sťažovateľ namietol aj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (rozsudku sp. zn. 3Sžfk/44/2019).

žalovaný na to, že rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá mala podstatný vplyv na zvýšenie základu dane po vykonanej daňovej kontrole, bolo to, že žalobca nepreukázal, že technickou expertízou zistená výška krátených (nepriznaných) tržieb z ERP bola zaúčtovaná v jeho účtovníctve a že tržby boli priznané v daňovom priznaní. Správca dane aj žalovaný vydali preskúmavané rozhodnutia v veci vyrubenia rozdielu dane z príjmov právnickej osoby v čase, keď nebolo rozhodnuté o podanom podnete žalobcu na Colný úrad Prešov.

Zo zápisnice vyplynulo, že vydané pokladničné doklady neboli uložené v kontrolných záznamoch ERP. Na základe vyhodnotenia údajov v kontrolných záznamoch vzniklo dôvodné podozrenie, že ERP sťažovateľa s DKP 7242020014403010, 7242020014403011, 7242020014403012 nezabezpečili zhodu číselných údajov položiek cien a celkovej platnej ceny na pokladničných dokladoch s údajmi v prevádzkovej pamäti, pričom z predmetnej zápisnice vyplynuli ďalšie zistenia v nej opísané. Žalovaný k písomnému vyjadreniu ku kasačnej sťažnosti pripojil fotokópiu rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 406522/2021/CI zo dňa 28.10.2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Colného úradu Prešov zn. 307512/2021 zo dňa 28.06.2021, ktorým podľa § 17a ods. 5 zákona č. 289/2008 Z. z. v spojení s § 42 daňového poriadku rozhodol o prepadnutí elektronických registračných pokladníc sťažovateľa s DKP 7242020014403010, 7242020014403011, 7242020014403012.

30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania.

32. Preskúmaním veci dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Sťažovateľ už od štádia daňovej kontroly konštantne namietal procesný postup správcu dane, neakceptujúci sťažovateľov návrh na doplnenie dokazovania miestnym zisťovaním, pomocou ktorého mala byť verifikovaná argumentácia sťažovateľa o pisárskom omyle pri zadávaní objednávky na práce týkajúce sa opravy a údržby budovy na Komenského ulici č. 15 v Prešove, ktorá chyba sa následne mala premietnuť do faktúr vystavených dodávateľmi sťažovateľa formou nesprávneho označenia miesta výkonu týchto prác na ulici Fučíkovej 20 v Prešove. Kasačný súd nepovažuje postup správcu dane za procesne korektný, keďže jeho vysvetlenie o vedomosti realizácie prác aj na Komenského ulici a ich nespochybňovanie na základe iných faktúr v účtovníctve sťažovateľa, čo malo zakladať záver o nepotrebnosti miestneho zisťovania, nevyčerpáva žalobnú argumentáciu sťažovateľa v celom rozsahu.

Ak správny súd vyporiadanie sa žalovaného s týmto dôkazným návrhom sťažovateľa nevyhodnotil ako vadu rezultujúcu do nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci.

a Ing. Miroslava Mularčíka. Iba po takomto procesne korektnom a vyčerpávajúcom uchopení otázky preverovania tvrdení sťažovateľa mohol správca dane spornú otázku uzavrieť. Kasačný súd pripomína, že správca dane je povinný identifikovať a následne brať do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, t. j. v prípade zistenia a preukázania rozporu medzi deklarovanou adresou miesta výkonu prác (napr. omylom) a skutočnou adresou pracovať ďalej s takou informáciou, ktorá má základ v zistenej objektívnej realite. Taktiež kasačný súd na margo absencie výsluchov dodávateľov v doterajšom postupe správcu dane pripomína, že v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane pri vedení dokazovania nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Účelom dokazovania je pritom čo najúplnejšie zistenie skutočností nevyhnutných na účely správy daní, ktorú axiómu by správca dane mal mať na zreteli od začatia daňovej kontroly až do skončenia vyrubovacieho konania. S poukazom na uvedené

Pri vyporiadavaní sa s touto námietkou kasačný súd upriamuje pozornosť na právnu normu ustanovenia § 22 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto

35. Podľa kasačného súdu postup správcu dane bol realizovaný v intenciách ustanovenia § 22 ods. 1 daňového poriadku, nakoľko v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, t. j. dňa 24.02.2020, existovalo právoplatné rozhodnutie Colného úradu Prešov č. 1331179/2017 zo dňa 14.09.2017 o uznaní sťažovateľa vinným zo správneho deliktu podľa § 16a písm. c) zákona č. 289/2008 Z. z. a o uložení pokuty zaň, ale hlavne rozhodnutie Colného úradu Prešov č. 1046518/2017 zo dňa 15.06.2017 o prepadnutí 3 ks elektronických registračných pokladníc.

36. Je pravdou, že až po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného bolo vydané rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 74161/2020/CI-2 zo dňa 17.06.2020, ktorým bolo na základe preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania zrušené rozhodnutie Colného úradu Prešov č. 1331179/2017 zo dňa 14.09.2017 a tiež bolo vydané rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 74161/2020/CI-1 zo dňa 22.06.2020, ktorým bolo na základe preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania zrušené rozhodnutie Colného úradu Prešov č. 1046518/2017 zo dňa 15.06.2017.

a) bod 2, § 4 ods. 2 písm. b) bod 4, § 4 ods. 2 písm. b) bod 5 a § 4 ods. 2 písm. b) bod 6 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017. Na odvolanie sťažovateľa Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 406422/2021/CI zo dňa 28.10.2021 potvrdilo rozhodnutie Colného úradu Prešov č. 307512/2021 zo dňa 28.06.2021.

39. V nadväznosti na body 35. až 38. rozsudku však kasačný súd poukazuje na to, že predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým tento potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol sťažovateľovi určený rozdiel na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014. Je pravdou, že správca dane a rovnako žalovaný pri vydaní svojich rozhodnutí vychádzali aj z rozhodnutia Colného úradu Prešov č. 1046518/2017 zo dňa 15.06.2017 o prepadnutí 3 ks elektronických registračných pokladníc, ktoré bolo neskôr (v priebehu konania na správnom súde) v rámci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania zrušené z procesných dôvodov.

na výsledok kasačného konania vedeného na Najvyššom správnom súde pod sp. zn. 4Sfk/21/ 2023 v podobe prerušenia vyrubovacieho konania, a to s poukazom na ustanovenie § 61 ods. 1 daňového poriadku. Totiž konanie vedené Colným úradom Prešov podľa názoru kasačného súdu zodpovedá kritériám stanoveným hypotézou právnej normy ustanovenia § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, keď síce o predbežnej otázke v zmysle § 22 daňového poriadku bolo v príslušnom administratívnom konaní rozhodnuté, avšak toto je predmetom súdneho prieskumu, ktorý prieskum môže takéto rozhodnutie o predbežnej otázke zvrátiť.

V súvislosti s touto námietkou považuje kasačný súd za potrebné upriamiť pozornosť sťažovateľa, že obe tieto rozhodnutia potvrdzujú záver kasačného súdu vo vzťahu k viazanosti správcu dane právoplatným rozhodnutím o predbežnej otázke s tým, že tieto rozhodnutia sa nezaoberali situáciou následného zrušenia rozhodnutia o predbežnej otázke, ako v danom prípade. Preto sa správny súd svojím rozhodnutím od týchto rozhodnutí odchýliť nemohol, čo súčasne znamená, že sa od nich nemohol odchýliť ani kasačný súd.

43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

V Bratislave dňa 30. mája 2024