3Sfk/61/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:8022200608.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- PO-1S/78/2022
- IČS
- 8022200608
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a zo sudcov JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): X.. S. N., bytom W. XXX, XXX XX W., X.: XX XXX XXX, právne zast.: JUDr. Marek Radačovský, advokát so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35553961, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102583865/2022 zo dňa 19. septembra 2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-1S/78/2022-219 zo dňa 28. júna 2024, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach, č. k. PO-1S/78/2022-219 zo dňa 28. júna 2024 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 102583865/ 2022 zo dňa 19. septembra 2022 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Sťažovateľovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania pred kasačným súdom a krajským súdom.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Prešov, pobočka Stará Ľubovňa (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až september a november 2016, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 102927016/2019 zo dňa 18. decembra 2019 (ďalej len „protokol“). Správca dane na základe protokolu a výsledkov vyrubovacieho konania vydal rozhodnutie č. 100372302/2021 zo dňa 3. marca 2021, ktoré bolo zrušené rozhodnutím žalovaného č. 101724656/2021 zo dňa 14. septembra 2021. 2. Rozhodnutím č. 100587469/2022 zo dňa 24. marca 2022 správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane v sume 12.573 EUR za zdaňovacie obdobie september 2016 a vyrubil mu daň v sume 2.705,71 EUR. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 102583865/2022 zo dňa 19. septembra 2022 (ďalej len rozhodnutie žalovaného“) rozhodnutie správcu dane potvrdil. V predmetnej veci správca dane a žalovaný neuznali žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou EU trade spol. s r.o. Žalovaný, v súlade s prvostupňovým rozhodnutím, dospel k záveru, že žalobca mohol a mal vedieť, že sa zúčastňuje na reťazci podozrivých obchodných transakcií, s ktorými mohol byť spojený podvod na dani.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Prešove, ktorou sa domáhal jeho zrušenia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie, priznania náhrady trov konania a priznania odkladného účinku správnej žalobe. 5. Žalobca namietal, že: (I) protokol z daňovej kontroly bol nezákonný, (II) žalovaný sa nevysporiadal so zásadnými námietkami, (III) zistenie skutkového stavu veci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie, (IV) tvrdenia žalovaného neboli v súlade so skutočnosťou, (V) dôkazné bremeno žalobcu nie je absolútne, (VI) správca dane nerešpektoval závery judikatúry Súdneho dvora EÚ, (VII) dodanie tovaru malo ekonomické opodstatnenie, (VIII) nie je zrejmé, z čoho žalovaný vyvodil skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o účasti na daňovom podvode a (IX) bola porušená prejednávacia zásada vo vyrubovacom konaní. 6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe v zásade zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. 7. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 1S/78/2022-102 zo dňa 18. apríla 2023 priznal správnej žalobe odkladný účinok a odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného. 8. Žalobca v replike v zásade zotrval na svojich tvrdeniach a žalobnom návrhu. Následne podaním zo dňa 27. júna 2024 žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu, týkajúce sa jeho totožných právnych vecí, v ktorých bolo jeho právnemu názoru vyhovené v celom rozsahu. 9. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. PO-1S/78/2022 zo dňa 28. júna 2024 správnu žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol. 10. V súlade s § 140 SSP správny súd poukázal na rozsudok č. k. PO-1S/79/2022 - 195 z 9. novembra 2023, s ktorého odôvodnením sa v tomto konaní v celom rozsahu stotožnil. K námietke nezákonnosti rozhodnutia správcu dane z dôvodu jeho vydania na tento úkon nepríslušným orgánom, kvôli neoznačeniu v ňom sídla správcu dane, ako aj z dôvodu, že ho vydala pobočka správcu dane nemajúca právnu subjektivitu, správny súd dodal, že považuje za zákonne udržateľný záver žalovaného, pretože aj keď rozhodnutie správcu dane bolo na hlavičkovom papieri pobočky správcu dane, tak v samotnom rozhodnutí a to v jeho záhlaví, ako aj vo výrokovej časti je uvedené už iba označenie správcu dane a nie jeho pobočky, pričom rozhodnutie je opatrené aj odtlačkom okrúhlej pečiatky správcu dane a nie pobočky (Najvyšší súd SR sp. zn. 10Sžfk/25/2018). 11. K písomnému podaniu žalobcu zo dňa 27. júna 2024 a k argumentom uvedeným na pojednávaní správny súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane boli vydané v súlade so zákonom a závery v nich prijaté a odôvodnené sú udržateľné vo vzťahu k výrokom týchto rozhodnutí. Skutočnosť, že správca dane v inom konaní v rámci daňovej kontroly inej dane (daň z príjmu) dospel k iným záverom, čo môže evokovať nekonzistentnosť jeho rozhodovania, však sama o sebe nemôže podľa správneho súdu založiť nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, pokiaľ toto preskúmavané rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, vyhodnotil správny súd ako súladné so zákonom.
III. Kasačná sťažnosť a konanie na kasačnom súde
12. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň požadoval priznanie práva na náhradu trov konania. 13. Sťažovateľ namietal, že: (I) správny súd mu nedal odpovede na žalobné dôvody, (II) bola nesprávne posúdená námietka formálnych nedostatkov protokolu, (III) správca dane nepreukázal existenciu daňového úniku na iných stupňoch obchodného reťazca, (IV) správny súd nesprávne vyhodnotil dôkazné bremeno správcu dane, (V) správny súd nevyhodnotil opatrenia sťažovateľa na overenie svojho dodávateľa, (VI) bola nesprávne posúdená vedomosť sťažovateľa o existencií daňového podvodu, (VII) správny súd sa odklonil od judikatúry kasačného súdu, (VIII) bola nesprávne právne posúdená prejednávacia zásada uplatňovaná vo vyrubovacom konaní, (IX) správca dane nevykonal navrhované dôkazy, (X) žalovaný dostatočne zrejme a určito nevyjadril dôvod, ktorý ho viedol k nepriznaniu práva na odpočet dane, (XI) správca dane si vnútorne odporoval, keď pri jednej dani tvrdil, že tovar dodaný bol a pri inej dodaný nebol a (XII) až na pojednávaní pred správnym súdom bolo uvedené, že žalovaný nespochybňoval hmotnoprávne podmienky na priznanie práva na odpočet DPH. 14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že z daňového konania bolo zrejmé, že bol zistený reťazec zdaniteľných obchodov, v ktorom subdodávatelia dodávateľských spoločností pre sťažovateľa daň na vstupe nepriznali a daň si odpočítali, čím došlo k podvodu a sťažovateľ bol s daňovým únikom spojený. V ďalšej argumentácii sťažovateľ zotrval na svojej doterajšej argumentácii a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.
IV. Posúdenie kasačného súdu
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 16. Podľa § 464 ods. 2 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už nemusí uvádzať. 17. Predmetom kasačného konania je skutkový a právny stav týkajúci sa rovnakých účastníkov konania vo veci vyrubenia rozdielu na DPH. Nakoľko obdobná vec rovnakých účastníkov konania, s totožnými sťažnostnými bodmi, bola predmetom konania a rozhodovania kasačného súdu v právnych veciach sp. zn. 8Sfk/38/2024 zo dňa 19. decembra 2024 (zdaňovacie obdobie jún 2016), sp. zn. 8Sfk/33/2024 zo dňa 19. decembra 2024 (zdaňovacie obdobie máj 2016), sp. zn. 8Sfk/23/2024 zo dňa 19. decembra 2024 (zdaňovacie obdobie november 2016), sp. zn. 8Sfk/15/2024 zo dňa 19. decembra 2024 (zdaňovacie obdobie júl 2016), sp. zn. 4Sfk/18/2024 zo dňa 23. októbra 2024 (zdaňovacie obdobie apríl 2016), sp. zn. 2Sfk/18/2024 zo dňa 31. marca 2025 (zdaňovacie obdobie august 2016), kasačný súd v súlade s § 464 ods. 2 SSP na tieto rozhodnutia poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
V. Záver
18. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý
rozsudok
správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 v spojení s § 464 ods. 1 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 19. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie a vyvaruje sa pochybení zistených kasačným súdom v tejto veci. Žalovaný je pritom viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 s 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 19. júna 2025