3Sfk/6/2024

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 11S/119/2020 - 214 zo dňa 24.01.2023 Krajský súd v Nitre postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100908988/ 2020 zo dňa 18.05.2020, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 100171203 /2020 zo dňa 15.01.2020. Týmto rozhodnutím správca dane určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 1.264,96 € za zdaňovacie obdobie september 2018 a znížil mu nadmerný odpočet zo sumy 1.598,20 eur na sumu 333,24 €.

Zároveň predložil bankový doklad zo dňa 08.10.2018, podľa ktorého mal žalobca vkladom v hotovosti na účet spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o. zaplatiť uvedenú faktúru. Dodací list k predmetnej faktúre nepredložil. 3. Dňa 25.01.2019 bola spísaná zápisnica s konateľom žalobcu (Radoslav Zváč), ktorý sa k tejto faktúre vyjadril tak, že sa jedná o dodávku elektroinštalačného materiálu od spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o. Uviedol okrem iného, že boli u neho v kancelárii, ponúkali tovar, prišiel pán Vyskočil konateľ spoločnosti, totožnosť si neoveril, ale jednal s ním osobne, bola objednávka, prepravu tovaru zabezpečila uvedená spoločnosť ako dodávateľ.

alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia zo strany dodávateľa nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené daňovým subjektom uvedeným na faktúre ako dodávateľ.

Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, že platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako je deklarovaný v daňovom doklade, teda v tomto prípade na vyššie označenej faktúre s dátumom dodania tovaru 27.09.2018 vystavenej spoločnosťou BLAŽEK SK s.r.o. ako dodávateľom tovaru. Z ust. § 49 ods. 1 citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu (dodávateľovi).

5. S poukazom na nejednoznačné a nekonkrétne vyjadrenie konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 25.01.2019 a žalobcom predložené doklady (faktúra č. 2018/010 zo dňa 28.09.2018 a č. 2018041 zo dňa 02.10.2018, bankový doklad o vklade v hotovosti, zoznam DPH dokladov, zoznam prijatých faktúr, zoznam prijatých faktúr s úhradami, zoznam vydaných faktúr a zoznam vydaných faktúr s úhradami) bolo i podľa názoru súdu potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré správca dane v potrebnom rozsahu aj vykonal, a to vyžiadaním listinných dokladov, vykonaním miestneho zisťovania, preverovaním spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o. a jej

Následne správca dane výzvou zo dňa 13.03.2019 vyzval spoločnosť BLAŽEK SK s.r.o. na predloženie tam uvedených účtovných dokladov a listín, pričom výzvu zaslal spoločnosti Navrat & Partners, s.r.o. (na základe plnej moci zo dňa 16.01.2019, ktorou spoločnosť BLAŽEK SK s.r.o. ako splnomocniteľ splnomocnila spoločnosť Navrat & Partners, s.r.o. ako splnomocnenca na tam uvedené konanie). Správcovi dane bola okrem iného predložená i faktúra č. 2018/010 zo dňa 28.09.2018 vystavená pre žalobcu ako odberateľa v sume 7.589,80 €, ďalej bol predložený zoznam zápisov, zoznam vydaných faktúr za obdobie september 2018, hlavná kniha syntetickej evidencie, v ktorých je uvedená i faktúra č. 2018/ 010, ako i zoznam prijatých faktúr za uvedené obdobie od spoločnosti VLSK s.r.o., výpis z účtu spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o. zo dňa 31.10.2018, podľa ktorého bola dňa 08.10.2018 na účet pripísaná platba v hotovosti s variabilným symbolom 2018010 v sume 7.589,80 € a ďalšie listiny, v ktorých je uvedená faktúra č. 2018/010.

Následne správca dane zaslal predvolanie zo dňa 29.04.2019 na výsluch svedka Jiřímu Vyskočilovi (konateľ spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o.) na jeho adresu v Českej republike uvedenú vo výpise z obchodného registra spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o. Zásielka s predvolaním sa vrátila správcovi dane ako nedoručená s poznámkou „neznámý“ a s tým, že „na uvedené adrese sídlí pouze obecní úřad, adresát nemá domovní schránku“. Ďalej bolo zistené z ISFS, že predvolania zaslané Daňovým úradom Bratislava na adresu aktuálneho sídla spoločnosti BLAŽEK SK s.r.o. v súvislosti s daňovou kontrolou zdaňovacieho obdobia jún 2018 v tejto spoločnosti sa opakovane vrátili späť správcovi dane ako neprevzaté v odbernej lehote. Rovnako sa vrátila zásielka s predvolaním pre konateľa spoločnosti zaslaná na adresu jeho pobytu v Českej republike. V spoločnosti bola začatá daňová kontrola zdaňovacieho obdobia apríl 2018 (Daňový úrad Prešov) a konateľ spoločnosti Jiří Vyskočil sa k správcovi dane nedostavil na základe oznámenia o začatí daňovej kontroly, ani na základe predvolania a nepredložil ani žiadne

hodnoty. Správca dane na tomto pojednávaní opakovane vyzýval žalobcu, aby v určenej lehote predložil dôkazy, ktoré preukazujú jeho nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a predložil všetky dokumenty a dôkazy o tom, že deklarované plnenie sa uskutočnilo. Žalobca sa vyjadril v podaní zo dňa 19.07.2019 v tom zmysle, že nie sú žiadne pochybnosti o reálnosti deklarovaného obchodu a správca dane prenáša na neho dôkazné bremeno. Nepredložil žiadne listiny, ani nenavrhol doplniť dokazovanie. Správca dane spísal úradný záznam dňa 27.06.2019 o tom, že Jiřího Vyskočila predvolal ako svedka na pojednávanie v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2018, ale zásielka sa vrátila správcovi dane s tým, že adresát je neznámy (rovnako ako v prípade predvolania v rámci daňovej kontroly u žalobcu za september 2018).

Z takto vykonaného dokazovania správca dane ako i žalovaný vyvodili správny právny záver o tom, že žalobca nepredložil potrebné dôkazy a nepreukázal, že tovar v zmysle faktúry č. 2018/010 zo dňa 28.09.2018 mu v kontrolovanom zdaňovacom období dodala spoločnosť BLAŽEK SK s.r.o. ako dodávateľ, pričom toto bola dôkazná povinnosť žalobcu, ktorý si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty aj pri faktúre, ktorú mala vystaviť uvedená spoločnosť.

Zásielka sa však vrátila s tým, že adresát je neznámy a na adrese sídli iba obecný úrad, pričom adresát na udanej adrese nemá domovú schránku. Nakoľko správcovi dane neboli známe iné údaje o osobe Jiřího Vyskočila, nemohol žiadať ani o jeho vypočutie cestou žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom ale ani žalobca nenavrhoval jeho výsluch.

osoby, ktorá v mene dodávateľa faktúru vyhotovila. Žalobca podľa názoru súdu takúto faktúru správcovi dane nepredložil, nakoľko totožnosť dodávateľa, ani totožnosť osoby, ktorá mala faktúru vyhotoviť, nebola žiadnym spôsobom potvrdená.

10. V predmetnej veci žalobca predložil formálne doklady potrebné k uplatneniu odpočítania dane z pridanej hodnoty a zo strany správcu dane bol oboznámený s tým, že predložené doklady nepreukazujú dôvodnosť uplatnenia nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správca dane za účelom dôkladného zistenia skutkového stavu na pojednávaní dňa 19.06.2019 opakovane vyzýval žalobcu na predloženie ďalších dokladov a dôkazov preukazujúcich dôvodnosť uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty. Žalobca reagoval na predmetnú výzvu v podaní zo dňa 19.07.2019, ale bez predloženia dôkazov, pričom ani nenavrhol vykonanie ďalšieho dokazovania za účelom ďalšieho preverovania, resp. zisťovania skutkového stavu.

nespochybniteľne preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je deklarované vo faktúre, a to vo všetkých znakoch uskutočneného zdaniteľného plnenia, t. j. v právnej skutočnosti, objekte ako aj subjekte.

z pridanej hodnoty. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty u deklarovaného dodávateľa žalobcu, resp. že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u tohto dodávateľa tovaru, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto

13. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobca tvrdil, že nemôže byť zodpovedný za konanie jeho obchodného partnera, resp. že pochybenie na strane jeho dodávateľa nemôže byť na ťarchu žalobcu ako odberateľa, s čím správny súd súhlasí. Daňové orgány však nepostavili svoje rozhodnutie na zodpovednosti žalobcu za konanie, resp. pochybenie jeho dodávateľa (toto ani netvrdili), ale jednoznačne na tom, že žalobca neuniesol vlastné dôkazné bremeno a dostal sa do dôkaznej núdze. Dôkazným bremenom žalobcu bolo preukázať dôvodnosť uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty a predložiť také dôkazy, ktoré potvrdzujú, že tento postup bol v súlade so zákonom. Žalobca takéto dôkazy nepredložil, pretože za daných skutkových okolností, ním predložené listinné doklady nie sú dôkazom o existencii tvrdenej dodávky tovaru od dodávateľa uvedeného na faktúre. Vzhľadom na komoditu (elektroinštalačný materiál), s ktorou sa malo obchodovať, bolo pre unesenie

Je nepochybné, že vo vzťahu k priamemu dodávateľovi mal žalobca k dispozícii viaceré možnosti, ako si preveriť pôvod tovaru, ktorý mal nadobudnúť od svojho dodávateľa, okolnosti jeho skladovania, prepravy a pod. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá prepravu tovaru vykoná. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturovaný tovar reálne dodal ním tvrdený dodávateľ.

14. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu, pretože dôkazné bremeno je na jeho strane. V prípade nepreverenia si

spochybnené. 15. Žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal dôvodnosť uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe faktúry vystavenej deklarovaným dodávateľom, t. j. spoločnosťou BLAŽEK SK s.r.o. dňa 28.09.2018, pričom vykonávanie ďalšieho dokazovania už nepovažoval za potrebné, a to s poukazom na zistené skutočnosti. Správca dane nemal preukázané, od koho a kedy nadobudla spoločnosť BLAŽEK SK s.r.o. tovar, ktorý mala následne dodať žalobcovi. Dodanie tovaru touto spoločnosťou však

dodanie tovaru žalobcovi v zmysle faktúry zo dňa 28.09.2018 nepotvrdil.

na účet dodávateľa. Predloženie tejto faktúry, resp. dokladu o jej úhrade nie je postačujúcim dôkazom o vzniku daňovej povinnosti dodávateľa, o preukázaní deklarovaného dodania tovaru, a teda ani dôkazom o nároku žalobcu na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty, pričom s touto skutočnosťou správca dane žalobcu preukázateľne oboznámil na pojednávaní dňa 19.06.2019, kedy ho opakovane vyzýval na predloženie ďalších dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru v zmysle faktúry.

Daňové orgány jednoznačne konštatovali vo svojich rozhodnutiach, že dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa faktúry č. 2018/010 bolo nepreukázanie dodania tovaru deklarovaným dodávateľom, teda jednoznačne nesplnenie podmienok v zmysle ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. Nepriznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty správca dane a ani žalovaný neodôvodňovali účasťou žalobcu na zneužívajúcom, resp. podvodnom konaní a týmto sa na základe zistenej dôkaznej situácie

aspoň vedomosti o nich. 18. Za nedôvodnú správny súd považoval aj námietku týkajúcu sa procesného postupu - prerokovania pripomienok k protokolu, ako aj k možnosti nazretia do administratívneho spisu. V súvislosti s danou námietkou reprodukoval skutkové a procesné okolnosti daného prípadu s tým, že opísaným postupom (požiadavkou na okamžité nazretie do spisu v priebehu pojednávania vo veci prerokovania pripomienok zo dňa 08.10.2019) právny zástupca žalobcu sám zmaril úkon nazretia do spisu (podľa názoru súdu sa jedná o úkon a nie o konanie, ako to tvrdili daňové orgány), ako i prerokovanie pripomienok žalobcu. Tvrdenia žalobcu v žalobe o

19. K argumentácii žalobcu judikatúrou Súdneho dvora EÚ (vo veci vo veci vo veci C-80/ 11 a C-142/11 Mahagében Kft. a Péter Dávid) správny súd uviedol, že daňové orgány v predmetnej veci neodôvodnili neuznanie odpočtu dane účasťou žalobcu na zneužívajúcom alebo podvodnom konaní vo vzťahu k právnej regulácii dane z pridanej hodnoty, a preto ani nebolo ich dôkaznou povinnosťou preukazovať vedomosť sťažovateľa o tom, či sa prijatím plnenia zúčastňuje nejakého podvodného alebo zneužívajúceho konania. Daňové orgány dospeli k záveru, že nebolo preukázané, že obchod bol uskutočnený tak, ako ho žalobca deklaroval dokladmi, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a že na uplatnenie odpočítania dane neboli splnené zákonné podmienky stanovené v ust. § 49 ods. 1, 2 a ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z.

a) kasačná sťažnosť 20. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) g) a h) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Podľa sťažovateľa Protokol zo dňa 16.9.2019 má číslo dokumentu č. 102172591/2019 ale neobsahuje číslo konania ako podstatnú náležitosť. Uvedené číslo nie je číslom konania ale dokumentu Protokol. Rozhodnutie zo dňa 15.1.2020 ako ani Rozhodnutie zo dňa 18.5.2020 neobsahujú číslo konania. Pri protokole podľa § 47 písm. b) Daňového poriadku je absencia čísla konania vadou zákonnosti Protokolu z daňovej kontroly. Absencia čísla konania na protokole, rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, správneho orgánu druhého stupňa je dôkazom, toho že administratívny spis nie je a nikdy nebol vedený v čase rozhodovania správneho orgánu, resp. že administratívny spis nie je preskúmateľný

Toto je nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko si vnútorne odporuje a odporuje aj zákonu. 24. Nesprávne právne posúdene veci správnym súdom sťažovateľ odôvodňoval evidentným odklonom správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (napr. rozhodnutie NS SR spis. zn. 3Sžf/1/2011 a spis. zn. 1Sžf/91/2016) a teda rozhodnutie bolo vydané na základe zlého právneho posúdenia veci, keďže súd konštatuje, že napriek dokladom, ktoré presne špecifikujú množstvo, cenu a počet dodaného tovaru, súd konštatuje, že to je nepostačujúce na preukázanie dodania tovaru. Dokonca aj napriek tomu, že žalobca preukázal úhradu, či predmetné riadne zaúčtoval. Správny súd tým nesprávne posúdil vec a rozhodnutie preto trpí vadou. Dokonca záver rozhodnutia, že dôkazné bremeno je na žalobcovi nemá oporu ani v zákone ani v uvedenej rozhodovacej praxi kasačného súdu. Záverom sťažovateľ prízvukoval, že rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávne posúdeného stavu veci, kedy nie je možné na jeho ťarchu byť to, že dodávateľ je pasívny počas daňovej kontroly. Je evidentné, že

III. Konanie pred kasačným súdom

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

28. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 29. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

31. Podľa § 23 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu, 21a) je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní; to neplatí, ak príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, ktorému bola poskytnutá informácia o daňovom subjekte podľa osobitného predpisu, 21a) uviedol, že nesúhlasí so sprístupnením takýchto písomností. Správca dane je povinný o každom takomto nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti 22), do dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení krajského súdu v konaní. Sťažovateľ namietal dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP.

36. Sťažovateľ na druhej strane dôvodne poukázal na to, že rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávne posúdeného stavu veci, kedy nie je možné na jeho ťarchu pripočítať, že dodávateľ je pasívny počas daňovej kontroly. A rovnako záver o tom, že akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia zo strany dodávateľa nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené daňovým subjektom uvedeným na faktúre ako dodávateľ.

Za nosnú argumentáciu sťažovateľa považuje kasačný súd najmä to, že v danej veci bola nesprávne právne posúdená otázka spochybnenia dodania tovaru sťažovateľovi deklarovaným dodávateľom. Rozpor v danej veci vníma kasačný súd v dvoch rovinách. Prvou rovinou je otázka spochybnenia existencie materiálneho plnenia ako hmotnoprávnej podmienky vzniku práva na odpočet DPH a druhou otázka spochybnenia dodania tovaru deklarovaným dodávateľom.

podmienky. Zároveň správcovi dane podľa kasačného súdu nič nebránilo v tom, aby v prípade pochybností viedol svoje dokazovanie tak, že by preukázal, že tovar neexistoval, resp. išlo o fiktívne dodanie tovaru. 38. Kasačný súd k uvedenému dodáva, že analogickú situáciu posudzoval v konaní vedenom pod sp. zn. 3Sfk/31/2023 zo dňa 27.03.2025 a zohľadniac túto skutočnosť, kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie tohto skôr vydaného rozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný senát pri právnom posúdení tejto veci plne stotožňuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza: „21.Vo vzťahu k otázke spochybnenia dodania tovaru deklarovaným dodávateľom kasačný súd zdôrazňuje, že ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov, ako aj Súdneho dvora EÚ, identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru).

V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Mahagében Kft., C-80/11, podľa ktorého daňové orgány nemôžu zamietnuť právo daňového subjektu na odpočet DPH z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené, napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane upravené v smernici 2006/112 boli splnené a že zdaniteľná osoba nedisponovala informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať vznik nezákonností alebo daňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa faktúry.“