3Sfk/67/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobkyne: Phone trader s.r.o., so sídlom Hlavná 22, 943 01 Štúrovo, IČO: 50045822, právne zastúpená advokátom: JUDr. Štefan Mesároš, so sídlom Štefánikova 84, Nitra, IČO: 42044634, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101575408/2020 zo dňa 13. októbra 2020, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11 S 166/2020-74 zo dňa 1. marca 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania správca dane rozhodnutím č. 100708530/2020 zo dňa 20. maca 2020 určil žalobkyni rozdiel dane v sume 251.316,15 €, nepriznal nadmerný odpočet v sume 22,95 € a vyrubil daň v sume 251.293,20 € za zdaňovacie obdobie máj 2017. Správca dane neuznal žalobkyni uplatnené právo na oslobodenie od DPH pri trojstranných obchodoch v súvislosti s nákupom a predajom mobilných telefónov od prvých dodávateľov Yukatel GmbH (v sume 1.100.066,46 € bez DPH), TelePart Discount Distribution GmbH (v sume 120.318,80 € bez DPH), Nemecko; Phonetastic Gsm Srl (v sume 16.136,- € bez DPH), Rumunsko; Desa Trade s.r.l. (v sume 13.851,- € bez DPH), Taliansko a MoonCom SIA (v sume 5.350,- bez DPH), Lotyšsko pre druhého odberateľa - spoločnosť UNITOTAL Kft, Maďarsko. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 101575408/2020 zo dňa 13. októbra 2020 (ďalej len „žalované rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 4. Žalovaný poukázal na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane. Správca dane vypočul splnomocneného zástupcu žalobkyne - D..

5. Vzhľadom k tomu, že skutkové okolnosti preverovaného obchodu boli zhodné s už preverovanými transakciami žalobkyne v rámci daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie máj až december 2016, správca dane použil ako dôkaz protokol z predmetnej súvisiacej daňovej kontroly. 6.

Súčasťou administratívneho spisu sú aj potvrdenia o prevzatí tovaru pánom Q., resp. pánom X. F.. Na potvrdeniach je uvedená informácia, že tovar doručil konateľ žalobkyne vozidlom EČV: P.-XXX ako aj dátum deklarovaného prevzatia, pečiatka a podpis. Správca dane konštatoval zjavnú odlišnosť podpisu pána Szabolcsa na úradne overenom písomnom vyhlásení a na jednotlivých potvrdeniach. 7.

V mene spoločnosti mali konať pán F. (ktorý medzičasom zomrel) a pán F.. Konateľ spoločnosti UNITOTAL Kft. predložil splnomocnenie pre pána F. zo dňa 25. novembra 2016, avšak nemal informácie o jeho dostupnosti. Pán Tóth poprel kontakt s konateľom žalobkyne. Predstaviteľ

K deklarovaným bezhotovostným platbám bolo zistené, že na bankových výpisoch spoločnosti UNITOTAL Kft. nie sú adresované žalobkyni žiadne platby. 8. Ďalšou medzinárodnou výmenou informácií s Maďarskom správca dane zistil, že spoločnosť UNITOTAL Kft. podala dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobia august 2016 až júl 2017, pričom deklarovala intrakomunitárne dodanie tovaru, nie trojstranný obchod. Konateľ predmetnej spoločnosti - pán Tóth vypovedal, že bol konateľom len na papieri, nemá žiadne obchodné vedomosti, nehovorí cudzími jazykmi. Nevedel uviesť, kto vyplnil daňové priznania. Zopakoval, že nepozná žiadnych dodávateľov a ani odberateľov predmetnej spoločnosti. 9.

10. Z MVI s Maďarskom správca dane zistil, že žalobkyňa si u spoločnosti UPS Magyarországh Kft. neobjednala žiadnu prepravu. Žalobkyňa bola príjemcom zásielok z Nemecka, zásielky boli prevzaté na mieste sídla predmetnej spoločnosti - Lorinczi út 61, 2220 Vécses. 11. Žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Žalovaný dal do pozornosti, že konateľovi druhého odberateľa chýbali akékoľvek informácie o uskutočnených zdaniteľných obchodoch. Táto skutočnosť bola zistená prostredníctvom MVI a žalovaný nemá prečo spochybňovať jej pravdivosť. Podľa názoru žalovaného sa vykonaným dokazovaním nepotvrdila hodnovernosť písomného vyhlásenia konateľa druhého odberateľa, ktorú akcentuje žalobkyňa. Táto je v rozpore s jeho vyjadreniami pre maďarskú finančnú správu počas MVI. Vyjadrenia konateľa druhého odberateľa a konateľa žalobkyne sú pritom vzájomne protirečivé.

S týmto bola spojená aj preprava zabezpečená prvým dodávateľom. V Maďarsku mal konateľ žalobkyne tovar prevziať a osobne prepraviť, následne odovzdať druhému odberateľovi. Nešlo teda o obchod spojený s priamou prepravou tovaru od prvého dodávateľa druhému odberateľovi, čo je práve pojmový znak trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

14. Podľa názoru žalobkyne bolo v predmetnej veci preukázané, že táto nadobudla tovar od 5 rôznych subjektov v zahraničí. Tento tovar nepredávala na území Slovenskej republiky, ale tovar bol priamo dodávaný na územie Maďarskej republiky, kde bolo miesto dodávky a odberu, pričom tovar bol od zásielkovej služby prevzatý zástupcom žalobkyne a následne odovzdaný druhému odberateľovi - spoločnosti UNITOTAL Kft. Prebratie a odovzdanie tovaru prebiehalo v Budapešti. Podľa názoru žalobkyne táto schéma napĺňa podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 zákona DPH, keďže tento nevylučuje, aby sa prepravy zúčastnil aj prvý odberateľ - žalobkyňa. Všetky 3 subjekty boli identifikované pre daň v 3 rôznych členských štátoch. 15. Žalobkyňa tiež namieta, že v danej veci mal byť vykonaný výsluch pána Szabolcsa Tótha, na ktorý mala byť žalobkyňa prizvaná a aj prípadná konfrontácia pána Szabolcsa Tótha a konateľa žalobkyne na odstránenie vzájomných rozporov vo výpovediach. Skutočné dodanie tovaru druhému odberateľovi podľa žalobkyne preukazujú aj bankové prevody. Správca dane

17. Podľa názoru správneho súdu v predmetnej veci nedošlo k trojstrannému obchodu, keďže neboli splnené podmienky podľa § 45 zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania a nesporných vyjadrení zástupcov žalobkyne mal správny súd za preukázané, že prví dodávatelia z iných členských štátov dodávali tovar žalobkyni a zabezpečovali prepravu prostredníctvom UPS a DHL. Avšak ani na jednej z faktúr vystavených prvými dodávateľmi nebola uvedená ani zmienka o deklarovanom druhom odberateľovi - spoločnosti UNITOTAL Kft.

Navyše čestné vyhlásenie nemožno považovať za dôkaz v daňovom konaní. 18. Podľa správneho súdu však nebola splnená ani druhá podmienka trojstranného obchodu - totožnosť predmetu obchodu. Správny súd poukázal na to, že na faktúrach od prvých dodávateľov je uvedený podrobný popis dodávaného tovaru (druh, značka, farba, počet kusov a iné údaje). Na faktúre od žalobkyne pre spoločnosť UNITOTAL Kft. je uvedené už len 1 mobilný telefón a 1 provízia. Žalobkyňa tak nepreukázala, že predmet fakturácie v rámci deklarovaného trojstranného obchodu bol identický.

19. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žiadala zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 20. Sťažovateľka namieta právny názor správneho súdu, že nepreukázala splnenie podmienok trojstranného obchodu. S odkazom na § 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH konštatuje, že prepravu tovaru môže urobiť nielen prvý dodávateľ ale aj prvý odberateľ, pričom zákon neurčuje, kde za účelom prepravy môže zásielku prevziať v logistickom reťazci. Uvádzanie druhého odberateľa na faktúrach prvého dodávateľa pritom nevyžaduje žiadny zákon, nejde o logickú požiadavku a ani obchodný zvyk. 21. Rovnako sťažovateľka zastáva názor, s odkazom na § 45 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, že splnila aj podmienku totožnosti predmetu obchodu. Je totiž z vykonaného dokazovania podľa jej názoru zrejmé, že tovar, ktorý od prvých dodávateľov nakúpila, následne aj predala druhému odberateľovi. Správny súd neuviedol na základe čoho dospel k názoru, že nebola preukázaná totožnosť tovaru. 22. Vo všeobecnosti tiež sťažovateľka namieta, že nepovažuje za dostatočné šetrenia maďarskej finančnej správy, nemá vedomosť o tom, ako táto vykonala šetrenie vo vzťahu k spoločnosti UNITOTAL kft., za akých okolností bol vypočutý jej konateľ a prečo nebola o tomto výsluchu informovaná. Zistenia maďarskej finančnej správy sú v rozpore s písomnými vyjadreniami konateľa spoločnosti UNITOTAL Kft. Tieto rozpory preto mali byť odstránené - napr. vykonaním konfrontácie, k čomu ale nedošlo. 23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti akcentoval zákonnosť napadnutého rozsudku a navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľky zamietnuť. 24. Po predložení veci kasačnému súdu bola vec sp. zn. 3 Sfk 67/2022 pridelená do senátu 3 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Katarína Benczová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Zuzana Šabová, PhD. Mgr. Kristína Babiaková bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa § 27a písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal a rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

27. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 28.

29. K sťažnostným námietkam sťažovateľky kasačný súd v relevantnej časti rozhodnutia sp. zn. 5 Sfk 56/2022 zo dňa 30. marca 2023 uviedol: „29. Kasačný súd sa v podstatnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a aby zbytočne neopakoval priebeh skutkového stavu a argumentáciu správneho súdu obmedzí sa len na skutočnosti, ktoré považuje za potrebné zvýrazniť za účelom preukázania záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku vo vzťahu k vzneseným kasačným námietkam.

Sťažovateľ v pozícii prvého odberateľa ďalej deklaroval predaj predmetného tovaru spoločnosti UNITOTAL Kft. (tzv. druhý odberateľ) so sídlom v Maďarsku. 31. Podstata trojstranného obchodu v zmysle ustanovenia § 45 zákona o DPH spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi tromi osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru. Jedna z týchto dodávok je dodávka tovaru s jeho prepravou (tzv. pohyblivá dodávka) a druhá dodávka, je dodávka bez prepravy (tzv. nepohyblivá dodávka). Predpokladom splnenia podmienok trojstranného obchodu na účely uplatnenia zjednodušeného postupu zdaňovania pre prvého odberateľa (sťažovateľa) je, že dodanie tovaru spolu s jeho prepravou alebo odoslaním musí byť uskutočnené v rámci prvého zmluvného vzťahu medzi prvým dodávateľom a prvým odberateľom, pričom nadobúdateľom (pre zmluvné a fakturačné účely) tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru, ktorý nadobudol tovar za účelom jeho dodania v tomto členskom štáte, môže byť iba prvý odberateľ

32. Z podmienok stanovených pre zjednodušený postup zdaňovania pri trojstrannom obchode (§ 45 zákona o DPH) vyplýva, že tento zjednodušený postup sa uplatňuje len pri dodaní toho istého tovaru, ktorý je prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi [§ 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH].

34. Z vykonaného dokazovania mal kasačný súd preukázané, že v prípade sťažovateľa nebola splnená primárna podmienka trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, keďže tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného členského štátu. Bolo preukázané, že to bol práve sťažovateľ, ktorý tovar opakovane prevzal od prepravnej spoločnosti UPS v Maďarsku, pričom prepravu preukázateľne zabezpečovali prví dodávatelia na ich účet. Tieto skutočnosti sťažovateľ ani nespochybňoval, trojstranný obchod však obhajoval tým, že ustanovenie § 45 zákona o DPH nevylučuje participáciu prvého odberateľa na preprave.

V súvislosti s tvrdeným kasačný súd poukazuje na to, že sám sťažovateľ na ústnom pojednávaní dňa 14.06.2017 správcovi dane uviedol, že prepravu zabezpečoval prvý dodávateľ. Rovnako zo zápisnice z uvedeného dňa vyplýva, že konateľ sťažovateľa prevzal tovar od kuriéra v Budapešti, vždy po telefonickej dohode, v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní tovaru na miesto určenia svojho odberateľa, ktoré malo byť tiež v Budapešti (presná adresa je uvedená na vydaných faktúrach).

Práve táto skutočnosť bola sama postačujúca na to, aby záver o nesplnení zákonných podmienok trojstranného obchodu bol naplnený. Uvedené súčasne znamená, že zostávajúce, podporné dôvody spochybňujúce existenciu trojstranného obchodu nie sú pre danú vec relevantné a z uvedeného dôvodu nie je ani potrebné, aby sa k nim kasačný súd vyjadroval.

38. Vo vzťahu k ustanoveniu § 17 ods. 2 zákona o DPH kasačný súd dodáva, že sťažovateľ nevzniesol žiadnu sťažnostnú námietku k jeho aplikácii. 39. Aj napriek uvedenému, však kasačný súd považuje za potrebné práve vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o DPH na daný prípad uviesť, že z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na postup podľa § 45 zákona o DPH, správcovi dane nezostávala iná možnosť, ako posudzovať samostatne obchodnú transakciu medzi dodávateľmi sťažovateľa a sťažovateľom, pričom bolo preukázané, že deklarovaný tovar bol prepravený do Maďarska s tým, že osobou disponovať s tovarom ako vlastník bol sťažovateľ a to až do momentu odovzdania tovaru svojmu odberateľovi. Rovnako bolo preukázané, že sťažovateľ si objednal tovar u svojich dodávateľov pod identifikačným číslom DPH prideleným v tuzemsku.

30. Kasačný súd sa aj v tejto veci s vyššie uvedenými právnymi závermi stotožňuje, považuje ich za správne a nezistil dôvody, pre ktoré by sa od nich bolo potrebné odchýliť. Preto na vyššie uvedené závery v súlade s § 464 ods. 1 SSP odkazuje.

V. Záver

32. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 14. decembra 2023