3Sfk/69/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobkyne: MA2R, s.r.o., v likvidácii, so sídlom Mlynská 2, 040 01 Košice, IČO: 36599620, právne zastúpená advokátom: JUDr. Ivo Babjak, so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100501510/2019 zo dňa 21. februára 2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6 S 77/2019-84 zo dňa 3. februára 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

januára 2017. 2. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania správca dane rozhodnutím č. 100563450/2017 zo dňa 3. apríla 2017 vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 2.820,- € za zdaňovacie obdobie november 2013. Žalovaný rozhodnutím č. 102290464/2017 zo dňa 2. novembra 2017 zrušil predchádzajúce rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že jeden zo svedkov - A.. R. V. bol vypočutý a vyjadroval sa k ekonomickej činnosti žalobkyne a jej sporným obchodom. Žalobkyňa preto mala byť o predmetnom úkone upovedomená, aby sa ho mohla zúčastniť.

žalobkyni: · uplatnené odpočítanie dane na vstupe z dodávateľskej faktúry od spoločnosti Nettix, s.r.o. za dodávku cukru, · uplatnené oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní cukru pre spoločnosť MULTIBAND Kft. (Maďarsko). 4. Žalovaný rozhodnutím č. 100501510/2019 zo dňa 21. februára 2019 (ďalej len „žalované rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný v

štáte a CMR ešte nie je dôkazom skutočného dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu a je to len splnenie formálnej stránky na deklarovanie nároku na oslobodenie od dane. Faktúra musí byť odrazom reálneho plnenia a z hľadiska nároku na oslobodenie od DPH je použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť a sú

odberateľom. Z toho podľa žalovaného vyplýva, že žalobkyňa nemala vedomosť o tom, a teda nemôže tvrdiť, že obchody prebiehali tak, ako je to deklarované na dodávateľských a odberateľských faktúrach, · ani v jednom prípade sa na základe medzinárodnej výmeny informácii nepotvrdilo dodanie tovaru žalobkyňou do iného členského štátu, a teda žalobkyňa nepreukázala, že tovar bol použitý pre jej zdaniteľné plnenia, · vykonaným dokazovaním bola tak spochybnená samotná existencia tovaru - kryštálového cukru. Žalobkyňa nepreukázala, že zo strany dodávateľa bolo uskutočnené dodanie tovaru, ktorému podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť a následne odberateľovi uvedenom na faktúre vzniklo právo na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, · považoval za nedôvodnú aj námietku ohľadom nedodržania ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu do iného členského štátu.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

6. Podľa názoru žalobkyne vychádza rozhodnutie žalovaného z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný podľa názoru žalobkyne prehliadol, že zistenú vadu z daňovej kontroly (nepredvolanie žalobkyne na výsluch svedka) nemožno napraviť vo vyrubovacom konaní (zopakovaním výsluchu svedka). Chyby daňového konania možno napravovať len v odvolacom konaní.

8. Ostatne žalobkyňa v hmotnoprávnej rovine namietala, že jej sú kladené na zodpovednosť nedostatky na strane subdodávateľskej spoločnosti VEKOMIN, s.r.o. S predmetnou spoločnosťou však žalobkyňa neobchodovala, jej obchodným partnerom bola spoločnosť Nettix, s.r.o. Konatelia spoločnosti Nettix, s.r.o. pritom potvrdili dodanie tovaru, DPH nimi bola priznaná a odvedená, za tovar bolo zaplatené a jeho existenciu potvrdila aj spoločnosť prevádzkujúca sklady - ČSAD Invest Logistic s.r.o. Žalobkyni nie je preto zrejmé, prečo jej neboli priznané daňové oprávnenia. Zdôraznila tiež, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 49/2017 zo dňa 27. septembra 2018, že jej nebola preukázaná účasť na podvodnom reťazci a ani to, že by o takejto účasti vedela alebo mohla

11/2019. Podľa názoru správneho súdu ide o totožné/obdobné veci totožných účastníkov s totožným predmetom konania, pričom rozdiel spočíva len v zdaňovacom období. Preto správny súd na rozsudok v obdobnej veci v plnom rozsahu odkázal.

10. V rozsudku č. k. 7 S 11/2019-82 zo dňa 25. novembra 2020 správny súd zamietol správnu žalobu žalobkyne s odôvodnením: · prvé rozhodnutie správcu dane bolo zrušené žalovaným z dôvodu porušenia ustanovení v konaní, a to najmä pre porušenie práva žalobkyne klásť svedkom otázky a pre nedostatočne zistený skutkový stav. Správca dane pri viazanosti právnym názorom žalovaného predvolal opätovne na výsluch svedkov - konateľov spoločnosti Nettix, s.r.o. ako aj ďalších svedkov a o tejto skutočnosti upovedomil žalobkyňu a umožnil jej tak byť prítomnej pri výsluchu týchto svedkov a klásť im otázky. Pri tomto postupe konal správca dane v súlade s právnym názorom žalovaného uvedeným v rozhodnutí o odvolaní a odstránil tak zistenú vadu daňového

20567367394/2015 zo dňa 24. júla 2015 z dôvodu potreby zistenia informácií spôsobom podľa osobitného predpisu. Oznámením zo dňa 26. októbra 2016 správca dane oznámil žalobkyni, že pominuli dôvody, nakoľko dňa 18.10.2016 bola správcovi dane doručená v tejto predmetnej veci posledná odpoveď. Keď je daňová kontrola prerušená, lehota na jej vykonanie neplynie, t. j. daňová kontrola sa predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená. Prerušenie daňovej kontroly

nemôže. Prerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané vždy v súlade so zákonom, t. j. musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia daňovej kontroly známe a ktoré majú relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola realizovaná.

Výsledky medzinárodnej výmeny informácií boli premietnuté do záverov správnej úvahy správcu dane. Správny súd mal za to, že prerušenie daňovej kontroly nebolo svojvoľné a neúčelné a informácie získané z medzinárodnej výmeny informácií prispeli k účelu daňovej kontroly a k prevereniu okolností, za ktorých mali byť žalobkyňou realizované obchody vo vzťahu k maďarskej spoločnosti. Vzhľadom k tomu nemožno hovoriť o nedodržaní lehoty na prerušenie konania z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií v zmysle ustanovenia článku 10 Nariadenia, · žalovaný správne vec právne posúdil v otázke vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, keď v rámci odvolacieho konania po preskúmaní spisu uzavrel, že: „v predmetnom sa jedná o obchodný reťazec, ktorý bol riadený spoločnosťou Nettix, s.r.o. - od ponuky kryštálového cukru žalobcovi, jeho skladovanie v prenajatom sklade spoločnosťou Nettix, s.r.o. cez vyhľadávanie zahraničných odberateľov, pomoc pri vypĺňaní CMR, ich doručenie do skladu, doručenie faktúr a dodacích listov zahraničným odberateľom.

súdu SR sp. zn.: 1Sžfk/20/2017 z 11. septembra 2018. Žalobkyňa ako daňový subjekt v súlade s jej dôkaznou povinnosťou upravenou v ustanovení § 24 ods. 1 Daňového poriadku mala preukázať a vyvrátiť zistenie správcu dane o tom, že nedošlo k realizácii daňových plnení.

11. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Žiadala zmeniť napadnutý rozsudok tak, že bude zrušené rozhodnutie žalovaného, prvostupňové rozhodnutie a vec vrátená ďalšie konanie. 12. Sťažovateľka svoju kasačnú sťažnosť odôvodnila nasledovne: · nesúhlasila s právnym posúdením správneho súdu týkajúcim sa zhojenia procesného pochybenia správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly spočívajúcom v porušení ustanovenia § 45 ods. 1 písmeno e) Daňového poriadku. V kasačnej sťažnosti pokračovala vo svojej argumentácii uvedenej už v správnej žalobe. Vady zákonnosti daňovej kontroly je možné podľa názoru sťažovateľky odstrániť len v priebehu daňovej kontroly. Zákon neumožňuje odstraňovanie vád zákonnosti daňovej kontroly po vrátení veci na ďalšie konanie správcovi dane vo vyrubovacom konaní, · s ohľadom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-186/20 HYDINA SK sťažovateľka netrvala na svojej námietke týkajúcej sa nedodržania lehoty na prerušenie daňovej kontroly v zmysle Nariadenia. Svoju argumentáciu modifikovala a uviedla, s odkazom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 116/2013 a I. ÚS 30/ 2018, že informácie získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (ďalej aj ako „MVI“) nemajú samé o sebe povahu dôkazu. Ide len o informácie, ktoré musia byť verifikované v ďalšom dokazovaní. Sťažovateľka namieta, že správca dane a žalovaný nevykonali o informáciách zistených prostredníctvom MVI žiadne dokazovanie, preto nemožno ani tvrdiť, že prerušenie daňovej kontroly pre MVI bolo účelné a dôvodné, · sťažovateľka uviedla, že sa žiadneho podvodu na DPH nezúčastnila a správca dane svoje tvrdenie o takejto vedomosti sťažovateľky nijak nepodložil. Nie je pravdivé tvrdenie správneho súdu, že si sťažovateľka nedostatočne preverila, či jej dodávateľ Nettix, s.r.o. je schopný tovar dodať a zistiť si o tomto dodávateľovi informácie. Sťažovateľke, ako aj dodávateľovi Nettix, s.r.o., viedla účtovníctvo tá istá spoločnosť, ďalej splnomocnená zástupkyňa sťažovateľky osobne poznala konateľov spoločnosti Nettix, s.r.o. Sťažovateľka preto nesúhlasí s právnym posúdením správneho súdu o tom, že v obchodoch so spoločnosťou Nettix, s.r.o. neprejavila náležitú mieru opatrnosti, · správny súd sa vôbec nezaoberal rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/49/2017 zo dňa 27. septembra 2018, ktorý na podporu svojich argumentov sťažovateľka použila. V dôsledku uvedeného došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. 13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. 14. Po predložení veci kasačnému súdu bola vec sp. zn. 3 Sfk 69/2022 pridelená do senátu 3 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Katarína Benczová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Zuzana Šabová, PhD. Mgr. Kristína Babiaková bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa § 27a písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal a rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

Kasačný súd pri preskúmavaní kasačnej sťažnosti zistil, že sa obdobnými rozsudkami správneho súdu a obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľky vo veci sporu medzi sťažovateľkou a žalovaným, vo vzťahu k tej istej daňovej kontrole, len vo vzťahu k odlišným zdaňovacím obdobiam, zaoberal v rade svojich rozhodnutí - sp. zn. 4 Sžfk 27/2021 zo dňa 26. mája 2022 (zdaňovacie obdobie január 2013), sp. zn. 1 Sfk 37/2021 zo dňa 27. júla 2023 (zdaňovacie obdobie marec 2013), sp. zn. 5 Sfk 39/2021 zo dňa 28. júna 2023 (zdaňovacie obdobie február 2013), sp. zn. 6 Sžfk 53/2021 zo dňa 26. mája 2023 (zdaňovacie obdobie máj 2013) a sp. zn. 2 Sfk 26/2022 zo dňa 26. mája 2022 (zdaňovacie obdobie apríl 2013).

Z kasačnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ svoje námietky smeroval proti právnemu posúdeniu správneho súdu jednak otázok procesného postupu daňových orgánov, ako aj nedostatočnej opatrnosti sťažovateľa pri uskutočňovaní obchodných transakcií so spoločnosťou Nettix, s.r.o., aby sa vyhol účasti na daňovom podvode.

Sťažovateľ v tomto odvolacom konaní, ako ani vo vyrubovacom konaní, toto procesné pochybenie správcu dane nenamietal. Napriek tejto skutočnosti žalovaný v postavení odvolacieho orgánu zrušil rozhodnutie správcu dane a uložil mu toto procesné pochybenie odstrániť vo vyrubovacom konaní, ktoré nebolo ukončené, keďže rozhodnutie správcu dane, vzhľadom na jeho zrušenie, nenadobudlo právoplatnosť. Túto procesnú vadu už nebolo možné odstrániť iným spôsobom, keďže daňová kontrola bola ukončená doručením protokolu o výsledku daňovej kontroly. Preto žalovaný postupoval správne a svoj postup aj náležite odôvodnil. Daňový poriadok explicitne v § 74 ods. 2 explicitne ustanovuje oprávnenie žalovaného ukladať správcovi dane povinnosť odstrániť

. . 18. Ku kasačnému dôvodu sťažovateľa, ktorý sa týka posúdenia zákonnosti samotného nepriznania práva na odpočet DPH kasačný súd uvádza, že tento tiež nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

19. Vzhľadom na uvedené kasačný súd len v krátkosti konštatuje, že jednak správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach, ako aj správny súd v napadnutom rozsudku v prvom rade odmietnutie nadmerného odpočtu DPH odôvodnili tým, že sťažovateľ ani nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH a nevyvrátil dôvodné pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní deklarovaného tovaru. Konkrétne nepreukázal vznik daňovej povinnosti, ktorá je spätá s dodaním deklarovaného tovaru - kryštálového cukru.

odberateľom. Z uvedeného správcovi dane vyplynulo, že sťažovateľ nemal vedomosť o tom, a teda nemôže ani tvrdiť, že obchody prebehli tak, ako je to deklarované na dodávateľských a odberateľských faktúrach. 20. Samotná skutočnosť, či sťažovateľ vedel alebo vedieť mohol, o svojej účasti na podvode, respektíve či prijal dostatočné opatrenia, aby sa účasti na podvode vyhol, sa stáva relevantnou z hľadiska nepriznania odpočtu DPH až keď by bolo konštatované naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, čo v prejednávanom prípade nenastalo. Uvedený záver je stabilizovaný v judikatúre Súdneho dvora EÚ, napríklad v rozsudku vydaného v konaní v spojených veciach SGI a Valériane C-459/17 a C-460/17: „Dobrá viera alebo jej absencia na strane zdaniteľnej osoby, ktorá žiada o odpočítanie DPH, nemá žiadny vplyv na otázku, či sa uskutočnilo dodanie tovaru v zmysle článku 10 ods. 2

21. Ako už kasačný súd vysvetlil vyššie, keďže z dokazovania správcu dane, s ktorým sa v preskúmavanom rozhodnutí stotožnil aj žalovaný a následne krajský súd v napadnutom rozsudku, a navyše toto posúdenie ani nebolo napadnuté kasačnou sťažnosťou nepovažoval kasačný súd za dôvodný kasačný bod sťažovateľa týkajúci sa právneho posúdenia nedostatočnej obozretnosti sťažovateľa v obchodnom styku pri posudzovaných zdaniteľných

je, aby bolo presvedčivé. Kasačný súd jednoznačne považuje napadnutý rozsudok krajského súdu za presvedčivý a teda riadne a vyčerpávajúco odôvodnený, keďže systematicky odpovedal na všetky podstatné námietky sťažovateľa a vyvodil z nich vecne správny záver.“

. . 21. Podľa § 441 SSP v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. 22. Vo vzťahu k námietke sťažovateľky, ktorou namietala nezákonnosť postupu správcu dane a žalovaného, pokiaľ títo informácie získané prostredníctvom MVI nepodrobili verifikácii a dokazovaniu a namietala tiež dopady tejto vady na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly v predmetnej veci, tak na túto argumentáciu kasačný súd nemohol prihliadnuť.

25. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci, náležite odôvodnený a kasačný súd nezistil ani procesné vady, pre ktoré by bolo možné konštatovať porušenie práva sťažovateľky na spravodlivý proces. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 26. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 14. decembra 2023