3Sfk/7/2021

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: RUDION s.r.o., so sídlom Michalská 9, 811 03 Bratislava, IČO: 50141961, právne zastúpenej advokátom Mgr. Michalom Ferčákom, so sídlom Bernolákova 1652, 955 01 Topoľčany, IČO: 50825739; proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, so sídlom Damborského 5, 949 01 Nitra; o preskúmanie rozhodnutia - oznámenia žalovaného č. 100117877/2019 zo dňa 10. januára 2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11S 120/2019-103 zo dňa 10. februára 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 11S 120/2019-103 zo dňa 10. februára 2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

1. Žalovaný na základe poverenia č. 102619897/2017 zo dňa 20. decembra 2017 začal u žalobkyne daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až jún 2017, o čom oboznámil žalobkyňu oznámením o daňovej kontrole zo dňa 20. decembra 2017. Žalobkyňu počas daňovej kontroly zastupoval X.. S. H., na základe udelenej generálnej plnej moci zo dňa 12. apríla 2017 predloženej žalovanému 22. mája 2017.

X.. S. H. listom doručeným žalovanému 24. mája 2018 oznámil žalovanému vypovedanie plnomocenstva na vlastnú žiadosť. 3. Žalobkyňa, elektronickým podaním zo dňa 5. júna 2018 podpísaným „RUDION s.r.o.“, oznámila žalovanému, že dňa 14. mája 2018 na základe rozhodnutia valného zhromaždenia z dôvodu žiadosti jedinej konateľky žalobkyne Moniky Zeliskovej došlo k jej odvolaniu z funkcie konateľky. Do vymenovania nového konateľa mala byť žalobkyňa bez štatutárneho orgánu a X.. S. H. sa vzdal splnomocnenia na vlastnú žiadosť.

5. Dňa 5. júla 2018 požiadal o autorizáciu na daňový subjekt - žalobkyňu pán N. N. pričom predložil splnomocnenie datované dňa 13. mája 2018 a podpísané v mene žalobkyne Monikou Zeliskovou v rozsahu „na podávanie písomností doručovaných prostredníctvom elektronického doručovania na základe ZEP.“ 6. Žalovanému bolo dňa 15. júla 2018 doručené splnomocnenie podpísané v mene žalobkyne Monikou Zeliskovou a datované zo dňa 13. mája 2018 k prevzatiu účtovných dokumentov pre

Súčasne žalobkyňu poučil, že podľa § 9 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) je žalovaný na účely správy daní oprávnený ustanoviť zástupcu aj právnickej osobe, ktorá nemá osobu spôsobilú konať v

9. Z administratívneho spisu nie je zistiteľné, kto v mene žalobkyne preberal zásielky zasielané v listinnej podobe z dôvodu absencie označenia splnomocnenia a nečitateľnosti podpisu.

12. Žalobkyňa zaslala dňa 3. októbra 2018 žalovanému plnomocenstvo datované dňa 2. mája 2018 a v mene žalobkyne podpísané Monikou Zeliskovou, podľa ktorého žalobkyňa splnomocnila T. Q. na „vykonanie úkonov.

14. Následne žalovaný vydal vo veci žalobkyne rozhodnutia č. 102029362/2018 zo dňa 11. októbra 2018 o vyrubení rozdielu dane v sume 9.733,18 € za zdaňovacie obdobie január 2017, č. 102029435/2018 zo dňa 11. októbra 2018 o vyrubení rozdielu dane v sume 3.917,54 € za obdobie február 2017, č. 102029502/2018 zo dňa 11. októbra 2018 o vyrubení rozdielu dane v sume 8.634,80 € obdobie marec 2017, č. 102029745/2018 zo dňa 11. októbra 2018 o vyrubení rozdielu dane v sume 3.786,75 € za obdobie apríl 2017, č. 102029848/2018 zo dňa 11. októbra 2018 o vyrubení rozdielu dane v sume 590,96 € za obdobie máj 2017 a č. 102029885/2018 zo dňa 11. októbra 2018 o vyrubení rozdielu dane v sume 5.744,51 € za obdobie jún 2017, všetky doručené v listinnej podobe v mieste sídla žalobkyne dňa 19. októbra 2018.

. . a na základe doručených dokumentov správcovi dane je zrejmé, že spoločnosť RUDION s.r.o. nemá odo dňa 14.05.2018 konateľa a ani splnomocneného zástupcu a teda nemá kto za spoločnosť konať.“ Prípadne aby preukázala, že má konateľa. Žalobkyňa bola poučená, že ak výzvam nevyhovie, jej podanie sa bude považovať za nepodané.

Odvolaním štatutárneho zástupcu nezaniklo oprávnenie pána N. komunikovať so žalovaným v mene žalobkyne. Uviedol tiež, že podaním zo dňa 3. októbra 2018 oznámila žalobkyňa žalovanému, že splnomocneným zástupcom v predmetnej veci je T. Q.. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že by žalobkyňa nemala splnomocneného zástupcu. Zdôraznila, že všetky plnomocenstvá boli žalovanému riadne predložené, pokiaľ má pochybnosti o ich obsahu, požiadala o ich upresnenie. 18.

vymedzený len na daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za mesiace január 2017 až jún 2017. Tá bola ukončená dňa 16. augusta 2018 doručením protokolu (teda pred doručením splnomocnenia správcovi dane). Predmetné splnomocnenie sa však nevzťahuje na vyrubovacie konanie, resp. na podanie odvolania vo vyrubovacom konaní. Odvolanie podané proti prvostupňovým rozhodnutiam preto nemohlo byť podané oprávnenou osobou.

21. Všetky oznámenia o zamietnutí odvolaní žalobkyne žalovaným boli doručované v listinnej podobe na adresu sídla žalobkyne prvý krát 16. januára 2019, opakovane 17. januára 2019, kedy boli aj uložené na pošte a následne sa ako neprevzaté vrátili žalovanému dňa 2.

23. Podaniami doručenými žalovanému dňa 1. júla 2019 požiadal právny zástupca žalobkyne Mgr. Michal Ferčák o informácie o postupe žalovaného vo veci doručovania rozhodnutí odvolacieho orgánu (Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky) o podaných odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam (bod 13 a 14), keďže tieto žalobkyni neboli doručené. Predložil tiež splnomocnenie podpísané konateľkou Monikou Zeliskovou a datované dňa 1. mája 2018 na „všetky právne úkony súvisiace so zastupovaním splnomocniteľa“ - pred orgánmi finančnej správy , najmä na podávanie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiam orgánov finančnej správy, na preberanie všetkých zásielok a iných dokumentov adresovaných splnomocniteľovi, vrátane zásielok adresovaných do vlastných rúk a na doručovanie dokumentov v mene splnomocniteľa orgánom finančnej správy,

24. Listom zo dňa 17. júla 2019 oznámil žalovaný T. Q., že ho považoval za osobu splnomocnenú žalobkyňou len na úkony daňovej kontroly, preto odvolanie proti prvostupňovým rozhodnutiam (bod 13 a 14) nebolo podané oprávnenou osobu, a teda bolo

25. O svojom postupe listom zo dňa 17. júla 2019, doručeným dňa 23. júla 2019, oboznámil žalovaný žalobkyňu aj prostredníctvom jej právneho zástupcu Mgr. Michala Ferčáka.

28. Dňa 23. septembra 2019 podala žalobkyňa proti oznámeniu žalovaného č. 100117877/ 2019 zo dňa 10. januára 2019 (ďalej len „oznámenie žalovaného“) o zamietnutí odvolania proti rozhodnutiu žalovaného č. 102029885/2018 zo dňa 11. októbra 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) na Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) žalobu. Žalobkyňa sa nestotožnila s pochybnosťami žalovaného o tom, kto skutočne v jej mene podáva podania. Uviedla, že každé jedno elektronické podanie musí obsahovať KEP, prípadne musí existovať dohoda o elektronickom doručovaní, z ktorých žalovaný vie identifikovať osobu podávajúcu elektronické podanie. 29. Žalobkyňa zdôraznila, že v konaní pred žalovaným mala riadne určeného zástupcu pána N. N., ktorého postavenie odvolaním štatutárneho orgánu nezaniklo. Z obsahu plnomocenstva pre pána N. muselo byť, podľa názoru žalobkyne, žalovanému zrejmé, že je oprávnený nielen „robiť poštára“, ale aj robiť podania v mene žalobkyne. Aj v prípade, ak by rozsah plnomocenstva pána N. považoval žalovaný za nejasný, v súlade s § 9 ods. 3 Daňového

31. Ak by aj mal žalovaný legitímne pochybnosti o osobách komunikujúcich v mene žalobkyne, v záujme zachovania práv daňového subjektu bolo jeho povinnosťou podľa názoru žalobkyne ustanoviť žalobkyni zástupcu podľa § 9 ods. 7 Daňového poriadku.

33. Kópiu oznámenia žalovaného doručila žalobkyňa správnemu súdu v dôsledku jeho výzvy až po jej sprístupnení žalovaným (bod 26) dňa 25. januára 2020. 34. K správnej žalobe sa podaním 10. augusta 2020 vyjadril aj žalovaný. Ten zotrval na svojich právnych názoroch uvedených v žalobou napádanom oznámení.

36. Splnomocnenie udelené žalobkyňou T. Q. podľa názoru žalovaného nie je nejasné čo do jeho rozsahu, ale vzťahuje sa len na daňovú kontrolu dani z pridanej hodnoty za mesiac január až jún 2017. Nebolo preto možné aplikovať § 9 ods. 3 Daňového poriadku.

37. Vo vzťahu k aplikácii § 9 ods. 7 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že ustanovenie zástupcu zo strany žalovaného je v prípade splnenia zákonných podmienok možnosťou, nie však povinnosťou žalovaného. 38. Správny súd uznesením č. k. 11 S 120/2019-103 zo dňa 10. februára 2021 (ďalej len „uznesenie správneho súdu“ alebo „napádané uznesenie“) žalobu žalobkyne odmietol ako oneskorene podanú podľa § 98 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

40. K argumentácii žalobkyne správny súd uviedol, že táto podľa výpisu z obchodného registra nemá od 14. mája 2018 konateľa (od momentu zániku funkcie konateľky pani Moniky Zeliskovej). Žalobkyňa podľa správneho súdu nepreukázala žalovanému, že má ustanoveného nového štatutárneho zástupcu. Dňa 24. mája 2018 pritom prestal žalobkyňu zastupovať X.. S. H. a v podaní adresovanom žalovanému zo dňa 5. júna 2018 žalobkyňa neoznačila žiadny subjekt (fyzickú či právnickú osobu), ktorý bol za ňu oprávnený konať.

41. Plnomocenstvo udelené žalobkyňou T. Q., datované dňa 2. mája 2018 a podpísané Monikou Zeliskovou (predložené po ukončení daňovej kontroly), rovnako správny súd nepovažoval za všeobecné. Jeho rozsah považoval správny súd za jasný, vzťahovalo sa len na vykonávanie úkonov vo veci daňovej kontroly za mesiace január až jún 2017, ktorá však v čase jeho predloženia žalovanému (3. októbra 2018) už bola ukončená. Žalovaný preto podľa správneho súdu postupoval správne, ak naďalej konal priamo so žalobkyňou a písomnosti jej priamo doručoval na adresu jej sídla obsiahnutú v obchodnom registri. Na tejto adrese boli písomnosti aj do určitého času riadne preberané.

Skutočnosť, že žalobkyňa nemala štatutárneho zástupcu, ani splnomocneného zástupcu, v daňovom konaní nevylučuje, že žalobkyňa mala ustanoveného zástupcu na preberanie poštových zásielok, ktorý tieto zásielky aj preberal.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

45. Sťažovateľka podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie a predložila žalovanému viaceré splnomocnenia. Podľa názoru sťažovateľky je povinnosťou žalovaného s ohľadom na § 13 ods. 8 Daňového poriadku v spojení so zásadou súčinnosti s daňovým subjektom (§ 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku) vyzvať daňový subjekt na odstránenie nedostatkov splnomocnenia, ktoré mu bolo doručené. Žalovaný však takýmto spôsobom v kontexte podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu nepostupoval.

46. Hoci sťažovateľka akceptuje, že žalovaný ju vyzval podaniami zo dňa 31. augusta 2018 a 6. decembra 2018, obsah týchto výziev smeroval len k tomu, aby sťažovateľka objasnila, kto za ňu koná, keďže nemá ustanovený štatutárny orgán. Zdôraznila však, že žalovaný, vo vzťahu k predloženému splnomocneniu udelenému pánovi Q., vo svojich výzvach nikdy jasne neuviedol, že predložené splnomocnenie považuje za obmedzené (len pre účely daňovej kontroly) či irelevantné. Obdobne neupozornil sťažovateľku ani na nedostatky splnomocnenia udeleného pánovi N.. Rovnako žalovaný nevyzval sťažovateľku ani na predloženie nových plnomocenstiev, pokiaľ tie predchádzajúce nie sú podľa jeho názoru postačujúce. Žalovaný rovnako v záujme zachovania práv daňového subjektu nepostupoval ani podľa § 9 ods. 7 Daňového poriadku a sťažovateľke neustanovil zástupcu.

Správny súd však nepostupoval podľa § 179 ods. 1 SSP, teda neskúmal predmetnú žalobu ako správnu žalobu opomenutého účastníka. 48. Vo vzťahu k podozreniam o účelovosti prekladania plnomocenstiev sťažovateľkou (osobitne nevysvetlenie postupu ich predkladania) táto zdôrazňuje, že ani tieto pochybnosti nijakým spôsobom nezbavujú žalovaného povinnosti postupovať v súlade s Daňovým poriadkom a aj odstraňovať prípadné nedostatky podaní účastníka konania. Sťažovateľka

50. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky sa vyjadril aj žalovaný, ktorý poukázal na správnosť a presvedčivosť odôvodnenia napádaného uznesenia a žiadal kasačnú sťažnosť sťažovateľky ako nedôvodnú zamietnuť.

K požiadavke ustálenia predmetu konania a odstránenia vád podania vo veci samej pred rozhodnutím vo veci 52. Kasačný súd sa v medziach sťažnosti sťažovateľky v prvom rade venoval procesnej stránke veci, a teda otázke, či správny súd nesprávnym procesným postupom porušil právo sťažovateľky na spravodlivý proces, ak jej žalobu skúmal v súlade so žalobným návrhom ako všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 ods. 1 SSP, a to napriek jej tvrdeniu o postavení opomenutého účastníka konania. 53. Zaoberajúc sa predmetnou otázkou kasačný súd uvádza, že správna žaloba opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 a nasl. SSP je osobitným žalobným typom, ktorým sa osoba, s ktorou sa malo konať ako s účastníkom konania, a ktorá tvrdí, že jej nebolo doručené rozhodnutie príslušného orgánu, môže za zákonom stanovených podmienok domáhať doručenia rozhodnutia orgánu verejnej správy. Doručením dotknutého rozhodnutia vzniká opomenutému účastníkovi právo využiť opravné prostriedky, ktoré právna úprava pripúšťa a v rámci ktorých môže byť následne aj materiálne zohľadnená vada neúčasti zákonom predpokladaného účastníka konania na správnom konaní (§ 179 ods. 3, 5 a 6 SSP).

Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 883). Žaloba opomenutého účastníka teda slúži výlučne na ochranu participačných práv účastníka konania. 55. Až po riadnom doručení rozhodnutia sa s ním opomenutý účastník môže oboznámiť, zvážiť jeho nedostatky, kvalifikovane formulovať svoje výhrady a následne aj využiť opravné prostriedky. Žalobca, tvrdiac, že je opomenutým účastníkom konania, môže formulovať aj eventuálny petit na zrušenie rozhodnutia pre prípad nepreukázania jeho postavenia opomenutého účastníka (pozri tiež postup podľa § 179 ods. 7 SSP).

57. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd uzatvára, že definičným znakom správnej žaloby opomenutého účastníka je dožadovanie sa doručenia rozhodnutia, nie je možné využívať lehotu na podanie žaloby opomenutého účastníka na podanie žaloby na meritórne preskúmanie rozhodnutia ktoré má žalobca k dispozícii. V tomto smere preto nemožno uznať argumentáciu sťažovateľky obhajujúcu ňou formulovaný petit žaloby podávanej v lehote pre opomenutého účastníka, tvrdiacej postavenie opomenutého účastníka a pritom žiadajúcej zrušenie rozhodnutia (bod 31).

59. V súlade s ustanovením § 59 ods. 1 až 3 SSP je povinnosťou správneho súdu v prípade nezrozumiteľnosti podania vo veci samej vyzvať toho, kto podanie urobil, aby podanie opravil, uviesť mu v čom je podanie nezrozumiteľné a poučiť ho o prípadných následkoch neodstránenia vád podania. Keďže správny súd je pri svojom rozhodovaní viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), ako prvý krok v rámci svojho procesného postupu si vždy musí ustáliť predmet a rozsah podanej správnej žaloby, aby mohol zvoliť správny procesný postup a posúdiť sporné skutočnosti. Pred odstránením vád správnej žaloby a ustálením rozsahu a predmetu súdneho prieskumu, správny súd nemôže rozhodnúť vo veci samej. Ústavný súd Českej republiky k tejto otázke judikoval: „aby mohol všeobecný súd o návrhu konať, musí návrh obsahovať náležitosti požadované § 42 ods. 4 a § 79 ods. 1 OSŘ, najmä musí obsahovať údaje nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť“ (rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 1162/08 zo dňa 14. mája 2009).

prieskumu. Logickým dôsledkom nesprávnej činnosti správneho súdu potom je vyzývanie sťažovateľky správnym súdom na doloženie kópie napádaného oznámenia žalovaného (bod

K právnemu posúdeniu vád a účinnosti doručovania oznámenia žalovaného 62. Kasačný súd neopomína, že s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu bude, po ustálení žalobného návrhu zo strany sťažovateľky, úlohou správneho súdu posúdiť rozhodujúcu otázku nastúpenia účinkov doručenia oznámenia žalovaného sťažovateľke. Keďže správny súd v napádanom uznesení formuloval svoj právny názor na túto otázku, preferujúc materiálny prístup k spravodlivosti a v záujme predchádzania zbytočným prieťahom v súdnom konaní, preskúmal kasačný súd aj tú časť kasačnej sťažnosti sťažovateľky, ktorá smerovala proti právnemu posúdeniu vád doručovania oznámenia žalovaného.

konaní. Ustálenie odpovede na túto otázku má totiž zásadný vplyv na posudzovanie účinkov doručovania zo strany žalovaného a tým aj dodržania lehoty na podanie žaloby zo strany sťažovateľky. 64. Medzi sťažovateľkou a žalovaným je v zásade nesporné, že v priebehu daňovej kontroly, dňa 14. mája 2018, skončila konateľke sťažovateľky funkcia a miesto konateľa/konateľky sťažovateľky zostalo do dnešného dňa neobsadené. Rovnako je nesporné, že zástupca sťažovateľky X.. S. H. s účinnosťou k 24. máju 2018 vypovedal plnomocenstvo na zastupovanie sťažovateľky vo veci daňovej kontroly (§ 9 ods. 5 Daňového poriadku).

66. Druhým sporným splnomocnením bolo splnomocnenie zo dňa 2. mája 2018 pre T. Q., ktoré bolo žalovanému vo vyrubovacom konaní doručené sťažovateľkou dňa 3. októbra 2018 a od tohto dňa bolo aj voči žalovanému účinné (§ 9 ods. 4 Daňového poriadku).

67. Kasačný súd sa nestotožňuje s právnym názorom správneho súdu a žalovaného, že toto splnomocnenie sťažovateľky sa vzťahovalo výlučne len na procesný postup daňovej kontroly, a nevzťahovalo sa na nadväzujúce vyrubovacie konanie. Nie je totiž možné opomínať fakt, že daňová kontrola (§ 44 a nasl. Daňového poriadku) a vyrubovacie konanie (§ 68 a nasl. Daňového poriadku) na seba úzko nadväzujú. Previazanosť týchto procesných inštitútov je zrejmá už zo samotnej právnej úpravy, keďže úkon ukončujúci daňovú kontrolu - doručenie protokolu z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (§ 46 ods. 8 Daňového poriadku), je ex lege spojený s momentom začatia nadväzujúceho vyrubovacieho konania (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku).

. . za mesiace január až jún 2017, ktorá začala dňa 18.1.2018“ sa vzťahuje na celé konanie, ktoré začína kontrolou a končí vydaním rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. 68. Pri posudzovaní splnomocnenia v tejto veci je tiež podľa právneho názoru kasačného súdu potrebné prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu. Splnomocnenie pre T. Q.O_ sťažovateľka predložila v nadväznosti na výzvu žalovaného na upresnenie, kto a na základe akého oprávnenia za sťažovateľku konaná vo vyrubovacom konaní. Z úkonu sťažovateľky možno vyvodzovať, že táto predmetné splnomocnenie považovala za postačujúce pre preukázanie jej zastúpenia pánom Q. vo vyrubovacom konaní. Kasačný súd je preto, jednak z dôvodu prepojenia daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ako aj z dôvodu predloženia splnomocnenia vo vyrubovacom konaní toho názoru, že splnomocnenie pre pána Q. mohlo byť vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu považované za splnomocnenie aj pre vyrubovacie

70. Pokiaľ preto bolo žalovanému vo vyrubovacom konaní predložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky, z ktorého bola zrejmá vôľa splnomocnenca ako aj splnomocniteľa, avšak existovali nejasnosti o určitosti vymedzenia konania, na ktoré sa vzťahuje, bolo povinnosťou žalovaného upozorniť sťažovateľku na zistený nedostatok a vyzvať ju, resp. jej splnomocneného zástupcu na odstránenie vád predloženého splnomocnenia (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf 62/2013 zo dňa 18. decembra 2013, sp. zn. 6 Sžf 29/2014 zo dňa 25. marca 2015 a iné). Nedostatky splnomocnení na zastupovanie v daňovom konaní totiž majú odstrániteľný charakter (mutatis mutandis rozhodnutie

72. Sťažovateľka opätovne predložila splnomocnenie zo dňa 2. mája 2018 pre T. Q. aj v odvolacom konaní v nadväznosti na výzvu žalovaného o upresnenie, kto za sťažovateľku podal odvolanie, keď táto nemá ustanoveného konateľa (bod 15). Urobila tak podaním zo dňa 1. januára 2019, ktoré bolo podpísané T. Q. a v ktorom bolo opätovne deklarované, že tento je aj splnomocneným zástupcom sťažovateľky s účinnosťou od 3. októbra 2018 (bod 16). Ani v nadväznosti na tento úkon žalovaný nevyzval sťažovateľku na odstránenie nedostatkov predloženého splnomocnenia a toto bez ďalšieho neakceptoval. Opätovne doručoval všetky listiny priamo na adresu sídla sťažovateľky.

74. Kasačný súd sa tiež nezhoduje ani s právnym názorom správneho súdu na aplikáciu § 9 ods. 7 Daňového poriadku. Podľa tohto ustanovenia: „Správca dane môže na účely správy daní ustanoviť zástupcu aj právnickej osobe, ktorej nie je možné doručiť písomnosť na adresu sídla uvedeného v obchodnom registri alebo v inom registri a jej iná adresa nie je správcovi dane známa, alebo ktorá nemá osobu spôsobilú konať v jej mene, alebo ak je sporné, kto je oprávnený za právnickú osobu konať.

76. Právnické osoby sú tiež adresátmi práva na spravodlivý a zákonný proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“). Tomuto právu zodpovedá práve taký procesný postup orgánov verejnej moci, ktorý umožňuje dotknutej osobe (či už fyzickej alebo právnickej) hájiť v konaní, ktoré sa priamo dotýka jej práv a povinností, svoje práva a právom chránené záujmy a procesne sa brániť proti prípadnému excesívnemu výkonu verejnej moci.

2018 zo dňa 5. septembra 2018, bod 32). 77. S ohľadom na špecifikované limity výkladu všeobecne záväzných právnych predpisov kasačný súd zastáva názor, že oprávnenie správcu dane ustanoviť zástupcu právnickej osobe podľa § 9 ods. 7 Daňového poriadku nemožno vykladať v rozpore s požiadavkami vyplývajúcimi z práva na spravodlivý a zákonný proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a ani spôsobom vytvárajúcim neprimeraný priestor pre svojvôľu orgánov verejnej moci.

Len takýto postup umožní, aby v daňovom konaní nedošlo k situácii, keď sa rozhoduje o právach a povinnostiach právnickej osoby bez toho, aby bolo s určitosťou zrejmé, že úkony boli tejto právnickej osobe riadne doručené a v mene právnickej osoby aj prebraté a následne podané oprávnenou osobou.

Obchodná spoločnosť pritom môže porušenie predmetnej povinnosti konvalidovať s následkom ukončenia konania o jej zrušení (§ 309c CMP). Samotná právnická osoba - obchodná spoločnosť však zaniká až výmazom z obchodného registra v dôsledku rozhodnutia príslušného súdu o jej zrušení (§ 68 ods. 1, 2 a 4 písm. b) Obchodného zákonníka).

79. Doteraz uvedené vedie kasačný súd k záveru, v zhode s námietkami sťažovateľky, že napádané uznesenie správneho súdu vychádza vo vzťahu k posudzovaniu vád doručovania oznámenia žalovaného z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 80.

V. Záver

81. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Napádané uznesenie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní pred správnym súdom došlo k porušeniu procesných predpisov v miere zasahujúcej do práva sťažovateľky na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP. Kasačný súd preto napádané uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu, po tom čo si ustáli, kto je osoba oprávnená konať za žalobkyňu, vyzvať ju na odstránenie nedostatkov správnej žaloby, najmä vo vzťahu k možnosti podania žaloby opomenutého účastníka. Po ustálení obsahu žaloby správny súd prípadne posúdi otázku zákonnosti doručovania napadnutého oznámenia žalovaného a zo svojich záverov v tejto otázke vyvodí zodpovedajúce procesnoprávne a hmotnoprávne dôsledky. 82. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 83. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

V Bratislave dňa 30. marca 2022