3Sfk/7/2025

1. Žalovaná vykonala na základe zistení uvedených v protokole Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky č. Z-004214/2022/ 1090/LDA u žalobkyne opätovnú administratívnu finančnú kontrolu verejného obstarávania podľa § 22 ods. 1 zákona č. 357/ 2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení, z ktorej vyhotovila Správu z opätovnej administratívnej finančnej kontroly zo dňa 14. novembra 2023 (ďalej len „napadnuté opatrenie“) na predmet zákazky „Zníženie energetickej náročnosti budovy obecného úradu v obci Parchovany 2“ (VO74388558). 2. Z obsahu napadnutého opatrenia vyplýva, že vykonanou kontrolou malo byť zistené „porušenie princípov obstarávania, resp. porušenie pravidiel a ustanovení legislatívy SR a EÚ vzťahujúcej sa na oblasť obstarávania tovarov, služieb a stavebných prác, ktoré malo vplyv na výsledok obstarávania“. V napadnutom opatrení žalovaná ďalej skonštatovala, že výdavky z verejného obstarávania evidovaného v systéme vITMS2014+ pod kódom VO74388558 boli na základe identifikovaných zistení neoprávnené v celom rozsahu. Keďže výdavky z uvedeného verejného obstarávania už boli žalobkyni zo strany žalovaného uhradené na základe predložených žiadostí o platbu, bola na projekte zaevidovaná nezrovnalosť a následne mala byť vyhotovená žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov. 3. Žalobkyňa podala dňa 15. januára 2024 na Správny súd v Bratislave správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 15. januára 2024, ktorou sa domáhala, aby správny súd určil, že napadnuté opatrenie a opätovná administratívna finančná kontrola, ktorá jeho vydaniu predchádzala, sú nezákonné. Uznesením správneho súdu sp. zn. 15Sa/

ustanovenie, ktoré by oprávňovali žalovanú na vykonanie opätovnej administratívnej finančnej kontroly. Žalobkyňa sa vyjadrila aj k jednotlivým zisteným nedostatkom uvedeným v napadnutom opatrení. 5. Správny súd v uznesení sp. zn. 4Svo/4/2024 zo dňa 5. novembra 2024 uviedol, že predmetom súdneho prieskumu vo veci podanej správnej žaloby je napadnuté opatrenie - správa z opätovnej administratívnej finančnej kontroly, v ktorej bolo skonštatované, že žalobkyňa porušila princípy verejného obstarávania, čo malo vplyv na oprávnenosť čerpania príslušných výdavkov a z uvedeného dôvodu nebolo možné tieto výdavky pripustiť do financovania.

V tomto štádiu konania ide o opatrenie predbežnej povahy, ktoré samo o sebe nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne v oblasti verejnej správy, pretože slúži len ako prípadný podklad pre ďalší postup orgánov verejnej správy.

postupom správneho orgánu. Žalobkyňa síce v podaní zo dňa 30. októbra 2024 uviedla, že žalovaná vyzvala žalobkyňu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, avšak zo strany žalovanej nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov a ani samotná výzva na vrátenie finančných prostriedkov neobsahuje vynútiteľný výrok, ktorý by bol spôsobilý zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov žalobkyne.

6. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že neboli naplnené podmienky na preskúmanie protokolu v rámci správneho súdnictva a s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol ako neprípustnú. Správny súd sa preto nezaoberal námietkami žalobkyne týkajúcimi sa postupu žalovanej a nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v napadnutom opatrení, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa/žalobkyne, ak boli, resp. budú na základe záveru z vykonanej kontroly vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobkyne.

II. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

Domáhala sa zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie. 9. Sťažovateľka považuje za potrebné poukázať na to, že spôsobilosť záverov z kontrol vykonávaných príslušnými orgánmi v jednotlivých oblastiach verejnej správy ako predmetov prieskumov v správnom súdnictve, je otázkou, ktorá naďalej nie je do takej miery ustálená, prinajmenšom nie v takom zmysle, ako to kategoricky konštatuje správny súd.

10. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/2/2022 zo 4. decembra 2023, v ktorom najvyšší správny súd rozhodol tak, že „opatrenie inšpektora práce obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení účinnom do 20. júla 2020 ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného , a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe § 7 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku.

podľa zmluvy uzatvorenej so žalovanou. To, že voči sťažovateľke v súčasnosti nie sú využívané nástroje administratívneho vymáhania finančných prostriedkov, poskytnutých v rámci NFP, nič nemení na skutočnosti, že zo správy vyplýva povinnosť sťažovateľky tieto sprostredkovateľskému orgánu vrátiť. 12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky vyjadril, pričom uviedol, že Správa z opätovnej administratívnej finančnej kontroly zo dňa 14. novembra 2023 nemôže byť v zmysle § 7 písm. e) SSP predmetom súdneho prieskumu, pretože predmetný správny akt orgánu verejnej správy je predbežnej povahy a nijakým spôsobom nezasahuje do sféry práv a oprávnených záujmov žalobcu. V danom prípade sú obsahom Správy výlučne zistené porušenia žalobcu, pričom mu predmetnou správou nebola uložená ani povinnosť prijať konkrétne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite. Poukázal pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/21/2017 zo dňa 21. novembra 2017, sp. zn. 4Sžfk/25/2018 zo dňa 3. júla 2018, sp. zn.

Z uvedeného dôvodu nedochádza touto správou k zásahu do právnej sféry žalobcu. S ohľadom na vyššie uvedené navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť zamietol.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

súde. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 18. Správny súd zhrnul v bode 1 napadnutého uznesenia skutkový stav dostatočne zrejme, pričom s ohľadom na nižšie uvedené dôvody nie je potrebné, aby ho kasačný súd opätovne rekapituloval.

Z časti právnej vety „. . . Protokol o výsledku dodržiavania zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako i zápisnica o jeho prerokovaní v prípade, ak kontrolovanému subjektu neukladajú práva a povinnosti, sú iba podkladovým materiálom pre prípadné rozhodnutie o uložení sankcie za spáchanie správneho deliktu.

Na to, aby mohol dozorovaný subjekt namietať zásah do jeho práv a právom chránených záujmov, musí na Správu nadviazať (napríklad) rozhodnutie o uložení sankcie. 20. Súdny prieskum opatrenia/správy je prípustný len za predpokladu, že v ňom boli kontrolovanému subjektu uložené konkrétne povinnosti (nie len abstraktné s odkazom na zistené nedostatky), pričom rozsah súdneho prieskumu je obmedzený práve na preskúmanie zákonnosti uložených konkrétnych povinností. V prípade, že orgán verejnej správy nezasiahne do právneho postavenia kontrolovaného subjektu autoritatívnym príkazom, spravidla niečo konať alebo niečoho sa zdržať, možno takéto opatrenie považovať za opatrenie orgánu verejnej správy predbežnej povahy, ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania a ktoré sa preto s poukazom na § 7 písm. e/ SSP v správnom súdnictve nepreskúmava. 21.

22. S poukazom na uvedené, a teda, že opatrenie nemôže byť predmetom prieskumu v konaní pred správnym súdom, kasačný súd je toho názoru, že ani sťažnostné body vymedzené sťažovateľkou v kasačnej sťažnosti nie sú spôsobilé prelomiť tieto závery a byť tak predmetom prieskumu na kasačnom súde. Nie je teda daný dôvod, aby sa kasačný súd ďalej zaoberal námietkami sťažovateľky a vecne ich prejednal, v dôsledku čoho vyhodnotil kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a v zmysle § 461 SSP ju zamietol.