3Sfk/74/2022

1. Daňový úrad Prešov (ďalej aj ako „správca dane“) vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2015. O výsledku kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2015 vypracoval protokol č. 102637166/2017 zo dňa 22. decembra 2017. Správca dane zistil, že žalobkyňa si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnila odpočítanie dane na základe faktúr za nákup tovarov a služieb, súvisiacich s rekonštrukciou ovocného sadu od dodávateľa AGROJAS Ronava s. r. o., pričom predmetom fakturácie malo byť: podmietka pluhom, orba úhorov, orba, chemické odburinenie, kôl do 1m, hnojenie. 2. Správca dane rozhodnutím č. 100576551/2020 zo dňa 2. marca 2020 podľa § 68 od. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobkyni rozdiel nadmerného odpočtu v sume 28.225,71 EUR za zdaňovacie obdobie máj 2015. Správca dane poukázal na zistenia z preverovania vykonaného Kriminálnym úradom finančnej správy (ďalej len „KÚFS“), v zmysle ktorého k predmetnému dodaniu nedošlo, pretože deklarovaní subdodávatelia, spoločnosti GROCERY Store s. r. o. a následne SIGNERA s. r. o. nedodali tovar a neuskutočnili dodanie služieb súvisiacich s rekonštrukciou ovocného sadu. Správca dane (I) spochybnil hodnovernosť údajov na predložených faktúrach, (II) nespochybnil existenciu prác na obnove ovocného sadu, ale vznik daňovej povinnosti u dodávateľa žalobkyne a (III) výpoveď konateľa subdodávateľskej spoločnosti SIGNERA s. r. o. považoval za rozporuplnú a nepreukazujúcu vykonanie prác. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 102005879/2020 zo dňa 17. decembra 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Na základe zisteného skutkového stavu uzavrel, že: · v danom obchodnom vzťahu vznikol reťazec dodaní tovarov a služieb medzi spoločnosťami SIGNERA, s. r. o. › GROCERY Store s. r. o. › AGROJAS Ronava s. r. o . › žalobkyňa. Konateľ spoločnosti SIGNERA, s. r. o uviedol, že práce boli vykonané osobami, s ktorými mal uzatvorené dohody o vykonaní práce, avšak ich mená nevedel uviesť. Rovnako neuviedol žiadneho subdodávateľa a nepredložil doklady a evidencie preukazujúce dodanie prác pre spoločnosť GROCERY Store s. r. o. Nástupnícka spoločnosť jednej zo subdodávateľských spoločností (SIGNERA, s. r. o.) je nekontaktná, nepodáva daňové priznania a jej účtovníctvo nebolo možné overiť; · dôkazné bremeno bolo na žalobkyni, ktorá nepreukázala, že si odpočet uplatňovala odôvodnene; · samotná existencia účtovných a daňových dokladov ešte nezakladá možnosť uplatnenia práva na odpočítanie dane; · svedkovia pracujúci v sade síce potvrdili výkon prác, avšak neuviedli presné mesiace. Dohody o vykonaní prác nemožno považovať za relevantný dôkaz, nepreukazujú, že práce boli dodané (spoločnosťou SIGNERA, s. r. o.) a že spoločnosti GROCERY Store s. r. o. a následne AGROJAS Ronava s. r. o. vznikla daňová povinnosť. Zároveň z výpovedí konateľov jednotlivých spoločností vyplývajú zrejmé rozpory; · bolo v záujme žalobkyne, aby si preverila svojho obchodného partnera; · žalobkyňa nesplnila jednu zo základných hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie odpočítania dane.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“), ktorou žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátiť na ďalšie konanie.

vyšlo najavo. Správca dane sa neobťažoval zaoberať daňovými priznaniami, kontrolnými výkazmi a súhrnnými výkazmi žalobkyne a jej obchodných partnerov. Svedkovia riadne a podrobne popísali priebeh dodania prác a potvrdili uskutočnenie zdaniteľných plnení, pričom žalovaný nezohľadnil ani namietaný časový odstup takmer 5 rokov medzi uskutočnením služieb, kedy je zrejmé, že si podrobnosti ich uskutočnenia tieto osoby nemuseli pamätať.

Vykonaným dokazovaním bol preukázaný moment vzniku daňovej povinnosti, a teda naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočet dane po formálnej a aj materiálnej stránke. Sám správca dane nespochybnil existenciu dodania prác od dodávateľa žalobkyne. Rovnako žalovaný pripísal na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu neplnenie si povinností iným subjektom. 6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zopakoval skutkovú a právnu argumentáciu z napadnutého rozhodnutia, jednotlivé námietky považoval za neopodstatnené a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. 7. Žalobkyňa v podanej replike poukázala na judikatúru Súdneho dvora EÚ a zotrvala na podanej žalobe. 8. Žalovaný vo vyjadrení k replike žalobkyne zotrval na svojej argumentácii.

10. Správny súd v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/12/2014, 3Sžf/80/2013 a 3Sžf/104/2015. Ďalej uviedol, že v danom prípade vznikol reťazec dodaní tovarov a služieb, pričom skutočnosti zistené správcom dane dôvodne zakladajú pochybnosti o tom, kto mal predmetné dodania vykonať. Žalobkyňa nevysvetlila, prečo vybrala spoločnosť AGROJAS Ronava s. r. o., ktorá nemala techniku ani zamestnancov na vykonanie prác a prečo jej odporučila, aby práce vykonávala spoločnosť GROCERY Store s. r. o., ktorá tiež nemala zamestnancov na výkon prác, ani techniku.

11. Podľa správneho súdu žalobkyňa preukázala iba splnenie formálnych podmienok na odpočet dane faktúrami a inými listinnými dôkazmi. Faktúry sú však iba listinné dôkazy, ktoré nepreukazujú kto, aké osoby a aký dodávateľ tovar dodal. Ďalej správny súd uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie, že je možné zamietnuť nárok na odpočet dane len v prípade, ak správca dane preukáže, že subjekt mal alebo mohol vedieť, že svojou účasťou na predmetnom obchode sa zúčastňuje konania, ktoré napĺňa znaky podvodného konania. Žalobkyňa neuvádza konkrétne, z akého zákonného ustanovenia má uvedený záver vyplývať, ani žiadne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ani Súdneho dvora EÚ. Keďže nepreukázala, že spoločnosť AGROJAS Ronava s. r. o. tovar (služby) dodala, nevznikla jej daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o

nezaoberali jednotlivými daňovými priznaniami, kontrolnými a súhrnnými výkazmi. Skutočnosti zistené z týchto dôkazných prostriedkov môžu len formálne deklarovať dodanie tovaru, ale nie jeho materiálnu existenciu. 13. Zo zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 12. septembra 2019 vyplýva, že svedok síce ústne potvrdil obchody, čo je však v rozpore s inými dôkazmi. Podrobnosti prác nepopísal a jeho výpoveď bola stručná, skôr všeobecná. Žalovaný nespochybnil dodanie len na základe tvrdení a domnienok, ako tvrdí žalobkyňa. Závery správcu dane sú logické a žalobkyňa nevysvetlila dôvod svojich obchodov prostredníctvom dodávateľov a subdodávateľov, ktorí nemali zamestnancov ani techniku na vykonanie prác. Žalobkyňa tiež neuviedla, ktoré zápisnice o výsluchu svedkov a v akých častiach mal správca dane vytrhnúť z kontextu. Výpovede svedkov boli všeobecné a k tovarom a službám deklarovaným v predmetnom zdaňovacom období (podmietka pluhom, orba úhorom, orba, chemické odburinenie, hnojenie) nebolo nič uvedené. Podľa správneho súdu neobstojí ani námietka o časovom odstupe medzi

Dohody o vykonaní prác a výpovede svedkov naznačujú, že práce boli vykonané, avšak nepreukazujú vzhľadom na iné zistené skutočnosti, pre koho boli práce skutočne vykonané, a tak ako uviedol žalovaný nepreukazujú, že z vykonania prác by spoločnostiam GROCERY Store s. r. o. a následne AGROJAS Ronava s. r. o. vznikla daňová povinnosť.

2006/112/ES, od nej žalovaný požadoval. Správnemu súdu nebolo zrejmé, z akého dôvodu by mal správca dane poskytnúť dôkazy na prekvalifikáciu daňovej transakcie. Správca dane iba podporne poukázal na zlúčenie spoločnosti subdodávateľa obchodného partnera žalobkyne v roku 2016, aj keď sa deklarované plnenie malo uskutočniť v roku 2015, nebol to ani jediný a ani nosný dôkaz.

16. Proti rozsudku správneho súdu podala v zákonnej lehote žalobkyňa (sťažovateľka) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a alternatívne navrhla, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Sťažovateľka zároveň žiadala, aby jej boli priznané trovy konania. 17. Nesprávnosť právneho posúdenia a porušenia práva na spravodlivý proces podľa sťažovateľky spočíva v tom, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané dodanie predmetných plnení a naplnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie nároku na odpočet dane ako po formálnej, tak aj materiálnej stránke. Správca dane nepreukázal porušenie zákona o DPH sťažovateľkou, ktorá opätovne poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/10/2012 a sp. zn. 3Sžf/1/2011. Sťažovateľka mala za to, že dostatočným spôsobom preukázala nadväznosť fakturovaných plnení na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení a správny súd sa nezaoberal jej námietkou ohľadom rozloženia dôkazného bremena v kontexte získaných dôkazov. Správca dane jej pripísal na ťarchu neplnenie si povinností iným subjektom a nevysporiadal sa s aktuálnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (vo veci C-439/04, C-440/04 a C-354/03). Je preto úlohou správcu dane, aby podľa vnútroštátnych pravidiel dokazovania overil, či došlo k takému zneužívajúcemu konaniu u dodávateľa daňového subjektu a či o tom daňový subjekt vedel alebo musel vedieť. 18. Sťažovateľka nesúhlasila so správnym súdom, že predmetom preskúmavania nie je rozhodnutie žalovaného č. 100913186/2019 zo dňa 17. apríla 2019, keďže toto rozhodnutie usmernilo ďalší postup správcu dane a viedlo k vydaniu napadnutých rozhodnutí. V tomto rozhodnutí žalovaný uviedol, že správca dane sa nedostatočne vysporiadal s námietkami sťažovateľky, uvedenými vo vyjadrení k protokolu. Podľa sťažovateľky tiež nebolo zrejmé, na základe akých skutočností žalovaný a správny súd spochybnili svedecké výpovede a aké dôkazy mali naznačovať, že k dodaniu nedošlo. Sťažovateľka sa rovnako nestotožnila s tým, že odmietnutie vykonania dôkazu nie je porušením práva na spravodlivý proces. Sťažovateľka ako kontrolovaný daňový subjekt realizovala svoju povinnosť uniesť dôkazné bremeno a pokiaľ správca dane odmietol vykonať navrhovaný dôkaz, uprel jej právo na spravodlivý proces. V tomto smere poukázala najmä na Dohody o vykonaní prác svedkov, ktorí potvrdili vykonanie, ako aj podrobnosti miesta a spôsobu týchto prác. Ak aj tieto osoby neboli v decembri 2014 odhlásení z evidencie nezamestnaných, toto porušenie oznamovanej povinnosti nevyvracia skutočnosť, že práce nevykonali. Rovnako faktúry od odberateľov sťažovateľky svedčia o tom, že drevná hmota získaná z ovocného sadu bola zoštiepkovaná a následne odpredaná, čo správca dane nevyhodnotil. Správny súd podľa sťažovateľky konštatovanie o nedôvodnosti námietok neodôvodnil a vo svojom rozhodnutí neuviedol úvahy, ktorými sa pri posúdení veci riadil. 19. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľkou (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

Kasačný súd zistil, že predmetom právneho posúdenia kasačného súdu už boli skutkovo a právne obdobné veci sťažovateľky (určenie rozdielu dane z pridanej hodnoty) - rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sfk 74/2022 zo dňa 20. septembra 2023 (zdaňovacie obdobie september 2015) a sp. zn. 5 Sfk 62/2022 zo dňa 26. septembra 2023 (zdaňovacie obdobie apríl 2015).

konanie. 23. Kasačný súd, stotožňujúc sa so závermi uvedenými v rozsudku sp. zn. 4 Sfk 74/2022 zo dňa 20. septembra 2023, poukazuje na právne posúdenie uvedené v predmetnom rozhodnutí: „40. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia (sťažovateľovi) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a/ smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/ES“) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

41. V rozhodnutí sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022 kasačný súd zároveň uviedol, že vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do Zákona o DPH. Platiteľ dane (sťažovateľ) si môže v zmysle Zákona o DPH odpočítať daň: 1. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), 2. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 Zákona o DPH),

42. V súdenom prípade žalovaný na str. 18 napadnutého rozhodnutia síce explicitne uviedol, že zistený skutkový stav vyvracia reálne dodanie služieb, ale následne uviedol, že konatelia dodávateľských spoločností sa nevedeli bližšie vyjadriť k obchodom, nevedeli uviesť mená osôb, ktoré ich mali vykonať. V predmetnej veci je podstatné to, že správca dane aj žalovaný na viacerých miestach a najmä v súhrnných hodnotiacich záveroch preskúmavaných rozhodnutí uzavreli, že nespochybňujú existenciu prác na obnove ovocného sadu, ale spochybňujú vznik daňovej povinnosti u dodávateľa AGROJAS Ronava s. r. o., pretože deklarovaní subdodávatelia, t.j. GROCERY Store s. r. o. a následne SIGNERA s. r. o. nedodali tovar a neuskutočnili dodanie služieb súvisiacich s rekonštrukciou ovocného sadu.

44. Z napadnutého rozsudku aj z rozhodnutí vydaných v daňovom konaní kasačnému súdu teda vyplynulo, že správca dane doposiaľ relevantne nespochybnil skutočné dodanie fakturovaných služieb sťažovateľovi, ich použitie na zdaniteľné plnenia sťažovateľa ani údaje uvedené na faktúrach, z ktorých si sťažovateľ odpočet dane z pridanej hodnoty uplatňoval, ale spochybnil len identitu subjektov, ktoré tieto práce reálne vykonali. Správca dane sa zameral na spochybnenie schopnosti subdodávateľa zabezpečiť vykonanie objednaných prác, pričom tento tvrdil, že subdodávateľ SIGNERA s. r. o. nedisponoval žiadnymi zamestnancami ani

46. Kasačný súd uvádza, že dokazovanie nesplnenia hmotnoprávnych podmienok zo strany správcu dane v prevažujúcom rozsahu smerovalo k subdodávateľovi a jeho (ne)spôsobilosti poskytnúť služby deklarovaným dodávateľom fakturovaných prác pre sťažovateľa.

47. K dokazovaniu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok prostredníctvom spochybnenia subdodávateľa sa venoval aj Súdny dvor EÚ, ktorý ustálil, že okolnosťou spôsobilou vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok a následné odmietnutie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty nie je nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C- 18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 6., septembra 2012, bod

48. Vzhľadom na vyššie uvedené má kasačný súd za to, že správca dane hodnoverne nespochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, v dôsledku čoho nepreniesol dôkazné bremeno na daňový subjekt.

49. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15.02.2022 vyslovil záver, že: „finančná správa nemusí mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií ani nemusí v zásade nadobudnúť presvedčenie, že zvolený obchodný model daňového subjektu je optimálny alebo odôvodnený, pričom existenciu rôznych pochybností nemôže automaticky prenášať, ak nepreukáže účasť na daňovom podvode alebo vedomosť o ňom, na daňový subjekt. Napokon, opatrenia prijaté členskými štátmi v oblasti DPH sa nemôžu používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie DPH a tým neutralitu DPH (bod 44 uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo, bod 28 uznesenia Súdneho dvora EÚ Kemwater).“

ukončil pracovný pomer dňa 30.09.2015 a Dohody o rozviazaní dohody o vykonaní práce, v zmysle ktorých ostatní piati „dohodári“ ukončili pracovný pomer dňa 05.10.2015. Z uvedeného vyplýva, že v predmetnom období september 2015 zamestnával subdodávateľ SIGNERA s. r. o šiestich „dohodárov“. Ak správca dane namietal, že skutočnosť, že títo „dohodári“ len tvrdili, ale nepredložili dôkaz o tom, že na ovocnom sade vykonávali práce aj v roku 2014, táto skutočnosť nie je podľa kasačného súdu spôsobilá sama o sebe vyvrátiť dôkazy, ktoré sa týkajú toho, že v septembri 2015 k výkonu prác došlo, čo napokon „dohodári“ aj konateľ spoločnosti SIGNERA s. r. o. zhodne tvrdili vo svojich výpovediach. Rovnako sa javí ako neúplný argument správcu dane na str. 37 napadnutého rozhodnutia, že konateľ spoločnosti SIGNERA s. r. o. nevedel uviesť mená „dohodárov“, keď v zmysle zhrnutia na str. 36 prvostupňového rozhodnutia tento svedok explicitne uviedol meno jedného z týchto „dohodárov“ - E. Q., o ktorom sa zároveň vyjadril, že tento mal sprostredkovať ďalších zamestnancov na dohodu.

zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek

podmienok. 53. Pokiaľ je správca dane presvedčený o neoprávnenosti uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty sťažovateľom, je potrebné buď v tomto smere doplniť argumentáciu k spochybneniu hmotnoprávnych podmienok (napríklad - ako poukázal krajský súd v bode 19 napadnutého rozsudku - čo konkrétne bolo predmetom fakturácie, keďže v iných zdaňovacích obdobiach boli fakturované jednotlivé služby a tovary) alebo sa zamerať na preukazovanie účasti daňového subjektu na podvodnom konaní tak, ako ustálil najvyšší správny súd v už vyššie citovanom rozsudku, sp. zn. 3Sžfk/15/2020, zo dňa 30. júna 2022: „V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.“

55. Vzhľadom na vyššie uvedené, kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 462 ods. 2 SSP, a to najmä z dôvodu nesprávneho prístupu žalovaného k vyhodnoteniu otázky hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane.

24. Pre doplnenie kasačný súd považuje za potrebné dodať, že v zdaňovacom období máj 2015 sťažovateľka deklarovala aj dodanie tovaru (kôl do 1m) od spoločnosti AGROJAS Ronava s. r. o. Správca dane a žalovaný na jednej strane síce spochybnili dodanie prác deklarovaným dodávateľom, avšak k dodaniu tovaru sa vyjadrovali len vo všeobecnej rovine. Rovnako správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že sťažovateľka nepreukázala dodanie tovaru, z čoho následne vyvodil záver, že jej nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH. Pochybnosti správcu dane a žalovaného o dodaní prác sú primárne založené na výpovediach dohodárov a konateľa subdodávateľskej spoločnosti SIGNERA s. r. o., čo však bez ďalšieho nemusí znamenať, že dodávateľ nemohol sťažovateľke dodať predmetný tovar.

V. Záver

25. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že napadnutý

rozsudok

správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP a rovnakou vadou trpí aj rozhodnutie žalovaného, ktoré nebolo vydané v súlade sú zákonom. Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 s 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. októbra 2023