3Sfk/75/2023
ECLI:SK:NSSSR:2025:4019200261.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- NR-15S/64/2019
- IČS
- 4019200261
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a zo sudcov JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): TOPTRANS SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Dopravná 3974, 955 01 Topoľčany, IČO: 46864865, právne zast. JUDr. Eugen Kostovčík, advokát so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100198959/2019 zo dňa 11.01.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 15S/64/ 2019-105 zo dňa 15.11.2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Nitra (ďalej „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej „DPH“) za zdaňovacie obdobie január až december 2013, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100721018/2017 zo dňa 17.04.2017. Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 101462004/2018 zo dňa 30.07.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane v sume 5.773,65 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie august 2013.
2. Správca dane svoje rozhodnutie založil na tom, že informácie a podklady súvisiace s preverovaním uskutočnenia zdaniteľného plnenia (dodania pohonných hmôt) a skutočnosť, že existencia faktúry nie je relevantným dôkazom, že k dodaniu skutočne došlo tak, ako je uvedené na faktúre od spoločnosti DAKA TRADE s.r.o. (ďalej aj „dodávateľ“), popierajú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom.
Konkrétne pochybnosti správcu dane vychádzali z nasledovných zistení: 3. Z dožiadania na daňový úrad Bratislava vyplynulo, že dodávateľ bol nekontaktný, posledné daňové priznanie k DPH podal za 3. štvrťrok 2013 a má ukončenú registráciu DPH k 31.07.2014, nepodarilo sa predvolať ani splnomocneného zástupcu dodávateľa p. W.. 4.
Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 19.02.2016 vyplýva, že konateľ dodávateľa v rozhodnom období, p. N., ako svedok uviedol, že: · o možnosti byť konateľom a spoločníkom sa dozvedel od známych a chcel vyskúšať, meno predchádzajúceho spoločníka a konateľa dodávateľa mu nič nehovorilo, obchodné podiely boli prevedené na mladú pani z Thajska, na ambasáde v Bangkoku boli overené príslušné dokumenty a doklady dodávateľa boli odovzdané pri podpise zmluvy o prevode obchodných podielov v Bangkoku, kde ich on osobne doviezol, resp. časť odoslal kuriérskou poštou do Bangkoku. Na otázku správcu dane, prečo boli dokumenty zaslané do Bangkoku, keď nový spoločník býva v inom meste, odpovedal, že už je z toho pomotaný, a že si myslí, že boli odoslané na adresu novej konateľky; · činnosťou DAKA TRADE s. r. o. bol v roku 2013 nákup a predaj pohonných hmôt, spoločnosť nemala žiadne skladové priestory, kancelárske priestory boli v prenajatých priestoroch, zamestnancov spoločnosť nemala, len externú účtovníčku, na ktorej meno si spomenúť nevedel. Všetky obchody sa dojednávali telefonicky alebo mailom a domnieval sa,
že v roku 2013 mal splnomocneného zástupcu na predaj tovaru (pohonných hmôt), na ktorého meno si nespomína; · názov spoločnosti TOPTRANS Slovakia s. r. o. mu niečo hovorí, nevedel však presne, čo spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. spoločnosti TOPTRANS Slovakia s. r. o. dodávala, objednávky išli cez Čechov, konkrétne tovar bol dovážaný zo Slovinska.
Hlavným dodávateľom bola spoločnosť VERAMI International Company s. r. o., s kým komunikoval, si nepamätal. TOPTRANS SLOVAKIA s. r. o. pravdepodobne vyhľadal splnomocnený zástupca. Pri nakládke a ani pri vykládke tovaru prítomný nebol, faktúry vystavoval na základe prijatej platby.
Prvú z faktúr vzťahujúcu sa k zdaňovaciemu obdobiu august 2013, č. 20134240 zo dňa 09.08.2013 možno podpisoval, a druhú faktúru č. 20134265 zo dňa 22. 08. 2013 podpisovala splnomocnená osoba; · konateľ žalobcu k tejto výpovedi uviedol, že najskôr spolupracoval so spoločnosťou AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o., ktorá zabezpečovala dodávky nafty, objednávky zasielala tejto spoločnosti, od ktorej chodili aj faktúry, raz prišla faktúra od DAKA TRADE s. r. o. s vysvetlením, že spoločnosť AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o. spolupracuje s DAKA TRADE s. r. o., a že podmienky predaja budú dodržané. Naďalej objednával naftu u spoločnosti AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o., s DAKA TRADE s. r. o. nekomunikoval. Na otázku konateľa žalobcu svedok p. N. odpovedal, že si nespomína na nič, čo by sa týkalo spoločnosti AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o., ale názov spoločnosti mu je povedomý a je možné, že s touto spoločnosťou spolupracoval; · svedkovi pri ústnom pojednávaní správca dane uložil predložiť meno a adresu účtovníčky, splnomocneného zástupcu a splnomocnenie spoločnosti DAKA TRADE s. r. o., zmluvu o
prevode obchodných podielov, doklad o odovzdaní účtovných dokladov DAKA TRADE s. r. o., doklad o odoslaní balíka s účtovnými dokladmi novej konateľke spoločnosti do Thajska, čísla účtov spoločnosti DAKA TRADE s. r. o., čo svedok nesplnil.
5. Z ústneho pojednávania dňa 10.03.2016 s konateľom spoločnosti TOPTRANS SLOVAKIA s. r. o., p. J. vyplynulo, že so spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o. nemal uzatvorenú zmluvu o dodávke pohonných hmôt, nekontaktoval sa s ňou, naďalej objednával od obchodného zástupcu spoločnosti AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o., ktorého priezvisko si nepamätá, spomína si len na meno V.. Po dodávke PHM prišla faktúra od DAKA TRADE s. r. o., keďže spoločnosť AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o. s DAKA TRADE s. r. o. a úhrada faktúry bola realizovaná v zmysle faktúry, kde bol uvedený účet dodávateľa. Konateľ žalobcu nevedel, kde bol tovar nakladaný, dodávateľ zabezpečil prevoz, nakládku aj vytankovanie motorovej nafty do bencaloru v areáli spoločnosti žalobcu. Nevedel, na akých autách bola nafta do areálu vozená, pri vytankovaní bol prítomný za žalobcu syn konateľa, šofér nahlásil odoberané množstvo dodávateľovi a dodávateľ zaslal zálohovú faktúru poštou. Žalobca neviedol skladovú evidenciu pohonných hmôt, pretože spotreba PHM sa do týždňa spotrebovala.
6. Správca dane predvolal aj p. X., ktorý bol v relevantnom čase evidovaný ako splnomocnený zástupca dodávateľa v daňovom konaní, ale predvolať sa ho nepodarilo. Z informačného systému finančnej správy správca dane zistil totožné údaje ako sú uvedené v bode 4. 7. Žalobca predložil záznamy o prevádzke motorových vozidiel, z ktorých správca dane zistil, že žalobca v zdaňovacom období august 2013 nakúpil a natankoval do 16000 litrového bencaloru umiestneného v areáli spoločnosti pohonné hmoty (motorovú naftu) v celkovom množstve 45032,40 litra a podľa evidencie o prevádzke spotreboval približne 23421,80 litra.
8. Na základe výzvy správcu dane VÚB, a. s. oznámila, že majiteľom účtu uvedeného ako bankové spojenie na dodávateľských faktúrach od DAKA TRADE s. r. o., je spoločnosť KARANGA s. r. o., a majiteľom účtu je p. N.. 9. Vzhľadom na vyjadrenie p. N. o pôvode tovaru správca dane požiadal českú finančnú správcu žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácii (ďalej „MVI“) o preverenie dodávateľa pohonných hmôt VERAMI International Company s. r. o. Z odpovede vyplynulo, že to nebolo možné preveriť z dôvodu zmeny konateľa a prevodu obchodných podielov, na spoločnosť VERAMI International Company s. r. o. bol vyhlásený konkurz a insolvenčný správca nemá k dispozícii žiadne doklady, súčasný konateľ oznámil, že mu žiadne doklady neboli odovzdané. Okrem toho z odpovede vyplynulo, že spoločnosť sa zaoberala prepravou PHM tuzemskou a medzinárodnou, spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. v roku 2013 nedodávala v roku 2013 PHM, ale uskutočňovala iba prepravu PHM, kde ako príjemca je uvedená spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. a ako odosielateľ je uvedená spoločnosť PETROL a objednávateľ prepravy spoločnosť VERAMI SE, ktorej bola doprava aj fakturovaná.
Podľa súhrnných hlásení a evidencie DPH spoločnosť VERAMI International Company s. r. o. neuskutočnila žiadne dodanie tovaru na Slovensko, poskytla iba služby v roku 2013, avšak nie v zdaňovacom období august 2013 a nie pre spoločnosť DAKA TRADE s. r. o.
10. Z MVI zaslanej ohľadom spoločnosti PETROL D. D slovinská finančná správa uviedla, že daňový subjekt PETROL D. D. nevystavil žiadnu faktúru pre spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. ani pre spoločnosť VERAMI s. r. o., daňový subjekt PETROL D. D. nepozná spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. a nikdy s ňou nespolupracoval.
11. Pri preverení daňového subjektu VERAMI SE z MVI vyplynulo, že daňový subjekt VERAMI SE neposkytla potrebnú súčinnosť. Hlavným predmetom jej činnosti v roku 2013 bol nákup a predaj PHM a výhradným dodávateľom bola slovinská spoločnosť PETROL Slovinská energetika družba, d. d., Ljubljana. Miestom vykládky bol daňový sklad na Slovensku a prevádzkovateľom tohto skladu bola spoločnosť HH Springs s. r. o. Ďalším odoberateľom PHM bola spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. a podľa priložených CMR listov, dodacích listov a nákladných listov boli PHM tomuto odberateľovi vyskladnené v sklade spoločnosti HH Springs s. r. o. na Slovensku. Na CMR dokladoch je ako miesto vykládky uvedená Ilava, ani v jednom prípade nie je miesto vykládky adresa sídla spoločnosti žalobcu.
Daňový subjekt VERAMI SE nadobúdal PHM od slovinského dodávateľa PETROL Slovinská energetika družba, d. d., Ljubljana, doklady o nadobudnutí boli správcovi dane predložené a overené v rámci MVI. Išlo o zjednodušený postup pri dodaní tovaru formou trojstranného obchodu, kde daňový subjekt VERAMI SE bol prostrednou osobou a predmetom plnenia boli pohonné hmoty.
Podľa predložených bankových výpisov k úhrade dochádzalo hotovostným vkladom na bankový účet VERAMI SE. 12. Daňový subjekt požiadal o vypočutie svedkov, svojich zamestnancov, ktorí mali potvrdiť, že dodanie pohonných hmôt nastalo, pretože túto naftu tankovali do motorových vozidiel. Títo zhodne vypovedali, že si nepamätajú dodávateľov pohonných hmôt, ani prepravcov, všetci svedkovia si spomenuli len na fakt, že v roku 2013 vozili cisterny s ilavskou ŠPZ. Na názvy dodávateľov v roku 2013 si spomenul jeden svedok, nebol však predložený žiaden dôkaz preukazujúci tvrdenia svedkov, napr. evidencia áut voziacich pohonné hmoty do areálu
žalobcu. 13. Konateľ žalobcu, ktorý v kontrolovanom zdaňovacom období pracoval ako špeditér, uviedol, že zo začiatku telefonoval s p. N., zástupcom spoločnosti dodávateľa, u ktorého on osobne alebo W. J. objednával naftu. Potom komunikoval s človekom, ktorého p.
N. poveril komunikáciou s nimi a telefónne číslo dostal od p. N., ktorý vystupoval ako konateľ DAKA TRADE s. r. o. Správca predvolal V.. R.. B. N. na ústne pojednávanie. V súvislosti s predvolaním tohto svedka telefonoval dňa 04.09.2017 správcovi dane V. Q., ktorý sa predstavil ako osoba poverená B. N. k preberaniu poštových zásielok a oznámil, že p. N. žije dlhodobo v zahraničí, následne správca dane vyzval žalobcu k zabezpečeniu svedka V.. R.. N., na čo žalobca odpovedal, že požiadavka na zabezpečenie svedka je nad rámec jeho zákonných povinností a požiadal správcu dane, aby využil všetky zákonné prostriedky na predvolanie osoby a jej vypočutie.
14. Správca dane uzavrel, že vzhľadom na to, že: · nebolo možné preveriť účtovné a daňové doklady u dodávateľa DAKA TRADE s. r. o.; · DAKA TRADE s. r. o. podala za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2013 daňové priznanie k DPH, v ktorom vykázala takmer rovnaké uskutočnené zdaniteľné obchody, pričom výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu je nízka daňová povinnosť, osoba uvedená v informačnom systéme finančnej správy ako splnomocnený zástupca spoločnosti sa k správcovi dane na vypočutie nedostavila; · žalobca nepredložil relevantné dôkazy potvrdzujúce prepravu pohonných hmôt zo skladov v Ilave do sídla žalobcu, podľa vyjadrenia p. N. spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. nemala žiadne skladové priestory;
všetky získané informácie a podklady popierajú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia dodávateľom DAKA TRADE s. r. o. žalobcovi ako odoberateľovi. Primárne musí byť preukázané, že tovar existoval a dodávateľ bol vlastníkom tovaru, pretože previesť právo na daňový subjekt môže iba vlastník tovaru. V daných prípadoch nebolo preukázané vlastnícke právo k tovaru, nebolo možné preveriť účtovné a daňové doklady daňového subjektu DAKA TRADE s. r. o., ale ani jeho dodanie (neboli predložené doklady o preprave tovaru), a preto takýto tovar nemohol byť dodaný daňovému subjektu v súlade so zákonom o DPH.
15. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100198959/2019 zo dňa 11.01.2019 prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. K jednotlivým námietkam uviedol, že (I) rozhodnutie je zrozumiteľné a preskúmateľné, (II) v danej veci existencia pohonných hmôt nebola spochybnená, ale nebolo preukázané, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ, (III) rozhodujúcou skutočnosťou je, či fakturované plnenie bolo dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúre, (IV) nebol dôvod na preukazovanie podvodného konania zo strany žalobcu, (V) dôkaznú povinnosť mal primárne žalobca, (VI) konateľ žalobcu na ústnom pojednávaní tvrdil, že dodávateľa nekontaktoval, ale tovar objednával od obchodného zástupcu spoločnosti AUTODOPRAVA MIRA TRADE s.r.o., ktorého nevedel označiť, pričom táto osoba mu mala oznámiť, že uvedená spoločnosť spolupracuje s dodávateľom DAKA TRADE s.r.o., ktorý bude posielať faktúry, (VII) nebolo možné preveriť účtovné a daňové doklady dodávateľa, ktorými by konateľ dodávateľa p. N. vedel preukázať skutočnosti uvádzané na faktúrach (VIII) žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nebol dôvod na miestne zisťovanie v sklade spoločnosti HH Springs, jednak s ohľadom na časový odstup a tiež preto, že jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti je osoba, ktorá je nekontaktná, (IX) vypočúvaní svedkovia, ktorí mali potvrdiť, že PMH vozili autá s ilavskými ŠPZ zo skladu v Ilave do areálu daňového subjektu, neuviedli žiadnu konkrétnu ŠPZ, (IX) žalobca nebol pri kontaktoch s dodávateľom primerane obozretný.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
16. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej „správny súd“), ktorou sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Rovnako požadoval priznanie nároku na náhradu trov konania. 17. Žalobca namietal, že (I) bolo na daňových orgánoch, aby mu preukázali podvodné konanie, pokiaľ mali za to, že obchod bol uskutočnený len na papieri, (II) správca dane mal vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní a mal ho správne pomenovať, (III) v rozhodnutí žalovaného absentuje opis skutku, ktorým sa mal žalobca dopustiť porušenia právnej povinnosti, (IV) daňové orgány nesprávne posúdili dôkazné bremeno, (V) nemal vplyv na to, aby u určitých dodávateľov nadštandardne zabezpečoval dôkazy, (VI) daňové orgány neuniesli svoje dôkazné bremeno a ich rozhodnutia sú založené na rozporných tvrdeniach, (VII) rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, (VIII) jediným dôvodom neuznania nároku na odpočet je problematickosť dodávateľa, (IX) preverením skladu v Ilave mohol správca dane objasniť, kto v ňom pohonné hmoty skladoval a následne cez NDS
mohol zistiť pohyb vozidiel z Ilavy do sídla žalobcu a (X) danú vec bolo potrebné posudzovať v súlade s judikatúrou Súdneho dvora vo veciach C-354/09 Optigen a C-439/04 Kittel. 18. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na zistený skutkový stav veci a v zásade zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. 19. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že z jeho obsahu je zrejmé, že žalovaný sa jasne a jednoznačne k žalobným bodom nevyjadril.
20. Správny súd rozsudkom sp. zn. 15S/64/2019 zo dňa 15.11.2022 správnu žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej „SSP“) zamietol.
21. Správny súd poukázal na všeobecné východiská v európskom práve ohľadom statusu zdaniteľnej osoby, zdôrazniac, že zatiaľ čo medzi materiálne podmienky priznania práva na odpočet DPH patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 9. decembra 2021, 25. bod; vo veci Ferimet SL, C-281/20 z 11. novembra 2021, 26. a 27. bod). 22. Ďalej poukázal na východiská pri rozložení dôkazného bremena a zdôraznil, že zdaniteľnej osobe, ktorá si uplatňuje právo na odpočítanie DPH, v zásade prináleží, aby preukázala, že dodávateľ tovaru alebo služieb, na základe ktorých sa toto právo uplatňuje, mal postavenie zdaniteľnej osoby.
23. V prejednávanej veci nebolo možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o dodaní tovaru deklarovaného spornými faktúrami spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o., keďže vyjadrenia jej konateľa, p. N., ohľadom nadobudnutia tovaru, nekorešpondovali so zisteniami správcu dane, avšak žalobca, ani spoločnosť DAKA TRADE s. r. o., k preprave tovaru žalobcovi nepredložili žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili rozpory medzi tvrdeniami spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. a žalobcu a jednoznačne preukázali, že dodávateľom deklarovaného tovaru bola spoločnosť DAKA TRADE s. r. o.
24. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že v konkrétnom zdaňovacom období august 2013 bola spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. jediným dodávateľom pohonných hmôt, bolo správcom dane z listiny označenej ako „Podklady k dani z pridanej hodnoty za august 2013“ zistené, že dodávateľmi pohonných hmôt v zdaňovacom období august 2013 boli aj spoločnosť SHELL Slovakia s. r. o. a aj spoločnosť OMV Slovensko s. r. o.
25. Základom rozhodnutia správcu dane i rozhodnutia žalovaného je zistenie, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná existencia obchodného vzťahu medzi spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom v zdaňovacom období august 2013, teda nebolo preukázané dodanie plnenia v zmysle uvádzaných faktúr.
Pokiaľ nebolo preukázané, že obchod deklarovaný predmetnou faktúrou bol reálne uskutočnený tak, že fakturované plnenie žalobcovi skutočne poskytol práve ten dodávateľ, ktorý je uvedený na príslušnej faktúre, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti dodávateľa, t. j. spoločnosti DAKA TRADE s. r. o. v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 tohto zákona. 26. Žalovaný a ani správca dane v administratívnom konaní nespochybňovali existenciu tovaru (pohonných hmôt), spochybnili však jeho dodanie spoločnosťou DAKA TRADE s.
r. o. Konštatovanie, že dodanie plnenia žalobcovi zo strany dodávateľa deklarovaného na predmetných faktúrach nebolo preukázané, ešte neznamená, že toto plnenie nemohlo byť žalobcovi poskytnuté iným subjektom ako dodávateľom, ale nie je úlohou správcu dane v rámci daňovej kontroly tohto dodávateľa vyhľadávať. Bolo na žalobcovi, aby preukázal reálny obsah faktúr inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo však žalobca v prejednávanej veci neurobil, nakoľko nepreukázal, že plnenie, za ktoré mu boli vystavené predmetné faktúry, bolo poskytnuté práve spoločnosťou DAKA TRADE s. r. o. ako vystaviteľom faktúry.
27. Nešlo o nezákonné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam týkajúcich sa tretích subjektov, ktoré nemal možnosť ovplyvniť či zistiť, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a na ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných obchodov.
28. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo aj využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom ukrátený. Pokiaľ išlo o svedka p. X., správca dane urobil všetky úkony, ktoré možno od neho požadovať z hľadiska zabezpečenia výsluchu svedka.
Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu o nevykonaní dôkazu dopytom na NDS o zistenie pohybu vozidiel z Ilavy do Topoľčian. V danom prípade totiž žalobca nepredložil žiadne doklady o preprave tovaru, prípadne iné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné identifikovať vozidlá, ktorými mala byť podľa tvrdenia žalobcu motorová nafta z Ilavy do Topoľčian dovážaná.
III. Kasačná sťažnosť a konanie na kasačnom súde
29. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil rozhodnutie správneho súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň požadoval vydanie rozhodnutia o náhrade trov konania.
30. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie, sťažovateľ poukázal na to, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že správny súd napriek tomu, že poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, rozhodnutie založil na tom, že sťažovateľ nepreukázal dodanie nafty dodávateľom.
Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo však vyplýva, že hmotnoprávne podmienky sú splnené len vtedy, ak sa skutočne uskutočnilo dodanie tovaru alebo služby, na ktoré sa vzťahuje faktúra. V uvedenom rozhodnutí sa uvádza aj to, že aj keď tovar nevyrobila ani nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru a nebola určená totožnosť osoby, od ktorej bol tento tovar skutočne nadobudnutý, predmetné transakcie sú dodaním tovaru, ak spĺňajú objektívne kritériá na ktorých je uvedený pojem založený, ak nejde o podvod na DPH.
Z rozhodnutia vo veci Vikingo nevyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou je, že tovar musí byť dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre. Na druhej strane z neho vyplýva, že faktúra nie je hmotnoprávnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočítanie dane, ale je len formálnou podmienkou.
Sťažovateľ tiež poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach C-332/15 Astone, C-69/17 Siemens a C-159/17 Dobre. Zopakoval, že v danom prípade daňové orgány a ani súd nespochybnili existenciu tovaru a ani netvrdia, že konanie dodávateľa vykazuje znaky daňového podvodu.
Správny súd napriek tomu, že sám poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v rozpore s ňou dospel k záveru, že hmotnoprávna podmienka na odpočet dane splnená nebola. 31. Za kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) považuje sťažovateľ vady odôvodnenia rozsudku a to v prvom rade to, že sa súd nevysporiadal so svojím skorším rozhodnutím sp. zn. 26S/20/2019 zo dňa 15.07.2021, ktorým poskytol odlišnú právnu ochranu sťažovateľovi v skutkovo totožnej veci. 32. Ďalej sťažovateľ uviedol, že tvrdenie súdu, že skutkový stav zistený daňovými orgánmi bol dostatočný, je v extrémnom rozpore so skutkovým stavom. Správca dane nepostupoval podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Argument súdu, že nebolo potrebné zisťovať v sklade spoločnosti HH Springs, kto v tomto sklade PHM skladoval, nedáva zmysel, pretože preprave tovaru pre žalobcu z Ilavy do Topolčian predchádzalo jeho vyloženie pre DAKA TRADE s.r.o. v tomto daňovom sklade v Ilave. Nejde pritom o obyčajný, ale daňový sklad, na ktorého prevádzku sú kladené prísne požiadavky. Správca dane formou miestneho zisťovania v sklade
v Ilave mohol identifikovať vozidlá, ktoré prevážali tovar k žalobcovi, kto za služby skladovania zaplatil a na základe týchto informácií mohol následne cestou Národnej diaľničnej spoločnosti zistiť pohyb uvedených vozidiel. 33. Ďalej nie je zrejmé, ako správne orgány vyhodnotili výpoveď p. N., správca dane nepredvolal p. Q., čo by zabezpečilo čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu, nevyhodnotil skutočnosť, že platby faktúr boli poukázané na účet DAKA TRADE s.r.o. a nereagoval ani na to, že sťažovateľ namietal, že pokiaľ správca dane nespochybnil dodanie tovaru, ale spochybnil len dodávateľa, potom ten istý tovar mal dodať niekto iný zdarma, čo je v rozpore s logikou. S týmto tvrdením sa nevysporiadal ani žalovaný a ani správny súd. Žalovaný sa v odvolaní nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uvádzanými v odvolaní.
34. Napokon sťažovateľ namietal, že nie je splnená požiadavka na presvedčivosť odôvodnenia rozsudku, keďže tento len jednostranne preberá tvrdenia žalovaného. 35. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že ju považuje za prejav trvalej nespokojnosti sťažovateľa bez zákonného opodstatnenia. Z uvedeného dôvodu ju navrhol zamietnuť.
IV. Posúdenie kasačného súdu
36. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 37. Pokiaľ ide o kasačný dôvod nesprávneho právneho posúdenia, kasačný súd v súlade so svojím doterajším prístupom (napr. rozhodnutie sp. zn. 5Sfk/18/2022 zo dňa 30.01.2024) poukazuje na to, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva. 38. Nárok na odpočítanie DPH vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) [ďalej len „Smernica“]. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie DPH môže byť odopreté (rozsudok sp. zn. 8 Sžfk 16/2020 z 25. augusta 2022, bod 25; rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Senatex z 15. septembra 2016, C-518/14, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó z 3. septembra 2020, C-610/19, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie z 9. decembra 2021, C-154/20, bod 24). 39. Kým medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, tak identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Kemwater ProChemie, bod 25; vo veci Ferimet z 11. novembra 2021, C-281/20, body 26, 27).
40. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s čl. 168 písm. a) Smernice preto nemožno nepriznať v prípade, ak daňový subjekt (okrem iných materiálnych podmienok) preukáže (alebo zo správcom dane vykonaného dokazovania vyplynie), že skutočný dodávateľ tovarov a služieb bol platiteľom dane (osobou registrovanou na daň), alebo takéto postavenie nevyhnutne musel mať s ohľadom na znenie § 4 ods. 1 zákona o DPH.
A to aj v prípade, ak identita skutočného dodávateľa tovaru/služby nebude rovnaká s identitnou faktúrou deklarovaného dodávateľa tovaru alebo služby (podobne tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk 43/2021 zo dňa 14. decembra 2022, body 52 až 56). To všetko platí za situácie, že sa príslušným orgánom nepodarí preukázať daňový podvod, resp. vedomú (vedel alebo musel vedieť o svojej účasti) účasť daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. 41. Členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré systematicky spochybňujú právo na odpočítanie DPH a princíp neutrality DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet
SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/ 19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 28). 42. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/ 2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom
reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020). 43. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť, či správny súd správne vyhodnotil, s ohľadom na spochybnenie deklarovaného dodávateľa tovaru, pri nespochybnení existencie tovaru, mieru dôkazného bremena, ktoré zaťažovalo žalobcu v daňovom konaní, a či aj náležite posúdil rozsah a výpovednú hodnotu dokazovania vykonaného správcom dane.
44. Pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že žalobca nepreukázal, že mu tovar - pohonné hmoty bol dodaný od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti DAKA TRADE s.r.o. (resp. dodanie od deklarovaného dodávateľa bolo spochybnené), spochybnili práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet - dodanie tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH (z materiálneho hľadiska).
45. Kasačný súd sa stotožňuje so závermi správcu dane a žalovaného, že v predmetnej veci boli na základe vykonaného dokazovania, ktoré bolo z pohľadu kasačného súdu dostatočné na právne posúdenie veci, zistené dôvodné pochybnosti o splnení uvedenej hmotnoprávnej podmienky odpočítania dane zo sporného obchodu, pričom žalobca pochybnosti správcu dane dostatočným spôsobom neodstránil.
46. Správca dane na základe vykonaného dokazovania spochybnil zásadnú skutočnosť, a to že tovar - pohonné hmoty boli žalobcovi dodané zdaniteľnou osobou, konkrétne deklarovanou spoločnosťou DAKA TRADE s.r.o., pričom vykonaným dokazovaním nebolo ani preukázané a ani žalobcom tvrdené, že by nejaká ďalšia iná zdaniteľná osoba tovar - pohonné hmoty žalobcovi dodala. Práve uvedené konštatovanie je kľúčovým argumentom v posudzovanej veci, nakoľko nielen samotná existencia tovaru a jeho následné použitie na ďalšie zdaniteľné plnenia zo strany žalobcu sú hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane, ale ďalšou nemenej dôležitou je podmienka, že tovar/služby boli dodané zdaniteľnou osobou, ktorá skutočnosť v posudzovanej veci preukázaná nebola.
47. Pochybnosti správcu dane boli založené na skutočnostiach, ktoré kasačný súd podrobne rekapituloval v bodoch 3.-15. tohto rozsudku. Je z nich zrejmé, že správca dane a žalovaný náležite zistili a pomenovali pochybnosti týkajúce sa splnenia materiálnych/hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov sťažovateľa, pričom tieto neboli založené len na skutočnostiach týkajúcich sa spoločnosti DAKA TRADE s.r.o., keď napríklad konateľ žalobcu uviedol, že s dodávateľom nemal uzatvorenú zmluvu a s touto spoločnosťou sa nekontaktoval, objednával od obchodného zástupcu spoločnosti AUTODOPRAVA MIRA TRADE, ktorého meno si nepamätal (iba meno „V.“), nevedel, kde bol tovar nakladaný, nevedel, na akých autách bola nafta do areálu žalobcu vozená, neviedol skladovú zásobu.
V rámci ústneho pojednávania so svedkom p. N. konateľ žalobcu položil svedkovi otázku, či je možné, že pán kolega spolupracoval so spoločnosťou AUTODOPRAVA MIRA TRADE s. r. o., svedok odpovedal, že je to možné. Podľa výpovede p.
N. však nemala spoločnosť DAKA TRADE s. r. o. žiadnych zamestnancov, mala splnomocneného zástupcu, ktorého meno podľa údajov informačného systému finančnej správy bolo Z. X., v evidencii nebola evidovaná osoba s menom V., s ktorým konateľ žalobcu komunikoval. Ďalej podľa vyjadrenia
p. N. bol tovar prepravený prostredníctvom spoločnosti VERAMI priamo od dodávateľa k zákazníkovi, daňovému subjektu TOPTRANS SLOVAKIA s. r. o. a podľa odpovede z MVI zo dňa 12.04.2017 bol tovar dodaný do daňového skladu na Slovensku. Na CMR dokladoch je ako miesto vykládky Ilava, a nie adresa sídla žalobcu. Absentuje teda dôkaz o preprave zo skladu v Ilave do sídla žalobcu, kde je umiestnený bencalor.
48. Kasačný súd zdôrazňuje, že dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu. V tomto rozsahu bolo od žalobcu požadované aj vyvrátenie pochybností správcu dane. Kasačný súd zastáva názor, že od žalobcu možno spravodlivo požadovať, aby okrem faktúry preukázal alebo označil aj ďalšie dôkazy napr. na preukázanie prepravy tovaru, jeho vykládky (napr. evidenčné čísla vozidiel, mená a priezviská osôb realizujúcich prepravu, či protokoly o prevzatí tovaru s uvedením osobných údajov osôb tovar odovzdávajúcich a preberajúcich). Žalobca preto nebol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom vo vzťahu k preukazovaniu skutočností, ktoré sú z hľadiska splnenia podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane relevantné.
49. Vznesené pochybnosti nasvedčujú tomu, že tovar - pohonné hmoty sťažovateľovi nedodala spoločnosť DAKA TRADE s.r.o., čo vyplynulo aj z dôkazov zaobstaraných správcom dane ohľadom tejto spoločnosti - p. N. priamo nepotvrdil, že by sťažovateľovi spoločnosť DAKA TRADE s.r.o. tovar dodávala. Pri výsluchu uviedol, že mu názov niečo hovorí, s tým, že medzi odberateľmi DAKATRADE s.r.o. mohol byť aj sťažovateľ, a tiež, že nevie presne povedať, čo mala spoločnosť DAKA TRADE s.r.o. sťažovateľovi dodávať, aj ďalšie jeho odpovede ohľadom dodávok sťažovateľovi sú nekonkrétne. Pokiaľ ide o sporné faktúry, tu svedok p. N. uviedol, že jednu z nich možno podpísal a druhú nepodpísal.
Tú mala podpísať splnomocnená osoba, ktorú však nevedel označiť, ani predložiť splnomocnenie. Hoci správca dane zistil, že v danom čase bol splnomocneným zástupcom spoločnosti p. Ď., tohto sa nepodarilo kontaktovať. Odberateľ sťažovateľa teda dodanie tovaru sťažovateľovi jednoznačne
nepotvrdil. 50. Súčasne, z administratívneho spisu nevyplýva, kto bol skutočný dodávateľ deklarovaných služieb, resp. že by dodávateľ deklarovaného tovaru nevyhnutne musel mať postavenie zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane, a netvrdil to ani sťažovateľ. 51. Ďalej sťažovateľ navrhol vypočuť svojich zamestnancov, ktorých správca dane aj vypočul. Títo nevedeli, kto je dodávateľom pohonných hmôt, resp. iba svedok W.. W. J. uviedol, že nevie presne, kto bol dodávateľom, malo sa jednať o spoločnosti DAKA TRADE, OMV, MIRATRADE, svedkovia nevedeli kto bol prepravcom tovaru, nevedeli uviesť ŠPZ vozidiel, mali to byť ilavské značky, na vozidlách nebol názov žiadnej spoločnosti.
Na uvedené poukazuje kasačný súd aj z toho dôvodu, že žalobca v rámci námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu namietal, že správcovi dane nič nebránilo požiadať NDS, a.s. o zistenie pohybu vozidiel z Ilavy do Topoľčian. K dispozícii však neboli konkrétne ŠPZ motorových vozidiel, preto nebolo možné pohyb vozidiel preveriť a vozidlá identifikovať.
52. Kasačný súd rovnako považuje za potrebné uviesť, že správca dane za účelom náležitého zistenia skutkového stavu realizoval viacero MVI, pričom vo vzťahu k spoločnosti DAKA TRADE s.r.o. nesvedčala žiadna odpoveď dožiadaného orgánu vrátane predložených dokladov, ktoré sa naviac ani netýkali relevantného zdaniteľného obdobia a to marec 2013.
Uvedené konštatovanie sa vzťahuje k požiadavke žalobcu preveriť sklad HH Springs, s.r.o. v Ilave, ktorú žalovaný vyhodnotil za neopodstatnenú. 53. Kasačný súd uzatvára, že konajúce daňové orgány vykonali rozsiahle dokazovanie, pričom ním nebolo preukázané, že tovar - pohonné hmoty v zdaňovacom období august 2013 dodala žalobcovi spoločnosť DAKA TRADE s.r.o. a ani iná zdaniteľná osoba a správca dane komunikoval také relevantné pochybnosti k deklarovanému obchodu, ktoré žalobca nevyvrátil a neboli vyvrátené ani vykonaným dokazovaním. Kasačný súd upriamuje pozornosť žalobcu na to, že nie je úlohou daňových orgánov vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa nezistí, kto mu tovar/službu skutočne dodal. Práve naopak, je na žalobcovi preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok potrebných na priznanie nároku na DPH.
54. Z judikatúry SD EÚ totiž vyplýva, že preukázanie hmotnoprávnej podmienky - že tovar bol dodaný zdaniteľnou osobou - prislúcha daňovému subjektu, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie DPH (Ferimet, C-281/20, bod 38; Kemwater ProChemie, C-154/20, bod 33).
SD EÚ zároveň k tomu dopĺňa, že zdaniteľná osoba je povinná predložiť objektívne dôkazy o tom, že tovar bol skutočne dodaný a služby boli skutočne poskytnuté na vstupe zdaniteľnými osobami pre potreby jej vlastných plnení podliehajúcich DPH, a v súvislosti s ktorými skutočne zaplatila DPH.
Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby, za ktoré zaplatila DPH (Ferimet, C-281/20, bod 39; Kemwater ProChemie, C-154/20, bod 34).
55. S poukazom na vyššie uvedené sa kasačný súd preto nestotožnil s názorom sťažovateľa, že v danom prípade neboli splnené hmotnoprávne podmienky na priznanie nároku na odpočet
DPH, konkrétne vo vzťahu k postaveniu dodávateľa ako zdaniteľnej osobe. Pokiaľ ide o názor sťažovateľa, že závery správnych orgánov aj správneho súdu sú v rozpore s rozhodnutím SD EÚ C-610/19 (Vikingo), kasačný súd uvádza, že toto nie je na prejednávanú vec použiteľné, nakoľko ide o skutkovo odlišnú vec. Konkrétne v práve posudzovanom prípade nebol odmietnutý nárok na DPH z dôvodu, že (i) dodávateľ nemal potrebné materiálne ani ľudské zdroje na dodanie tovaru; (ii) nebol zistený subdodávateľ žalobcu, resp. nebolo preukázané, že by spoločnosť DAKA TRADE s.r.o. mala tovar dodávať prostredníctvom inej spoločnosti, ktorá taktiež nemala materiálne ani ľudské zdroje; (iii) by išlo o podvodné konanie v rámci obchodného reťazca vedúceho k žalobcovi. V prejednávanej veci na rozdiel od veci Vikingo bol dodávateľ spochybnený nie na základe vyššie uvedených okolností, ale na základe skutkových okolností, ako boli opísané vyššie v tomto rozsudku a ktoré spočívali v tom, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ, resp. vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že tovar dodala iná zdaniteľná osoba. 56. Vo vzťahu ku kasačnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, ktorý mal spočívať v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, jednostrannom preberaní záverov správnych orgánov a nedostatočne zistenom skutkovom stave, kasačný súd uvádza, že ani tento nepovažuje za dôvodný. Správca dane v rámci daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania vykonal rozsiahle dokazovanie, reagoval na procesné návrhy sťažovateľa ohľadom výsluchu svedkov a reagoval aj na to, prečo by ďalšie dokazovanie nebolo účelné. Na túto výhradu reagoval aj správny súd (bod 40. jeho rozsudku) a kasačný súd dodáva, že ďalšie dokazovanie bolo závislé od dokladov o preprave, ktoré predložené neboli. 57. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z pohľadu kasačného súdu toto reaguje na všetky relevantné odvolacie námietky, je dostatočne určité, zrozumiteľné a obsahujúce dôvody, pre ktoré nebol sťažovateľovi priznaný nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie august 2013. 58. Napokon, pokiaľ sťažovateľ vytýka správnemu súdu, že v rozhodnutí nereagoval na
rozsudok
sp. zn. 26S/20/2019 z 15.07.2021 a nevysvetlil, prečo sa v prejednávanej veci od tohto rozhodnutia odklonil, tu kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci ide o iné skutkové okolnosti na strane deklarovaného dodávateľa a teda nebolo v záujme naplnenia požiadavky právnej istoty nevyhnutné, aby správny súd na toto rozhodnutie reagoval. Naviac, zmieňované rozhodnutie bolo kasačným súdom rozsudkom sp. zn. 5Sfk/18/2022 zo dňa 30.01.2024 zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia.
V. Záver
59. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za preskúmateľný a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Kasačný súd v konaní neidentifikoval ani nesprávny procesný postup, ktorý by znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 60. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).
61. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. apríla 2025