3Sfk/83/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: X. R., K.. XX.XX.XXXX, I. V. U.. Š. XX/XX, XXX XX I., do 22.10.2020 podnikajúci pod obchodným menom Jozef Obrinčák, s miestom podnikania A. Škarvana 26/23, 027 44 Tvrdošín, IČO: 30530857, právne zastúpeného: JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, so sídlom Gelnická č. 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101083164/2020 zo dňa 24.06.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 30S/194/2021 zo dňa 20.03.2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania na kasačnom súde.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

2. Správca dane neuznal odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených spoločnosťou BKB holding s.r.o. a prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej „zákon o DPH“). Podľa správcu dane žalobca nepreukázal, že tovar (smreková guľatina) bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre - spoločnosťou BKB holding s.r.o., ktorého právnym nástupcom bola spoločnosť KIVOX s.r.o. a následne CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o.

Postup a závery správcu dane vyhodnotil žalovaný ako zákonné a vecne správne, nakoľko: i) dožiadaním na Daňový úrad Trenčín bolo zistené, že spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO s.r.o. sídli na fiktívnom sídle, konateľ spoločnosti je nekontaktný bezdomovec, spoločnosť podala posledné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie jún 2016 a ku dňu 30. septembra 2016 bola ukončená registrácia platiteľa dane z pridanej hodnoty; ii) bývalý konateľ spoločnosti BKB holding s.r.o. sa nedostavil na výsluch pred správcu dane, nakoľko sa od 15.03.2019 nachádza vo väzbe a spoločnosť bola vymazaná z Obchodného registra Slovenskej republiky (ďalej len „OR SR“) na základe rozhodnutia spoločníka; iii) bývalá konateľka spoločnosti BKB holding s.r.o. vypovedala, že žalobcu nepozná, že bola v zlej finančnej situácii a boli na ňu napísané firmy; iv) výsluchom H.. V. O., ktorá bola fyzicky prítomná pri preberaní dreva, bolo zistené, že dodávateľ priamo oslovil žalobcu s ponukou dodania guľatiny z odberného miesta Oravská Jasenica, kde žalobca po prijatí ponuky zaslal jeho vozidlo Tatra. Dodávateľ čakal na mieste, odovzdal guľatinu a tá bola prevezená do firmy žalobcu.

Osoby, s ktorými žalobca konal, nepreverovali, preverovali iba firmu, o ktorej nevedeli, či má dostatok materiálneho a personálneho vybavenia na dodanie tovaru; vi) žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod dreva uvedeného na predmetných faktúrach (žalovaný pritom poukázal na ustanovenia vyhlášky č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení neskorších predpisov, zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú

vzbudilo pochybnosti; x) z informačného systému Finančnej správy Slovenskej republiky bolo zistené, že BKB holding s.r.o. za zdaňovacie obdobia október až december 2015 nepodala daňové priznania, posledné daňové priznanie z príjmov právnickej osoby podala za rok 2013, nepodala účtovné výkazy za rok 2014 a za rok 2013 nevykázala nijaké tržby a náklady, v roku 2015

xi) žalobca nebol dostatočne obozretný pri výbere obchodného partnera. 4. Žalovaný uzavrel, že je nutné prihliadať na primeranú odbornú starostlivosť daňového subjektu a k námietke týkajúcej sa podvodného konania uviedol, že správca dane neodmietol odpočet dane z pridanej hodnoty v dôsledku podvodného konania. Dospel k totožnému právnemu záveru ako správca dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v súlade s § 24 ods. 1 daňového poriadku na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH, keď nepreukázal, že tovar mu bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre.

II. Konanie pred správnym súdom

Poukázal na relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ v oblasti daňového podvodu. Žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 6. Krajský súd v Žiline (ďalej „správny súd“) rozsudkom sp. zn. 30S/194/2021 zo dňa 20.03.2022 rozhodnutie správcu dane aj žalovaného zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie

7. Podľa správneho súdu argumentačná línia nepreukázaný „deklarovaný dodávateľ“ ako samostatný dôvod na odňatie práva na odpočítanie dane je v rozpore s konštantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Pojem zdaniteľná osoba, ktorý sa používaný v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ, zo znenia článku 9 ods. 1 smernice 2006/112/ES vyplýva, že pojem „zdaniteľná osoba“ je vymedzený široko a vychádza zo skutkových okolností, takže postavenie dodávateľa alebo poskytovateľa ako zdaniteľnej osoby môže vyplývať z okolností prejednávanej veci (s odkazom na rozsudok vo veci C-281/20 Ferimet, EU:C:2021:910, bod 43).

49.790 EUR za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Nie je teda možné automaticky pri každom plnení predpokladať, že bolo poskytnuté platiteľom DPH. Ak však daňový subjekt toto dôkazné bremeno unesie, nie je pre vznik nároku na odpočet nutné, aby bol identifikovaný skutočný dodávateľ. Väčšinová časť doterajšej judikatúry vychádzala z premisy, že je potrebné postaviť naisto, ktorá konkrétna osoba bola dodávateľom, s čím sa Súdny dvor EÚ v rozsudku Kemwater nestotožnil a uviedol v bode 40, že „Odoprieť zdaniteľnej osobe uplatnenie práva na odpočítanie DPH z dôvodu, že skutočny´ dodávateľ dotknuty´ch tovarov alebo poskytovateľ dotknuty´ch služieb nebol identifikovany´ a táto zdaniteľná osoba nepreukázala, že tento dodávateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, hoci zo skutkovy´ch okolností jasne vyply´va, že uvedeny´ dodávateľ mal nevyhnutne toto postavenie, by totiž bolo v rozpore so zásadou daňovej neutrality, ako aj s judikatu´rou pripomenutou v bodoch 26 až 30 tohto rozsudku. V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo uvádza vnu´troštátny

8. Rozsudok Kemwater podľa správneho súdu je potrebné vnímať ako spresnenie a doplnenie predchádzajúcej judikatúry s ohľadom na argumentáciu týkajúcu sa nepreukázania deklarovaného dodávateľa. Je však zrejmé, že judikatúra Súdneho dvora EÚ ostáva v tomto smere naďalej konštantná. Zároveň sa týmto rozsudkom vyjasnili podmienky pokiaľ siaha povinnosť daňového subjektu preukazovať splnenie podmienok pre odpočítanie dane.

10. Správca dane sa zamiera v dokazovaní na unesenie dôkazného bremena žalobcu, či došlo k dodaniu smrekovej guľatiny, ktoré zaťažuje daňový subjekt. Nepostačuje, že správca dane len skonštatuje, že konkrétny dodávateľ nemohol určitú dodávku zrealizovať, ale musí byt ustálené, že dodávka skutočne nebola zrealizovaná (nikým). V prípade, že nie je sporné, že k dodaniu reálne došlo, nastupuje aplikácia rozhodnutí Vikingo a Kemwater vo vzájomnej súvislosti.

mu môže byť zamietnutý, ak neexistujú osobitné skutkové okolnosti, ktoré preukazujú, že skutočný dodávateľ je inou zdaniteľnou osobou / platiteľom. V prípade, že nie je identifikovaný konkrétny dodávateľ, ale je zrejmé, že ide o zdaniteľnú osobu, napr. vzhľadom na množstvo a hodnotu dodaného tovaru, môžu byť aplikované obe rozhodnutia Vikingo aj Kemwater.

11. Žalovaný (sťažovateľ) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „SSP“). 12. Žalovaný nenamietal proti záverom správneho súdu, ktoré vyvodil z uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Mal však za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom statusu dodávateľa a preto mu správca dane opodstatnene nepriznal nárok na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH. 13. Podľa jeho názoru deklarovaný dodávateľ bol správcom dane spochybnený do takej miery, že na žalobcu prešlo dôkazné bremeno, pričom existencia tovaru (smrekovej guľatiny) nebola správcom dane spochybnená. Poukázal na skutočnosti, ktoré založili dôvodné pochybnosti ohľadom deklarovaného dodávateľa BKB holding s.r.o. a o pravdivosti a hodnovernosti listín predložených žalobcom, na ktorých spoločnosť BKB holding s.r.o. figuruje: · žalobca o BKB holding s.r.o. na základe účtovných výkazov uvedených v registri účtovných výkazov musel vedieť, že od roku 2013 nevykonáva ekonomickú činnosť, nepreveroval, či má dostatočné materiálne, technické a personálne vybavenie na zabezpečenie predmetného dodania; · žalobca nepreukázal komunikáciu s deklarovaným dodávateľom dreva, nebolo zrejmé s kým žalobca dohodol obchod, kto doviezol a odovzdal drevo na odbernom mieste v Oravskej Jasenici, nebola identifikovaná osoba, ktorá priniesla faktúru a doklad o úhrade; · konateľka deklarovanej dodávateľskej spoločnosti BKB holding s.r.o. nepotvrdila obchodný vzťah so žalobcom; · žalobca nepredložil doklady, ktoré by preukazovali pôvod dreva; · neobvyklý spôsob realizácie obchodných transakcií; · žalobca podniká s drevom od roku 1992, preto musí disponovať rozsiahlymi praktickými skúsenosťami v tejto oblasti; · u žalobcu sa nejedná o ojedinelý prípad s podobnými zisteniami a rovnakou komoditou; · žalobca neoznačil za dodávateľa predmetného tovaru (smrekovej guľatiny) iného platiteľa dane. 14. Žalovaný poukázal na to, že správny súd už vydal 17 rozsudkov v obdobnej veci týkajúcej sa žalobcu na rovnakom vecnom základe (len za iné zdaňovacie obdobia), pričom žalobu žalobcu zamietol. 15. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

V. Záver

19. Kasačný súd nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 2 SSP tak, že žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči procesne neúspešnému sťažovateľovi/žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 18. decembra 2024