3Sfk/84/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200017.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- TN-13S/14/2023
- IČS
- 3023200017
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): NF Metal SK s. r. o., so sídlom profesora Varsika 1316/27, Myjava, IČO: 51460491, právne zastúpený: JUDr. Lenka Maďarová, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štrková 95/21, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101987130/2022 zo 14. júla 2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/14/2023 - 150 z 08. marca 2023, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 13S/14/ 2023-150 z 08. marca 2023 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101987130/2022 zo 14. júla 2022, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a súčasne potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín o predbežnom opatrení na zabezpečenie daňovej pohľadávky za mesiac august 2021, ktorá vznikne v budúcnosti vo výške 10038,31 eur, a ktorou uložil žalobcovi povinnosť zložiť túto sumu. Svoje rozhodnutie oprel o nasledovné
dôvody: · námietka týkajúca sa zahltenia žalobcu výzvami a rozhodnutiami, bola formulovaná všeobecne, bez uvedenia konkrétnych dátumov doručenia rozhodnutí a výziev, ktorými by žalobca demonštroval existenciu tvrdenej ťaživej situácie; · námietka že „v tomto období“ mala splnomocnená zástupkyňa žalobcu zdravotné problémy, ktoré jej neumožňovali v krátkych lehotách reagovať, takisto nebola určitá, nebol predložený žiaden doklad preukazujúci toto tvrdenie; · ústne pojednávanie, na ktoré sa žalobca odvoláva, bolo realizované až po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto na uvedené nie je možné prihliadať; · tvrdená šikanóznosť a neprimeranosť vydaného predbežného opatrenia bola namietaná vo všeobecnej rovine a správny súd nie je oprávnený sám vyhľadávať potenciálne dôvody pre takýto zásah do práv žalobcu.
2. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa, prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.
Konkrétne namietal: · postup správneho súdu, ktorým bola správna žaloba vylúčená na 15 samostatných konaní, pričom pôvodne napadol jednou správnou žalobou celkovú výšku uloženej povinnosti zo strany žalovaného v rámci daňovej kontroly DPH za 15 zdaňovacích období (251.815,14 eura), vylúčením jednotlivých zdaňovacích období na samostatné konanie došlo k strate účelu správnej žaloby, ktorej podstatou bola celková zadržiavaná suma, nie jednotlivé zadržiavané sumy za 15 kalendárnych mesiacov, zároveň vylúčením správnej žaloby na 15 samostatných konaní došlo k navýšeniu nákladov na súdne poplatky; · rozhodnutie správneho súdu je nesprávne, čisto formalistické, nedostatočne odôvodnené, v rozpore so skutočnými dôkazmi a ďalším konaním žalovaného, ktorý čiastočne zrušil svoje rozhodnutie, čím potvrdil jeho nesprávnosť; · namietal formalistický prístup správneho súdu, ktorý odmietol námietky nesprávne vyčíslenej dane s prihliadnutím na pandémiu z dôvodu, že boli podľa súdu uplatnené oneskorene; · sťažovateľ vyvrátil argumenty žalovaného ohľadom obavy, že by budúca splatná daň nebola uhradená;
· v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu sa vyjadril k pandémii, k tomu, že s dodávateľmi mal spoločnú účtovníčku, ako aj k rovnakej adrese dodávateľov. Mal za to, že je neprípustné rozširovanie dôkazného bremena na skutočnosti, ktoré sa netýkajú daňového
subjektu. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že zotrváva na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Nakoľko v čase vydania rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia boli naplnené objektívne skutočnosti pre jeho uloženie, mal za to, že predmetné rozhodnutie bolo vydané v súlade s zákonom. Následné zistenie nižšieho rozdielu dane na základe daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania neznamená nezákonnosť vydaného rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia. Preto navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.
4. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu.
5. Kasačný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už opakovane riešil obdobnú vec týkajúcu sa rovnakých účastníkov konania. 6. Podľa § 464 ods. 2 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už nemusí uvádzať. 7. V prejednávanej veci je predmetom kasačného konania takmer totožný skutkový a právny stav, rozdiel je iba v označení mesiaca zdaňovacieho obdobia, ktorý bol predmetom konaní kasačného súdu a ním vydaných rozsudkov sp. zn. 4Sfk/69/2023, sp. zn. 4Sfk/72/2023, sp. zn. 4Sfk/77/2023, sp. zn. 3Sfk/71/2023, sp. zn. 3Sfk/72/2023, ako aj sp. zn. 3Sfk/73/2023. Kasačný súd sa s odôvodneniami týchto rozsudkov v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 464 ods. 2 SSP už ďalšie dôvody neuvádza. 8. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP. 9. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 9. októbra 2024