3Sfk/86/2023
ECLI:SK:NSSSR:2025:6021200479.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- BB-74S/67/2021
- IČS
- 6021200479
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): KASATKIN Recovery, k. s., so sídlom Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava, IČO: 50382888, správca konkurznej podstaty úpadcu BBK AGRO, s. r. o., „v konkurze", so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44095066, právne zastúpený: KASATKIN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava, IČO 47255021, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. MF/013014/2021-77, č. MF/013011/2021-77, č. MF/013013/ 2021-77, č. MF/012999/2021-77, č. MF/013012/2021-77, č. MF/013009/2021-77, č. MF/ 013010/2021-77, všetky zo dňa 16. septembra 2021, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 74S/67/2021-97 z 29. marca 2023, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca siedmimi podaniami z 08. júla 2019 podal návrhy na pripustenie obnovy právoplatne skončených daňových konaní, ktorým boli Finančným riaditeľstvom SR potvrdené rozhodnutia správcu dane (Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta) o vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január, február, jún, júl, september, október a november 2013, z dôvodu podľa § 75 ods. 1 písm. a) zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňového poriadku) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), s poukazom na skutočnosti zistené pri nahliadnutí do trestného spisu ČVS: PPZ-128/NKA-FP-ST-2014.
2. Finančné riaditeľstvo SR o návrhoch žalobcu rozhodlo tak, že konania zastavilo podľa § 62 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku z dôvodu, že podaniu návrhu na obnovu konania predchádzalo začatie konania na súde. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkami sp. zn. 23S/ 11/2020, sp. zn. 23S/14/2020, sp. zn. 23S/12/2020, sp. zn. 23S/13/2020, sp. zn. 23S/21/2020, sp. zn. 23S/23/2020 a sp. zn. 23S/24/2020 rozhodnutia žalovaného o zastavení konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Finančné riaditeľstvo SR v ďalšom konaní zaobstaralo podklady k rozhodnutiam žiadosťami o poskytnutí informácií a záznamov o nazretí do vyšetrovacieho spisu, vedeného na Prezídiu policajného zboru, národnej kriminálnej agentúre, odbor Stred, Banská Bystrica pod číslom PPZ-128/NKA-FP-ST-2014 od 1.10.2019 pod č. PPZ-63NKA- ST4-2019. 3.
Finančné riaditeľstvo SR následne rozhodnutiami: č. 101115884/2021 zo dňa 28.6.2021 (zdaňovacie obdobie január 2013), č. 101057725/2021 zo dňa 16.6.2021 (zdaňovacie obdobie február 2013), č. 101115439/2021 zo dňa 28.6.2021 (zdaňovacie obdobie jún 2013), č. 101055175/2021 zo dňa 16.6.2021 (zdaňovacie obdobie júl 2013), č. 101048324/2021 zo dňa 15.6.2021 (zdaňovacie obdobie september 2013), č. 101085141/2021 zo dňa 22.6.2021 (zdaňovacie obdobie október 2013), č. 101108297/2021 zo dňa 25.6.2021 (zdaňovacie obdobie november 2013) (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutia“) podľa § 62 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku zastavilo konania vo veciach návrhov na obnovu daňového konania na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za príslušné zdaňovacie obdobia.
4. Jednotlivé rozhodnutia boli založené na závere o zmeškaní subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania ustanovenej v § 75 ods. 4 Daňového poriadku. Prvostupňové rozhodnutia boli zhodne odôvodnené tým, že zo záznamov o nazretí do predmetného vyšetrovacieho spisu vyplýva, že žalobca o dôkazoch, ktoré podľa jeho tvrdenia zakladajú dôvod na obnovu konania vedel skôr ako dňa 8.1.2019 a to už dňa 19.6.2018, resp. o niektorých už dňa 3.5.2016 a 18.4.2016. Zamestnanci príslušného správcu dane dňa 4.11.2019 nahliadli do vyšetrovacieho spisu o čom bol spísaný úradný záznam č. 10252700/2019. Štatutárni zástupcovia žalobcu ako obvinení alebo osoby oprávnené konať za obvinených mali možnosť nahliadať do predmetného vyšetrovacieho spisu už od vznesenia obvinenia vyšetrovateľom na základe uznesenia zo dňa 25.6.2014, pričom uvedené dôkazy nemali povahu utajenej skutočnosti a obvinení, ako aj osoby oprávnené konať za obvinených, mali možnosť nahliadať do všetkých uvedených dôkazov už v priebehu vyšetrovania.
Uznesenie
o začatí trestného stíhania zo dňa 16.1.2018 obsahuje údaje o výsluchu svedkov, údaje o tom, že zo spisového materiálu č. 60300-1007/2013 boli zabezpečené fotokópie dokladov týkajúcich sa skladovej evidencie spoločnosti SIPI-logistic Kft., okrem iného za obdobia od 3.8.2012 do 31.1.2013, scany faktúr a dodacích listov a ďalších dokladov týkajúcich sa dodávok od spoločnosti SDA SOVEREIGN Distribution AG a SOVEREIGN Sugar Hungary Kft. pre spoločnosť TESCO Global Zrt vykonaných v roku 2010 až 2013 a iné. 5. Žalovaný napadnutými rozhodnutiami č. MF/013013/2021-77 zo dňa 16.9.2021 (zdaňovacie obdobie január 2013), č. MF/013011/2021-77 zo dňa 16.9.2021 (zdaňovacie obdobie február 2013), č. MF/013012/2021-77 zo dňa 16.9.2021 (zdaňovacie obdobie jún 2013), č. MF/013010/2021-77 zo dňa 16.9.2021 (zdaňovacie obdobie júl 2013), č. MF/012999/ 2021-77 zo dňa 16.9.2021 (zdaňovacie obdobie september 2013), č. MF/013009/2021-77 zo dňa 16.9.2021 (zdaňovacie obdobie október 2013) a č. MF/013014/2021-77 zo dňa 16.9.2021
(zdaňovacie obdobie november 2013) (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“) potvrdil vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutia. 6. Žalovaný svoje rozhodnutia zhodne odôvodnil tým, že zo spisového materiálu mal preukázané, že v dňoch 18.4.2016, 3.5.2016, 15.12.2016 a 19.6.2018, kedy žalobca, resp. jeho obhajca nazerali do vyšetrovacieho spisu sa dôkazy, ktoré žalobca uvádza ako novoobjavené a o ktorých sa podľa jeho tvrdení dozvedel až nahliadnutím do spisu dňa 8.1.2019, vo vyšetrovacom spise už nachádzali. Táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia vyšetrovateľa, podľa ktorého sa dôkazy nachádzali vo vyšetrovacom spise ihneď po ich spísaní, čo platí aj pre informácie získané nahliadnutím do trestného konania vedeného maďarskými orgánmi činnými v trestnom konaní.
Uznesenie
o začatí trestného stíhania zo dňa 16.1.2018 rovnako obsahuje aj skutočnosti, označené v návrhu na obnovu konania ako novoobjavené. Zároveň je podstatné uviesť aj to, že podľa vyjadrenia vyšetrovateľa obvinení a osoby oprávnené konať za obvinených mohli do vyšetrovacieho spisu nahliadať už od 25.6.2014, kedy bolo vznesené obvinenie, pričom predmetné dôkazy nemali povahu utajenej skutočnosti.
Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ o dôkazoch, ktoré podľa jeho tvrdenia zakladajú dôvody na obnovu konania vedel skôr ako 8.1.2019. Toto potvrdzuje aj skutočnosť, že zo záznamu o nazretí do vyšetrovacieho spisu dňa 8.1.2019 nevyplýva, že by žalobca toho dňa nazrel do zväzkov spisu, na úradné záznamy, či ďalšie dokumenty, ktoré obsahujú ním uvádzané dôkazy, obdobne ako je to v prípade Uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 16.1.2018, ktoré je založené aj na skutočnostiach, ktoré žalobca uvádza ako nový dôkaz. 7. Ďalšou dôležitou skutočnosťou bolo, že v zmysle informácie nachádzajúcej sa v úvode záznamu o nazretí do vyšetrovacieho spisu zo dňa 19.6.2018, nahliadal zástupca žalobcu do časti vyšetrovacieho spisu, ktorá vznikla od jeho posledného nazretia do vyšetrovacieho spisu, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 18.4.2016 a 3.5.2016, pri ktorom si prezrel zväzky označené č. 1 až 24, pričom mu bol na nazretie poskytnutý dostatočný čas. Je pravdou, že niektoré dôkazy,
ktoré predkladal žalobca neboli pri nahliadnutí do spisu v dňoch 18.4.2016 a 3.5.2016 súčasťou spisu, avšak to len dokazuje, že sa o ním predkladaných dôkazoch dozvedal postupne, keďže vykonal niekoľko nahliadnutí a nie naraz. 8. Žalovaný uzavrel, že ten kto uplatňuje nový dôkaz musí podľa § 75 ods. 4 Daňového poriadku jednoznačne preukázať, kedy sa o tomto dôkaze dozvedel. Ide o preukázateľný
moment, kedy subjekt získal prístup k tomuto dôkazu ako takému. Nejde o jeho pochopenie, uvedomenie si možnosti jeho využitia alebo jeho vytriedenia z množstva nerelevantných informácií. V opačnom prípade by bola šesťmesačná zákonná subjektívna lehota fakticky neaplikovateľná, keďže by nebolo možné objektívne preukázať zákonnú podmienku okamihu získania relevantnej vedomosti, s ohľadom na individuálnu potrebu času na rôzne formy „spracovania“ získanej informácie.
II. Konanie pred správnym súdom
9. Proti napadnutým rozhodnutiam žalovaného podal žalobca v mene úpadcu správne žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“), a žiadal ich zrušenie v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami a vrátenie vecí na ďalšie konanie. 10. Žalobca namietal, že potrebu obnovy konania podložil viacerými dokumentmi.
V predmetnom konaní bolo potrebné vytvoriť ucelený prehľad bolo potrebné vytvoriť ucelený prehľad nielen dodania ale aj nákupu cukru. Žalovaný, ako ani Finančné riaditeľstvo SR sa s predmetnými dôkazmi žiadnym spôsobom nezaoberali, len vydali zamietavé stanovisko z titulu zmeškania lehoty. V návrhu na obnovu konania však bolo jasne uvedené, kedy sa úpadca dozvedel o jednotlivých dôkazoch. Spis má tisícky strán a desiatky zväzkov a nie je objektívne možné a nie je to ani v ľudských silách, preštudovať celý spis na jedno (alebo aj pár) nahliadnutí. Úpadca sa s informáciami v spise oboznamoval postupne, pričom pri jednotlivých dôkazoch pri podaní návrhu na obnovu konania žalobca jednoznačne uviedol, kedy (konkrétny dátum) sa o dôkazoch dozvedel. Žalovaný a ani prvostupňový orgán sa však s predloženými dôkazmi nevysporiadali. Je pravdou, že spis mal úpadca k dispozícii od 25.06.2014, ale niektoré Úradné záznamy použité ako nové boli do spisu dopĺňané priebežne (vyšetrovateľ uviedol, že ihneď ako ich mal k dispozícií) až v r. 2017 - 2018, takže úpadca sa o nich nemohol dozvedieť skôr a reálne ich preštudoval až v priebehu roka 2019.
Subjektívna polročná lehota vypršala až v priebehu roka 2019 (najskôr však 08.07.2019), kedy sa úpadca postupne dozvedal o vyššie uvedených dôkazoch. Niektoré dôkazy úpadca objektívne našiel v spise až v mesiacoch apríl až jún 2019. 11. Žalobca tiež zdôraznil, že znenie ust. § 75 ods. 4 Daňového poriadku v súvislosti s plynutím subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania jasne hovorí, že návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že samotná možnosť oboznámiť sa s relevantnými dôkazmi a skutočnosťami sama o sebe nepostačuje na začatie plynutia subjektívnej lehoty. Opakované poukazovanie na možnosť oboznámiť sa s konkrétnym trestným spisom preto za daných podmienok pôsobí zavádzajúco, keďže táto skutočnosť ako taká nemá žiadny vplyv na plynutie subjektívnej lehoty pre podanie návrhu na obnovu konania.
12. Finančné riaditeľstvo SR tiež vôbec nezohľadnilo rozsah spisového materiálu v konkrétnej trestnej veci. Vyšetrovací spis je tvorený samotným spisom a prílohami k nemu, pričom ide o veľké množstvo zväzkov obsahujúcich obrovské množstvo údajov.
Ako príklad možno uviesť záznam o nazretí do vyšetrovacieho spisu zo dňa 18.04.2016, kedy malo byť obvinenému (konateľovi úpadcu) predložených na nahliadnutie v priebehu jedného termínu dvadsaťjeden (21) zväzkov vyšetrovacieho spisu. Vzhľadom na obsiahlosť spisu je fakticky nemožné spravodlivo požadovať, aby sa konateľ úpadcu počas jedného nahliadnutia oboznámil so všetkými dôkazmi a informáciami obsiahnutými v spise, tieto náležite spracoval, vyselektoval a zanalyzoval. Konateľ úpadcu ako obvinený pri konkrétnom nahliadnutí nemal vedomosť a ani nebol osobitne upozornený na ktorom mieste v rámci spisu sa potrebné údaje a dôkazy nachádzajú a ani o tom, že takéto dôvody obnovy konania môžu byť obsiahnuté v spise, a ak áno, v ktorej časti spisu. Vzhľadom na neprimeraný rozsah údajov poskytnutý k oboznámeniu sa v tak krátkom časovom horizonte nie je možné rozumne predpokladať, že úpadca sa v daný moment preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania.
Je potrebné zohľadniť, že v danom čase do spisu nahliadal konateľ úpadcu v pozícii obvineného, a teda sa sústreďoval predovšetkým na údaje súvisiace priamo s jeho trestnou vecou. Nie je možné predpokladať, že po tom, čo je nahliadajúcej osobe predložený vyšetrovací spis takého rozsahu, je možné okamžite identifikovať a preukázateľne sa oboznámiť s dôvodmi obnovy daňového konania. Žalobca tiež zdôraznil, že vyšetrovací spis sa priebežne dopĺňal o nové skutočnosti a v rokoch 2014 - 2016 sa tam ešte nenachádzali dôležité zistenia zo spisového materiálu č. 60300-1007/2013 v Maďarsku.
13. V prípade nahliadnutí do spisu uskutočnených dňa 18.04.2016 a 03.05.2016 žalobca uviedol, že viaceré dôkazy, ktoré majú odôvodňovať predmetný návrh na obnovu konania, a ktoré sú označené v návrhu na obnovu konania, alebo sa na nich v návrhu odvoláva, neboli v danom čase vôbec súčasťou spisu. V rámci týchto konkrétnych nahliadnutí sa tak úpadca nielen že preukázateľne nedozvedel o dôvodoch obnovy konania, ale sa tieto ani nemali ako dostať do sféry jeho dispozície. Dňa 19.06.2018 keď bol konateľ úpadcu nahliadnuť vo vyšetrovacom spise, pozrel niektoré doplnené dôkazy, ktoré ale neboli ucelené a až keď sa vyšetrovanie blížilo ku koncu od 08.01.2019 mal k dispozícii celý spis. Navyše niektoré čiastkové zistenia o ktorých sa úpadca dozvedel od 25.06.2014 ale najmä v dňoch 18.04.2016, 03.05.2016 a 19.06.2018 neboli tak závažné ako zistenia, ktoré sa úpadca postupne dozvedal odo dňa 8.01.2019, 27.02.2019 a aj v ďalších mesiacoch roka 2019. Spisový materiál obsahuje cca 40 tisíc strán písaného textu, CD nosiče (kópie si konateľ úpadcu vyhotovil v dňoch 29.05.2019,
06.06.2019, 13.06.2019 a 18.06.2019) - celkovo cca 47 CD nosičov, ktoré v tlačenej forme vytvorí ďalších cca 40 - 60 tisíc strán textu. Nemožno preto brať do úvahy argumentáciu správnych orgánov, že úpadca mal spisový materiál k dispozícii už od 25.06.2014.
Enormné množstvo dôkazov úpadca našiel v spise až v priebehu roka 2019, tieto aj pri Návrhoch na obnovu konaní za jednotlivé zdaňovacie obdobie použil. V rokoch 2014 - 2018 bol vyšetrovací spis usporiadaný v inom poradí a po ukončení vyšetrovania v roku 2019 bol prečíslovaný, poprehadzovaný a usporiadaný v inom poradí. Z tohto dôvodu bolo nevyhnuté naštudovať vyšetrovací spis podľa nového číslovania. Ak Finančné riaditeľstvo SR tvrdí, že sa predmetné dôkazy nachádzali v spise už od roku 2014, je na mieste otázka, prečo tieto dôkazy žiadnym spôsobom nevyhodnotil (vôbec sa nimi nezaberal a nikde vo svojej rozhodovacej činnosti ich nezohľadnil alebo aspoň neuviedol, prečo ich nezohľadnil). 14. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám zotrval na tom, že neboli naplnené podmienky povolenia obnovy konania z dôvodu uplynutia subjektívnej lehoty, keďže sa žalobca o dôvodoch na obnovu konania dozvedel skôr ako 8.1.2019.
Z uvedeného dôvodu navrhoval, aby správny súd správnu žalobu zamietol. 15. Žalobca v replike navrhol, aby správny súd zabezpečil účasť svedka A.. J. X. na pojednávaní z dôvodu, že z pozície konateľa úpadcu by vedel reagovať a vysvetliť spôsob a časovú líniu oboznámenia sa s dôkazmi uvedenými v správnej žalobe. 16. Žalovaný v duplike nesúhlasil s predvolaním navrhovaného svedka a poukázal na to, že správca konkurznej podstaty ako aj právny zástupca by mal byť schopný relevantne reagovať na tvrdenia žalovaného. Výsluch svedka považoval žalovaný za rozporný so zásadou hospodárnosti konania. 17.
Uznesením č. k. 74S/67/2021-81 zo dňa 7. marca 2023 správny súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 74S/67/2021, 74S/71/2021, 74S/72/2021, 74S/73/2021, 74S/ 74/2021, 74S/76/2021, 74S/77/2021 s tým, že v ďalšom konaní budú prejednané spoločne pod sp. zn. 74S/67/2021.
18. Správny súd rozsudkom č. k. 74S/67/2021-97 z 29. marca 2023 správne žaloby podľa § 190 SSP zamietol. 19. Správny súd na základe obsahu správnych spisov konštatoval, že zistenia prvostupňového orgánu verejnej správy tak, ako sú konkretizované v odôvodneniach jednotlivých prvostupňových rozhodnutí zodpovedajú obsahom záznamov o nazretiach do predmetného vyšetrovacieho spisu konateľom úpadcu a jeho právnym zástupcom.
Predmetné záznamy obsahujú údaj o tom, do ktorého zväzku predmetného vyšetrovacieho spisu bolo nahliadnuté, aj doba po ktorú bolo nahliadané. V záznamoch z 18.4.2016, 3.5.2016, 14.12.2016 je uvedený zoznam listín, z ktorých si z predložených zväzkov nahliadajúci fotograficky vyhotovil kópie. V zázname z 19.6.2018 sú podrobne uvedené listiny, ktoré si v konkrétnom zväzku obvinený
A.. J. X. prezrel a tiež listiny, z ktorých si vyhotovil fotokópie. Vykonané dokazovanie prvostupňovým orgánom a skutkové zistenia, ktoré z neho boli získané o dátumoch, kedy a ktorým nahliadnutím sa s dôkazmi uvedenými v návrhu na obnovu konania konateľ úpadcu oboznámil, vyvracajú tvrdenie, že záznam o nahliadnutí zo dňa 8.1.2019 preukazuje, že žalobca sa o dôvodoch na obnovu dozvedel až v tento deň. Ďalším dôkazom bolo uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 16.1.2018, v odôvodnení ktorého sú uvedené aj skutočnosti, ktoré sa v návrhoch na obnovu konania uvádzajú ako novozískané dôkazy.
Tieto skutkové zistenia boli správne právne posúdené orgánmi verejnej správy, že žalobca nepodal návrh na obnovu konania v zákonom stanovenej lehote 6 mesiacov, od kedy sa preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania. 20. Pokiaľ žalobca v jednotlivých žalobách zdôrazňoval, že o dôkazoch uvedených v návrhoch na obnovu konaní, resp. uvedených v žalobách sa dozvedel v dňoch 18.1.2019, 7.5.2019, 29.5.2019 a 6.6.2019, 13.6.2019 a 18.6.2019 správny súd zdôraznil, že návrhy na obnovu konania boli podané po uplynutí subjektívnej lehoty na ich podanie.
Pre súdny prieskum boli podstatné dôkazy uvedené v návrhoch na obnovu konania a to, či žalobca predloženým záznamom o nazretí do predmetného vyšetrovacieho spisu preukázal, že sa o nich dozvedel 8.1.2019. 21. Žalobcom formulované námietky nemohli obstáť aj pre svoju nekonkrétnosť.
Neboli prepojené s napadnutými rozhodnutiami orgánov verejnej správy žiadnou skutkovou a právnou argumentáciou. Žalobca neuviedol, ktoré skutkové zistenie žalovaného o dátume oboznámenia sa konateľa úpadcu, s ktorým konkrétnym dôkazom uvedeným v návrhu na obnovu konania, obsiahnuté v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí, je nesprávne alebo nezodpovedajúce obsahu administratívneho spisu, teda s obsahom záznamov o nazretiach do predmetného vyšetrovacieho spisu, alebo uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 16.1.2018.
Všeobecné tvrdenie, že žalovaný nevyvrátil, že sa žalobca o dôkazoch dozvedel najskôr dňa 8.1.2019, nepostačuje na to, aby správny súd bez konkretizácie takejto námietky podľa skutočností obsiahnutých správnych spisoch, mohol preskúmať zákonnosť rozhodnutí.
Konkretizovať žalobné námietky z obsahu administratívneho spisu, ale správnemu súdu neprináležalo. Žalobca bol povinný uplatniť dôvody nezákonnosti v zákonom stanovenej lehote v správnej žalobe, pričom v tejto mal uviesť konkrétnu skutkovú a právnu argumentáciu, na základe ktorej považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Keďže žiadne skutkové zistenia obsiahnuté v odôvodneniach orgánov verejnej správy neboli v žalobách konkrétne rozporované, nebolo možné žalobnej námietke, že nebolo vyvrátené, že sa žalobca oboznámil s dôvodmi pre obnovu konania až 8.1.2019, vyhovieť. Naopak, z obsahu administratívneho spisu podľa súdu vyplýva, že správne orgány mali podklady, z ktorých dospeli k skutkovým zisteniam, ktoré uviedli v odôvodneniach rozhodnutí. Podľa týchto skutkových zistení sa konateľ úpadcu oboznámil s dôkazmi uvedenými v návrhoch na obnovu konaní pri nazretiach do predmetného vyšetrovacieho spisu, ktoré vykonal pred dňom 8.1.2019 a to v dňoch uvedených v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí.
22. Správny súd považoval za nedôvodnú aj námietku, že sa správne orgány nevysporiadali s kľúčovými dôkazmi v návrhoch na obnovu konania. Jednalo sa o nekonkrétnu námietku a správne orgány primárne posudzovali včasnosť podaných návrhov na obnovu konania z hľadiska dodržania 6 mesiacov, odkedy sa žalobca preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy
konania. Podstatné v danej veci bolo, že správne orgány zistili, že konateľ úpadcu, resp. jeho zástupca sa oboznámili s dôkazmi uvedenými v návrhoch na obnovu konaní v dňoch pred 8.1.2019, pričom v jednotlivých rozhodnutiach uviedli vo vzťahu ku konkrétnym dôkazom uvádzaným v návrhoch na obnovu konania, kedy sa s nimi žalobca oboznámil a z čoho to bolo zistené a práve tieto skutkové zistenia právne posúdili tak, že lehota podľa § 75 ods.4 Daňového poriadku nebola dodržaná.
23. K namietanému obsahu vyšetrovacieho spisu a jeho rozsiahlosti žalobca podľa správneho súdu neuviedol, ako konkrétne mal uvedené žalovaný zohľadniť pri posudzovaní včasnosti podania návrhov na obnovu konaní. Žalobca v návrhoch na obnovu konaní uviedol dôkazy, ako dôvody obnovy konaní s tvrdením, že sa o nich dozvedel 8.1.2019 a orgány verejnej správy vykonaným dokazovaním zistili, že sa s týmito dôkazmi konateľ úpadcu oboznámil už predchádzajúcimi nahliadnutiami do vyšetrovacieho spisu. Z predmetných záznamov o nazretí do predmetného vyšetrovacieho spisu vyplýva, čo konkrétne si pri danom nazretí konateľ úpadcu prezrel a tiež aj čas, ktorý tomu prezeraniu venoval a aj doklady, z ktorých si vyhotovil fotokópie. Potom všeobecné námietky o rozsahu celého vyšetrovacieho spisu a nemožnosti jeho preskúmania neboli konkretizované k skutkovým zisteniam, ako boli uvedené v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí. Takisto žalobná námietka, že žalobca, resp. konateľ úpadcu si prezrel síce zväzok č. 24 predmetného vyšetrovacieho spisu, ale tento má iný obsah ako v čase, keď si ho prezeral, nebola konkretizovaná k zisteniam Finančného
riaditeľstva SR, ktoré zistilo, čo konkrétne mal konateľ úpadcu vidieť pri svojom nahliadnutí dňa 19.6.2018 do zväzku č. 24. V odôvodneniach napadnutých rozhodnutí je uvedené, že z tohto zväzku si prezrel napr. zápisnicu o výsluchu svedka H. H., pričom tento dôkaz žalobca v návrhoch na obnovu konania uvádzal, ako dôkaz odôvodňujúci obnovu konania, pričom zároveň tvrdil, že sa o dôkazoch dozvedel nazretím do vyšetrovacieho spisu až dňa 8.1.2019. Čiže aj námietky týkajúce zmeny žurnalizácie predmetného vyšetrovacieho spisu nemali žiadny právny význam, keďže orgány verejnej správy v odôvodneniach rozhodnutí uviedli, ktoré konkrétne dôkazy uvádzané v návrhoch na obnovu konaní boli, ktorým konkrétnym nazretím do predmetného vyšetrovacieho spisu prezreté konateľom úpadcu nahliadnutiami do predmetného vyšetrovacieho spisu, ktoré vykonal pred 8.1.2019.
24. Podľa správneho súdu žalobca tiež všeobecne namietal že zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo
veci samej. Všeobecne uplatnené námietky neumožňujú súdny prieskum zákonnosti a správny súd takýmto všeobecným námietkam nemohol vyhovieť.
III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného
25. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP v ktorej alternatívne navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že napadnuté rozhodnutia v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami zruší a vec vráti Finančnému riaditeľstvu SR na ďalšie konanie, alebo aby zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň požadoval priznanie práva na úplnú náhradu
trov konania. 26. Sťažovateľ nesúhlasil s právnym posúdením žalovaného a správneho súdu, v zmysle ktorého mal zmeškať subjektívnu lehotu na podanie návrhu na obnovu konania, nakoľko sa o dôvodoch obnovy konania mal preukázateľne dozvedieť skôr ako dňa 08.01.2019.
S poukazom na právnu úpravu § 75 ods. 4 Daňového poriadku uviedol, že objektívna lehota bola preukázateľne splnená a v prípade subjektívnej lehoty je potrebné zohľadniť časový moment, kedy sa o dôvodoch na obnovu konania preukázateľne dozvedel. Sťažovateľ sa preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania dňa 08.01.2019, kedy nahliadol do vyšetrovacieho spisu v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-128/NKA-FP-ST-2014, čo preukazuje zápisnica z nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu zo dňa 08.01.2019. V rámci tohto nahliadnutia sa oboznámil s dôkazmi a zisteniami orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“), ktoré sú dôvodom na obnovu konania.
27. Podľa sťažovateľa vzhľadom na obsiahlosť spisu je fakticky nemožné spravodlivo požadovať, aby sa počas jedného nahliadnutia oboznámil so všetkými dôkazmi a informáciami obsiahnutými v spise, tieto náležite spracoval, vyselektoval a zanalyzoval.
Obvinený pri konkrétnom nahliadnutí nemal vedomosť a ani nebol osobitne upozornený na ktorom mieste v rámci spisu sa potrebné údaje a dôkazy nachádzajú a ani o tom, že takéto dôvody obnovy konania môžu byť obsiahnuté v spise, a ak áno, v ktorej časti spisu.
Vzhľadom na neprimeraný rozsah údajov poskytnutý k oboznámeniu sa v tak krátkom časovom horizonte nie je možné rozumne predpokladať, že sťažovateľ sa v daný moment preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania. V danom čase do spisu nahliadal vtedajší štatutár úpadcu v pozícii obvineného, a teda sa sústreďoval predovšetkým na údaje súvisiace priamo s jeho trestnou
vecou. Nie je možné predpokladať, že po tom, čo je nahliadajúcej osobe predložený vyšetrovací spis takého rozsahu, je možné okamžite identifikovať a preukázateľne sa oboznámiť s dôvodmi obnovy daňového konania. 28. Finančné riaditeľstvo SR v rozhodnutiach o zastavení konania opakovane nesprávne stotožňovalo možnosť oboznámiť sa s dôvodmi obnovy konania s preukázateľným zistením dôvodov obnovy konania. Je pravdou, že spis mal úpadca k dispozícii od 25.06.2014, ale niektoré Úradné záznamy použité ako nové boli do spisu v Banskej Bystrici dopĺňané priebežne (vyšetrovateľ uviedol, že ihneď ako ich mal k dispozícií) až v r. 2017 - 2018, takže úpadca sa o nich nemohol dozvedieť skôr a reálne ich preštudoval až v priebehu roka 2019. Subjektívna šesť mesačná lehota vypršala až v priebehu roka 2019 (najskôr však 08.07.2019), kedy sa úpadca postupne dozvedal o vyššie uvedených dôkazoch. Niektoré dôkazy úpadca objektívne našiel v spise až v mesiacoch apríl až jún 2019. Až keď bolo vyšetrovanie ukončené, sa úpadca s dôkazmi oboznámil. Konkrétne odo dňa 08.01.2019.
29. Vo vzťahu k § 75 ods. 4 Daňového poriadku sťažovateľ zdôraznil, že samotná možnosť oboznámiť sa s relevantnými dôkazmi a skutočnosťami samá o sebe nepostačuje na začatie plynutia subjektívnej lehoty. Opakované poukazovanie na možnosť oboznámiť sa s konkrétnym trestným spisom preto za daných podmienok pôsobí zavádzajúco, keďže táto skutočnosť ako taká nemá žiadny vplyv na plynutie subjektívnej lehoty pre podanie návrhu na obnovu konania. S ohľadom na rozsah spisového materiálu je značne náročné abstrahovať relevantné informácie do tej miery, aby vytvorili dostatočný celok slúžiaci ako dôvod obnovy
konania. Sťažovateľ musí v danom prípade zohľadniť, že v prípade nedostatočného preukázania dôvodov môže byť jeho návrh zamietnutý, a preto v danom prípade musí dôkladne spracovať relevantné dôkazy a zistenia. Nie je možné predpokladať, že po tom, čo je nahliadajúcej osobe predložený vyšetrovací spis takého rozsahu, je možné okamžite identifikovať a preukázateľne sa oboznámiť s dôvodmi obnovy daňového konania.
30. Predpokladom obnovy konania je okrem iného to, že sťažovateľ nemohol relevantné skutočnosti alebo dôkazy uplatniť v pôvodnom konaní bez vlastného zavinenia alebo preto, že ich vôbec nepoznal. Sťažovateľ zdôraznil, že vykonaním nahliadnutí do predmetného vyšetrovacieho spisu dňa 18.04.2016, 03.05.2016 a 19.06.2018 nedošlo z jeho strany k preukázateľnému zisteniu dôvodov obnovy konania. Sťažovateľ v danom čase nepoznal okolnosti alebo dôkazy slúžiace na obnovu konania. Nie je teda ani možné, aby ich neuplatnil z vlastnej viny. Aj keď bol úpadca nahliadať do spisu v uvedených termínoch, nie všetky dôkazy mal objektívne možnosť si preštudovať (z kapacitných dôvodov), takže o nich ani nemal vedomosť.
31. K argumentácii finančného riaditeľstva poukazujúceho na zdokumentovaný priebeh a rozsah vykonaných nahliadnutí sťažovateľ uviedol, že všeobecným uvedením jednotlivých zväzkov v záznamoch o nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu nemožno určito tvrdiť, že konateľ úpadcu sa skutočne s konkrétnymi dôkazmi oboznámil a preukázateľne sa dozvedel o dôvodoch obnovy konania v danom čase, nakoľko toto nevyplýva zo žiadneho záznamu o nazretí do vyšetrovacieho spisu. Sťažovateľ poukázal na predložené dôkazy (č. 10, 12,14,15 a 20) a zdôraznil, že správne orgány a správny súd žiadnym spôsobom nepreukázali, v rámci ktorého nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu predo dňom 08.01.2019 sa mal konateľ úpadcu preukázateľne oboznámiť s týmito dôkazmi. Sťažovateľ tiež zdôraznil, že ak existujú pochybnosti kedy sa preukázateľne dozvedel o dôvodoch na obnovu konania, treba prihliadať na to, že uvedeným ustanovením je stanovená objektívna lehota tri roky, ktorá začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka, pričom táto bola
nesporne splnená. Z uvedeného dôvodu správny súd nesprávne právne vec posúdil. 32. V prípade nahliadnutí do spisu uskutočnených dňa 18.04.2016 a 03.05.2016 sťažovateľ považoval za osobitne potrebné uviesť, že viaceré dôkazy, ktoré majú odôvodňovať predmetný návrh na obnovu konania, a ktoré sú označené v návrhu na obnovu konania, alebo sa na nich v návrhu odvoláva, neboli v danom čase vôbec súčasťou spisu, čo potvrdilo okrem iného aj samotné Finančné riaditeľstvo SR, ktoré na str. 8 rozhodnutia o zamietnutí návrhu uvádza, že počas nahliadnutí do spisu uskutočnených dňa 18.04.2016 a 03.05.2016 sa mal sťažovateľ oboznámiť iba s niektorými dôvodmi na obnovu konania. Sťažovateľ tiež poukázal na neucelenosť spisu v priebehu konania a jeho rozsiahlosť. K preukázateľnému momentu, kedy sa úpadca dozvedel o rozhodujúcich dôkazoch sú dni 29.05.2019 a 06.06.2019, kedy si konateľ úpadcu vyhotovil kópie z CD nosičov. Ide o najdôležitejší a rozhodný dôkaz, na ktorom úpadca stavia umožnenie obnovy konania. Na CD nosičoch sa nachádzajú dôkazy z
NDS o vykonaných prepravách jednotlivých kamiónov, dodacie listy, CMR a iné dokumenty odoslané z maďarskej strany, ku ktorým sa správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly nevedel dostať a nedostal od odberateľov úpadcu (Sovereign Sugar Hungary Kft., SDA Sovereign Kft. a TULL TRADE Kft.) žiadnu odpoveď. Aj napriek tomu správca dane subjektívne vyhodnotil nákup a dodanie ako neuskutočnené. Uvedené dôkazy však ukazujú opak a týmito dôkazmi úpadca uniesol dôkazné bremeno, dodanie cukru do Maďarska bolo uskutočnené tak ako úpadca po celý čas aj deklaroval. Sťažovateľ zotrval na tom, že vo svojom návrhu na obnovu konania preukázal presný deň, kedy sa o dôvodoch na obnovu konania
dozvedel. Správne orgány nevyvrátili tvrdenia o preukázanom čase oboznámenia sa s dôvodmi obnovy konania a ani jasne neurčili, kedy k uplynutiu subjektívnej lehoty malo dôjsť. 33. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti pripomenul, že žalobca viaže začiatok plynutia (subjektívnej) lehoty na konkrétny deň, a to na 8. januára 2019, a teda žalobná, ako aj kasačná argumentácia, že sa o dôkazoch dozvedel neskôr, je bezpredmetná. Žalovaný mal za to, že správny súd vec správne právne posúdil a kasačnému súdu navrhol, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
34. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 445 ods. 1 písm. c), ods. 2, § 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
35. Predmetom kasačného prieskumu bolo rozhodnutie správneho súdu, ktorým v spojenom konaní zamietol sedem správnych žalôb žalobu proti napadnutým rozhodnutiam žalovaného, potvrdzujúcim rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR o zastavení konania vo veci návrhov na obnovu konania zhodne podaných dňa 8.7.2019 s odôvodnením poukazujúcim na nepreukázanie podania návrhov na obnovy konaní v zákonom stanovenej šesťmesačnej subjektívnej lehote v zmysle § 75 daňového poriadku.
36. Na rozhodovanie o prípustnosti podaných návrhov bola aplikovaná nasledovná právna úprava: 37. Podľa § 75 ods. 1, písm. a) Daňového poriadku daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania.
38. Podľa § 75 ods. 4 Daňového poriadku návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.
39. Podľa § 75 ods. 5 Daňového poriadku v návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod podľa odseku 1, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa odseku 4. 40. Vo vzťahu k inštitútu obnovy daňového konania v prvom rade treba zdôrazniť, že sa jedná o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý dáva účastníkovi daňového konania možnosť po splnení zákonných podmienok dosiahnuť opätovné prerokovanie jeho právoplatne skončenej
veci. Dôvody pre obnovu konania sú stanovené v § 75 ods. 1 daňového poriadku. Zákon zároveň obsahuje striktne stanovené lehoty na podanie takéhoto návrhu, objektívnu lehotu troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a subjektívnu lehotu šesť mesiacov odo dňa, kedy sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania.
Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť. 41. Účelom stanovenia lehôt na podanie návrhu na obnovu konania je všeobecný záujem na zachovaní princípu právnej istoty, zastabilizovaní právneho stavu založeného právoplatným rozhodnutím, čo je v konečnom dôsledku aj predpokladom stability ekonomických vzťahov. V rozpore s ním by bola možnosť kedykoľvek (bez časového obmedzenia prelomiť účinok právoplatného rozhodnutia) bez ohľadu na možnosť, že sa neskôr môžu objaviť skutočnosti alebo dôkazy spôsobilé spochybniť zákonnosť právoplatného rozhodnutia.
42. V prípade objektívnej lehoty je stanovenie začiatku plynutia aj momentu jej ukončenia spravidla menej problematický, ako je to pri lehote subjektívnej. V prejednávanej veci sa však správne orgány ani súd skúmaním uplynutia objektívnej lehoty nezaoberali. Pri skúmaní splnenia podmienky subjektívnej lehoty treba prihliadať na text zákona, ktorý v súvislosti s podaním návrhu a stanovením začiatku jej plynutia používa určenie spôsobom do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy. Čo sa týka dôsledkov plynutia objektívnej a subjektívnej lehoty, je nespochybniteľný rozhodujúci význam momentu uplynutia objektívnej lehoty aj v prípade, ak subjektívna lehota skončí neskôr. 43.
V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na závery odbornej spisby (viď Komentár: Kubincová, S.: Daňový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024, 1134 s.), v zmysle ktorej: „Návrh na obnovu konania podáva účastník daňového konania.
Platí subjektívna šesťmesačná lehota, čo znamená, že návrh musí podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania. Návrh možno podať najneskôr do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova týka (objektívna lehota). Tieto lehoty nemožno predĺžiť a ani odpustiť ich zmeškanie. Zakotvenie objektívnej trojročnej lehoty je dôležité aj z dôvodu zabezpečenia právnej istoty osoby, ktorej sa vec týka, ale aj z pohľadu zásady „vigilantibus leges sunt scriptae“ (zákony sú napísané pre bdelých, t. j. treba byť bdelý, aby sme mohli ochrániť svoje právo). Nie je možné vyčkávať donekonečna, je potrebné, a to aj vo verejnom záujme, ustáliť určitý právny stav.“
44. Z procesného hľadiska však treba zdôrazniť požiadavky na obsahové náležitosti návrhu na obnovu konania ktorými sú: (I) dôvod podľa § 75 odsek 1 Daňového poriadku, (II) dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a (III) dôkazy preukazujúce dodržanie lehôt.
Týmto je vymedzený požadovaný obsah a rozsah návrhu na obnovu konania, ktorým sú viazané pri svojom rozhodovaní správne orgány ako aj správne súdy pri rozhodovaní v rámci súdneho prieskumu. 45. V prejednávanej veci je v prvom rade potrebné poukázať na skutočnosť, že napriek povinnosti uvedenej v § 75 ods. 5 Daňového poriadku, uviesť dôkazy preukazujúce dodržanie lehôt podľa odseku 4, ako zásadný predpoklad pre posúdenie podania návrhu v stanovenej lehote, kasačný sťažovateľ sa v priebehu konania k tejto skutočnosti nevyjadroval konštantne. V podaných návrhoch na obnovu konania poukazoval na dátum 8.1.2019, v nadväznosti na nahliadnutie do trestného spisu a od tohto odvodil aj koniec subjektívnej šesťmesačnej lehoty. Logicky by na stav viažúci sa k tomuto dátumu mal nadväzovať aj rozsah skutočností a dôkazov odôvodňujúcich obnovu konania. Zároveň nespochybňoval, že do spisového materiálu nahliadal aj pred týmto dátumom, najskôr dňa 18.4.2016, spochybňoval iba, že takýmito nahliadnutiami sa preukázateľne dozvedel potrebné dôkazy pre podanie návrhu na obnovu konania.
V závere kasačnej sťažnosti už tvrdil, že k preukázateľnému momentu, kedy sa dozvedel o rozhodujúcich skutočnostiach došlo 29.05.2019 a 6.6.2019. 46. Treba opakovane zdôrazniť, že v zmysle § 75 ods. 5 Daňového poriadku predloženie dôkazov preukazujúcich odôvodnenosť návrhu na obnovu konania a dôkazov o dodržaní lehôt, je povinnosťou subjektu navrhujúceho obnovu konania v rámci splnenia požiadavky na preukázanie včasnosti a úplnosti návrhu na obnovu konania. Zároveň je predloženie konkrétnych dôkazov súčasťou jeho dôkazného bremena. Z uvedeného vyplýva, že správne orgány nemali povinnosť sťažovateľovi preukazovať, kedy mu uplynula lehota na podanie návrhu, pretože jej uplynutie vyplýva zo zákona. Začiatok lehoty je jednoznačne daný v zmysle návrhu na obnovu konania dňom 8.1.2019, pričom za správne uvedenie dátumu je zodpovedný sťažovateľ. S momentom začatia plynutia subjektívnej lehoty súvisí aj v návrhu uvádzaný výpočet skutočností a dôkazov, ktoré mal sťažovateľ ku dňu podania návrhu k dispozícii (objektívne existovali) a bol ich povinný riadne označiť. Povinnosťou správnych orgánov
teda bolo preveriť žalobcove tvrdenie, že o konkrétnych nových skutočnostiach a dôkazoch uvedených v jednotlivých návrhoch sa dozvedel až dňa 8.1.2019, nakoľko to bol hraničný dátum pre záver o podaní návrhov v subjektívnej lehote.
47. Sťažovateľ vo svojej argumentácii síce primárne určuje dátum zistenia nových skutočností a dôkazov na 8.1.2019 kedy nahliadol do trestného spisu ČVS:PPZ-128 NKA-FP-ST-2014, zároveň však nepopiera skoršie nahliadnutia do spisového materiálu a oboznámenia sa s ním, vrátane vyhotovenia kópií jeho častí, avšak má za to, že s týmito skoršími nahliadnutiami nie je možné spájať začiatok plynutia subjektívnej lehoty (lehôt), nakoľko ich dôsledkom nebolo preukázateľné zistenie relevantných skutočností. Pokiaľ malo byť dôvodom tohto záveru, že vtedajší konatelia úpadcu a ich zástupca nahliadali síce do spisov, ale sústreďovali sa na trestnoprávne dôsledky obsiahnutých zistení, uvedené nemôže byť relevantnou obranou, nakoľko zákon nevyžaduje, aby sa konalo nahliadnutie z konkrétneho dôvodu - zistenie podkladov pre obnovu konania. Je práve na účastníkovi, aby si zabezpečil dostatočný časový priestor na vyhodnotenie skutočností obsiahnutých v spisovom materiáli, ku ktorému mal prístup a zvážil účelnosť ďalšieho postupu.
48. Podľa kasačného súdu nemá žiadne právne opodstatnenie ani tá argumentácia sťažovateľa, že vzhľadom na obsiahlosť spisu je fakticky nemožné spravodlivo požadovať, aby sa sťažovateľ počas jedného nahliadnutia oboznámil so všetkými dôkazmi a informáciami obsiahnutými v spise, tieto náležite spracoval, vyselektoval a zanalyzoval. Sťažovateľ uvádzal, že obvinený pri konkrétnom nahliadnutí nemal vedomosť a ani nebol osobitne upozornený na ktorom mieste v rámci spisu sa potrebné údaje a dôkazy nachádzajú a ani o tom, že takéto dôvody obnovy konania môžu byť obsiahnuté v spise, a ak áno, v ktorej časti spisu.
V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rímskoprávnu zásadu vigilantibus iura scripta sunt, v zmysle ktorej mal byť sťažovateľ bdelý a uplatňovať si svoje práva v zákonom stanovených lehotách, a to bez ohľadu na rozsah spisového materiálu. K tomu kasačný súd dodáva, že konanie o obnove je návrhovým, fakultatívnym konaním s výraznou požiadavkou na unesenie dôkazného bremena navrhovateľom, a nie je zrejmé z čoho sťažovateľ vyvodzuje predpoklad nejakého „osobitného upozornenia“ ani kým by malo byť vykonané.
Pokiaľ štatutárny zástupca, resp. jeho právny zástupca nahliadli do príslušného spisového materiálu, je irelevantný primárny účel tohto nahliadnutia, rozhodujúce je ich postavenie a zodpovednosť vo vzťahu k záujmom spoločnosti.
49. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti tvrdil, že k preukázateľnému momentu, kedy sa úpadca dozvedel o rozhodujúcich dôkazoch sú dni 29.05.2019 a 06.06.2019, kedy si konateľ úpadcu vyhotovil kópie z CD nosičov, ide o najdôležitejší a rozhodný dôkaz, na ktorom úpadca stavia umožnenie obnovy konania, tu treba znova poukázať na význam obsahu návrhu na obnovu konania zo dňa 8.7.2019, kde sa uvádza zistenie skutočností a dôkazov dňa 8.1.2019. Je teda logické, že konanie a rozhodovanie o návrhu na obnovu konania sa nemohlo zaoberať neskoršími skutočnosťami a zisteniami. Kasačný súd teda ustálil, že správne orgány konajúce o jednotlivých návrhoch na obnovu konania postupovali v súlade so zákonom, keď sa vzhľadom na určenie dátumu zistenia relevantných skutočností a dôkazov, majúcich preukázať dôvodnosť obnovy konania sústredili na vyhodnocovanie toho, či sťažovateľ v postavení navrhovateľa obnovy konania mal prístup k označeným dôkazom až dňa 8.1.2019.
Finančné riaditeľstvo a žalovaný vo svojich rozhodnutiach z obsahu administratívnych spisov ustálili skoršie dátumy nahliadnutí a z toho vyplývajúceho preukázateľného „dozvedenia sa“ o dôvodoch zakladajúcich možnosť podania návrhu na obnovu konania a následný záver o nepodaní návrhu na obnovu konania v subjektívnej lehote.
50. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti spochybňoval preukázateľnosť „dozvedenia sa“ o dôvodoch obnovy konania vyplývajúcu z (I) oboznamovania sa konateľmi a právnym zástupcom so spisovým materiálom len s poukazom na obsah a rozsah spisu a (II) nevedomosti o existencii dôvodov, resp. o zaradení príslušných materiálov do spisov, tu treba uviesť, že na obnovu konania nie je právny nárok, je to osobitný druh mimoriadneho opravného prostriedku a je na účastníkovi aby si zvážil reálnosť zabezpečenia všetkých podkladov v rámci zákonom vymedzených možností. Zákon neumožňuje ani predĺženie lehoty vzhľadom na rozsiahlosť materiálu, ani abstrahovanie od subjektívnej lehoty ako to požaduje sťažovateľ.
Takýmto postupom by došlo k odlišnému zaobchádzaniu so sťažovateľom oproti iným navrhovateľom obnovy daňových konaní a popretiu účelu konania o obnove. Rovnako nie je dôvodné v prípade preukázania oboznámenia sa s obsahom spisového materiálu obsahujúceho dôvod obnovy požadovať, aby správny orgán dokazoval, že daňovník sa reálne oboznámil s konkrétnou skutočnosťou, ktorá je v ňom obsiahnutá.
51. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukazoval na konkrétne dôkazy (č. 10, 12, 14, 15 a 20) a nevysporiadanie sa s dátumami ich skoršieho oboznámenia kasačný súd pripomína, že dôkazné bremeno na preukázanie splnenia subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania zaťažuje navrhovateľa a nie správny orgán. Ak správne orgány dospeli preukázateľne k záveru, že s uvedenými dôkazmi musel sťažovateľ disponovať už skôr, bolo na sťažovateľovi, aby tieto závery vyvrátil konkrétnymi dôkazmi. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ relevantne nespochybnil ani obsah skutkových zistení ani správnosť záverov žalobcu, rovnako ani záverov rozsudku správneho súdu .
52. Vo vzťahu ku kasačnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, kasačný súd konštatuje, že s ohľadom na účel a právnu úpravu kasačného konania nie je možné preskúmavať všeobecné konštatovanie, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. V kasačnej sťažnosti absentuje vymedzenie konkrétneho porušenia práva na spravodlivý proces ku ktorému došlo v konaní pred správnym súdom, tak, aby tento kasačný dôvod opierajúci sa o konkrétne kasačné námietky mohol kasačný súd vyhodnotiť. Vzhľadom na to nepovažuje tento kasačný dôvod za uplatnený dôvodne.
V. Záver
53. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za preskúmateľný a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci, nezistil ani odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 54. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že procesne úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, t. j. zistenie výnimočných dôvodov, pre ktoré by procesne úspešný žalovaný mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania 55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 8. októbra 2025