3Sfk/89/2023

1. Na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 62/2011/OPZ - Z2812012003401 - 233/2011 zo dňa 14.12.2011 v znení jej dodatkov bol žalobcovi poskytnutý nenávratný finančný príspevok v sume 518.143,46 eur na realizáciu projektu „ Modernizácia zdravotného strediska v meste Vráble“, ktorý bol predmetom schválenej žiadosti o NFP č. Z60624-2011-OPNP zo dňa 21.11.2011. Následne žalobca zverejnil vo Vestníku verejného obstarávania č. 146/2012 oznámenie pod č. 0900 - MSP o vyhlásení verejného obstarávania, pričom stanovil v bode IV. 3.6 oznámenia lehotu viazanosti ponúk do 31.12.2012, a v časti VI. 3 určil, že v zmysle § 91 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 25/2006 Z. z.) vyhradzuje právo účasti len tým uchádzačom, ktorí majú štatút chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pre činnosti v oblasti uskutočňovania stavieb. Úspešným uchádzačom verejného obstarávania bola spoločnosť CHRANENEPRACOVISKO eu, s.r.o., s ktorou dňa 21.02.2013 žalobca uzatvoril Zmluvu o dielo. 2.

3. Porušenia spočívali v tom, že verejný obstarávateľ stanovil v bode IV. 3.6 oznámenia lehotu viazanosti ponúk do 31.12.2012 a Zmluva o dielo bola podpísaná 21.02.2013, t. j. 52 dní po lehote viazanosti ponúk, čo však nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania.

4. Taktiež verejný obstarávateľ stanovil v časti III.2.3. oznámenia náležitosti nevyhnutné na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti podľa § 28 ods. 1 písm. b/ zákona č. 25/2006 Z. z. v minimálnej požadovanej úrovni štandardov, a to predloženie zoznamu najmenej troch zmlúv (referencií) stavebných prác rovnakého alebo obdobného charakteru a zložitosti ako predmet zákazky za predchádzajúcich päť rokov, so stanovenou minimálnou hodnotou 150.000,00 eur bez DPH pre každú z nich. Verejný obstarávateľ však touto požiadavkou diskriminoval tých potenciálnych uchádzačov, ktorí síce nevedia preukázať dodanie požadovaných referencií v počte 3 v období predchádzajúcich piatich rokov so stanovenou minimálnou hodnotou 150.000 eur bez DPH pre každú z nich, avšak sú schopní preukázať zoznam stavebných prác uskutočnených za päť rokov v celkovom požadovanom objeme. Toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

Verejný obstarávateľ pri stanovení tejto podmienky účasti postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 v nadväznosti na § 32 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z. z. a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

7. Prvostupňový správny orgán na základe vyššie uvedených skutočností upovedomil žalobcu listom č. Z43111-2017 OP zo dňa 19.09.2017 o začatí správneho konania vo veci vrátenia finančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. Žalobca sa k začatiu konania vyjadril listom zo dňa 11.10.2017.

9. Na základe rozkladu žalobcu došlo rozhodnutím č. S00287-2019-OP zo dňa 7.1.2020 k potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia a k zamietnutiu rozkladu.

10. Žalobca uvedené rozhodnutie žalovaného napadol správnou žalobou, v ktorej namietal správnosť zistení ohľadne porušenia zákona pri verejnom obstarávaní, ako aj nedostatočné vymedzenie predmetu konania v upovedomení o začatí konania. Mal taktiež za to, že došlo k premlčaniu práva žiadať vrátenie finančných prostriedkov podľa Obchodného zákonníka a to s poukazom na to, že právnym základom pre poskytnutie príspevku bola inominátna zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Súčasne namietal výpočet stanovenej korekcie, ktorá nezohľadnila rozdiel v zistených porušeniach medzi administratívnou kontrolou a kontrolou vykonanou Úradom pre verejné obstarávanie.

11. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/46/2020-86 zo dňa 29.6.2022 správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 12. Súhlasil s tým, že podľa § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. sa pomoc, resp. podpora poskytuje na základe súkromnoprávneho vz?ahu, ktorýý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Poukázal však na to, že následne žalovaný vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, teda ako riadiaci orgán, ktorý zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým a následne aj vrchnostenským oprávnením. Uviedol, že zákon žalovaného v prípade porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania oprávňuje na realizáciu výzvy na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. Žalovanému vznikne následne právo vo veci rozhodnúť, ak je takéto porušenie potvrdené v protokole vypracovanom Úradom pre verejné obstarávanie. Riadiaci orgán rozhodne podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. o vrátení 1,5-násobku sumy uvedenej vo výzve.

13. Podľa správneho súd prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí podrobne vysvetlil, na základe akých skutkových zistení žalobcovi uložil povinnosť vrátiť 1,5-násobok sumy uvedenej vo výzve o vrátenie. Poukázal na zistenia Úradu pre verejné obstarávanie uvedené v protokole zo dňa 06.07.2017, rovnaké zistenia riadiaceho orgánu, percentuálne vyčíslil pomer ponuky úspešného uchádzača k lehote dodania uvedenej v podmienkach verejného obstarávania.

14. Pokiaľ ide o premlčanie práva na vrátenie finančných prostriedkov, tak správny súd poukázal na to, že zákon č. 528/2008 Z. z. a ani správny poriadok, ktoré právne predpisy na vec dopadajú, nestanovujú žiadnu lehotu na začatie kontroly, na výzvu na vrátenie nenávratného finančného príspevku, ani na vydanie rozhodnutia. Správny poriadok pritom neupravuje

Správny súd preto dospel k záveru, že pri kontrole verejných financií poskytovaných z verejných rozpočtov SR a EÚ, prípadne z fondov EÚ, je zákon č. 528/2008 Z. z. resp. zákon č. 25/2006 Z. z. vo vzťahu k Obchodnému zákonníku lex specialis. Vzhľadom na absenciu inštitútu premlčania, resp. stanovenia lehôt na vykonanie kontroly a vydanie rozhodnutia, nie je možné na vec aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní. Premlčaniu by podliehal až výkon právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o vrátení príspevku podľa § 27a zákona č. 528/ 2008 Z. z.

15. Proti rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil ust. § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Uviedol, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keď napadnuté rozhodnutie krajského súdu nespĺňa zákonom stanovené kvalitatívne požiadavky, keďže nedáva odpovede na podstatné a právne relevantné dôvody, ktoré uplatnil v správnej žalobe. Tvrdil, že súd mu nedal odpoveď na jeho podstatnú argumentáciu týkajúcu sa porušenia procesných pravidiel žalovaným v správnom konaní. Okrem toho boli tieto porušenia zákona súdom vo svojej podstate legitimizované. Konkrétne poukázal na oznámenie o začatí konania zo dňa 19.9.2017, ktoré nie je riadne a kvalifikované, nakoľko z neho nie je dostatočne zrejmé, čo má byť predmetom správneho konania. Poukázal pritom na notifikačnú funkciu tohto procesného úkonu, ktorá súvisí s jeho možnosťou v konaní riadne uplatňovať svoje procesné práva. Tvrdil, že presný predmet konania sa dozvedel až z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. 16. Správny súd podľa neho taktiež neprihliadol na to, že rozhodnutia správnych orgánov, ktoré vo veci konali, boli arbitrárne a z tohto dôvodu nepreskúmateľné. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať aj posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov uvádzaných účastníkom. Zastal názor, že nepostačuje, ak správny orgán reaguje len tak, že poukáže na priebeh administratívneho konania a zadovážené podklady rozhodnutia. V jeho právnej veci sa správny orgán nevyjadril, neposúdil a nedal žiadnu odpoveď na jeho argumenty týkajúce sa práve nekvalifikovaného začatia konania, ako aj uloženia povinnosti vrátiť finančné prostriedky vo vyčíslenej sume a zistených porušení zákona. Zdôraznil, že išlo o podstatné argumenty. 17. Žalobca namietal, že správny súd sa taktiež nevyjadril k jeho žalobnej námietke, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ust. § 27a ods.5 zákona č. 528/2008 Z. z., pokiaľ ide o výšku určenej korekcie. 18. Pokiaľ ide o nesprávne posúdenie veci tak mal za to, že súd nesprávne právne posúdil vznik podmienok pre vrátenie pomernej časti poskytnutého príspevku. Namietal nesprávnosť kontrolných zistení uvedených v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa7.12.2017. Poukázal pritom aj na činnosť Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý v iných právnych veciach, keď bolo právo účasti na verejnom obstarávaní vyhradené len záujemcom so štatútom chránenej dielne alebo pracoviska na zákazky spočívajúce v stavebných prácach, nekonštatoval porušenie zákona. Rovnako samotný úrad pri vlastných verejných obstarávaniach určoval obdobne lehoty na predkladanie podkladov a ponúk. Žalobca mal za to, že v jeho prípade bolo konštatované porušenie zákona v rozpore s princípom právnej istoty. 19. V neposlednom rade poukázal na nesprávne právne posúdenie jeho námietky spočívajúcej v nesprávnom vyhodnotení jeho námietky premlčania práva žiadať späť časť vyplatených a použitých finančných prostriedkov z nenávratného príspevku.

20. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas, oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) po neverejnej porade senátu (§ 147 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

22. Pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho súdu, tak kasačný súd poukazuje na ust. § 139 ods. 1 a 2 SSP a konštatuje, že povinnou náležitosťou rozsudku správneho súdu je aj jeho odôvodnenie. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (teda právo na poznanie dôvodov, pre ktoré správny súd rozhodol vo veci tak, ako rozhodol) je jedným z čiastkových procesných práv obsiahnutých v práve na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu nemusí byť rozsiahle, avšak musí poskytovať odpovede na všetky otázky týkajúce sa kľúčového právneho a skutkového posúdenia veci v nadväznosti na rozsah vymedzený správnou žalobou. Účastník konania má právo na odpoveď/ odôvodnenie len vo vzťahu k podstatným a relevantným okolnostiam prípadu.

argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. 24. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými námietkami účastníkov, musí zrozumiteľne ozrejmiť, z akého dôvodu zásadné argumenty účastníkov vyhodnotil ako nedôvodné. Procesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči postupu a rozhodnutiu správneho orgánu, teda zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu žalobných námietok a o vznesených námietkach rozhodnúť. Ak to správny súd neurobí, zaťaží svoje rozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných predpisov podraditeľných pod vadu konania, ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami vyjadrenými v druhej hlave siedmom oddiele Ústavy SR, predovšetkým čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

26. Správny súd na túto konkrétnu námietku relevantným spôsobom nereagoval, rozpoznateľným spôsobom nevysvetlil, prečo na túto námietku neprihliadal, z akých dôvodov ju považoval za nesprávnu, nedôvodnú alebo vyvrátenú. Odpoveď na túto námietku nie je implicitne obsiahnutá ani v jeho záveroch ohľadne viazanosti správneho orgánu zisteniami obsiahnutými v protokole z kontroly realizovanej Úradom pre verejné obstarávanie.

28. Kasačný súd poukazuje na to, že žalobca uplatnil konkrétne námietky k výške určenia korekcie, avšak správny súd na ne dostatočne jasne nereagoval, hoci ide o zásadnú námietku. Súčasne je potrebné uviesť, že táto námietka žalobcu bola dostatočne určitá, jasná odkazujúca na konkrétne okolnosti veci. Uvedené pochybenie by bolo samé o sebe dôvodom pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

30. K uvedenému kasačný súd uvádza, že správny súd mal za to, že rozhodnutia vydané v administratívnom konaní, boli dostatočne odôvodnené a žalovaný sa riadne vysporiadal s námietkami, ktoré žalobca uplatnil v podanom rozklade.

32. Kasačný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že správne súdnictvo nie je pokračovaním správneho konania a úlohou správnych súdov nie je nahrádzanie činnosti správnych orgánov. Správny súd podrobuje súdnemu prieskumu právoplatné rozhodnutia, pri ktorých boli vyčerpané riadne opravné prostriedky. Uvedené je potrebné vnímať ako vyjadrenie subsidiarity správneho súdnictva a minimalizácie zásahov súdu do správneho konania. Súdny prieskum

Správny súd však nemôže v správnom súdnictve nahradiť absentujúcu úvahu žalovaného svojou vlastnou. Za situácie, že sa správny orgán dôsledne nevysporiadal s určitou otázkou, môže jeho závery korigovať a doplniť, a to za situácie, ak napadnuté rozhodnutie obstojí ako celok, s prihliadnutím na jeho nosné závery.

35. Ak mal potom správny súd v rámci výkonu správneho súdnictva skúmať správnosť jednotlivých záverov žalovaného, ktoré de facto nie sú v rozhodnutí obsiahnuté, došlo k situácii, keď vo svojej podstate nebol realizovaný prieskum rozhodnutia správneho orgánu, ale správny súd po prvýkrát dával odpoveď na námietky žalobcu uplatnené už v administratívnom

charakter. Ako však už bolo uvedené vyššie, správne súdnictvo nie je pokračovaním administratívneho konania a správny súd nemá nahrádzať činnosť správnych orgánov. 36. Kasačný súd tak musí konštatovať, že ak žalobca namietal neurčitosť procesného úkonu - začatia konania, na túto námietku po prvýkrát reagoval až správny súd.

38. Správny súd sa sám vysporiadaval s tým, či v danom prípade existuje právna úprava, ktorá by časovo obmedzovala začatie konania resp. uloženie povinnosti. Uvedené otázky mal však zodpovedať samotný žalovaný, ktorého povinnosťou bolo posúdiť premlčanie resp. preklúziu práva vykonať namietaný procesný úkon. V tejto súvislosti pritom bolo jeho povinnosťou prihliadnuť nielen na vnútroštátnu úpravu, ale aj na únijné právo.

Uvedené vyplýva aj z čl. 288 druhého pododstavca Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na základe zásady prednosti únijného práva, tak majú priamo použiteľné akty únijného práva vo vzťahu k vnútroštátnemu právu členských štátov za následok nielen vylúčenie akéhokoľvek ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré by s nimi bolo v rozpore, ale aj bránia použitiu tých ustanovení zákona členského štátu, ktoré by boli nezlučiteľné s normami EÚ.

24 až 26. 41. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozhodovaciu činnosť SD EU vo veci výkladu vyššie uvedeného čl. 3 nariadenia a jeho uplatnenia. Konkrétne vo veci C-383/14, Sodiaal International, SD EU výslovne uviedol, že čl. 3 sa má uplatniť tak na nezrovnalosti vedúce k uloženiu správnej sankcie v zmysle čl. 5 nariadenia (napr. správnej pokuty), ako aj na nezrovnalosti, ktoré sú predmetom správneho opatrenia v zmysle čl. 4 uvedeného nariadenia, ktorého cieľom je odňatie neoprávnene získanej výhody, ktorá však nevykazuje povahu sankcie.

offo. 43. V zmysle uvedeného bolo povinnosťou žalovaného zaoberať sa preklúziou aj bez námietky žalobcu. Za situácie, keď boli žalobcom namietané časové súvislosti spojené s uplatnením správneho opatrenia, ktoré spočívalo vo vrátení časti nenávratného príspevku, bolo jeho povinnosťou aj jasne zodpovedať konkrétne námietky žalobcu.

Rovnako správny súd takýto záver jasne a zrozumiteľne vyhodnotil ako správny a zákonný. 45. Kasačný súd poukazuje na to, že vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry kasačného súdu, ktorý opakovane ustálil, že správny orgán je závermi uvedenými vo protokole viazaný a nepodliehajú jeho správnej úvahe.

pomoci. Rovnako, ak by mal porušenie pravidiel verejného obstarávania posudzovať priamo riadiaci orgán, vytvorila by sa dvojkoľajnosť posudzovania týchto otázok a - okrem iných - by mohlo dôjsť k porušeniu princípu právnej istoty. Rozhodujúci orgán podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore tak koná jedine na základe podkladu, ktorý mu predložil špecializovaný orgán v oblasti verejného obstarávania, pričom len tento robí záver o porušení pravidiel verejného obstarávania a preto je jeho záver potrebné považovať za záväzný podklad pre vydanie rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore.“

V prejednávanej veci nebolo zistené, že by bol takýto návrh podaný a preto námietky žalobcu smerujúce k správnosti protokolu nemohli byť v konaní pred správnym súdom zodpovedané. V tejto časti teda neboli kasačné námietky žalobcu dôvodné.