3Sfk/9/2023

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej aj „správca dane“), rozhdonutím č. 101599866/2021 z 30. augusta 2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 516,- Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2016. Žalobcovi uplatnil odpočítanie dane z faktúr od tuzemských dodávateľov ADAJA spol. s r.o., Machunka D&R a FRIGOLOG, s.r.o. za služby skladovania a prepravy tovaru. 2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100497717/2022 zo 17. marca 2022, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia stotožnil sa so skutkovým stavom ako ho zistil správca dane a taktiež sa stotožnil i so závermi, aké správca dane z neho ustálil. Poukázal na to, že už v čase realizácie sporných transakcií žalobca nekonal v súlade so zásadou opatrnosti a obozretnosti v obchodnom styku, pretože, ak by takto konal, disponoval by overiteľnými informáciami,

súdom zamietnuť zdaniteľnej osobe uplatnenie tohto práva, pokiaľ sa na základe objektívnych skutočností preukázalo, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa transakciou, na základe ktorej si uplatňuje toto právo, podieľala na DPH podvode, ku ktorému došlo v rámci reťazca dodaní. Žalovaný uviedol, že nebolo možné jednoznačne identifikovať a zistiť pôvod predmetného tovaru ako nebolo možné zistiť konečného odberateľa tovaru.

Podľa žalovaného správca dane vypočul všetkých tuzemských prepravcov a prepravcov a vyhodnotil všetky zistenia jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Skladníci, vodiči síce potvrdili nakládku, manipuláciu, prepravu tovaru, ale jednoznačne tovar neidentifikovali. Výpoveď skladníkov a vodičov, ktorí logicky denne pri svojej činnosti prichádzajú do styku s tovarom, s ktorým manipulujú (nakladajú, prepravujú, atď.), avšak nemajú relevantné informácie o tovare, jeho pôvode a o jeho vlastníkovi sú vzhľadom na závažné pochybnosti len neurčitým dôkazom.

- rozporoval závery správcu dane a žalovaného ohľadne dodávateľa Rexon Build; - mal za to, že svedkovia vypovedajúci k preprave tovaru od spoločnosti Machunka D&R s. r. o., jednoznačne potvrdili reálnosť tovaru a jeho prepravu odberateľovi; - správca dane mal taktiež k dispozícii fotodokumentáciu z nakládky tovaru, ktorú žalobca vyhotovil nad rámec povinností uložených zákonom práve v snahe predísť možným pochybnostiam správcu dane v budúcnosti a taktiež pre vlastnú kontrolnú potrebu; - pri preverovaní prepravnej spoločnosti FRIGOLOG, s.r.o., ktorá prepravovala tovar pre odberateľa Rexon Build s.r.o., spoločnosť FRIGOLOG, s.r.o. uviedla presne a konkrétne mená jednotlivých vodičov, ktorí sa na konkrétnej preprave tovaru zúčastnili; - z preverovania prepravnej spoločnosti FIRMA HANDLOWO USLUGOWA MAREK DAPA, ktorá podľa rozhodnutia žalovaného zabezpečovala prepravu tovaru pre IZEREX spólka z. o. o., PL7831717632 v zdaňovacom období máj 2016, vyplýva, že uvedená spoločnosť reálne prepravila tovar objednávku žalobcu, za čo jej boli uhradené faktúry.

DPH. 5. V písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že reálne obchodoval s deklarovaným tovarom uvedeným na faktúrach, neuviedol žiadnu konkrétnu identifikáciu tovaru, na základe ktorej by odstránil dôvodné pochybnosti správcu dane. Vzhľadom na spochybnenie existencie deklarovaného tovaru, a teda reálnosti konkrétneho tovaru na všetkých stupňoch obchodného reťazca, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Žalovaný mal za to, že s ohľadom na uvedené zistenia je zrejmé, že v prípade žalobcu transakcie s viacerými nedôveryhodnými spoločnosťami (nie iba s jednou spoločnosťou) prebiehali opakovane, po dlhšie časové obdobie, čo indikuje, že žalobca o podvodnom konaní svojich odberateľov mohol vedieť, že obchodovanie s tovarom týchto značiek podlieha presným pravidlám, zákazníci sú preverovaní, pričom obchodovanie so značkovými výrobkami na trhu nie je možné vykonávať spôsobom, ktorý bol zistený v účelovo vytvorenom fakturačnom reťazci. Žalobca mohol

7. U odôvodenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že sa stotožnil s dôvodmi zrušenia rozhodnutia žalovaného v inej svojej veci, a to sp. zn. 13S/36/2021 z 27. októbra 2021, pričom má za to, že v uvedenom rozsudku popísané dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného sú naplnené aj v tomto prípade. Kasačný súd medzičasom v predmetnej veci rozhodol o kasačnej sťažnosti žalovaného tak, že kasačnú sťažnosť rozsudkom sp. zn. 1Sfk/2/2022 z 29. februára 2024 ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania (poznámka kasačného súdu).

spochybnili. Išlo o zistenia, že a) zdaniteľné plnenia sú poznačené neobvyklými okolnosťami, keď sporný tovar bol v priebehu niekoľkých dní predaný z Čiech na Slovensko a zasa späť a takéto obchodovanie nemá ekonomické opodstatnenie a žiaden podnikateľský dôvod, b) obchodovanie so sporným tovarom prebiehalo v komplikovanom dodávateľsko -odberateľskom reťazci subjektov z rôznych členských štátov EÚ, ktorý vykazuje známky účelového a podvodného konania, c) zúčastnené subjekty vzájomne obchodovali len na základe internetu, pričom po začatí daňových kontrol došlo v mnohých z nich k predaju obchodných podielov a zlúčeniu, v dôsledku čoho sa stali nekontaktnými, d) takéto obchodovanie nie je bežné pri tovaroch značky Jacobs, Nestlé, Ferrero, pretože obchodovanie s tovarom týchto značiek podlieha presným pravidlám, e) nie je zrejmý pôvod tovaru a ani to, kto bol konečný príjemca deklarovaného tovaru. Tieto zistenia aj podľa správneho súdu jednoznačne vyvolávajú dôvodné pochybnosti o účelovosti týchto transakcií.

9. Správny súd mal za to, že žalovaný a správca dane nemôžu spochybniť dodávku, ktorú potvrdzujú svedkovia len na základe svojej voľnej úvahy, ale takéto spochybnenie musí mať reálny základ. Skutočnosť, že svedkovia neboli osobne pri vykládke, nezakladá nevierohodnosť dodávky. Túto by mohla založiť až skutočnosť, že takýto postup podľa svedkov nebol bežný. Z obsahu administratívneho spisu však nevyplýva, že by správca dane dopytoval svedkov na bežný štandardný spôsob dodávky. 10. Ďalej mal správny súd za to, že pre prijatie záveru o fiktívnosti dodávky nepostačuje len dopytovanie distribútora v Slovenskej a Českej republike. Z okolností prípadu je zrejmé, že tovar bol dodaný z Poľskej republiky, a preto by sa mal vyjadriť tamojší distribútor k obchodovaniu s tovarmi značky. Je potrebné si uvedomiť, že v rámci Európskej únie je voľný pohyb tovarov a služieb a v zásade výrobca nemôže tento voľný obchod narúšať vlastnými príkazmi a zákazmi. Preto jeho výrobky sa môžu dodať aj cezhranične.

stav. Z obsahu výpovedí vypočutých svedkov je zrejmé, že potvrdili manipuláciu s tovarom a aj jeho prepravu, pričom na bližšie okolnosti štandardných dodávok dopytovaní svedkovia neboli. Potom musel správny súd konštatovať, že záver správcu dane s žalovaného o neunesení dôkazného bremena žalobcom nemá oporu v administratívnom spise. Správny súd uviedol, že na rozdiel od mnohých iných prípadov mal žalobca zdokumentovaný nákup tovaru, prepravu, skladovanie a aj predaj na podstatne lepšej úrovni ako iné subjekty. Faktúry, fotky, CMR, výpovede svedkov, zmluvy o skladovaní. Proti uvedeným dôkazom stojí len správna úvaha žalovaného a správcu dane, pričom žiaden vo veci vypočutý svedok nespochybnil predmetné transakcie. Úvahy žalovaného a správcu dane o neexistencii zmluvy sú taktiež nesprávne. Nakoľko kúpnu zmluvu na hnuteľné veci možno uzatvoriť v písomnej, ale aj ústnej forme. Súčasne ak jeden subjekt odošle písomnú objednávku (návrh zmluvy), tak jej písomné prijatie (hoci aj emailom) je uzavretím písomnej zmluvy v zmysle § 46 Občianskeho zákonníka.

11. Všeobecná úvaha o cezhraničnom karuselovom podvode v danej situácii nie je postačujúca, pričom správca dane aj žalovaný sa s uvedeným v rozhodnutí vôbec nevysporiadali, okrem nekonkrétnych tvrdení. Správny súd preto konštatoval že žalovaný a aj správca dane svoje rozhodnutia zaťažili vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj nesprávnym vyhodnotením skutkového stavu veci, ktorý nemá oporu v administratívnom spise. Pričom všetky tri uvedené vady zaťažili rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

konanie. 13. Správny súd uložil daňovým orgánom povinnosť v ďalšom správnom konaní doplniť dokazovanie tak, aby bol riadne zistený skutkový stav veci ohľadne identifikácie konkrétneho daňového úniku, dopočutia svedkov, prípadne cezhraničný dopyt. Po ustálení skutkového stavu, riadne vyhodnotia všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach a za posúdenia veci v súlade s aktuálnou judikatúrou rozhodnutia odôvodnia tak, aby boli preskúmateľné súdom.

14. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa riadne a včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie.

daňový podvod. Žalobca neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré od neho možno dôvodne požadovať na zabezpečenie toho, aby transakcie, na ktorých sa zúčastnil, neboli súčasťou daňového podvodu; - sťažovateľ nesúhlasil s názorom správneho súdu, že žalobca obnovil dôveryhodnosť spochybnených sporných transakcií. Argumentoval tým, že tovar na základe žalobcom predložených dokladov a vyjadrení nebolo možné jednoznačne identifikovať a tiež nebolo možné zistiť pôvod tovaru a konečného odberateľa. Je viac ako pravdepodobné, že predložená fotodokumentácia krabíc naložených vo vozidlách a faktúr za skladovanie a prepravu sa týka úplne iného tovaru dodávaného v úplne inom obchodnom reťazci, pričom tieto „dôkazy“ nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu. Podľa sťažovateľa je nelogické, že žalobca si zabezpečil ako dôkaz fotodokumentáciu krabíc, vozidiel, skladníkov a vodičov, čo je v danom prípade irelevantné, avšak nezabezpečil si dôkazy, ktoré sú štandardné v bežnom obchodnom styku, ako napríklad fotodokumentáciu alebo inú evidenciu výrobných čísiel, šarží značkových potravinárskych výrobkov atď.

atď; - sťažovateľ poukázal aj na spôsob obchodovania s preverovaným tovarom obvyklým spôsobom, a to u výhradných predajcov konkrétnej značky kávy a cukroviniek, ktorý podlieha presným pravidlám a je v rozpore s tým, ako je to deklarované v zistenom obchodnom reťazci; - záverom sťažovateľ poukázal na zásadu neutrality dane a zdôraznil, že zamietnutie uplatnenia práva vyplývajúceho zo spoločného systému DPH v prípade zapojenia zdaniteľnej osoby do podvodu je len dôsledkom nesplnenia podmienok stanovených príslušnými ustanoveniami smernice DPH, z ktorej zákon o DPH vychádza.

16. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol žalobca, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom správneho súdu, nakoľko vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalobca trval na závere správneho súdu, že rozhodnutia finančných orgánov trpia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a sú nezákonné. Žalobca zotrval na tvrdení, že žalovaný nedostatočne zistil a nesprávne posúdil skutkový stav veci, pričom závery žalovaného boli prijaté v konaní poznamenanom procesnými vadami. Mal za to, že nevykonal žiadne úkony, ktoré by smerovali k zneužitiu princípu neutrality DPH, ani nevykonal žiadne odčerpanie finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu. Naopak, nad mieru svojich povinností preukázal reálnosť svojich obchodov.

17. Senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že rozhodnutiu o kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo veci týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia máj 2016 predchádza rozsudok najvyššieho správneho súdu v obdobnej veci sťažovateľa, týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia september 2016, a to sp. zn. 1Sfk/2/2022 z 29. februára 2024. Predmetom kasačného konania boli rovnaké sporné otázky, preto najvyšší správny súd aplikujúc § 464 ods. 1 SSP prevzal odôvodnenie vyššie uvedeného rozhodnutia v nasledovnom znení: „32.

súd sa stotožnil s názorom krajského súdu prezentovanom v odôvodnení napadnutého rozsudku, že záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH žalobcovi z dodaných služieb od dodávateľov 1/ až 3/ nebol v rozhodnutiach finančných orgánov dostatočne odôvodnený. Orgány finančnej správy tak rozhodli predčasne, nakoľko pre záver o neunesení dôkazného bremena žalobcu nemali dostatok dôvodov.

bolo poznačené daňovým podvodom. Finančné orgány sa vo svojich rozhodnutiach zamerali a podrobne argumentovali neexistenciou deklarovaného tovaru, s ktorým mal žalobca obchodovať, ako aj podvodným charakterom obchodu s tovarom. Zo strany finančných orgánov však ostalo nezodpovedané, na základe akého ustanovenia ktorého právneho predpisu a z akých presne vyšpecifikovaných dôvodov žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr za poskytnuté služby. Požiadavky kladené ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku na odôvodnenie rozhodnutia vydaného v daňovom konaní pritom nerešpektuje ani preskúmavané rozhodnutie žalovaného.

poskytnutým službám. Finančné orgány neexistenciu tovaru a podvodný charakter obchodovania s tovarom taktiež neprehľadne „miešajú“ a navyše tieto dôvody bez dostatočného zdôvodnenia vzťahujú aj na poskytnuté služby. K neexistencii tovaru

únii platia pravidlá voľného pohybu tovaru a správcom dane popísaný obvyklý spôsob obchodovania s tovarom cez výhradných distribútorov síce istú pochybnosť správcu dane môže založiť, ale nevylučuje, že žalobca mohol tovar nakúpiť aj mimo výhradného distribučného reťazca. Nie je totiž vylúčené aj paralelné obchodovanie s tovarom mimo výhradných distribútorov tovaru. Aj požiadavka na identifikáciu tovaru pomocou šarží a pôvodcu tovaru kladená správcom dane na žalobcu sa javí ako neprimeraná, pričom správca dane neuviedol, z akého právneho predpisu či obchodnej praxe by mala vyplývať povinnosť žalobcu uvádzať pri obchodovaní s daným tovarom čísla šarží. Špecifikácia tovaru prostredníctvom jeho názvu, druhového označenia, gramáže, ceny a dátumu spotreby sa v danom prípade javí ako dostatočná. 36.

V rámci dokazovania pri hodnotení dôkazov treba prihliadať aj na význam konkrétnej svedeckej výpovede vo vzťahu k pozícii toho-ktorého svedka. Niektoré informácie možno dôvodne žiadať od konateľa či obchodného manažéra a nemožno očakávať, že svedok v pracovnej pozícii vodiča alebo skladníka bude mať informácie o právnych a obchodných aspektoch zdaniteľných obchodov - presnej identifikácii tovaru alebo o jeho vlastníkovi.

38. V dôvodoch svojho rozhodnutia správca dane ako i sťažovateľ neargumentujú len neexistenciou sporného tovaru, ale deklarujú aj podvodné konanie vo vzťahu k obchodovaniu s tovarom. Orgány finančnej správy podrobne popisovali, prečo majú za to, že posudzovaným obchodom s tovarom chýba ekonomické opodstatnenie a podnikateľský dôvod, identifikovali spoločnosť, u ktorej unikla daň a tiež tvrdili, že žalobca konal neobozretne. Kasačný súd však konštatuje, že ak sa aj v reťazci dodávok tovaru vyskytol daňový podvod, o ktorom žalobca vedel alebo vedieť mal a mohol, takéto okolnosti nemôžu viesť k automatickému záveru o neuznaní nároku na odpočítanie dane vo vzťahu k službám prislúchajúcim k danému tovaru. Ak by teda v danom prípade aj bolo bývalo došlo k daňovému úniku pri obchodovaní s tovarom na inom stupni dodávateľského reťazca a nedostatočne obozretnému konaniu žalobcu, táto skutočnosť bez ďalšieho neodníma obchodu s tovarom jej zdaniteľný charakter.

V prejednávanej veci tak bude potrebné zamerať sa primárne na skúmanie splnenia hmotnoprávnych podmienok nároku na odpočet dane zo služieb a až následne, po vyjasnení si otázky splnenia/nesplnenia týchto podmienok, zaoberať sa vzhľadom na ostatné zistenia a indície na skúmanie vedomej resp. nevedomej účasti žalobcu na daňovom podvode či zneužití práva, avšak vo vzťahu k dodávkam služieb.

41. V zásade sa prioritne skúma, či sú splnené hmotnoprávne podmienky na priznanie práva na odpočet dane. Ak v daňovom konaní bolo relevantne spochybnené splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, znamená to bez ďalšieho odmietnutie priznania práva na odpočet DPH bez toho, aby správca dane musel preukazovať daňový podvod, resp. zneužitie práva zo strany daňového subjektu. Nie je však vylúčená aj taká možnosť, že dôjde k spochybneniu splnenia hmotnoprávnych podmienok a súčasne sa zistí aj daňový podvod.

práva. 42. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) aby tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, boli dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15.09.2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 43).

Odborná literatúra (napr. Rakovský, P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť kumulatívne zodpovedané kladne: - Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? - Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? - Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? - Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

45. Vzhľadom na vyššie uvedené, v ďalšom konaní bude úlohou správcu dane primárne posúdiť splnenie hmotnoprávnych podmienok vo vzťahu k deklarovaným službám, nakoľko z administratívneho spisu a z rozhodnutí finančných orgánov nevyplýva dostatočný záver finančných orgánov o neunesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k poskytnutým službám. Ďalej bude správca dane povinný toto svoje rozhodnutie náležite zdôvodniť a pre záver o splnení/nesplnení hmotnoprávnych podmienok uviesť dostatočné dôvody.

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

46. Sumarizujúc vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Krajský súd rozhodol vecne správne, keď preskúmavané rozhodnutie sťažovateľa ako i prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, a to z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Preto kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. Z rozhodnutí finančných orgánov nevyplýva náležite odôvodnený záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane vo vzťahu k poskytnutým službám. V ďalšom konaní bude správca dane síce viazaný právnym názorom správneho súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku, avšak kasačný súd upriamuje pozornosť správcu dane na odôvodnenie tohto rozsudku, v ktorom je právny názor správneho súdu zo strany kasačného súdu bližšie precizovaný.“ 20. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal voči sťažovateľovi (žalovanému) úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§175 ods. 2 SSP). 21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.