3Sfk/9/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:2023200087.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- TT-14S/40/2023
- IČS
- 2023200087
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu (sťažovateľa): Juraj Románek, IČO 34217461, s miestom podnikania Vážska 3567/23, 921 01 Piešťany, právne zastúpený: TAX LAW, s. r. o., IČO: 53160657, so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100722484/2023 zo 6. marca 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/40//2023-108 zo 14. októbra 2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zameranú na daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2020, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 102693807/2022 z 3. októbra 2022 (ďalej len „Protokol“). Následne správca dane rozhodnutím č. 103344233/2022 z 13. decembra 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“) určil žalobcovi rozdiel dane v sume 1900,00 eur na DPH. Žalovaný rozhodnutím č. 100722484/2023 zo 6. marca 2023 v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 14. marca 2023, lehota na podanie správnej žaloby uplynula dňom 15. mája 2023.
II. Konanie na správnom súde
2. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca 15. mája 2023 elektronicky správnu žalobu. Súdna tajomníčka Krajského súdu v Trnave spísala 16. mája 2023 úradný záznam o tom, že v daný deň bolo v elektronickej podateľni Krajského súdu v Trnave zistené, že žaloba vo veci vedenej pod sp. zn. 14S/40/2023 Romanek_Spravna_zaloba_j_l2020_23_5_15_TS.asice nebola vytlačená do súdneho spisu a nebolo ju možné otvoriť ani po inštruktáži s informatikmi Krajského súdu v Trnave. Pri informatívnom overení podpisu v elektronickej správe 15. mája 2023 vo vzťahu k dokumentu Románek_Správna žaloba_júl2020_23_5_15_TS bola platnosť podpisu neoveriteľná s časovou pečiatkou 01.01.0001 00:00.
Z uvedeného dôvodu bola kontaktovaná zamestnankyňa advokátskej kancelárie TAX LAW, s. r. o., ktorá zamestnankyni podateľne oznámila, že uvedenú žalobu zašlú znova k sp. zn. 14S/40/2023 v správnom formáte. Správna žaloba elektronicky podpísaná a vyhotovená vo formáte .pdf bola Krajskému súdu v Trnave doručená elektronicky 17. mája 2023.
3. Správny súd v Bratislave, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/ 2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu v Trnave (ďalej len „správny súd“), za účelom oboznámenia sa s obsahom súboru doručeného do elektronickej podateľne Krajského súdu v Trnave 15. mája 2023 označeného ako Romanek_Spravna_zaloba_júl2020_23_5_15_TS.asice, kontaktoval oddelenie informatiky tamojšieho správneho súdu s výsledkom, že uvedený súbor nebolo možné otvoriť. Dôvodom, pre ktorý nebolo možné uvedený súbor otvoriť a overiť jeho obsah, bol formát tohto súboru, pretože kvalifikovaným elektronickým podpisom bol podpísaný textový dokument word (.docx) a nie dokument v podporovanom formáte (.pdf).
Sudca spravodajca v prejednávanej veci o uvedenej situácii spísal 19. septembra 2024 úradný záznam. 4. Správny súd uznesením č. k. TT-14S/40//2023-108 zo 14. októbra 2024 žalobcovu správnu žalobu (riadne podanú 17.3.2023) odmietol postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP ako oneskorene podanú s poukazom na právnu úpravu ust. § 56 ods. 2 SSP, právnu úpravu zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) a Vyhlášky č. 78/2020 Z. z. Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v znení účinnom do 31. marca 2024 (ďalej len „vyhláška č. 78/2020 Z. z.“)
5. V odôvodnení uviedol, že podľa citovanej právnej úpravy je pri vytváraní priamo podpísaných elektronických dokumentov, ak je podpísaním vykonaná autorizácia podľa § 23 zákona o e-Governmente, štandardom používanie formátov textových súborov s príponou .pdf. Možnosť používania textového editora word z uvedenej vyhlášky nevyplýva. Žalobca pre dokument Románek_Správna žaloba_júl2020_23_5_15_TS nepoužil podporovaný formát .pdf. , ale elektronicky podpísal súbor vyhotovený vo formáte word, ktorý nie je podporovaným formátom na účely používania portálu e-Žaloby. Tým spôsobil, že uvedený dokument nebolo u adresáta možné otvoriť a oboznámiť sa s jeho obsahom.
Ani z obsahu stránky obcan.justice.sk/ezaloby nie je možné vyvodiť, že dokument vo formáte word by bolo možné prikladať ako prílohu k elektronickému podaniu, t. j. že by jedna zo strán elektronickej komunikácie (adresát) akceptovala aj iný ako stanovený formát. Používanie iných formátov je v zmysle § 48 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 78/2020 Z. z. možné len za podmienok, že sa na tom všetky strany príslušnej komunikácie dohodnú, s vedomím možných škôd a nezrovnalostí v ďalšom konaní vyplývajúcich z takého postupu.
6. S právny súd vyvodil, že podanie Románek_Správna žaloba_júl2020_23_5_15_TS z 15. mája 2023 nemohlo byť posúdené ani ako podanie bez autorizácie podľa § 56 ods. 2 SSP v spojení s § 23 zákona o e-Governmente, ktoré je potrebné doplniť v lehote 10 dní od jeho doručenia. Uplatnenie takéhoto postupu by bolo možné, len ak by doplnenie podania (realizované 17. mája 2023) bolo obsahovo totožné s prvým podaním, pretože doplniť možno len podanie, ktorého obsah je súdu známy. Keďže objektívne nebolo možné overiť obsah podania, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Trnave 15. mája 2023 a porovnať jeho obsah s podaním doručeným súdu 17. mája 2023, správny súd posúdil správnu žalobu doručenú 17. mája 2023 ako podanú po uplynutí lehoty podľa § 181 ods. 1 SSP, ktorej zmeškanie nie je možné podľa § 181 ods. 3 SSP odpustiť, a preto žalobu odmietol.
7. K svojim záverom správny súd uviedol, že aj keď sa takéto právne posúdenie správneho súdu mohlo zdať ako formalistické a neprimerane prísne, musel prihliadnuť na účel inštitútu koncentrácie konania v správnom súdnictve, ktorým je, aby sa predmet a rozsah súdneho prieskumu dostatočne vymedzil a ustálil v lehote na podanie správnej žaloby.
Následné rozširovanie dôvodov a rozsahu súdneho prieskumu nie je spravidla prípustné. Vyjadrením významu tohto princípu je aj nemožnosť odpustenia zmeškania lehoty v zmysle § 181 ods. 4 SSP. Správny súd v súvislosti s uvedeným odkázal na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) sp. zn. 5Asan/ 21/2020 z 26. januára 2022.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
8. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadal zrušiť toto uznesenie z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a j) SSP a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 9. Sťažovateľ uviedol, že riadne doručil na Krajský súd v Trnave správnu žalobu prostredníctvom portálu e-žaloby, na určenom formulári, z ktorého vyplýva, čoho sa sťažovateľ domáha, spolu s prílohami vo formáte .asice a nie word, ako uvádza správny súd v napadnutom uznesení. Krajský súd v Trnave potvrdil a prijal podanie 15. mája 2023 o 18:54 hod., vydal o tejto skutočnosti potvrdenie a pridelil podaniu spisovú značku. Z toho podľa sťažovateľa vyplýva, že podal správnu žalobu s prílohami riadne a včas, v zákonnej lehote. Sťažovateľ zrealizoval podanie a 17. mája 2023 doručil prílohu podania z 15. mája 2023, avšak túto doručil, ako to vyplýva už zo samotného podania opakovane na základe výzvy a v zmysle inštrukcií zamestnankyne Krajského súdu v Trnave. 10. Sťažovateľ má za to, že správny súd potvrdil doručenie správnej žaloby 15. mája 2023, teda v zákonnej lehote a následný postup správneho súdu, ktorý odmietol žalobu na základe skutočnosti, že sám vyzval sťažovateľa na opätovné doručenie prílohy, pričom toto použil v jeho neprospech, je absolútne neprípustný a v rozpore so základnými princípmi materiálneho právneho štátu. Dôsledkom technickej chyby, ktorá nebola chybou na strane sťažovateľa a nemôže mu byť kladená za vinu, nemôže byť vylúčenie sťažovateľa z prístupu k súdnej ochrane, nakoľko podmienku podania v zákonnej lehote si splnil. Nemôže mu byť na ťarchu zrejme chybný prenos dát z portálu na určený súd, nakoľko on disponuje potvrdením o odoslaní a doručení podania na Krajský súd v Trnave v zákonom stanovenej lehote. 11. Sťažovateľ argumentoval tiež tým, že správny súd pred vydaním napadnutého uznesenia vyzval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku, ktorý uhradil a ďalej konal vo veci samej, žalobu doručil žalovanému na vyjadrenie a následne vyzval na vyjadrenie sťažovateľa. Taktiež správny súd rozhodol o návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku žalobe, ktorý bol obsiahnutý v samotnej žalobe, pričom správny súd priamo v uznesení uviedol, že návrh bol doručený 15. mája 2023 a túto skutočnosť správny súd nijako ďalej nerozporoval. 12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
13. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu 26. februára 2025. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
14. V prejednávanej veci bol kasačný súd povinný vysporiadať sa s otázkou, či je možné považovať za včas podanú žalobu v prípade, ak jej text nebol obsiahnutý v elektronickom dokumente vo formáte stanovenom zákonom o e-Governmente resp. Vyhláškou 78/2020 Z.z. a elektronický dokument v žalobcom použitom (a právnou úpravou nepodporovanom ) formáte správny súd nebol schopný otvoriť a následne zistiť jeho obsah, pričom žaloba v podporovanom formáte elektronického dokumentu bola správnemu súdu doposlaná až po uplynutí zákonnej lehoty v zmysle § 181 ods. 1 SSP.
15. Správny súd v napadnutom uznesení uviedol, že pracovníkmi príslušného oddelenia informatiky bolo potvrdené, že dôvodom nemožnosti otvoriť príslušný dokument bolo to, že sťažovateľ kvalifikovaným elektronickým podpisom podpísal textový dokument vo formáte word (.docx) a nie dokument v podporovanom formáte (.pdf). Sťažovateľ k tomu namietal, že správnu žalobu podal prostredníctvom portálu e-žaloby, na určenom formulári, spolu s prílohami vo formáte .asice, a nie word, ako uviedol správny súd.
16. V súvislosti s týmto vyjadrením treba ujasniť, že .asice je prípona súboru pre kontajner ASiC-E (Authentic Signed Container - Electronic), čo je štandardizovaný formát založený na ZIP-e, ktorý slúži na uchovanie elektronického dokumentu (napr. PDF) a jeho elektronického podpisu (podpisy, časové pečiatky, osvedčovacia doložka) na jednom mieste.
Tento formát zabezpečuje autenticitu a integritu dokumentu. Obsahuje pôvodný dokument, podpis (mandátny certifikát), časovú pečiatku a doložku o zaručenej konverzii (ak išlo o konverziu z listinnej podoby).Tento kontajner uchováva elektronické podpisy a súvisiace údaje spolu s dokumentom, čím vytvára jeden overiteľný celok.
17. Kasačný súd k tomuto uvádza, že nie je vylúčené, aby sťažovateľ urobil podanie prostredníctvom portálu e-žaloby, na určenom formulári s tým, že kvalifikovaným elektronickým podpisom podpísal textový dokument formátu word (.docx).
Problém vyplýva zo skutočnosti, že do „elektronického kontajnera“ nebol vložený dokument vo formáte, ktorý zákon a vyhláška predpisuje a na otvorenie ktorého v rámci „elektronického kontajnera“ má súd technické vybavenie. 18. Okrem zrejmých nezrovnalostí v chápaní vzájomného vzťahu .asice ako „kontajnerového obalu“ a dokumentu vo formáte .docx ako časti jeho obsahu, sťažovateľ inými námietkami nespochybňoval zistenia správneho súdu ohľadne formátu elektronického dokumentu.
Dôvodil iba, že išlo o technickú chybu, resp. chybný prenos dát z portálu na predmetný súd. Takéto tvrdenie nemá žiadne opodstatnenie. Vysvetlením prípustnosti použitia konkrétneho druhu súboru sa dostatočne vysporiadal správny súd v napadnutom uznesení, keď uviedol, že na účely vyhlášky č. 78/2020 Z. z. sa podpísaným elektronickým dokumentom rozumie externe podpísaný elektronický dokument alebo priamo podpísaný elektronický dokument [§ 46 ods. 1 písm. a)] a štandardom prijímania a čítania podpísaných elektronických dokumentov je prijímanie a čítanie priamo podpísaných elektronických dokumentov vo formáte textových súborov Portable Document Format (.pdf) podľa osobitného predpisu vo verzii A-1 (PDF/ A-1),A-2 (PDF/A-2) a A-3 (PDF/A-3) najmä podľa technickej normy [§ 46 ods. 2 písm. a) bod 1.]. Používanie iných formátov je v zmysle § 48 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky možné za podmienky, že sa všetky strany príslušnej komunikácie na tom dohodnú, s vedomím možných škôd a nezrovnalostí v ďalšom konaní vyplývajúcich z takéhoto postupu.
19. Kasačný súd sa preto stotožnil so záverom správneho súdu, že pokiaľ sťažovateľ podal žalobu prostredníctvom portálu e-Žaloby, pričom kvalifikovaný elektronický podpis pripojil k dokumentu, ktorého formát nie je štandardne používaným pre takýto postup (ani z obsahu stránky obcan.justice.sk/ezaloby nie je možné vyvodiť, že dokument vo formáte word (.docx)
by bolo možné prikladať ako prílohu k elektronickému podaniu, t. j. že by jedna zo strán elektronickej komunikácie akceptovala aj iný formát ako formát .pdf), sťažovateľ nesie zodpovednosť za nepriaznivý dôsledok, ktorým je neakceptovateľnosť takéhoto dokumentu adresátom pre technickú nemožnosť jeho otvorenia, teda zistenia jeho obsahu.
Z uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade nešlo o technickú chybu, resp. chybný prenos dát z portálu na predmetný súd, ako sa to snažil naznačiť sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti, ale došlo k zjavnému pochybeniu na strane sťažovateľa výbere formátu dokumentu zasielaného na správny súd.
20. Argumentácia sťažovateľa, že správny súd odmietol jeho žalobu na základe skutočnosti, že sám vyzval sťažovateľa na opätovné doručenie prílohy správnej žaloby, pričom toto využil následne v jeho neprospech, nie je podľa kasačného súdu dôvodná.
Keďže elektronický dokument správnej žaloby, podľa doručenky prijatý 15. mája 2023 o 18:53, nebolo možné v podateľni Krajského súdu v Trnave otvoriť a overiť jeho obsah, zamestnankyňa podateľne nad rámec svojich povinností najbližší pracovný deň, t. j. 16. mája 2023 kontaktovala zamestnankyňu advokátskej kancelárie TAX LAW, s. r. o., a oznámila jej vzniknutú situáciu. Zamestnankyňa advokátskej kancelárie uviedla, že žalobu zašlú znova v správnom formáte (úradný záznam č. l. 40), čo sa uskutočnilo (záznam na č. l. 52 súdneho spisu ) dňa 17. mája 2023, keď Krajský súd v Trnave prijal žalobu v akceptovateľnom formáte.
K tomuto doručeniu však došlo už po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby (posledný deň na podanie žaloby pripadol na 15. mája 2023), pričom toto podanie muselo byť vyhodnotené ako oneskorene podané, nakoľko sťažovateľ podal žalobu (v neakceptovateľnom formáte .docx) v posledný deň lehoty, t. j. 15. mája 2023 o 18:53, po pracovnej dobe zamestnankyne podateľne.
Je na ťarchu sťažovateľa, že prvý pokus o podanie žaloby uskutočnil až v posledný deň lehoty. Pokiaľ by (bez ohľadu na prvý pokus o doručenie žaloby v nesprávnom formáte) doručil opakovane žalobu v správnom formáte .pdf do uplynutia lehoty na jej podanie, samozrejme by ju súd akceptoval a prejednal.
21. Kasačný súd sa rovnako stotožňuje aj s argumentáciou správneho súdu v bode 27. napadnutého uznesenia, že podanie Románek_Správna žaloba_júl2020_23_5_15_TS z 15. mája 2023 nemohlo byť posúdené ani ako podanie bez autorizácie podľa § 56 ods. 2 SSP v spojení s § 23 zákona o e-Governmente, ktoré je potrebné doplniť v lehote 10 dní od jeho doručenia, nakoľko táto úprava je vyhradená pre prípady, keď dokument s určitým obsahom bol doručený, chýba autorizácia a jej nedostatok sa odstraňuje opakovaným doručením
dokumentu. V prejednávanej veci však nebolo možné overiť, že doplnenie podania, realizované 17. mája 2023, bolo obsahovo totožné s prvým podaním, nakoľko doplniť možno len podanie, ktorého obsah je súdu známy. 22. Opačný výklad by podľa kasačného súdu mohol viesť k zneužitiu tejto možnosti na nezákonné predlžovanie lehôt napr. na podanie správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti tým, že by podávateľ urobil akékoľvek podanie vo formáte, ktorý nie je podporovaným formátom v zmysle § 46 ods. 2 písm. a) bod 1 vyhlášky č. 78/2020 Z. z., (čím by znemožnil súdu zistiť jeho obsah) a následne by mohol využiť lehotu 10 dní, na to, aby ako „doplnenie“ doručil podanie obsahujúce vyžadované náležitosti. Takýto postup by bol v rozpore s obsahom a účelom ustanovenia § 56 ods. 2 SSP, nakoľko by nebolo bezvýhradne zabezpečené a overiteľné, že podanie vo veci samej doručené v elektronickej podobe bez autorizácie bolo dodatočne doručené v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe s autorizáciou s tým, že by sa jednalo o obsahovo totožné podanie.
23. Pokiaľ sťažovateľ na podporu svojej argumentácie o akceptovaní včas podanej žaloby súdom argumentoval, že správny súd priamo v uznesení o zamietnutí návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žaloby uviedol, že išlo o správnu žalobu z 15. mája 2023, čím prejudikoval záver o včasnosti žaloby, kasačný súd s uvedeným nesúhlasí. Ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou, správny súd v zmysle § 187 ods. 3 SSP rozhoduje o návrhu na priznanie odkladného účinku do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne od doručenia administratívnych spisov.
Ide o pomerne krátku lehotu, v rámci ktorej správny súd posudzuje najmä splnenie zákonných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Otázku včasnosti podania žaloby, ako jednej zo základných podmienok postupu konania, je súd povinný skúmať kedykoľvek v priebehu konania a preto zvlášť v prípade komplikovaných okolností podania žaloby ( ako je tomu aj v prejednávanej veci) nie je vylúčené, že definitívny záver v otázke včasnosti žaloby bude ustálený až po vydaní rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žaloby.
V. Záver
24. Na základe vyššieuvedeného sa kasačný súd stotožnil so záverom správneho súdu, kasačné námietky sťažovateľa vyhodnotil ako nedôvodné a kasačnú sťažnosť postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 25. O nároku na náhradu trov kasačného konania kasačný súd rozhodol na základe skutočnosti, že sťažovateľ bol procesne neúspešný a procesne úspešnému žalovanému v zmysle právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nezistil výnimočné dôvody (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP), pre ktoré by žalovaný mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 25. novembra 2025