3Sfk/92/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudkýň Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobkyne: Tatranská mliekareň a.s. so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31654363, právne zastúpenej advokátom: Mgr. Henrich Schindler so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská bystrica, IČO: 40887481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100736216/2019 zo dňa 26.03.2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/114/2019-115 zo dňa 21. apríla 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/ 114/2019-115 zo dňa 21. apríla 2022 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100736216/ 2019 zo dňa 26.03.2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 102262113/2018 zo dňa 15.11.2018 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. II. Žalobkyni priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Bratislava (ďalej „správny súd“), ktorou žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj nedostatočne zistený skutkový stav veci. 4. Správny súd konštatoval, že na tunajšom správnom súde prebehlo viacero súdnych konaní rovnakých účastníkov (žalobca a žalovaný), ktorých predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného týkajúcich sa vyrubenia rozdielu dane žalobcovi za zdaňovacie obdobia roku 2016 a to za mesiace marec, apríl, júl, august, september, október, november a december 2016 na dani z pridanej hodnoty (DPH), na základe vyššie zmieneného protokolu. Išlo o právoplatne skončené súdne konania vo veciach sp. zn. 2S/102/2019 (zdaňovacie obdobie august 2016), sp. zn. 5S/114/2019 (zdaňovacie obdobie máj 2016) a sp. zn. 5S/163/2018 (zdaňovacie obdobie apríl 2016). Vo všetkých súdnych konaniach bola žaloba zamietnutá. 5. Súd poukázal na konanie sp. zn. 2S/102/2019 (zdaňovacie obdobie august 2016), v ktorom boli posudzované dodávky tovaru - krmivo pre vtáky žalobcovi na základe faktúr slovenského dodávateľa spol. RANIM, s. r. o., Bratislava. Odberateľom tohto tovaru od žalobcu bola česká spol. ABERATO PARTNER, s. r. o., totožná aj v posudzovanom prípade. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vydaného vo veci sp. zn. 2S/102/2019 dňa 04.03.2020 správny súd zistil, že žalobcom vznesené žalobné námietky v tomto konaní sú identické s námietkami uvedenými v tejto žalobe a na všetky námietky boli dané v uvedenom rozsudku podrobné odpovede. Správny súd preto podľa § 140 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na odôvodnenie rozsudku č. k. 2S/ 102/2019-192 zo dňa 04.03.2020, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá. 6. Uviedol, že predmetom oboch týchto súdnych konaní bolo posúdenie uplatnenia nároku na odpočet DPH žalobcom v súvislosti s dodávkou síce rôznych tovarov - krmiva pre vtáky, resp. trávové a ďatelinové semená na siatie slovenským dodávateľom žalobcu - spol. HorseLand s.r.o., pričom žalobca v oboch prípadoch tento tovar následne predal - dodal odberateľovi českej spol. ABERATO PARTNER, s. r. o. Správny súd dodal, že v daňovom konaní boli posudzované obchodné prípady za mesiace marec a apríl 2016 dodávateľa žalobcu spol. Yetti s. r. o., za mesiace júl a august 2016 dodávateľa spol. RANIM s. r. o. a za mesiace september až december 2016 dodávateľa spol. HorseLand s. r. o., pričom vo všetkých prípadoch bol odberateľom tovarov česká spol. ABERATO PARTNER s. r. o. Prepravu tovarov v obchodných prípadoch dodávok tovarov za mesiace júl, august a september až december 2016 zabezpečovala spol. Cargofleet s. r. o. a Sun Group Šped s. r. o. 7. Správny súd dospel k záveru, že v konaní nebolo hodnoverne preukázané, že zdaniteľné obchody, ktoré deklaroval žalobca od svojho dodávateľa a následne dodávky toho istého tovaru svojmu odberateľovi sa uskutočnili tak, ako to bolo uvedené na predložených dokladoch a ich jediným zámerom bolo získanie daňovej výhody neoprávnene si uplatniť právo na odpočítanie dane. Žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

8. Proti rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žiadala, aby kasačný súd napádaný rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti na ďalšie konanie. 9. Sťažovateľka v sťažnostných bodoch uviedla, že: · k preprave tovaru boli vystavené CMR doklady, ktoré žalovaný jednotlivo nepreveroval, ani sa s nimi vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Poukázal na to, že nákladný list je, pokiaľ sa nepreukáže opak, vierohodným dokladom, pričom krajský súd dostatočne nezohľadnil dôkaznú silu tohto dokumentu; · postupom správcu dane boli porušené jeho práva, nakoľko počas miestneho zisťovania nemal možnosť klásť svedkom otázky. V tejto súvislosti vyjadril sťažovateľ nesúhlas s odôvodnením krajského súdu, že ak zástupca kontrolovaného subjektu prítomného na miestnom zisťovaní podá vysvetlenie alebo vyjadrenie, nejde o svedeckú výpoveď a právo žalobcu nie je uvedeným postupom porušené; · zamietnutie návrhov na doplnenie dokazovania (výpoveď svedka X.) neboli zo strany správcu dane dostatočne vysvetlené; · správny súd sa s námietkou neprimeraného prenosu dôkazného bremena vysporiadal bez hlbšieho odôvodnenia. Sťažovateľ osobitne v tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/1/2011 a sp. zn. 6Sžf/10/2012, z ktorých vyplýva, že nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Rovnako argumentoval rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs/131/2014, v zmysle ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie tých skutočností, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt; · krajský súd sa nedostatočne vysporiadal so žalobnou námietkou ohľadom preverenia si obchodného partnera a jeho opatrnosti v rámci obchodných vzťahov. Sťažovateľ má za to, že je úlohou správcu dane, aby podľa vnútroštátnych pravidiel dokazovania overil, či došlo k zneužívaniu u dodávateľa a či daňový subjekt o takomto konaní vedel alebo musel vedieť; · poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktoré sú relevantné aj pre tento prípad, ako aj ich akceptáciu rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/5/2020; 10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej vo vyjadrení k správnej žalobe. Poukázal na to, že sťažovateľ v predmetnej veci nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane a zdôraznil, že sťažovateľ sa svojou kúpou a predajom zúčastnil na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty. Vzhľadom na uvedené navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľkou (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 13. Kasačný súd zistil, že rozsudok správneho súdu č. k. 2S/102/2019-192 zo dňa 04.03.2020, na ktorý správny súd v súdenej veci podľa § 140 SSP poukázal, bol už predmetom konania pred kasačným súdom a kasačný súd rozsudkom sp. zn. 1Sžfk/87/2020 zo dňa 30.03.2023 rozhodol tak, že rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 15. Vzhľadom na relevanciu rozsudku sp. zn. 1Sžfk/87/2020 zo dňa 30.03.2023 pre súdenú vec, ako aj obsahovú totožnosť kasačnej sťažnosti, kasačný súd podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia: „11. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť predovšetkým náležitosti odôvodnenia napadnutého rozsudku vo väzbe na namietané porušenie práva sťažovateľa na spravodlivý proces a v rozsahu kasačnej sťažnosti aj správnosť právneho posúdenia veci a súlad právnych záverov krajského súdu s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. 12. V súvislosti s právom na odpočítanie dane a s tým spojeným dokazovaním v daňovom konaní považuje kasačný súd za nutné najprv pripomenúť rozdiely v preukazovaní naplnenia hmotnoprávnych a formálnych podmienok pre odpočítanie DPH na jednej strane, a odopretím nároku na odpočítanie DPH z?dôvodu účasti na daňovom podvode na strane druhej. 13. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sú: a/ status zdaniteľnej osoby u daňového subjektu, ktorý tovar alebo službu dodal, ako aj u daňového subjektu, ktorý si právo na odpočítanie dane z dodaných tovarov alebo služieb uplatňuje, b/ použitie daného tovaru alebo služby daňovým subjektom uplatňujúcim právo na odpočet dane na účely vlastných zdaniteľných plnení (porovnaj čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej „Smernica“), tiež napr. rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo?dňa

14. Od nepreukázania materiálnych a formálnych podmienok vzniku práva na odpočítanie dane je v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ nutné odlišovať účasť na podvode na DPH, ktorého účelom je nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. K podvodnému

. .právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH“. Z ďalších rozhodnutí Súdneho dvora (napr. rozsudku sp. zn. C-354/03 Optigen Ltd., C-353/03 Fulcrum Electronics Ltd., C-484/03 Bond House Systems Ltd., podobne C-80/11, C-142/11 Mahagében kft. a Péter Dávid) plynie, že „uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u povinných osôb k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý“. Súdny dvor tiež stanovil, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho

existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). 16.

Aj odborná?literatúra (napr. RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a?zneužitie práva v?oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom dane vykonaného dokazovania kumulatívne zodpovedané kladne: a/ vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?

17. Krajský súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti svojho nároku na odpočítanie dane v zmysle citovaných ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.

konaní preukázané, či to bolo samotné uskutočnenie dodávok, alebo bola sporná identita dodávateľa a jeho status platiteľa dane, prípadne použitie dodávok na zdaniteľné obchody sťažovateľa. Jednoznačný právny záver vo vzťahu k splneniu či nesplneniu hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane na vstupe u sťažovateľa za kontrolované zdaňovacie obdobie z faktúr dodávateľa RANIM, s.r.o. teda z rozsudku krajského súdu nevyplýva.

19. Správny súd konštatuje, že „nebolo preukázané, že v reťazci spoločnosti: D BAR s.r.o. › RANIM s.r.o. › žalobca došlo k dodaniu vždy nového tovaru. Vznikli dôvodné pochybnosti o tom, že išlo o dodanie vždy toho istého tovaru“. Poukazuje na personálne prepojenie dodávateľa RANIM s.r.o. a odberateľa ABERATO PARTNER s.r.o. v osobe S. X., s ktorým jednal zástupca sťažovateľa Z.. D. Y.. Uvádza, že sťažovateľovi možno vytknúť nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti pri výbere obchodného partnera (RANIM s.r.o.), keďže nebolo zistené, že by si sťažovateľ dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov preveroval a to z hľadiska plnenia záväzkov, odvádzania daní atď. Poukázal na to, že s výnimkou sťažovateľa sú všetky spoločnosti zapojené do obchodného reťazca nekontaktné, nekomunikujú so správcom dane, nepreukazujú reálne dodanie tovaru, sídlia na virtuálnych adresách a podobne. Správny súd tiež poukázal na správcom dane zistený uzavretý okruh platieb v reťazci obchodných spoločností zapojených do obchodovania s kŕmnou zmesou pre

na dani. Treba povedať, že ani žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí jasne neidentifikoval, či a v ktorom článku obchodného reťazca ušla štátu daň a ktorý zo subjektov získal v dôsledku tohto daňového úniku daňovú výhodu vo forme odpočítania dane v rozpore s bežnými obchodnými podmienkami.

21. Kasačný súd musí upozorniť na to, že pokiaľ absentuje splnenie niektorej zo zákonných podmienok pre vznik práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, teda daňový subjekt nepreukázal reálne uskutočnenie dodávky tovarov alebo služieb platiteľom dane, ich použitie na zdaniteľné obchody daňového subjektu alebo nemá faktúru od platiteľa dane, nie je možné sa súčasne odvolávať na účasť predmetnej dodávky na daňovom podvode, ktorá môže byť v zmysle vyššie uvedenej judikatúry Súdneho dvora EÚ [najmä k článkom 168 písm. a), 178 písm. a), 220 bodu 1) a 226 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v.

22. Kasačný súd pripomína, že sťažovateľ odôvodňuje kasačnú sťažnosť porušením práva na spravodlivý proces, odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a nesprávnym právnym posúdením (§ 440 ods. 1 písm. f/, g/, h/ SSP), v skutočnosti však v piatich sťažnostných bodoch nevznáša námietky proti hmotnoprávnemu posúdeniu veci krajským súdom, ale vytýka mu, že sa nedostatočne vysporiadal so žalobnými námietkami a v odôvodnení rozsudku nedal odpoveď na všetky relevantné otázky nastolené sťažovateľom v správnej žalobe.

sťažovateľa v naznačenom smere nevyhodnotil, dopustil sa porušenia § 139 ods. 2 SSP, ktorý upravuje náležitosti odôvodnenia rozsudku správneho súdu. K miere závažnosti tejto chyby v procesnom postupe krajského súdu vo väzbe na porušenie práva na spravodlivý proces sa však kasačný súd nemôže jednoznačne vyjadriť, pretože z odôvodnenia rozsudku krajského súdu nie je možné ustáliť, či dodávky tovaru uvedené vo faktúrach dodávateľa RANIM s.r.o. považuje súd za uskutočnené (nie fiktívne) a prepravu tovaru za vykonanú, alebo či mal uskutočnenie dodávok od dodávateľa k sťažovateľovi a prepravu s tým spojenú za sporné. Ak by súd považoval dodávky tovarov uvedené v predložených faktúrach dodávateľa a ich prepravu k sťažovateľovi za uskutočnené, nebol by dôvod sa týmito otázkami v odôvodnení rozsudku bližšie zaoberať. Kasačný súd podotýka, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nespochybnil, že spoločnosti Cargofleet s.r.o. a SUN GROUP ŠPED s.r.o. reálne prepravu tovaru nevykonali a použili na to iné spoločnosti.

sťažovateľa (s umožnením práva klásť otázky zúčastneným). Sťažovateľ bol so zápisnicou z miestneho zisťovania oboznámený a nič z jeho následnej obrany neindikuje také rozpory v skutkových zisteniach, ktoré by si vyžadovali vykonanie výsluchov zástupcov uvedených prepravných spoločností ako svedkov. Krajský súd zaiste mohol rozvinúť svoju argumentáciu k tomuto žalobnému bodu, avšak pokiaľ konštatoval, že ak zástupca kontrolovaného subjektu prítomného na miestnom zisťovaní podá vysvetlenie alebo vyjadrenie, nejde o svedeckú výpoveď, takýto záver nie je v okolnostiach prípadu možné považovať za vecne nesprávny či rozporný so zákonom. Na to, aby mohlo byť podanie vysvetlenia správcovi dane pri miestnom zisťovaní považované za porušenie práva daňového subjektu byť prítomný pri výsluchu svedkov a klásť im otázky, musia mať okolnosti zistené pri tomto úkone zásadný význam pre rozhodnutie o daňovej povinnosti.

krajským súdom. 25. Za nedôvodnú považuje kasačný súd aj sťažnostnú námietku, že krajský súd nesprávne posúdil otázku vyhodnotenia kontrolných výkazov a výpovede svedka H.. V odôvodnení rozsudku totiž dal krajský súd jasne najavo (body 45 - 46), že kontrolné výkazy spoločnosti RANIM s.r.o. a D BAR s.r.o. boli preverené a vzaté do úvahy, pričom z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v kontrolných výkazoch dodávateľa boli dodávky tovaru pre sťažovateľa uvedené. Rovnako súd v dôvodoch svojho rozsudku zmienil aj podstatný obsah výpovede svedka H.. Skutočnosť, že krajský súd v procese hodnotenia dôkazov vyhodnotil dôkazný význam týchto dôkazov inak ako si to predstavoval sťažovateľ, neznamená, že na tieto dôkazy krajský súd neprihliadol a uprel tak sťažovateľovi oprávnenie realizovať jeho procesné práva a uniesť v konaní dôkazné bremeno.

Tvrdil tiež, že krajský súd nevyhodnotil jeho námietky vo vzťahu k vedomosti o prípadnej účasti na daňovom podvode a v súvislosti s preverovaním si obchodných partnerov a potrebnej opatrnosti pri vstupe do obchodných vzťahov, ktoré môžu byť poznačené podvodom. Kasačný súd je toho názoru, že argumentácia krajského súdu je v naznačenom smere príliš všeobecná, pretože závery rozhodnutí Súdneho dvora, ktoré cituje alebo parafrázuje, neaplikuje na konkrétne skutkové okolnosti prejednávaného prípadu, alebo tieto okolnosti interpretuje protirečivo. Vyplýva to z primárneho nedostatku argumentácie krajského súdu, ktorý zrozumiteľne nerozlíšil, či je právnym dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie dane v súdenom prípade nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane, alebo účasť posudzovaných dodávok tovaru na podvodnej daňovej schéme v dodávateľskom reťazci.

tvoriacich súčasť takéhoto reťazca. Od toho sa potom logicky odvíja preukazovanie ostatných podmienok. V tomto ohľade je napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnený, pretože nedáva odpoveď na zásadné otázky, od ktorých závisí právne posúdenie veci (porovnaj požiadavky riadneho odôvodnenia rozhodnutia rozobraté napr. v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 114/08, zo dňa 12. júna 2008).

posudzovaných dodávok krmiva pre vtákov, najmä či sa dodávky medzi zdaniteľnými osobami uskutočnili v deklarovanom rozsahu, či boli prípadné pochybnosti správcu dane v tomto smere sťažovateľovi náležite komunikované a ak boli tieto podmienky splnené a právo na odpočítanie dane sťažovateľovi vzniklo, kde došlo k podvodu na dani, v čom sa vidí účasť posudzovaných obchodov sťažovateľa na daňovom podvode a ako sa premietajú indície o personálnom prepojení zainteresovaných subjektov a ich neobvyklom správaní v rozpore s bežnými obchodnými podmienkami do záverov o práve sťažovateľa na odpočítanie dane či jeho odopretí.

Kasačný súd však poukazuje na svoju ustálenú prax, zdôrazňujúcu potrebu rozlišovania nepriznania odpočítania DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvode. Kasačný súd dáva v tomto smere do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022, publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako judikát ZNSS

17. V intenciách tohto rozsudku boli prijaté aj neskoršie rozhodnutia týkajúce sa sťažovateľky. Okrem rozhodnutia, na ktorého odôvodnenie kasačný súd poukazuje, ide o rozsudky sp. zn. 2Sfk/76/2022 z 30.03.2023, 1Sžfk/30/2021 z 28.04.2023 a 10Sžfk/20/2021 z 29.03.2023.

19. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane a žalovaného postupovať v smere naznačenom kasačným súdom vyššie a podľa potreby doplniť vykonané dokazovanie. Následne bude potrebné vydať rozhodnutie, ktoré bude aj náležite odôvodnené racionálnymi úvahami príslušných orgánov, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia. Žalovaný je pritom viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnej žalobkyni/sťažovateľke priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 31. mája 2023