3Sfk/96/2022

I. A Vyrubenie úrokov z omeškania za nedoplatok na DPH v zdaňovacom období december 2007

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 9104405/5/ 4408195/2013/Sia zo dňa 30. septembra 2013, ktorým žalobkyni vyrubil za zdaňovacie obdobie december 2007 rozdiel na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume

17.147,58 €. Žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/604102/2013/1042 zo dňa 16. decembra 2013, doručeným žalobkyni dňa 22. januára 2014, znížil rozdiel DPH o 3,31 €, vo zvyšku toto rozhodnutie potvrdil. 2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 2 S 56/2014-51 zo dňa 16. apríla 2014 odložil vykonateľnosť vyrubovacieho rozhodnutia na základe správnej žaloby žalobkyne podľa § 250c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) vo veci zdaňovacieho obdobia december 2007 a rozsudkom č. k. 2 S 56/2014-74 zo dňa 30. septembra 2015 toto vyrubovacie rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 1 Sžf 48/2016 zmenil tento rozsudok správneho súdu a správnu žalobu zamietol. 3. Správca dane rozhodnutím č. 100560045/2019 zo dňa 5. marca 2019 vyrubil žalobkyni úrok z omeškania v sume 7.709,20 € za nezaplatenie DPH vyrubenej vyrubovacím rozhodnutím správcu dane podľa bodu 1 tohto rozsudku v určenej lehote. 4. Žalovaný rozhodnutím č. 101839622/2019 zo dňa 31. júla 2019 zrušil rozhodnutie správcu dane o úroku z omeškania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ministerstvo financií Slovenskej republiky mimo odvolacieho konania rozhodnutím č. MF/018531/2019-77 zo dňa 7. novembra 2019 zrušilo rozhodnutie žalovaného zo dňa 31. júla 2019 a vec mu vrátilo na ďalšie konanie. 5. Žalovaný rozhodnutím č. 102834672/2019 zo dňa 10. decembra 2019 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 5. marca 2019 o vyrubení úroku z omeškania za nezaplatenie DPH vyrubenej vyrubovacím rozhodnutím správcu dane podľa bodu 1 tohto rozsudku v určenej lehote.

DPH vyrubenej vyrubovacím rozhodnutím správcu dane podľa bodu 6 tohto rozsudku v určenej lehote.

I. C Odôvodnenie rozhodnutí žalovaného zo dňa 10. decembra 2019

11. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach poukázal na skutočnosť, že správca dane v predmetnej veci postupoval podľa § 156 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) a správne pristúpil k vyrubeniu úroku z omeškania za dobu omeškania so splatným rozdielom dane podľa vyrubovacích rozhodnutí v súvislosti so zdaňovacími obdobiami december 2007 a jún 2010. Keďže štvornásobok úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v rozhodujúcom období nedosiahol 15 %, pri vyrubení úroku z omeškania správca dane správne použil ročnú úrokovú sadzbu 15 %. 12. Čo sa týka dĺžky doby omeškania žalovaný dal do pozornosti, že obe pohľadávky nadobudli splatnosť v súlade s vyrubovacími rozhodnutiami dňa 6. februára 2014, pričom pohľadávka za zdaňovacie obdobie december 2007 bola uhradená dňa 1. decembra 2017 (1394 dní omeškania) a pohľadávka za zdaňovacie obdobie jún 2010 bola uhradená dňa 28. novembra 2017 (1391 dní omeškania). Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazovala na súdom priznaný odklad vykonateľnosti vyrubovacích rozhodnutí, žalovaný uviedol, že tento zanikol v dôsledku zmeňujúcich rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorými boli správne žaloby žalobkyne zamietnuté. Správca dane preto postupoval správne, ak vyrubil úrok z omeškania aj za dobu omeškania, počas ktorej bola odložená vykonateľnosť vyrubovacích rozhodnutí . Tento totiž nemal vplyv na splatnosť pohľadávok, ktorá nastala dňa 6. februára 2014.

13. Proti rozhodnutiam žalovaného zo dňa 10. decembra 2019 podala žalobkyňa obdobné správne žaloby na správny súd, ktorými žiadala zrušiť rozhodnutia žalovaného. 14. Žalobkyňa v podstatnom namietala, že (i) nebola žiadnym spôsobom upovedomená o začatí konaní o vyrubení úroku z omeškania, čím jej bolo znemožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia; (ii) že žalovaný nemal dostatok podkladov na rozhodnutie, keďže administratívny spis k daňovému vyrubovaciemu konaniu sa nachádzal na správnom súde v súvislosti s inými súdnymi konaniami; (iii) že správca dane jej vyrubil úrok z omeškania aj za dobu, keď správny súd rozhodol o odklade vykonateľnosti vyrubovacích rozhodnutí a (iv) že došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty podľa § 156 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku. 15. Správny súd rozsudkami č. k. 2 S 50/20-111, 2 S 83/22-111 zo dňa 27. apríla 2022 a č. k. 5 S 44/2020-135 zo dňa 22. novembra 2022 (ďalej len „napadnuté rozsudky“) v I. výroku zrušil rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. decembra 2019 a veci vrátil na ďalšie konanie, vo výroku II. odmietol žalobu v časti týkajúcej sa súvisiaceho rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky a III. výrokom priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania. 16. Správny súd v napadnutých rozsudkoch skonštatoval, že hoci § 156 ods. 1 a 2 Daňového poriadku nabáda vyrubiť úrok z omeškania v každom prípade, právny poriadok je potrebné vnímať v širších súvislostiach ako komplexný celok. Pri výklade jednotlivých právnych noriem je potrebné vyvarovať sa prílišného formalizmu a preferovať materiálny prístup, sledujúc účel jednotlivých zákonných ustanovení. Podľa názoru správneho súdu je zmyslom inštitútu odloženia vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 OSP a jeho obdobnej náhrady podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), aby bolo zabránené takej situácii, kedy by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma. Odložením vykonateľnosti sa pozastavujú účinky žalobou napadnutého rozhodnutia a nie je možné trvať na plnení povinnosti určenej takýmto rozhodnutím a ani jej splnenie nijako vynucovať. Podľa názoru správneho súdu zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by sa nevyhovením žalobe rušili od počiatku všetky účinky odloženia vykonateľnosti. Odklad vykonateľnosti tak poskytuje žalobcovi právo neplniť, a preto počas doby neplnenia nemôže byť ani v omeškaní. Podľa názoru správneho súdu inštitút ochrany žalobcu nemôže byť príčinou hrozby väčšej ujmy v podobe platenia sankcie za obdobie, kedy účastník neplnil povinnosť určenú namietaným rozhodnutím správneho orgánu. Takýto stav by podľa názoru správneho súdu porušoval právo žalobcu na spravodlivý proces. Ak preto správca dane a žalovaný určili úrok z omeškania tak, že započítali do doby omeškania aj dobu, počas ktorej bola odložená vykonateľnosť vyrubovacích rozhodnutí (bez ohľadu na konečný výsledok súdneho konania), podľa názoru správneho súdu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Ďalšie námietky žalobkyne správny súd nevyhodnotil ako relevantné.

Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Zuzana Šabová, PhD. Mgr. Kristína Babiaková bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa § 27a písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal a rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

IV. Posúdenie kasačného súdu

Kľúčovou právnou otázkou, ku ktorej zodpovedaniu bol kasačný súd v predmetnej veci sťažovateľom vyzvaný, je otázka, či dobu súdneho konania, počas ktorého bol podľa § 250c ods. 1 OSP priznaný odklad vykonateľnosti vyrubovacím rozhodnutiam, (ne)možno započítať do doby, za ktorú sa vyrubuje úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 a 2 Daňového poriadku.

27. Podľa § 250c ods. 1 OSP žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka.

29. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

Na žiadosť účastníka konania však bolo možné odložiť vykonateľnosť žalovaného rozhodnutia, ak by jeho okamžitým výkonom hrozila závažná ujma. 32. Vo vzťahu k právnemu inštitútu odkladu vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 OSP a jeho zmyslu kasačný súd konštatuje, že podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy má každý právo na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj právo na súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy zasahujúcich do základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb.

33. Keďže právny poriadok Slovenskej republiky upravuje správnu žalobu ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorého iniciácia neodkladá negatívne účinky spochybneného rozhodnutia orgánu verejnej správy na jeho adresátov, časový aspekt poskytnutia súdnej ochrany je osobitne významný. Bezodkladné nastúpenie účinkov spochybneného rozhodnutia orgánu verejnej správy a ich vynucovanie zo strany orgánov verejnej moci by totiž mohlo v konkrétnom prípade priniesť závažné následky, pre ktoré by sa výsledok súdneho konania s časovým odstupom mohol stať, aj v prípade úspechu, nepodstatným.

34. Správny súd sa mýli, pokiaľ pri vyvodzovaní účinkov a zmyslu odkladu vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 OSP vychádza z právnej úpravy odkladného účinku podľa § 185 a § 186 SSP. Ide totiž o odlišné právne inštitúty. Kasačný súd poukazuje na to, že prijatie odkladného účinku správnej žaloby reflektovalo práve na záujem zákonodarcu rozšíriť pôvodný koncept odkladu vykonateľnosti. Túto skutočnosť zákonodarca jasne deklaroval aj v dôvodovej správe k § 186 SSP, podľa ktorej „odkladný účinok správnej žaloby podľa SSP predstavuje širší inštitút ako bol odklad vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 OSP. Priznaním odkladného účinku sa totiž pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení.“

36. Zmysel a význam odkladu vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 OSP možno vidieť v zabezpečení efektívnosti a zmysluplnosti súdnej ochrany v konaniach realizujúcich právo podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy. Jeho účelom teda je zabrániť tomu, aby okamžitý faktický výkon/ autoritatívne vynucovanie žalovaného rozhodnutia znemožnil poskytnúť efektívnu súdnu ochranu žalobcovi. Inými slovami, ak by okamžitý nútený výkon/autoritatívne vynucovanie žalovaného rozhodnutia mohlo priniesť nenapraviteľné následky žalobcovi. Tento inštitút preto poskytuje ochranu len pred faktickým výkonom - autoritatívnym/mocenským vynucovaním povinností uložených právoplatným rozhodnutím. Odklad vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 OSP teda nepozastavuje akékoľvek účinky - právne dôsledky žalovaného právoplatného rozhodnutia. Z tohto dôvodu aj inštitút odkladu vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 OSP nepredstavoval ani tak intenzívny zásah do princípu právnej istoty, aby si vyžadoval následné časové limitovanie súdneho konania, ako je to v prípade odkladného účinku podľa § 186 ods. 1 v spojení s § 187 ods. 1 SSP.

pojmy. 38. Ústavný súd Slovenskej republiky k predmetnému inštitútu uviedol (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 481/2012 zo dňa 14. februára 2013, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 15/2013): „Podľa názoru ústavného súdu účelom inštitútu odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom (§ 243 OSP) je iba ochrana dovolateľa pred exekúciou vedenou (alebo hroziacou) na podklade napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

. .“ 39. Odklad vykonateľnosti pritom predstavuje ochranu dočasnú, ktorej trvanie je spojené s priebehom súdneho konania (mutatis mutandis nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 481/2012 zo dňa 14. februára 2013, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 15/2013). Po jeho skončení účinky odkladu vykonateľnosti odpadajú, a preto v prípade zamietajúceho rozsudku nastupujú aj všetky dočasne pozastavené následky žalovaného rozhodnutia a je možné pristúpiť aj k jeho nútenému/autoritatívnemu výkonu. V prípade úspechu účastníka konania, zrušujúcim rozsudkom zaniká napadnuté rozhodnutie ako aj všetky jeho právne následky.

Praha: C. H. Beck, 2012, 965 s. - komentár k § 250C ods. 1 OSP). Aj pre iné zabezpečovacie opatrenia je typické, že v prípade ich zániku v dôsledku neúspechu v súdnom konaní nastupujú (spätne) zodpovednostné vzťahy za škody a ujmu, ktorá počas súdneho konania v dôsledku zabezpečovacieho opatrenia vznikli druhej strane (§ 77 ods. 4 OSP, § 340 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov).

42. V rozpore s vyššie uvedeným nie sú ani žalobkyňou akcentované právne názory vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf 18/2010 zo dňa 25. mája 2011. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnej veci konštatoval, že účinky odkladu vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 OSP je potrebné v zásade vnímať širšie ako len odklad „exekučnej vykonateľnosti“. Na druhej strane však zdôraznil, že povolenie odkladu vykonateľnosti neznamená pozastavenie všetkých právnych účinkov správneho rozhodnutia. Ide pritom o rozhodnutie, ktoré sa v merite netýkalo vyrubovania úrokov z omeškania a je vydané pred rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky citovaným v bode 39 tohto rozsudku.

45. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.

48. Podľa § 63 ods. 10 Daňového poriadku rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia. 49. Podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane.

priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

52. Kasačný súd, aj v nadväznosti na vyššie uvedené východiská a význam odkladu vykonateľnosti, zdôrazňuje, že podanie správnej žaloby nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane (na existenciu pohľadávky a právnej povinnosti platiť) a ani na jej splatnosť. Priznaním odkladu vykonateľnosti sa pozastavuje vykonateľnosť vyrubovacieho rozhodnutia, a teda oprávnenie orgánov verejnej moci takéto rozhodnutie autoritatívne/mocensky vynucovať - vykonávať. Správca dane tak nemôže počas súdneho konania, v ktorom bol priznaný odklad vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 OSP, pristúpiť k výkonu spochybneného rozhodnutia a ani k okamžitému ukladaniu sankcii za jeho neplnenie (priebežné vyrubovanie úroku z omeškania podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku), ktorými by fakticky vynucoval plnenia rozhodnutia s odloženou vykonateľnosťou. Priznanie odkladu vykonateľnosti však nezakladá právo neplatiť, ako sa mylne domnieva správny súd. Nepozastavuje teda existenciu pohľadávky a ani jej splatnosť, čo sú rozhodujúce skutočnosti pre vyrubenie úroku z omeškania podľa § 156 ods. 1 a 2 Daňového poriadku.

Přiznání odkladného účinku pozastavuje ty účinky napadeného správního rozhodnutí, které z povahy věci pozastavit lze (tj. uložené právní povinnosti nelze vynucovat, přiznaná oprávnění nelze uplatňovat, odejmutá oprávnění zůstávají zachována, atd.).

Je mimoto zřejmé, že § 44a odst. 8 zákona o rozpočtových pravidlech nestanoví podmínku pravomocného a vykonatelného rozhodnutí o stanovení odvodu za porušení rozpočtové kázně jako nutný předpoklad pro vydání platebního výměru na penále, respektive pro rozhodnutí o odvolání proti takovému platebnímu výměru. Podmínkou je, že porušitel rozpočtové kázně byl v prodlení s odvodem, což v dané věci bylo splněno, a to bez ohledu na usnesení o přiznání odkladného účinku žalobě proti rozhodnutí o stanovení odvodu a bez ohledu na vykonatelnost takového rozhodnutí o stanovení odvodu. Nejedná se ani o opatření směřující k výkonu rozhodnutí o stanovení odvodu za porušení rozpočtové kázně.

A to aj v prípade, ak ide o plynutie času počas vedenia neúspešného súdneho konania. Keďže vyrubenie úroku z omeškania v prípade, ak bol voči vyrubovaciemu rozhodnutiu priznaný odklad vykonateľnosti, nastupuje až po neúspešnom ukončení súdneho konania, kasačný súd vo vzťahu k určovaniu jeho výšky (odo dňa splatnosti vyrubenej pohľadávky do dňa plnenia) nepovažuje tento následok za okamžitý následok rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, ktorý by mal byť v dôsledku odkladu vykonateľnosti definitívne nielen odložený (do konca súdneho konania), ale de facto aj zrušený - odpustenie úrokov z omeškania za celú dobu súdneho konania.

„[21] Spornou otázkou ve věci je především to, jaké právní účinky má přiznání odkladného účinku žalobě. Nejvyšší správní soud i Ústavní soud shodně uvádí, že pokud je žalobě přiznán odkladný účinek, nelze vynucovat žalobou napadeným aktem uložené povinnosti a odejmutá oprávnění zůstávají zachována. Jak je uvedeno výše, Nejvyšší správní soud se v rozhodnutí čj. 5 Afs 26/2015-68 zabýval výší penále z prodlení s úhradou platební povinnosti.

Ze zákona tedy vznikla stěžovatelce povinnost uhradit rovněž úrok z prodlení. Správnímu orgánu přitom nenáleží možnost rozhodnout o tom, zda úrok vyměří či nikoliv. Krajský soud tedy v souladu s dřívějšími závěry Nejvyššího správního soudu správně dospěl k závěru, že přiznáním odkladného účinku žaloby se pozastavují jen ty účinky, které v konkrétním okamžiku ještě pozastavit lze. V době, kdy soud přiznal odkladný účinek žalobě proti rozhodnutí o doměření cla, však již nebylo možno přerušit či stavět běh lhůty pro jeho splatnost, která skončila již o půl roku dříve. S tímto závěrem se Nejvyšší správní soud ztotožnil.“ 56. Ústavný súd Českej republiky v nadväznosti na vyššie uvedené dodal (rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 3187/21 zo dňa 18. januára 2022): „18. Správní soudy uvedly, že pro vyměření úroku z prodlení zákon nestanoví jako podmínku pravomocné a vykonatelné rozhodnutí o vyměření daně (cla), ale pouze prodlení daňového subjektu s úhradou, a dovodily, že úrok z prodlení není přímým následkem rozhodnutí o

Jde o srozumitelný výklad, který reflektuje souvztažnost mezi jednotlivými zákony (zejména zákonem o správě daní a poplatků a soudním řádem správním), do něhož Ústavnímu soudu nepřísluší zasahovat 19. Dále lze poukázat na to, že daňový subjekt může využít žádost o povolení posečkání úhrady daně nebo rozložení její úhrady na splátky (§ 60 zákona o správě daní a poplatků, § 156 zákona č. 280/2009 Sb., daňový řád, ve znění pozdějších předpisů) [v právnom poriadku Slovenskej republiky ide o odklad platenia dane a povolenie splátok podľa § 57 ods. 1 a

získávat z jiných zdrojů. Ústavní soud tak zohlednil, že i přesto, že správní soudy shledaly, že odkladný účinek žaloby ve věci rozhodnutí o vyměření cla nemá vliv na vznik povinnosti platit úroky z prodlení s úhradou tohoto cla, právní řád nabízí možnost (žádost o posečkání daně), jak může daňový subjekt, který splňuje příslušné zákonné podmínky, zvrátit vznik povinnosti platit úroky z prodlení a nahradit jí úroky z posečkané částky, které jsou výrazně nižší.

57. Kasačný súd sa s ohľadom na vyššie uvedené stotožnil so sťažovateľom v tom, že úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 a 2 Daňového poriadku má byť po ukončení pre žalobkyňu neúspešného súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, v ktorom bol priznaný odklad vykonateľnosti, vyrubený aj za dobu neplnenia daňovej povinnosti počas trvania odkladu vykonateľnosti.

SSP (body 34 až 36 tohto rozsudku). Toto rozhodnutie preto neprejudikuje prístup kasačného súdu k vyrubovaniu úrokov z omeškania za dobu odkladného účinku podľa § 185 a nasl. SSP. Kasačný súd vo všeobecnosti nespochybňuje legitímnu snahu sťažovateľa o nahradenie straty hodnoty finančných prostriedkov štátneho rozpočtu v dôsledku plynutia času z dôvodu vedenia neúspešného správneho súdneho konania daňovým subjektom. Táto by však mala nájsť odozvu aj v legislatívnom texte. Súvisiace problémy totiž môže vyriešiť legislatívna úprava Daňového poriadku, ktorá by účinky a následky odkladného účinku priznaného vo veci daní stotožnila s odkladom platenia dane (§ 57 ods. 1 a nasl. Daňového poriadku), s čím by súvisel aj úrok z odkladu platenia dane (§ 57 ods. 5 Daňového poriadku). Inšpiratívne poukazuje kasačný súd na právnu úpravu Českej republiky - § 157a zákona č. 280/2009 Sb. Daňový řád.