3Sfk/98/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): T. G., M.. XX.XX.XXXX, A. U. J.. Š.B. XX/XX, A., do 22. októbra 2020 podnikajúci pod obchodným menom Jozef Obrinčák, s miestom podnikania A. Škarvana 26/23, Tvrdošín, IČO: 30530857, zast.: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát so sídlom Gelnická č. 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101080635/2020 zo dňa 24. júna 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/121/ 2020-88 zo dňa 23. júna 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/121/ 2020-88 zo dňa 23. júna 2022 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 101080635/2020 zo dňa 24. júna 2020 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému plnú náhradu trov konania pred správnym súdom, ako aj trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Správca dane na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal rozhodnutie č. 102888503/2019 zo dňa 16. decembra 2019, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj ako „daňový poriadok“) vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) v sume 5.067,87 Eur za zdaňovacie obdobie jún 2015. 3. Správca dane neuznal odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených spoločnosťou RCA Tech. s.r.o., ktorých predmetom bolo dodanie smrekovej guľatiny. Správca dane svoje rozhodnutie postavil na závere, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „zákon o DPH“). Podľa správcu dane žalobca nepreukázal, že tovar (smreková guľatina) bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach - spoločnosťou RCA Tech. s.r.o. Správca dane o materiálnej existencii plnenia pochybnosti nemal. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101080635/2020 zo dňa 24. júna 2020, ktorým prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Postup a závery správcu dane vyhodnotil žalovaný ako zákonné a vecne správne, nakoľko: · v konaní nebol preukázaný pôvod dreva (guľatiny); · v spoločnosti RCA Tech. s.r.o. správca dane nemohol preveriť predmetné fakturované plnenia ani úhrady predmetných faktúr z dôvodu absencie dokladov a pre nekontaktnosť konateľa N.B. Q.; · spoločnosť RCA Tech. s.r.o. v roku 2015 vykazovala realizované tovary a služby vo vyšších objemoch s tým, že vykazovala len nízku daňovú povinnosť na DPH, od októbra 2016 do marca 2018 podávala nulové daňové priznania na DPH a k 31. marcu 2018 jej bola zrušená registrácia DPH z úradnej moci; · žalobca neprodukoval žiadny dôkaz o komunikácii medzi ním a dodávateľom tovaru; · absentovala identifikácia osoby, ktorá tovar v odbernom mieste Oravská Jasenica odovzdala, ako aj osoby, ktorá priniesla faktúru a doklad o úhrade žalobcovi. 5. Žalovaný vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné. Uviedol, že pokiaľ daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto neunesie. K námietke týkajúcej sa podvodného konania žalovaný uviedol, že správca dane neodmietol odpočet dane z pridanej hodnoty v dôsledku podvodného konania. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane, nakoľko žalobca jednoznačne nepreukázal, že mu tovar dodala spoločnosť uvedená na predmetných faktúrach.

2016, 2Sžf/97/2016) vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže správca dane založil svoje závery na nepreukázaní splnenia hmotnoprávnej podmienky. Po prijatí tohto záveru potom nebol podľa správneho súdu dôvod na to, aby správca dane pristúpil k preverovaniu skutočnosti, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia podľa predmetných faktúr bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom respektíve s daňovým podvodom; · správca dane aj žalovaný postupovali správne, keď vzhľadom na pochybnosť o vzniku daňovej povinnosti deklarovanému dodávateľovi skutkový stav posúdili v zmysle ustanovení § 19 ods. 1, § 49 ods. 1 zákona o DPH a § 24 ods. 1 daňového poriadku a prijali záver o nepreukázaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu dane z pridanej hodnoty a nie z dôvodu podvodného konania; · žalobca neuniesol dôkazné bremeno viažuce sa na preukázanie skutočnosti, že tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom, čo správny súd vyhodnotil ako materiálnu podmienku odpočtu dane z pridanej hodnoty, ktorú správca dane dostatočne a opodstatnene spochybnil a svoje zistenia vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku; · žalobca pri realizácii obchodov nezachoval náležitú odbornú starostlivosť a primeranú obozretnosť pri výbere obchodného partnera, v čoho dôsledku neuniesol dôkazné bremeno; · rozhodnutie žalovaného nemožno hodnotiť ako nepreskúmateľné či nezrozumiteľné, záver o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnej podmienky je v rozhodnutí odôvodnený celkom jednoznačne, nepochybne a s námietkami žalobcu sa žalovaný riadne vysporiadal; · rozhodnutie žalovaného nebolo založené na porušení ustanovení vyhlášky č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva a zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, preto aj námietku týkajúcu sa použitia uvedených právnych predpisov vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 8. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi a žalovanému právo na ich náhradu nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario a § 168 SSP a contrario pri skonštatovaní absencie preukázania podmienok výnimočnosti situácie.

9. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý

rozsudok

správneho súdu podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil, zrušil rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a vec vrátil na ďalšie konanie. 10. Namietal, že hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli splnené, keďže k dodaniu tovaru reálne došlo a tento tovar bol na výstupe použitý pre potreby žalobcových vlastných zdaniteľných transakcií. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako „SD EÚ“) vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft. zo dňa 03. septembra 2020 (C 610/19) nie je materiálnou podmienkou odpočtu dane z pridanej hodnoty, že tovar musí byť dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre. Správny súd preto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca dodal, že z uvedeného rozhodnutia SD EÚ tiež vyplýva, že pokiaľ sa dodanie tovaru skutočne uskutočnilo a tento tovar bol daňovým subjektom použitý na výstupe pre potreby vlastných zdaniteľných transakcií, nemožno daňovému subjektu odmietnuť odpočet dane z pridanej hodnoty, ibaže sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. 11. Ďalej žalobca s odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn 1Sžf/16/2016, sp. zn. 1Sžf/31/2016 a 2Sžf/97/2016 poukazoval na potrebu a podmienky preukazovania vedomosti daňového subjektu o účasti na daňovom podvode. Daňové orgány ani správny súd v zmysle týchto požiadaviek podľa žalobcu nepostupovali. S poukazom na rozhodnutie SD EÚ vo veci Teleos plc zo dňa 27. septembra 2007 (C-409/04) tiež argumentoval, že správca dane svojim rozhodnutím len preniesol zodpovednosť za zaplatenie dane na daňový subjekt nezávisle od toho, či sa podieľal na podvode. Takýto postup správcu dane nechráni zosúladený systém dane z pridanej hodnoty pred podvodom a zneužitím, ale nabáda na neplnenie daňových povinností. 12. Rovnako rozporoval dôležitosť, ktorú daňové orgány a správny súd priznali nezrovnalostiam medzi objednávkami a faktúrami, najmä s ohľadom na skutočnosť, že žalobca okrem objednávok a faktúr do konania predložil aj dôkaz - pokladničné doklady z elektronickej registračnej pokladnice (ďalej aj ako „ERP“), registrovanej na deklarovaného dodávateľa. 13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.

Kasačný súd sa ako prvou zaoberal námietkou žalobcu, v zmysle ktorej správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď ustálil, že hmotnoprávnou podmienkou odpočtu dane z pridanej hodnoty je preukázanie skutočnosti, že tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúre. Kasačný súd sa stotožňuje so žalobcom, že táto skutočnosť nie je hmotnoprávnou podmienkou odpočtu dane z pridanej hodnoty, pričom žalobca v tejto súvislosti vhodne poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft. z 03. septembra 2020, C 610/19 .

21. Správne uvedenie dodávateľa na faktúre hmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty nepredstavuje. (Viď. rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

. . Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.

Kasačnú námietku nezákonnosti rozsudku správneho súdu z dôvodu, že správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto kasačný súd vyhodnotil ako dôvodnú. 24. Druhou kasačnou námietkou v spojitosti s kasačným dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP žalobca namietal, že pochybnosti vyjadrené správcom dane nie sú dostatočnej intenzity na to, aby dôvodne spochybnili vierohodnosť dokladov predložených žalobcom pri uplatnení odpočtu dane z pridanej hodnoty. Žalobca pritom poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 401/2009 zo dňa 16. decembra 2009. Kasačný súd sa preto ďalej zaoberal otázkou, či je udržateľný záver správcu dane, žalovaného a správneho súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane z pridanej hodnoty.

Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.

Dôkazná situácia nenasvedčuje ani nesplneniu hmotnoprávnych podmienok. Správca dane ako aj žalovaný a správny súd vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôraznili, že nie je sporná materiálna existencia plnenia ani to, že žalobca tovar ďalej použil na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení.

spoločnosťou. V súvislosti s nekontaktnosťou deklarovaného dodávateľa kasačný súd odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021: Senát kasačného súdu dospel k totožnému záveru, že konštatovanie finančných orgánov o nekontaktnosti subjektu, ktorého žalobca označil za svojho dodávateľa, nie je bez akýchkoľvek ďalších skutočností postačujúce z hľadiska opodstatneného spochybnenia reálnosti deklarovaných obchodov. Okolnosti ako fiktívne sídla a konatelia, ktorí boli bezdomovcami, možno pričítať na ťarchu žalobcu s ohľadom na jeho obozretnosť pri výbere obchodného partnera. Obozretnosť žalobcu je však potrebné skúmať v súvislosti s otázkou, či žalobca vedel alebo vedieť mohol o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom podvodným konaním a nie v súvislosti s preukazovaním hmotnoprávnych podmienok. Odmietnutie odpočtu dane z pridanej hodnoty z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú ale dva zásadne odlišné dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú.

platiteľa dane z pridanej hodnoty; Vzhľadom na dátumy podaného posledného daňového priznania a ukončenia registrácie platiteľa dane právneho nástupcu deklarovaného dodávateľa, zistené správcom dane, je zrejmé, že ani tieto zistenia nie sú spôsobilé spochybniť splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu

zdaniteľných plnení. · žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod dreva v súvislosti s ustanoveniami vyhlášky č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení neskorších predpisov, zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú označovanie ako aj obchodovanie s drevom; Preukázanie pôvodu dreva nepredstavuje hmotnoprávnu podmienku odpočtu dane z pridanej

Porušenie povinností ustanovených právnymi predpismi, ktoré neupravujú daňové povinnosti daňových subjektov nepochybne môže ústiť to vyvodenia zodpovednosti voči osobe, ktorá ich porušila, avšak nie do zamietnutia práva na odpočet dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti kasačný súd vzhliadol aj dôvodnosť kasačnej námietky uvedenej v bode 11. tohto rozsudku. · neexistencia písomnej zmluvy medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom, ktorých komunikácia nebola v konaní preukázaná; · neprítomnosť dodávateľa pri meraní a určovaní kvality dreva; Aj na uvedené zistenie je aplikovateľný záver vyjadrený v odseku vyššie, že existencia zmluvy ani prítomnosť dodávateľa pri meraní a určovaní kvality dreva nie sú hmotnoprávnymi podmienkami odpočtu dane z pridanej hodnoty a nie sú ani dostatočne závažné pre spochybnenie či vyvrátenie tvrdení žalobcu o uskutočnení zdaniteľných plnení.

V zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/ 20, zo dňa 9. decembra 2021 platí, že: pokiaľ ide o spôsoby uplatnenia práva na odpočítanie DPH, ktoré zodpovedajú požiadavkám formálnej povahy, článok 178 písm. a) smernice o DPH stanovuje, že zdaniteľná osoba musí mať faktúru vystavenú v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238 až 240 tejto smernice (rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C 281/20, EU:C:2021:910, bod 26 a citovaná judikatúra). Obdobne, podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Paragraf 71 následne upravuje obsahové náležitosti faktúry. Ak faktúra predložená žalobcom obsahuje zákonom predpísané náležitosti, nemožno odmietnuť odpočet dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že údaje uvedené na faktúre sa mierne líšia od údajov v objednávke. Najmä ak sa tieto odlišnosti týkajú len toho, že v objednávke nebolo špecifikované odberné miesto a líšil sa spôsob platby.

daňovou povinnosťou a od októbra 2016 do marca 2018 podávala nulové daňové priznania na DPH, pričom k 31. marcu 2018 jej bola zrušená registrácia DPH z úradnej moci]; · žalobca nebol dostatočne obozretný pri výbere obchodného partnera. V súvislosti s predmetnými skutočnosťami kasačný súd opäť uvádza, že hmotnoprávnou podmienkou odpočtu dane z pridanej hodnoty je status platiteľa dane z pridanej hodnoty dodávateľa, nie podanie alebo nepodanie daňových priznaní týkajúcich sa dane z príjmu. Ako kasačný súd uviedol už vyššie, takéto zistenia možno pričítať na ťarchu žalobcu s ohľadom na jeho obozretnosť pri výbere obchodného partnera. Obozretnosť žalobcu je však potrebné skúmať v súvislosti s otázkou, či žalobca vedel alebo vedieť mohol o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom podvodným konaním a nie v súvislosti s preukazovaním hmotnoprávnych podmienok. K uvedeným dvom zisteniam správcu dane kasačný súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/27/2022 zo dňa 28. apríla 2023:

. . K uvedenému kasačný súd poukazuje na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti.

27. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Právne posúdenie správneho súdu, že i) hmotnoprávnou podmienkou práva na odpočet dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že tovar bol dodaný osobou uvedenou na faktúre a že ii) žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok, sú nesprávne a napĺňajúce kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

29. ...... 30. Zároveň kasačný súd pripomína, že nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane z pridanej hodnoty nie je jediným právnym dôvodom pre jeho zamietnutie. V tejto súvislosti kasačný súd dáva do pozornosti závery Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prezentované napríklad v rozsudku sp. zn. 2Sfk/27/2022, zo dňa 28. apríla 2023, bod 30. : v prípade, kedy badá neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch medzi dotknutými zdaniteľnými osobami a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne spochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, tak nárok na odpočet je možné nepriznať len v prípade preukázania, že zdaniteľná osoba uplatňujúca si právo na odpočet dane vedela alebo vedieť mala o jej účasti na daňovom podvode. Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ napríklad v rozsudku v prípade Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03. 31. Daňovým podvodom je: protiprávne konanie subjektu, ktorým príde k uvedeniu iného v omyl, využitím omylu iného alebo zamlčaním podstatných skutočností relevantných pre správu daní, čím nepríde k správnemu zisteniu a splneniu daňovej povinnosti daňového subjektu a zároveň príde ku škode na majetku štátu a obohateniu osoby páchajúcej daňový podvod. (RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 95). 32. V súvislosti s jeho preukázaním kasačný súd odkazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, vo veci Axel Kittel (C-439/04) zo dňa 6. júla 2006 a v ňom obsiahnutý tzv. Axel Kittel test, predstavujúci kritéria pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode. Pre odopretie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z titulu účasti na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledujúce otázky: a) vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?, b) ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?, c) ak áno, boli posudzované zdaniteľné obchody s týmto konaním spojené?, d) ak áno, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? Dôkazné bremeno pritom zaťažuje správcu dane.“

V Bratislave dňa 24. augusta 2023