3Shk/2/2022

2. Navrhovateľ výmazu, spoločnosť Blaze Cut s.r.o. svoj návrh odôvodňovala tým, že napadnutý úžitkový vzor nespĺňa podmienky ochrany podľa § 4 v spojení s § 7 a § 8 zák. č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 517/2007 Z. z.“ alebo „zákon o úžitkových vzoroch“). Napadnutý úžitkový vzor chráni samohasiace automatické požiarne zariadenie, ktorého podstata spočíva v tom, že je tvorené hadicou, ktorej konce sú uzavreté prostredníctvom pevne nalisovaných koncoviek, vnútri hadice je hasiaca látka s koncovkou - uzatváracou skrutkou, pričom hadica je prispôsobená narušeniu jej tesnosti účinkom požiaru, poskytuje spôsob protipožiarnej ochrany predmetov. Takéto samohasiace automatické zariadenie a spôsoby protipožiarnej ochrany sa využívali dávno pred podaním prihlášky napadnutého úžitkového vzoru, čo vyplýva aj z predložených dokumentov D1 až D12b, preto napadnutému technickému riešeniu chýba novosť a vynálezcovská činnosť.

zmien. 4. Prvostupňové rozhodnutie bolo založené na závere, že nároky na ochranu č. 1 až 6 napadnutého úžitkového vzoru, vzhľadom na dokument D1, nespĺňajú podmienku novosti v zmysle § 7 zákona č. 517/2007 Z. z., pretože porovnávané zariadenia sa zhodujú vo všetkých znakoch, ktoré sú predmetom nárokov na ochranu č. 1 až 6.

5. V rozkladovom konaní predseda žalovaného napadnutým rozhodnutím č. UV 7760/ II-91-2020 zo dňa 5. októbra 2020, zamietol rozklad podaný žalobcom a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Skonštatoval, že predmet nároku na ochranu č. 7 a č. 17 napadnutého úžitkového vzoru vyplývajú pre odborníka v danej oblasti techniky z dokumentov D2, D3d prípadne iných tvoriacich súčasť stavu techniky. Vo vzťahu k predmetu nároku na ochranu č. 1 v hlavnom návrhu, ako aj v prvom až treťom pomocnom návrhu na zmenené nároky na ochranu napadnutého úžitkového vzoru uviedol, že nahradenie monitorovania tlaku (ako je to v D2) monitorovaním teploty predstavuje len ďalšiu alternatívu známeho riešenia.

I. Žaloba a rozhodnutie krajského súdu

6. Podanou žalobou žalobca napádal rozhodnutie žalovaného z dôvodov v zmysle § 191 ods.

V tomto bode jeho úvaha jednoznačne vybočila z medzí ustanovených zákonom v zmysle § 27 ods. 2 SSP, nakoľko takéto tvrdenie žalovaného sa nedá vysvetliť inak, než že aplikoval neprípustný spätný pohľad, resp. neprípustný ex post facto analýzu - t. j. pohľad, pri ktorom by nič nemohlo nikdy byť patentované, pretože pri spätnom pohľade sa akékoľvek riešenie javí ako „zjavné“. Samotný zmysel inštitútov úžitkových vzorov (alebo aj patentov) je pri takejto „správnej úvahe“ znegovaný, takže vybočenie z medzí zákona je tu očividné. Žalovaný tým - dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky platnosti úžitkového vzoru v nadväznosti na § 4 zákona o ÚV (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP); - vykonané právne posúdenie nemá oporu v administratívnom spise (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP), v ktorom nie je nič, čo by dokazovalo, že riešený bezpečnostný problém je vôbec „rutinne“ identifikovaný, nieto ešte riešený; - správny orgán rezignoval na akékoľvek hlbšie odôvodnenie tohto svojho názoru v kľúčovej otázke (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). 8. Žalovanému zároveň vytkol, že nevyužil možnosť predísť tomuto nesprávnemu právnemu

9. Krajský súd v Banskej Bystrici po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu, vyjadrení účastníkov, vrátane navrhovateľa vo výmazovom konaní, žalobu rozsudkom sp. zn. 73S/23/2020 - 151 zo dňa 20. januára 2022 ako nedôvodnú zamietol.

11. Predseda žalovaného napadnutým rozhodnutím zamietol rozklad podaný žalobcom a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Po posúdení veci dospel k záveru, že predmet nároku na ochranu č. 7 a č. 17 napadnutého úžitkového vzoru vyplývajú pre odborníka v danej oblasti techniky z dokumentov D2, D3d prípadne iných tvoriacich súčasť stavu techniky.

Vybavenie hadice s natlakovanou hasiacou látkou teplomerom za účelom monitorovania blížiaceho sa momentu jej narušenia a aktivácie zariadenia, predstavuje len rutinnú činnosť. Samotné umiestnenie teplomera na zariadení známom zo stavu techniky je dané výberom druhu teplomera, ako aj samotnou konštrukciou zabezpečovaného objektu, pričom funkcia teplomera s termochromatickým farbivom je dobre známa a pri jeho výbere je logické jeho umiestnenie na povrchu meraného objektu, čím sa dosiahnu účinky, ktoré

Súhlasil tak so žalovaným, že monitorovanie momentu dosiahnutia kritickej teploty pomocou akéhokoľvek teplomera dokáže vyriešiť nielen odborník v danej oblasti, ale aj laik, bez potreby vynaloženia vynálezcovskej činnosti, na základe čoho nárok na ochranu č. 1 hlavného návrhu na zmenené nároky nesplnil podmienku vynálezcovskej činnosti vo vzťahu k dokumentu D2, v spojení so všeobecnými vedomosťami odborníka v danej oblasti.

13. Vo vzťahu k tejto námietke poukázal na ustálenú judikatúru súdov z ktorej vyplýva, že otázka posúdenia či bol predmet ochrany úžitkového vzoru (obdobne patentu) v čase jeho zápisu spôsobilý na zápis, je otázkou právnou a orgán verejnej správy (žalovaný) vychádza pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného na základe hodnotenia dôkazov.

14. Pre spôsobilosť riešenia na priznanie ochranu úžitkovým vzorom je vyžadované, aby riešenie, bolo nové, bolo výsledkom vynálezcovskej činnosti a bolo priemyselne využiteľné (§ 4 zákona č. 517/2007 Z. z.). Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že sporná bola najmä otázka, či technické riešenie žalobcu v rámci napadnutého úžitkového vzoru, resp. návrhu na zmenu jeho hlavných nárokov, pridaním teplomera za účelom zabezpečenia zvýšenej bezpečnosti samohasiaceho zariadenia, vyplývalo pre odborníka zrejmým spôsobom zo stavu techniky.

odborníka predpokladať. Pokiaľ sú jednotlivé prvky a znaky úžitkového vzoru obsiahnuté vo viacerých namietaných dokumentoch tvoriacich stav techniky alebo vo viacerých častiach jedného dokumentu, resp. ide pre odborníka v danej oblasti techniky zrejmé riešenie, nemožno hovoriť o vynálezcovskej činnosti, ak dôjde len k ich skombinovaniu do jedného technického riešenia, ktoré má byť chránené úžitkovým vzorom. Podmienky vynálezcovskej činnosti nespĺňa ani prípadný nový prvok alebo kombinácia prvkov alebo znalostí, pokiaľ tieto pre odborníka v danej oblasti vyplývajú z doterajšieho stavu techniky.

Ak technické riešenie podľa napadnutého úžitkového vzoru, resp. v zmysle návrhu jeho zmeny, takýto znak neobsahovalo, nemôže ísť o technické riešenie požívajúce ochranu úžitkovým vzorom. 16. Žalobca v konaní tvrdil, že zavedenie teplomeru do hlavných nárokov napadnutého úžitkového vzoru za účelom zvýšenia bezpečnosti zariadenia je tým konkrétnym znakom, ktorý pochádza výhradne z jeho vynálezcovskej činnosti, teda nie je rutinným riešením, a žalovaný sa riadne nevysporiadal s jeho námietkami ohľadom vyhodnotenia toho, že riešený technický problém definoval ako zvýšenie bezpečnosti samohasiaceho zariadenia, na fungovanie ktorého je teplomer nadbytočný, čo preukazuje kontraintuitívne a redunantné, teda vynálezcovské uvažovanie žalobcu pri technickom riešení presadzovanom na ochranu

Vo vzťahu k problému vyplývajúcemu zo znenia napadnutého úžitkového vzoru sa zaoberali otázkou, ako bol vyriešený problém diagnostikovania blížiaceho sa momentu narušenia detekčnej hadice, ktorý nastáva pri teplote na 120 C. Logickou úvahou, z ktorej vychádzali bolo, že na získanie informácie o blížení sa k dosiahnutiu udanej kritickej teploty slúži teplomer, na výber ktorého tak nebolo potrebné vynaložiť žiadnu vynálezcovskú činnosť. Podľa nich je z dokumentu D2 známa inštalácia manometra na samohasiacom zariadení, pričom nahradenie merania tlaku meraním teploty podľa žalovaného a jeho predsedu predstavuje len ďalšiu alternatívu známeho riešenia za účelom monitorovania blížiaceho sa momentu narušenia hadice.

18. Podľa vyjadrenia žalovaného je diagnostika zvýšenia teploty ako bezpečnostného prvku za účelom ochrany zdravia a kvalitatívnych a kvantitatívnych vlastností veci natoľko jednoduché a rozšírené riešenie vychádzajúce zo všeobecných vedomostí o stave techniky, že si nevyžaduje preukázanie na konkrétne aplikovanie. S ohľadom na jednoduchosť až triviálnosť umiestnenia teplomera do existujúceho zariadenia (riešenie podľa dokumentu D2) je požiadavka žalobcu na potvrdenie tézy o rutinnosti takéhoto riešenia nedôvodná, s čím možno súhlasiť. Žalovaný opakovane zdôraznil, že začlenením teplomera bol dosiahnutý len taký účinok, ktorý bol očakávaný ako výsledok tohto opatrenia, pričom na takéto opatrenie nie je nutné vynaloženie žiadnej vynálezcovskej činnosti. Žalovaný poukázal na prax Európskeho patentovaného úradu, kde rovnako ako Sťažnostný senát vo veci T 55/89, či v iných veciach rozhodol, že účinok nevyhnutne vyplývajúci z použitia zrejmého opatrenia nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti. Záver žalovaného a jeho predsedu o rutinnom postupe žalobcu pri technickom riešení samohasiaceho zariadenia so zavedeným teplomerom za účelom zvýšenia

Predseda žalovaného uviedol, ako sa vyrovnal s rozkladovými námietkami žalobcu a so všetkými zásadnými skutkovými a právnymi otázkami danej veci. Žalovaný a jeho predseda tak dostatočne zdôvodnili svoje skutkové a právne závery, ktoré boli logické a boli v súlade s obsahom

20. V súvislosti s námietkou poručenia práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, súčasťou ktorého je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, poukázal krajský súd na ustálenú judikatúru vnútroštátnych súdov aj ESĽP.

skutkových a právnych záverov z nich plynúci nemá hmotný charakter, takže nemôže byť súčasťou administratívneho spisu v inej forme, než ako slovné vyjadrenie hodnotiacich záverov v odôvodnení rozhodnutí, čo bolo v danom prípade zachované. Na utvorenie právneho záveru, že použitie riešenia samohasiaceho zariadenia s využitím teplomera, plynúceho z návrhu na zmenu nárokov napadnutého úžitkového vzoru, ako bezpečnostného prvku, zrejmým spôsobom vyplývalo zo známeho stavu techniky, tak nebolo nutné (v podstate ani možné), aby o tom administratívny spis obsahoval priamy hmotný podklad, pričom dôkazy, z hodnotenia ktorých žalovaný pri tomto závere vychádzal, sú jeho súčasťou.

22. Krajský súd súhlasil aj s vyjadrením žalovaného, že pod pojmom odborník (na účely § 8 ods. 1 zákona č. 517/2007 Z. z.) treba rozumieť osobu, ktorá je v zásade informovaná o všetkom, čo patrí k všeobecnému stavu vedomostí v príslušnom odbore alebo osobou s kvalifikáciou obvyklou pre riešenie úloh v určitej oblasti techniky, čo žalovaný oprel o obsah dôvodovej správy k § 8 ods. 1 zák. č. 517/2007 Z. z. Tvrdenie žalobcu, že práve on je ideálne situovaný na to, aby posúdil vynálezcovskú činnosť pri technickom riešení napadnutého úžitkového vzoru, nakoľko dokument D2 predstavuje skoršie riešenie žalobcu, neobsahuje žiadny atribút legitimizujúci jeho uplatnenie v správnom konaní o výmaz napadnutého úžitkového vzoru, ktoré majiteľom bol žalobca. Naopak, ide o jeho subjektívne presvedčenie, ktoré je v rozpore s požiadavkou objektivity a nestrannosti, ako jednou zo základných zásad ktorými sa spravuje hodnotenie dôkazov.

24. Krajský súd uviedol, že podstatným obsahom správnej žaloby je v nadväznosti na závery žalovaného vysvetlenie technického riešenia samohasiacieho zariadenia so zvýšenou bezpečnosťou a s akcentom na zavedenie prvku B - teplomera a ozrejmenie spôsobu uvažovania žalobcu (ako kontraintuitívneho, redunantného a tým vynálezcovského, nie rutinného). V tejto časti správnej žaloby však ide len o polemiku žalobcu s názormi a úvahami žalovaného, resp. jeho tvrdenia a konštatácie ohľadom splnenia podmienok vynálezcovskej činnosti navrhovaného technického riešenia, resp. zmeneného nároku, a tým o spôsobilosti technického riešenia byť chráneným úžitkovým vzorom. Takto formulované námietky sú len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením žalovaného a jeho predsedu, resp. názormi žalobcu, ktoré sami o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.

dokument D2 interpretovať, čo rieši a nerieši, akými úvahami sa odborník riadil a pod., čím bolo na ústnom pojednávaní možné efektívne a jednoducho objasniť riešený technický problém. Výsluch žalobcu bol podľa neho nenahraditeľný tiež z dôkazného hľadiska, lebo sa ním mohlo zistiť, či posilnenie ochrany prostredníctvom teplomera, s ohľadom na modelované bezpečnostné riziká súviselo s tým, že žalobca sa už s podobnými bezpečnostnými incidentami stretol, resp. podnet na takéto riešenie prišiel od ustarostených klientov, alebo bol výsledkom tvorivej duševnej činnosti samotného žalobcu vysoko nad rámec bežných bezpečnostných otázok. Ak by išlo k druhý prípad, bol by to silný argument v prospech vynálezcovskej povahy takéhoto riešenia. Žalobca uvažoval aj ďaleko nad rámec toho čo je zvykom, čo všetko zlé by sa v súvislosti s fungovaním takého samohasiaceho zariadenia mohlo stať a to aj v prípade, že v skutočnosti sa to ešte nikde nestalo. Cieľom žalobcu totiž nie je len reagovať na nehody a korigovať nedostatky, ktoré sa objavia v reálnom používaní, ale aj nehody, ktoré sa možno ešte nikdy nestali, anticipovať a zriadiť, aby sa skutočne nikdy nestali. Problém je, že žalobca

26. Krajský súd poukázal na to, že konanie o návrhu na výmaz úžitkového vzoru z registra, je ovládané prevažne zásadou písomnosti a neverejnosti konania. Obligatórne ústne pojednávanie sa v súlade s § 21 ods. 1 Správneho poriadku nariadi vtedy, ak to ustanovujú osobitné predpisy. Postup žalovaného v konaní o návrhu na výmaz úžitkového vzoru z registra vo vzťahu k otázke ústneho pojednávania upravuje ust. § 45 ods. 7 zákona č. 517/2007 Z. z., podľa ktorého ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov konania o návrhu na výmaz úžitkového vzoru, úrad určí dátum ústneho pojednávania. Žalovaný dospel k záveru, že nebolo potrebné ústne pojednávanie, nakoľko bolo možné rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov konania, konkrétne dôvody pre uplatnenie tohto postupu uviedol v prvostupňovom rozhodnutí, odôvodnenie takéhoto postupu bolo uvedené v oboch rozhodnutiach. 27. Žalobcovi bol v konaní na prvom stupni poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie sa k navrhovateľom podanému návrhu na výmaz napadnutého úžitkového vzoru, teda nebol

S poukazom na uvedené bola vyhodnotená ako nedôvodná aj námietkam, že žalovaný a jeho predseda sa jeho návrhmi na vykonanie ústneho pojednávania bližšie nezaoberali, vzhľadom na uvedené, je táto námietka v rozpore s obsahom prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Žalobca mal možnosť zrozumiteľnú relevantnú právnu argumentáciu k akejkoľvek skutočnosti uplatniť v správnom konaní. V tomto kontexte bola vyhodnotená aj nekonkretizovaná námietka porušenia zásady súčinnosti, nakoľko v konaní nebolo sporné fungovanie zariadenia, iba právne vyhodnotenie nárokov vyplývajúcich z napadnutého úžitkového vzoru.

29. Správny súd nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie navrhovaného dokazovania ohliadkou samohasiaceho zariadenia na preukázanie tvrdenia, že ide o riešenie, ktoré nie je rutinné a ktorého rutinnosť, resp. bežná použiteľnosť v obdobných zariadeniach nevyplýva z administratívneho spisu s poukazom nato, že je v súlade s § 120 SSP viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a dôkazy môže vykonať len na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 119 SSP), nie však na vlastné zisťovanie skutkového stavu veci, resp. jeho prehodnocovanie, nakoľko správny súd nenahrádza činnosť orgánov

II. Kasačná sťažnosť a súvisiace podania účastníkov

31. V rámci dôvodov, majúcich preukázať nesprávne právne posúdenie v zmysle § 440 písm. g) SSP uvádzal, že v konaní o kasačnej sťažnosti treba právne posúdiť, že žalobca za účelom zvýšenia bezpečnosti zaniesol nový technický prvok, teplomer, do hasiaceho systému, pričom takýto krok je v oblasti hasiacich systémov doteraz nepoužívaný, nečakaný, nezrejmý, kontraintuitívny, nikdy v oblasti hasiacich systémov nebol realizovaný, a teda je vynálezcovský v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 517/2007 Z. z. Žalovaný v konaní nespochybňoval novosť riešenia, ale skutočnosť, že je charakterizovateľné ako vynálezcovské riešenie. Žalovaný sa s nesúhlasom žalobcu v tejto otázke vysporiadal autoritatívne, bez akéhokoľvek odkazu na zmienku o posudzovanom technickom prvku v nejakom dokumente v administratívnom spise konštatoval, že použitie tohto technického prvku v danej oblasti predstavuje „len rutinnú činnosť“, čo údajne zvládne „aj laik bez potreby vynaloženia vynálezcovskej činnosti“. Vytkol,

V skutočnosti v tomto prípade objektívne nejde o všeobecnú vedomosť v danej oblasti a neexistuje žiaden dokument - či už v administratívnom spise, alebo mimo neho - v ktorom by sa posudzovaný technický prvok nachádzal v hasiacom systéme. Nesprávne právne posúdenie veci Krajským

32. V rámci dôvodov majúcich preukázať nesprávne právne posúdenie v zmysle §440 písm. f) SSP uviedol, že správna žaloba bola podaná aj z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Dôvodom bolo odmietnutie návrhu na ústne prejednanie veci, ktorého súčasťou by bolo vypočutie žalobcu, pričom nárok na ústne prejednanie v tomto konkrétnom prípade bol odvodzovaný najmä z § 3 ods. 3 SP, v súvislosti aj s § 3 ods. 5 SP a § 45 ods. 7 zákona o

34. Ku kasačným dôvodom uplatneným podľa § 440 ods. písm. g) uviedol nasledovné - vo vzťahu k vyhodnoteniu zavedenia prvku teplomera do napadnutého úžitkového vzoru, ktoré je podľa sťažovateľa nečakané a kontraintuitívne, pričom dôkazom o vynálezcovskej činnosti má byť aj ten fakt, že o teplomere ako technickom prvku nie je zmienka v žiadnom relevantnom dokumente potvrdil, že skutočne prvok teplomera obsiahnutý v riešení podľa napadnutého úžitkového vzoru nebol uvedený v žiadnom dokumente tvoriacom administratívny spis, ale je tiež potrebné uviesť, že úrad, ani krajský súd nikdy netvrdili niečo

priemyselného vlastníctva, a preto nie je možné na tento predmet ustanoviť znalca.“. - označil za mylné presvedčenie sťažovateľa o nutnosti dokázať v konaní pred úradom všetky skutočnosti prostredníctvom ich založenia do administratívneho spisu, rovnako ako je mylné presvedčenie sťažovateľa o tom, že v konaní pred úradom došlo k neoprávnenej aplikácii ustanovenia § 34 ods. 6 správneho poriadku. - pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti sa v súlade s platnou právnou úpravou vychádza zo známeho stavu techniky (disponovateľné dokumenty - administratívny spis) v kombinácii so všeobecnými vedomosťami odborníka z danej oblasti (rozsah vedomostí odborníka je úradu známy vzhľadom na jeho zákonnú kompetenciu a s tým spojené nevyhnutné odborné vedomosti expertov) je evidentné, že nie všetky skutočnosti, na podklade ktorých je v správnom konaní rozhodnuté (o naplnení podmienok na priznanie/zachovanie ochrany technického riešenia úžitkovým vzorom), musia byť hmotnou súčasťou administratívneho

35. K dôvodom majúcim preukázať, že nesprávnym procesným postupom bolo žalobcovi znemožnené, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 440 písm. f) SSP) , uviedol, že sú iba prejavom individuálneho presvedčenia žalobcu o existencii silných dôvodov na nariadenie pojednávania pričom ich relevantnosť bola dostatočne vyhodnotená a vyvrátená argumentáciou správneho súdu. 36. Ďalší účastník konania, spoločnosť BlazeCut s.r.o. (navrhovateľ vo výmazovom konaní) podala vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti v ktorom - ku kasačnému dôvodu podľa § 440 písm. g) SSP poukázala na nepreukázanie existencie nesprávneho právneho posúdenia obsahom kasačnej sťažnosti, obsah relevantných právnych predpisov v spojení s obsahom usmernenia EPO (Guidelines for Examination in the European Patent Office, ktoré v časti časť G čl. VII bod 3 obsahuje dostatočnú úpravu pojmu „odborník v odbore“ a v čl. VII bod 4 úpravu pre posudzovanie nároku definujúceho vynález. - ku kasačnému dôvodu podľa § 440 písm. f) SSP poukázala na judikatúru, v zmysle ktorej posúdenie vhodnosti resp. potreby nariadenia pojednávania prislúcha správnemu orgánu

III. Relevantná právna úprava a závery kasačného súdu

39. V sťažnostných bodoch žalobca namietal jednak nesprávne právne vyhodnotenie niektorých skutočností a následnú ujmu na jeho procesných právach v súvislosti s postupom krajského súdu. Bez ohľadu na skutkovú a právnu náročnosť konania a rozhodnutia vo veci, podrobenej súdnemu prieskumu krajským a následne aj kasačným súdom, kasačný súd pri svojej činnosti musí prihliadať na zákonné limity pre kasačné konanie, pričom jednou zo základných podmienok je viazanosť rozsahom kasačnej sťažnosti.

výmaz úžitkového vzoru, úrad určí dátum ústneho pojednávania. Úrad zároveň s predvolaním na ústne pojednávanie doručí účastníkovi konania o návrhu na výmaz úžitkového vzoru všetky vyjadrenia druhého účastníka, ak tak už neurobil skôr. Podľa § 52 zákona o úžitkových vzoroch (1) Účastník konania pred úradom je povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie

41. Jadrom sporu a aj sťažnostnej argumentácie je skutočnosť, že žalobca za účelom zvýšenia bezpečnosti zariadenia chráneného úžitkovým vzorom zaniesol nový technický prvok, teplomer, do hasiaceho systému, pričom takýto krok je podľa jeho názoru v oblasti hasiacich systémov doteraz nepoužívaný, nečakaný, nezrejmý, kontraintuitívny, nikdy v oblasti hasiacich systémov nebol realizovaný, a teda je vynálezcovský v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 517/ 2007 Z. z. Žalovaný aj na základe opačného názoru priemyselný vzor vymazal z príslušného registra.

vzore, kde je vylúčená aplikácia § 34 ods. 6 správneho poriadku, je treba dokazovať aj údajné všeobecné vedomosti. 42. S osvojením si názoru žalovaného, ako nemajúceho podklad v súdnom spise, v podstate bez odôvodnenia tohto postupu, súvisí kasačná námietka porušenia práva na zákonné a riadne odôvodnené rozhodnutia podľa § 440 ods. 1 písm. f). Za ďalší dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) žalobca považuje to, že súd v tomto konkrétnom prípade napriek poukazu najmä na právnu úpravu §3 ods. 3 SP, v súvislosti aj s § 3 ods. 5 SP a § 45 ods. 7 zákona o úžitkových vzoroch nenariadil vo veci pojednávanie, s poukazom na fakultatívnu úpravu možnosti vec prejednať. Fakultatívnosť však s ohľadom na koncepciu materiálneho právneho štátu nikdy nemôže znamenať svojvôľu, a ak existujú v konkrétnom prípade silné dôvody, prečo ústne prejednanie nariadiť, tak správny orgán je povinný takéto ústne prejednanie nariadiť. Žalobca mal za to, že v tomto prípade špecifické silné dôvody existovali a existujú, špecifickosť

právneho zástupcu. 43. Žalobca zhrnul, že súd tým, že odobril žalovaného upieranie procesných práv žalobcovi, sám svojím postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd mal pri správnom

44. Kasačný súd s poukazom na viazanosť kasačnými dôvodmi konštatuje, že napriek rozsiahlej a konzistentnej argumentácii žalobcu nepovažuje kasačnú sťažnosť za dôvodnú. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z osobitosti predmetu súdneho prieskumu, ktorým je rozhodovanie úradu priemyselného vlastníctva, spravujúce sa v podstatnej časti osobitnou procesnou úpravou zákona o úžitkových vzoroch. V prvom rade poukazuje na príslušnú časť rozsudku krajského súdu, ktorý v bode 29 svojho rozsudku s odkazom na judikatúru súdov, vymedzujúcu rozsah súdneho prieskumu správnej úvahy v súvislosti s riešením právnej otázky spôsobilosti predmetu ochrany úžitkového vzoru (obdobne patentu), odôvodnil akceptovanie právnych názorov žalovaného, pozostávajúcich z posúdenia skutočností zistených nielen z administratívneho spisu, ale aj v dôsledku prehľadu odborníkov pôsobiacich na ÚPV v danej problematike. Ustanovenie § 45 ods.7 zákona o úžitkových vzoroch upravuje fakultatívne nariadenie pojednávania, (ak nemožno rozhodnúť na základe písomných návrhov).

vynálezcovskej činnosti je rozhodujúce ust. §8 zákona o úžitkových vzoroch, podľa ktorého sa technické riešenie považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Kasačný súd preto nepovažuje za dôvodný poukaz na nesprávne právne posúdenie krajského súdu v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) vyplývajúce z toho, že s poukazom na opísaný priebeh konania, judikatúru a právnu úpravu sa stotožnil s právnym názorom žalovaného.

žalovaného. Vyplynulo z nich aj to, že možnosť monitorovania teploty teplomerom (rovnako ako tlaku manometrom) chladiaceho média v hasiacom zariadení, ktoré sa spustí do prevádzky po dosiahnutí určitej teploty (logicky aj tlaku ktoré vyvíja médium na prostredie v ktorom je uzavreté), je možnosť vyplývajúca zrejmým spôsobom zo stavu techniky.

46. Nemožno prehliadnuť, že prihláška úžitkového vzoru „Samohasiace automatické požiarne zariadenie a spôsob protipožiarnej ochrany“ bola podaná 31.5.2016, zápis bol vykonaný 24.3.2017, dňa 10.7.2017 bol podaný návrh na výmaz z dôvodu nedostatku novosti a vynálezcovskej činnosti, s pripojenými podkladmi na základe ktorého ÚPV začal konanie o

činnosti. Táto otázka je otázkou právnou, plne v kompetencii odborných pracovníkov ÚPV. 47. Pokiaľ sa týka opakovane vznášanej požiadavky na nariadenie prejednanie veci pred správnym orgánom za účelom umožnenia žalobcovi ako autorovi priemyselného vzoru vyjadriť sa k okolnostiam, ktoré by mali mať vplyv na vyhodnotenie doplnenia teplomera na povrch zariadenia ako „výsledok vynálezcovskej činnosti“, kasačný súd má za to, že rozhodnutie o nariadení prejednania veci je plne v kompetencii ÚPV (§ 45 ods. 7 zákona o úžitkových vzoroch). Pokiaľ žalobca upozorňoval na účel inštitútu prejednania ako prostriedok na zabránenie svojvôle správneho orgánu, žiaden dôkaz alebo skutočnosť aspoň nasvedčujúcu takejto možnosti neprodukoval. Za prejav svojvôle určite nie je možné považovať neochotu správneho orgánu rešpektovať žiadosť žalobcu o poskytnutie možnosti odprezentovať z jeho pohľadu významné skutočnosti v situácii, keď považoval za dostatočne zistené skutočnosti, na základe ktorých bol vyslovený žalobcom spochybňovaný záver. Rovnako za porušenie procesných práv žalobcu nemožno považovať to, že krajský súd postupoval pri svojom

IV. Záver

48. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol (§ 461 SSP) 49. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP tak, že procesne úspešnému žalovanému nároku na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko neboli na to splnené zákonné podmienky. Účastníkovi konania BlazeCut s.r.o. nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko nebolo preukázané splnenie podmienok v zmysle § 467 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 169 SSP. 50. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. apríla 2025