3Shk/4/2022

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 24. júla 2019, podanou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „správny súd“), domáhali vydania zákazu žalovanému, aby pokračoval v porušovaní práv žalobcov 1 až 5, spočívajúcom v nezákonnom a neodôvodnenom uchovávaní, oboznamovaní sa, používaní, nakladaní a šírení informácií, listín, dokumentov a dát, tvoriacich telekomunikačné tajomstvo, ktoré boli získané počas inšpekcie v dňoch 18. - 20. apríla 2016. Žalobcovia tiež navrhovali, aby správny súd (I) zaviazal žalovaného povinnosťou obnoviť stav pred týmto protiprávnym zásahom, (II) prikázal mu, aby sa zdržal akéhokoľvek ďalšieho nakladania a používania predmetných údajov, (III) prikázal mu, aby zničil predmetné údaje, vrátane kópií, (IV) uložil mu povinnosť oboznámiť súd so splnením uvedených povinností, (V) priznal žalobcom právo na náhradu trov konania a (VI) priznal žalobe odkladný účinok. 2. Za nezákonný zásah do práv považovali žalobcovia predovšetkým to, že žalovaný nebol v zmysle príslušných právnych predpisov (najmä zákona č. 136/2001 Z. z. a zákona č. 351/2011

6. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8Sa/53/2019-255 zo dňa 26. januára 2022 žalobu odmietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. 7. Správny súd mal za to, že pre včasné podanie žaloby proti inému zásahu sú žalobcovia povinní podať žalobu v lehote 2 mesiacov od momentu, kedy sa dozvedeli, že boli iným zásahom dotknutí na svojich právach a kto tento zásah vykonal. O zásahu sa žalobcovia dozvedeli počas inšpekcie, vykonanej v dňoch od 18. do 20. apríla 2016, a teda lehota na podanie žaloby začala plynúť dňom 18. apríla 2016 a uplynula dňa 18. júna 2016. Žalobcovia však ani do dvoch rokov od uskutočnenia namietanej inšpekcie nevyužili svoje právo na súdnu ochranu a nepodali žalobu v stanovenej subjektívnej a objektívnej lehote. Naviac v administratívnom konaní sami argumentovali neúspešnosťou tejto žaloby. Napokon aj v žalobe uviedli, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe je nutné inšpekciu považovať za jednorazový nezákonný zásah, voči ktorému nemajú možnosť brániť sa žalobou proti inému zásahu. 8. Podľa správneho súdu za iný zásah nemožno považovať dôsledky vykonanej inšpekcie a nie je možné z toho vyvodzovať právo na podanie žaloby proti inému zásahu kedykoľvek počas trvania týchto následkov. Pokiaľ by sa súd vyjadroval v rámci konania o ochrane pred iným zásahom k vedeniu správneho konania, zasahoval by do právomoci orgánov verejnej správy. V posudzovanej veci ide o jednorazový zásah v podobe inšpekcie s trvajúcimi dôsledkami a plynutie lehoty je preto potrebné počítať od vykonania samotnej inšpekcie. Rovnako správny súd poukázal na to, že žalobcovia nepodali žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby. V zmysle uvedeného mal správny súd za to, že žaloba bola podaná zjavne oneskorene, a to viac ako tri roky po uplynutí lehoty na jej podanie. Správny súd dodal, že o zákonnosti získaných údajov rozhodoval žalovaný v administratívnom konaní a proti jeho rozhodnutiu podali žalobcovia správnu žalobu. V tomto konaní správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a podľa § 132 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) si posúdil ako prejudiciálnu otázku aj včasnosť podania zásahovej žaloby, pričom dospel k záveru o oneskorení jej podania.

9. Proti rozsudku správneho súdu podali v zákonnej lehote žalobcovia 1/, 3/, 5/ až 7/ - sťažovatelia kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP a navrhli, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z uvedeného dôvodu mali za to, že lehota začína plynúť vždy nanovo a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžnz/7/2015 nie je aplikovateľné na danú vec. Sťažovatelia tiež poukázali na fakt, že bola porušená kontradiktórnosť konania, keď im nebolo zo strany súdu doručené vyjadrenie žalovaného a súd nenariadil pojednávanie. Podľa sťažovateľov je napadnuté rozhodnutie správneho súdu nepreskúmateľné a arbitrárne. 11. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým uznesením a zotrval na svojej argumentácii vo vzťahu k žalobným námietkam a k uplynutiu lehoty na podanie zásahovej žaloby. K porušeniu práva na kontradiktórnosť konania uviedol, že vyjadrenie k žalobe v zmysle § 106 ods. 1 SSP nemusí byť žalobcom zaslané, správny súd nie je viazaný návrhom žalobcu a elektronický súdny spis obsahuje všetky podania a dokumenty, s ktorými sa sťažovatelia mohli oboznámiť. Zdôraznil, že argumentácia správneho súdu je koherentná, vnútorne nerozporná a navrhol, aby kasačný súd zvážil nariadenie pojednávania v predmetnej veci. Záverom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

13. Podpredseda Najvyššieho správneho súdu SR uznesením sp. zn. KPp 22/2022 zo dňa 8. novembra 2022 na základe oznámenia sudkyne Najvyššieho správneho súdu SR o skutočnostiach, pre ktoré by mohla byť vylúčená z rozhodovania vo veci, rozhodol tak, že

V podaniach zo dňa 6. apríla 2023 a zo dňa 25. septembra 2023 sťažovatelia poukázali na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Shk/2/2022. 16. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení nesúhlasil s návrhom na vstup ďalších účastníkov do konania a uviedol, že rozhodnutie kasačného súdu vo veci sp. zn. 5Shk/2/2022 nie je aplikovateľné na danú vec. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia vo veciach sp. zn. 10Sžk/ 23/2020 a sp. zn. 4Sžnz/7/2015.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

Kasačný súd má za to, že v danej veci správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania (sťažovateľom), aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP).

20. Z dikcie § 106 ods. 1 SSP je zrejmé, že správny súd je povinný zachovať princíp kontradiktórnosti konania v prípade, ak žalovaného vyzval na vyjadrenie sa k žalobe, a tento na jeho výzvu reagoval. V tomto prípade sa princíp kontradiktórnosti konania prakticky premietne do zaslania vyjadrenia žalovaného žalobcom, aby tým bola zachovaná nielen „rovnosť zbraní“ účastníkov konania, ale aj samotné právo na spravodlivý proces. K uvedenému odborná spisba uvádza: „Ak je v ustanovení § 106 ods. 1 uvedené, že ak správny súd „nerozhodne vo veci bez nariadenia pojednávania“, nemožno tým myslieť rozhodnutie vo veci samej po jej meritórnom prejednaní, hoci bez nariadenia pojednávania, ale najmä odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania. Aj keď správny súd bude rozhodovať bez nariadenia pojednávania, v zmysle § 107 ods. 2 SSP musí poskytnúť účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k písomným podaniam ostatných účastníkov (prípadne i osôb zúčastnených na konaní). Ani v týchto prípadoch preto doručenie vyjadrení nemožno vylúčiť.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1824 s.)

Kasačný súd tiež dáva do pozornosti aj nález Ústavného súdu z 19. septembra 2018 sp. zn. II. ÚS 94/2018, body 11 a 12, v zmysle ktorého: „Ústavný súd najprv uvádza, že v pozadí možnosti vyjadriť sa k právnemu názoru protistrany je požiadavka, aby účastník konania nebol objektom konania, aby sa nerozhodovalo „o nás bez nás“, ale s účasťou účastníka a aby mala rozhodujúca autorita k dispozícii všetky perspektívy pohľadu na vec. Ide o samotnú podstatu férovosti konania. Možnosť vyjadriť sa nemá len praktický, ale aj symbolický význam.

V danom prípade išlo o prvotné vyjadrenie žalovaného k žalobe a nie o ďalšie, nadväzujúce podania, ktoré v konaní prišli neskôr. Rovnako vyjadrenie žalovaného k žalobe obsahovalo vecné argumenty (neobsahovalo len bližšie nezdôvodnené konštatovanie, že žaloba nie je dôvodná), na ktoré mali sťažovatelia právo reagovať. Dokonca je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, že správny súd sa v odôvodnení do veľkej miery opieral o argumenty žalovaného. 24. Úlohou správneho súdu bude v konaní bude doručiť žalobcom vyjadrenie žalovaného zo dňa 10. októbra 2019, spolu s výzvou na vyjadrenie. Následne správny súd vecne posúdi, či bola žaloba podaná včas. Pokiaľ dospeje k záveru, že bola podaná po lehote, opätovne žalobu odmietne. Ak však dospeje k záveru, že žaloba bola podaná včas, meritórne vec posúdi.

25. Rovnako bude úlohou správneho súdu, aby sa vysporiadal s návrhom sťažovateľov na pribratie ďalších účastníkov do konania. V tejto súvislosti sa správny súd vysporiada najmä s tým, či a akým spôsobom mohli byť označené osoby dotknuté na svojich právach a právom chránených záujmoch v predmetnom konaní.

V. Záver

27. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z uvedeného dôvodu napadnuté uznesenie trpí vadou podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP uznesenie správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/ 2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho krajského súdu. 28. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. mája 2024