3Snz/1/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:0724100667.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 3S/54/2024
- IČS
- 0724100667
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej, zo sudkyne JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej veci žalobcu: G.. C.. O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. B. XXX/X, J. L. P., právne zastúpeného: JUDr. Petrom Kubinom, advokátom spolupracujúcim s Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, Bottova 2A, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ- PO3-2024/001163-010 zo dňa 23.02.2024 a personálneho rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 430 zo dňa 27.10.2023, konajúc o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom proti sudkyni Správneho súdu v Bratislave JUDr. Dane Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M, takto
rozhodol:
Sudkyňa Správneho súdu v Bratislave JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 3S/54/2024.
Odôvodnenie
I. Procesný postup pred správnym súdom
1. Žalovaný rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2024/001163-010 zo dňa 23.02.2024 potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 430 zo dňa 27.10.2023, ktorým bol žalobca dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.
2. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 25.04.2024 správnu žalobu na Správny súd v Bratislave („správny súd“). Vec je vedená pod sp. zn. 3S/54/2024 a ako členka senátu mala o nej rozhodovať sudkyňa JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
3. Dňa 09.05.2024 bola správnemu súdu doručená námietka zaujatosti žalobcu voči tejto sudkyni, odôvodnená pomerom sudkyne voči právnemu zástupcovi žalobcu („PZ“). Sudkyňa podľa námietky trpí subjektívnymi antipatiami voči osobe PZ žalobcu, ktoré môžu mať potenciálne vplyv na jej nestrannosť pri rozhodovaní v predmetnej veci.
4. O tejto skutočnosti majú svedčiť tieto okolnosti: · Sudkyňa ako členka Súdnej rady SR spolu s ďalšími troma členmi na 11. verejnom zasadnutí Súdnej rady SR dňa 14.11.2023 navrhla Súdnej rade SR vydanie nasledovného uznesenia: „Súdna rada Slovenskej republiky ako ústavný orgán sudcovskej legitimity dôrazne odmieta neprípustné opakované vyjadrenia na sudcov advokáta Petra Kubinu, ktorý aktuálne verejne neprípustným spôsobom spochybňoval nestrannosť sudkyne Márie Petruškovej a vyjadrenia ministra vnútra Matúša Šutaja Eštóka na adresu sudcu Michala Kubiša, ktorým tomuto sudcovi hrozil trestným či disciplinárnym stíhaním, pripomína , že je neprípustné nahrádzať odbornú a vecnú kritiku súdnych rozhodnutí verejnými útokmi na osoby sudcov, apeluje na t o , aby sa verejne činné osoby, vrátane predstaviteľov právnických povolaní, zdržali spochybňovania nestrannosti a nezávislosti súdnictva neprípustnými útokmi na konkrétnych sudcov. Súdna rada Slovenskej republiky pozitívne vníma , že sa minister vnútra Matúš Šutaj Eštók verejne ospravedlnil sudcovi Michalovi Kubišovi za vyjadrenie, že mu môže hroziť disciplinárne stíhanie za nezákonné rozhodnutie.“
Podľa žalobcu návrh uznesenia obsahovo súvisel s vecou, ktorá je predmetom konania vedeného pod sp. zn. 3S/54/2024 (zastupovanie žalobcu pri domáhaní sa súdnej ochrany proti personálnemu rozkazu ministra vnútra a súvisiaca verejná komunikácia); · Namietaná sudkyňa okrem toho ešte pred zasadnutím Súdnej rady SR dňa 13.11.2024 podala na PZ žalobcu sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru, kde sa domáha vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti voči nemu. Podľa žalobcu toto podanie samo osebe zakladá dôvod na jej vylúčenie z rozhodovania pre pomer k osobe PZ žalobcu, pričom naviac k tomuto kroku namietaná sudkyňa pristúpila v zjavnej prinajmenšom časovej súvislosti s vecou (právnou situáciou), o ktorej má teraz v konaní pod sp. zn. 3S/54/2024 ako členka senátu rozhodovať. Podaním sťažnosti sa namietaná sudkyňa dostala s PZ žalobcu do právneho sporu, ktorého predmetom je posúdenie, či sa tento advokát dopustil disciplinárneho previnenia. Namietaná sudkyňa ako navrhovateľka (sťažovateľka) má záujem na tom, aby jej sťažnosti bolo vyhovené, teda aby tento spor sa skončil v neprospech PZ žalobcu. Do právomoci Súdnej rady SR a jej členov patrí dohľad nad
dodržiavaním etiky sudcov, nie advokátov, namietaná sudkyňa teda vybočila z rámca výkonu právomoci členky Súdnej rady SR. 5. V odôvodnení námietky ďalej žalobca poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR, Najvyššieho súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva („ESĽP“) o účele inštitútu vylúčenia sudcu, subjektívnom a objektívnom teste nestrannosti a teórii zdania.
6. K vznesenej námietke sa vyjadrila sudkyňa JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. a uviedla, že PZ žalobcu osobne nepozná, prišla s ním do kontaktu len v rámci výkonu svojej funkcie a nevylučuje, že s ním prišla do kontaktu aj v rámci vzdelávacích aktivít.
Nemá k nemu ani pozitívny, ani negatívny vzťah, necíti sa byť zaujatá. 7. K dôvodom zaujatosti uviedla, že obe jej aktivity súvisia s výkonom mandátu členky Súdnej rady SR, konkrétne s vytyčovaním hraníc prípustnej vecnej kritiky súdnych rozhodnutí a odmietaním osobného napadnutia sudcov za výkon ich rozhodovacej činnosti.
Táto otázka je pomerne často predmetom verejnej diskusie na Súdnej rade SR. 8. Pokiaľ ide o návrh uznesenia, týkalo sa výrokov PZ vo vzťahu k sudkyni M. Petruškovej, čo však nijako nesúvisí s podanou žalobou vo veci 3S/54/2024. Návrh uznesenia sa týkal slobody
prejavu verejne činných osôb vrátane predstaviteľov právnických povolaní vo všeobecnosti, jej vklad sa týkal predovšetkým neprimeraného tlaku na rozhodovaciu činnosť. 9. K sťažnosti podanej Slovenskej advokátskej komore sudkyňa uviedla, že túto podala takisto v súvislosti s výkonom svojho mandátu členky Súdnej rady SR, aby komora ako predstaviteľ právnických povolaní dotknutá navrhovaným uznesením participovala na riešení otázok hraníc slobody prejavu a verejného komentovania súdnych rozhodnutí a osôb sudcov.
Urobila tak v priamej súvislosti s prejednávaným bodom programu Súdnej rady SR. Spochybnila časovú súvislosť podania sťažnosti s napadnutou vecou s tým, že v tomto smere si protirečí aj sám PZ v podanej námietke, a v závere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Nc/1/ 2024 z 05.02.2024 v obdobnej veci, týkajúce sa námietky zaujatosti voči ďalšej členke Súdnej rady SR podanej PZ žalobcu, kde Najvyšší súd SR rozhodol, že táto sudkyňa nie je zaujatá, a taktiež na to, že PZ žalobcu vystupuje aj v iných konaniach senátu 3S, kde jej zaujatosť nenamietal.
II. Právne posúdenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) v súlade s § 87 a nasl. SSP posúdil námietku zaujatosti žalobkyne. V prvom rade skúmal otázku včasnosti podania námietky zaujatosti.
11. Podľa § 91 ods. 1 SSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa účastník konania dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca správneho súdu vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. 12. Žalobca tvrdí, že sa o pridelení veci senátu 3S, ktorého členkou je aj namietaná sudkyňa, dozvedel pri nahliadnutí do elektronického súdneho spisu dňa 09.05.2024.
Namietaná sudkyňa sa k včasnosti podania námietky vyjadriť nevedela. V súdnom spise nie je záznam z nahliadnutia založený, súčasne z neho však nevyplýva, že by bola žalobcovi doručovaná iná listina, z ktorej by sa o pridelení veci senátu 3S, a teda aj namietanej sudkyni, mohol dozvedieť. Za tohto stavu Najvyšší správny súd konštatuje, že námietku zaujatosti je potrebné považovať za podanú včas, keďže neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by tvrdenú včasnosť podania námietky zaujatosti spochybňoval.
13. Podľa § 87 ods. 1 SSP sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.
14. Najvyšší správny súd nespochybňuje všeobecné východiská pre posúdenie nestrannosti sudcu, vrátane subjektívneho a objektívneho testu, ktoré podrobne uvádza žalobca, a bude z nich aj vychádzať. Súčasne poukazuje na to, že napriek pomerne podrobnému opisu týchto východísk a referenciám na rozhodnutia rôznych súdnych autorít žalobca neuvádza rozhodnutie, ktoré by riešilo vecne podobnú situáciu - založenie pomeru k zástupcovi účastníka konania na základe podania návrhu či podnetu na jeho disciplinárne stíhanie.
15. V prvom kroku Najvyšší správny súd skúmal, či samotné podanie sťažnosti komore, môže bez ďalšieho takýto vzťah založiť, ako tvrdí PZ žalobcu. S týmto tvrdením sa Najvyšší správny súd nestotožnil. Ako vyplýva z § 2 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory, schváleného konferenciou advokátov 11. júna 2021, dňom doručenia sťažnosti sa začína sťažnostné konanie. Z § 2 ods. 6 tohto dokumentu ďalej vyplýva, že Predseda revíznej komisie po rozhodnutí revíznej komisie, že sťažnosť je dôvodná, bezodkladne zabezpečí vypracovanie a podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania.
Uvedené znamená, že samotným podaním sťažnosti sa sťažovateľ nestáva súčasťou disciplinárneho konania, nevznikajú mu v tomto procese žiadne procesné práva ani nárok na vydanie určitého typu rozhodnutia. Svojím podaním môže komore oznámiť svoje podozrenia, avšak rozhodnutie o tom, či sú tieto podozrenia dôvodné, prináleží revíznej komisii.
Samotné podanie sťažnosti preto nemôže založiť právny vzťah medzi sťažovateľom a advokátom, ktorý by bol obdobný právnemu vzťahu napríklad na základe podania civilnej žaloby, kde by navrhovateľ a odporca vystupovali ako strany s protichodnými záujmami a s nárokom na vyriešenie sporu v prospech jedného z nich.
16. Najvyšší správny súd pripúšťa, že za určitých okolností by bolo možné nahliadať na podanie sťažnosti ako na prejav nepriateľského vzťahu voči PZ žalobcu a preto bolo potrebné preskúmať, aký bol charakter a intenzita tohto prejavu sťažovateľky. Pri skúmaní tejto otázky Najvyšší správny súd zohľadnil nasledovné okolnosti: - aj keď zrejme nejde o častý a obvyklý úkon pri výkone mandátu člena Súdnej rady SR, takéto konanie nie je možné považovať za zjavný exces. V širšom kontexte je úlohou tejto inštitúcie hľadať odpovede na otázky, týkajúce sa hľadania rovnováhy medzi verejnou kritikou súdnych rozhodnutí, resp. činnosti sudcov a nezávislosťou súdnictva, a pokiaľ ide o verejný prejav advokáta voči sudcovi, nejaví sa a priori neprípustným ani vymedzovanie hraníc Slovenskou advokátskou komorou ako orgánom advokátskej samosprávy na základe podnetu člena Súdnej
rady SR; - obsah sťažnosti je formulovaný vecne, bez urážlivých či hanlivých formulácií, s jasnou požiadavkou na objasnenie hraníc slobody prejavu advokáta; - ide o výhradu ku konaniu advokáta pri výkone jeho profesie, t. j. o kritiku ad rem, nie o kritiku ad hominem (podobne napríklad Uznesenie Ústavného súdu ČR PL.ÚS 100/20 zo dňa 03.11.2020); - PZ žalobcu neudáva, že by sudkyňa na neho takéto návrhy podávala opakovane, selektívne alebo šikanóznym spôsobom.
17. Pri zhodnotení subjektívneho testu nestrannosti, t. j. osobného presvedčenia sudcu prejednávajúceho prípad a jeho prejavov, Najvyšší správny súd zohľadnil jednak vyjadrenie samotnej sudkyne, ktorá sa necíti byť zaujatou, jednak aj prejav jej správania sa, spočívajúci v podaní predmetnej sťažnosti. Tejto súvislosti Najvyšší správny súd poukazuje na rozsudok ESĽP vo veci Kyprianou proti Cypru z 15. 12. 2005, sťažnosť č. 73797/01.
Tento prípad sa týkal cyperského advokáta (§ 15 citovaného rozsudku), ktorý sudcom vyčítal, že si vymieňajú "lístočky" (grécky "ravasakia", k významu viď § 41 tohto rozsudku) počas výsluchu svedka (§ 17 rozsudku). Vzápätí ho títo sudcovia odsúdili na päť dní väzenia za pohŕdanie súdom (§ 18 rozsudku). ESĽP dospel k záveru, že títo sudcovia nespĺňali test subjektívnej nestrannosti (§ 131 - 133 rozsudku), s poukazom na štyri dôvody: (1) sudcovia uviedli, že sa cítili hlboko urazení ako osoby (2) používali dôrazné vyjadrenia svedčiace o ich rozhorčení (3) okamžite advokáta odsúdili na päť dní väzenia, čo považovali za jediné adekvátne opatrenie, a (4) ešte pred odsúdením advokáta vyjadrili názor, že je vinný z trestného činu pohŕdania súdom (§ 130 rozsudku). Vychádzajúc z okolností súdenej veci, Najvyšší správny súd dospel k záveru, že nemožno dospieť k záveru o jej subjektívnej zaujatosti namietanej sudkyne.
18. Uvedené úvahy sú plne uplatniteľné nielen na podanie sťažnosti namietanou sudkyňou, ale aj na jej účasť pri návrhu uznesenia Súdnej rady SR. Tu je potrebné naviac zohľadniť, že bola len jednou z viacerých navrhovateľov a predmetom daného uznesenia nebolo len konanie PZ žalobcu. Žalobca bližšie nekonkretizuje, že by sa namietaná sudkyňa pri podávaní návrhu alebo jeho prezentácii v diskusii na Súdnej rade SR voči nemu prejavovala nepriateľsky.
19. Z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. či sudca poskytol dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť, bolo potrebné posúdiť, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že môže vzniknúť relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Je potrebné dodať, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. 20.
Aplikujúc vyššie uvedené na prípad žalobcu, Najvyšší správny súd konštatuje, že z podanej námietky zaujatosti nevyplýva vecná ani časová súvislosť medzi podaním sťažnosti, resp. návrhom uznesenia, a žalobou prejednávanou v konaní pod sp. zn. 3S/54/2024.
Pokiaľ ide o časové hľadisko, návrh uznesenia bol predmetom rokovania Súdnej rade SR dňa 14.11.2023, sťažnosť podaná Slovenskej advokátskej komore je datovaná 13.11.2023, a žaloba vo veci 3S/ 54/2024 bola správnemu súdu doručená 25.04.2024. Pokiaľ ide o vecnú súvislosť, túto žalobca neobjasnil, a z textu sťažnosti ani uznesenia nevyplýva. Napokon, ako je uvedené vyššie, z prejavov namietanej sudkyne navonok nevyplýva nepriateľský vzťah k PZ žalobcu (podobne napr. uznesenie Ústavného súdu ČR Pl.ÚS 8/20 z 21.04.2020).
21. S ohľadom na vyššie uvedené, Najvyšší správny súd uzatvára, že v tvrdeniach žalobcu nevidel také zásadné a významné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej LL.M. Najvyšší správny súd preto rozhodol o nevylúčení JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej LL.M., sudkyne správneho súdu, z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pred správnym súdom pod sp. zn. 3S/54/
2024. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 23. mája 2024