3Snz/1/2025

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: CRESCO Ružinov, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. č. 14, 811 02 Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária VERIONS, s.r.o., so sídlom Radvanská č. 5267/21811 01 Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie č. 1, 814 99 Bratislava, v konaní o preskúmanie opatrenia žalovaného č. MAGS ODP 58793/2025-505715 zo dňa 04.08.2025, konajúc o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom proti sudkyni Správneho súdu v Bratislave JUDr. Dane Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M, takto

rozhodol:

Sudkyňa Správneho súdu v Bratislave JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/88/2025.

Odôvodnenie

I. Námietka zaujatosti, vyjadrenie

11.11.2025 sa vo veci uskutoční pojednávanie, ako vyplýva z verejne dostupných informácií zverejnených na webe Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Okrem podania vyššie uvedenej žaloby je sudkyňa Jelinková i kritičkou spoločníčky právneho zástupcu Mgr.

4. Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania pred nestranným súdom, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom nielen fakticky postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie, aby sa postup súdu ako taký i javil. Nestrannosť má tak dve hľadiská, ktoré je potrebné skúmať, a to subjektívne hľadisko (osobné presvedčenie sudcu) a objektívne hľadisko, keď je potrebné zistiť, či s ohľadom na všetky skutočnosti tenktorý sudca dáva dostatočné záruky na to, že sa ako nestranný bude javiť (Piersack proti Belgicku). V prípade objektívneho hľadiska pri posudzovaní nestrannosti sudcu je potrebné aplikovať tzv. teóriu zdania, podľa ktorej nepostačuje, že sudca je zo subjektívneho hľadiska nezaujatý, ak sa s ohľadom na iné objektívne okolnosti ako zaujatý javí (Delcourt proti Belgicku).

demokratickej spoločnosti, aby v nej súdy požívali dôveru (Padovani proti Taliansku). Zároveň treba v každom jednotlivom prípade rozhodnúť, či konkrétne okolnosti prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu).

Na strane druhej považuje za významné to, že je tu možné identifikovať osobnostný charakter súdneho sporu a v istej miere aj prítomnosť osobného tónu niektorých vyjadrení sudkyne Jelínkovej na adresu Márie Kolíkovej, čo pri komplexnom posúdení umožňuje podľa nášho názoru legitímne predniesť túto námietku.

Z uvedeného dôvodu dôjde k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby. Ak by aj toto konanie ďalej prebiehalo, z jej pohľadu by nemohlo byť prekážkou rozhodovania. Mgr. Mária Kolíková bola ministerkou spravodlivosti SR a jej kroky boli kritizované značnou časťou sudcovskej obce (otvorený list proti súdnej mape podpísala približne štvrtina sudcov, čoby znamenalo optikou právneho zástupcu žalobcu, že štvrtina sudcov sa môže javiť ako zaujatá). Žalobou bránila slobodu prejavu sudcu - úspešne.

V uvedenom kontexte je potrebné vykladať jej rozhodnutie na pôde súdnej rady, keďže jej úlohou je poukazovať na neprípustné zásahy výkonnej moci do súdnej moci. Z tohto rozsudku vyplýva, že Mgr. Kolíková porušila zákon. Je teda faktom, že je porušiteľka zákona, za jej porušenie zákona nebola voči nej vyvodená žiadna zodpovednosť, čiže je nepotrestanou. Pokiaľ ide o vyjadrenie o devastačných účinkoch Mgr. Márie Kolíkovej na MS SR, toto hodnotenie jej činnosti bolo vykonané z dôvodov, ktoré opakovane prezentovala - ignorovanie súdnej moci a názoru kritikov pri zmene súdnej mapy, zavedenie trestného činu ohýbania práva, ktoré kritizuje aj Európska komisia. 8.

Máriu Kolíkovú vníma ako političku a poslankyňu, a to, že vykonáva advokátsku činnosť jej známe nebolo. V spore o ochranu osobnosti ju zastupoval právny zástupca a mala za to, že nie je aktívne advokátsky činná. K včasnosti námietke sa vyjadriť nevedela, keďže osvedčenie pravdivosti tvrdenia právneho zástupcu, že mal technické problémy s prihlásením sa do ESS a že sa o zložení senátu dozvedel až 25 dní po podaní žaloby, z príloh k námietke zaujatosti nevyplýva.

II. Právne posúdenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) v súlade s § 87 a nasl. SSP posúdil námietku zaujatosti žalobkyne. V prvom rade skúmal otázku včasnosti podania námietky zaujatosti. 11. Podľa § 91 ods. 1 SSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa účastník konania dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca správneho súdu vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. 12. Právny zástupca žalobcu tvrdí, že po podaní žaloby nedošlo k automatickému sprístupneniu súdneho spisu a až dňa 28.10.2025 sa v telefonickej komunikácii so správnym súdom dozvedel, že správna žaloba bola pridelená do senátu „5S“ (podľa rozvrhu práce v zložení: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M., JUDr. Ingrida Hudecová a JUDr. Róbert Jakubáč, PhD.); elektronicky súdny spis mu bol sprístupnený dňa 29.10.2025. Zo súdneho spisu nevyplýva, že by bola právnemu zástupcovi doručovaná iná listina, z ktorej by sa o pridelení veci senátu 5S, a teda aj namietanej sudkyni, mohol dozvedieť. Za tohto stavu

14. Rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 Listiny základných práv a slobôd, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno iba výnimočne a zo závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. V zásade platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a so zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by v spore

zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu.

pred týmto sudcom. Vzhľadom k tomu je potrebné pristúpiť k posúdeniu zaujatosti len po zistení intenzívneho pomeru odôvodňujúceho pochybnosti, že voči strane, ktorú advokát zastupuje, nebude sudca s ohľadom na pomer k jej zástupcovi postupovať nestranne a nezaujato. Pokiaľ ide o subjektívny aspekt nestrannosti namietanej sudkyne, táto sa necítila byť zaujatá, pretože nemá žiaden vzťah k sporu, k stranám, ani ich zástupcom, pre ktorý by bolo možné pochybovať o jej nezaujatosti. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych príznakov. Uplatňuje sa tzv. teória zdania nezaujatosti podľa ktorej platí, že „spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná“. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (napr. rozhodnutie vo veci Delcourt proti Belgicku). Rozhodujúcim prvkom pri posudzovaní námietky zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava strany je objektívne oprávnená a relevantná. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných

17. Pre posúdenie námietky zaujatosti senát najvyššieho správneho súdu preskúmal na základe vyjadrení namietanej sudkyne a právneho zástupcu žalobcu ich vzájomný vzťah a tento posudzoval v dvoch rovinách. V prvom rade senát najvyššieho správneho súdu poukazuje na ust. § 87 ods. 1 SSP, ktorý ustanovuje vylúčenie sudcu, ak vzhľadom na jeho pomer k zástupcovi možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. V danom prípade ako zástupca žalobcu nevystupuje Mgr. Mária Kolíková, ale spoločnosť Advokátska kancelária VERIONS, s.r.o., so sídlom Radvanská č. 5267/21, 811 01 Bratislava, IČO: 47239441.

Podľa výpisu z obchodného registra Mgr. Mária Kolíková figuruje od 31.03.2022 ako spoločníčka v právnickej osobe Advokátska kancelária VERIONS, s.r.o., ktorej predmetom je poskytovanie právnych služieb. Spoločník nie je zástupcom strany v spore a teda nespadá pod legálnu definíciu v zmysle ust. § 87 ods. 1 SSP.

Vzťah medzi spoločníkom a spoločnosťou (právnym zástupcom) je obchodnoprávny, t. j. spoločník má ekonomický podiel na odmenách advokátskej kancelárie a teda ide o vzťah prepojenej osoby na advokátsku spoločnosť. Tu sa najvyšší správny súd zaoberal skutočnosťou, či okolnosti prípadu môžu objektívne vyvolať pochybnosti namietanej sudkyne o jej nestrannosti v posudzovanej veci a dospel k záveru, že verejné prezentované názory namietanej sudkyne nemali žiaden spoločný súvis s pozíciou Mgr. Márie Kolíkovej, ako spoločníčky právneho zástupcu žalobcu, resp. k posudzovanej veci, vedenej na Správnom súde v Bratislave pod spis. zn. 5S/88/2025. Na vylúčenie sudkyne nepostačuje existencia verejných vyjadrení, vzťahujúcich sa k pôsobeniu Mgr. Márie Kolíkovej vo verejnej funkcii.

Len intenzívne a relevantné väzby môžu založiť pochybnosť o nestrannosti, ale čo aj preukázaný negatívny vzťah k osobe, ktorá nie je účastníkom alebo priamym zástupcom, takýto dôvod nezakladá. Len na doplnenie najvyšší správny súd uvádza, že preukázateľne došlo k späťvzatiu zmieňovanej žaloby na ochranu osobnosti v celom rozsahu a argumentácia o aktívnom súdnom spore medzi dotknutými osobami takto odpadáva.

nevylúčení JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pred Správnym súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/88/2025. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

V Bratislave dňa 12. novembra 2025