← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·5. 6. 2024

3Snz/2/2024

ECLI:SK:NSSSR:2024:1015201146.2

Nevyhovuje
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
BA-1S/152/2022
IČS
1015201146
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v?právnej veci žalobcu: Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, C. XX/a, XXX XX K., právne zastúpený: Mgr. JUDr. Zoltán Perhács PhD., Jelenec 353, 951 73 Jelenec, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM- OLVS-25/2015/OPK zo dňa 13.05.2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/152/2022-2018 zo dňa 25. mája 2023, konajúc o?námietke zaujatosti žalobcu proti prejednaniu veci 4Stk/4/2024 sudcami JUDr. Monikou Valašikovou, PhD., LL.M. a?prof. JUDr. PhDr. Petrom Potáschom, PhD. takto

rozhodol:

Sudcovia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky JUDr. Monika Valašiková, PhD., LL.M. a prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Stk/4/2024.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej aj len „správny súd“) rozsudkom č. k. 1S/152/2022 - 2018 zo dňa 25. mája 2023 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-25/ 2015/OPK zo dňa 13.05.2015 vo veci prepustenia žalobcu z ako príslušníka policajného zboru zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.

Napadnutý rozsudok je v poradí druhým rozsudkom vydaným krajským súdom v prejednávanej veci po tom, ako bol prvý rozsudok č. k. 5S/171/2015-113 zo dňa 5. júna 2018 (o zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie) zrušený na základe kasačnej sťažnosti podanej žalovaným zrušený rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) sp. zn. 4Stk/10/2022 zo dňa 24. mája 2022. Zrušujúci rozsudok bol vydaný senátom najvyššieho správneho súdu v zložení predsedníčka senátu JUDr. Monika Valašiková, PhD., LL.M. a členovia senátu JUDr. Zuzana Mališová a prof.

JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD. 2. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

3. Krajský súd vec predložil najvyššiemu správnemu súdu na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti. Vec bola v súlade s §14 E rozvrhu práce najvyššieho správneho súdu (po odstránení predchádzajúcej nezrovnalosti) pridelená na rozhodnutie senátu 4S a bola jej pridelená spisová značka 4Stk/4/2024. 4.

V súvislosti s prejednávaním veci bolo zistené, že v rámci podanej kasačnej sťažnosti žalobca vzniesol námietku zaujatosti členov senátu 4S, nakoľko namietal proti tomu , aby „o jeho kasačnej sťažnosti konal kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu:

JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu: JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., pretože neposkytuje dostatočné garancie pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o jeho nezaujatosti ako princípu vyplývajúceho najmä z čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Inak povedané, vzhľadom na závažné pochybenia kasačného súdu má sťažovateľ vážne pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti súdu, lebo konanie nielenže má byť objektívnym a nestranným, ale musí sa tak aj javiť, čo v danom prípade zjavne splnené nie je.“ Skutkovo sťažovateľ podanú námietku odôvodnil tak, že z obsahu zrušujúceho rozsudku zo dňa 24.02.2022 „možno vyvodiť snahu kasačného súdu podsúvať správnemu súdu názor, že tento by mal dospieť k iným záverom vo veci prepustenia sťažovateľa zo služobného pomeru a neakceptuje iný výsledok konania ako zamietnutie žaloby.“ V tejto súvislosti doplnil, že „postup správneho súdu, ktorý zamietne žalobu odvolajúc sa iba na viazanosť právnym názorom kasačného súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí je prima facie v rozpore s

právom sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ 5. Vzhľadom na skutočnosť, že sudkyni JUDr. Zuzane Mališovej zanikla funkcia sudcu dňom 09.02.2024, najvyšší správny súd sa ďalej námietkou zaujatosti vo vzťahu k jej osobe nezaoberal.

6. Sudcovia najvyššieho správneho súdu JUDr. Monika Valašiková, PhD., LL.M. a prof. JUDr. PhDr. Peter Potasch, PhD. vo vyjadrení zo dňa 30. mája 2024 zhodne uviedli, že sťažovateľ namietaným sudcom (ako členom senátu 4S, ktorý vo veci pôvodne rozhodoval) vytýka to, že títo v rámci skoršieho rozhodovania vo veci „podsunuli“ krajskému súdu (ktorému vec vrátili) v zrušujúcom rozsudku názor, že má žalobu zamietnuť. Bez ohľadu na to, či tak senát 4S - a v rámci neho namietaní sudcovia - urobili alebo nie a ak áno, relevantným vo veci je to, že túto námietku je možné nepochybne subsumovať pod ustanovenie § 87 ods. 3 SSP, podľa ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti, čo v spojení s § 91 ods. 3 SSP znamená, že na túto námietku sa neprihliada. V tejto súvislosti je však naviac potrebné doplniť, že ak sťažovateľ senátu 4S, ktorý vo veci skôr rozhodoval, vyčítal, že tento mal „podsunúť“ určitý názor krajskému súdu o tom, ako má rozhodnúť (bez toho, aby sa

namietaní sudcovia vyjadrovali k tomu, či tak senát 4S v skoršom konaní vo veci urobil alebo nie, resp. aký bol tento právny názor, ak ho formulovali), poukazujú na § 469 SSP, podľa ktorého ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného

súdu. SSP teda priamo predpokladá vyslovenie právneho názoru kasačným súdom, ktorý je následne pre krajský (správny) súd záväzný. Paradoxne, z viacerých bodov skoršieho rozsudku senátu 4S kasačného súdu (sp. zn. 4Stk/10/2022 zo dňa 24. mája 2022) pritom nielenže nevyplýva, že by senát krajskému súdu podsúval požiadavku zamietnutia žaloby, ale práve naopak - v bode 59 skoršieho rozsudku napr. kasačný súd uviedol „Ak aj skutkové zistenia príslušných orgánov verejnej moci napr. nepostačujú na to, aby bola osoba uznaná vinnou z trestného činu (v rovine trestno-právnych dôkazných štandardov), neznamená to, že dôkazy obstarané v administratívnom konaní nemôžu postačovať napr. na prepustenie tejto osoby zo služobného pomeru.

Kasačný súd neprejudikuje tento záver, keďže posúdenie tejto otázky bude v ďalšom konaní na krajskom súde, ale poukazuje na to, že právny záver krajského súdu o nedostatočnom zistení skutkových okolností veci nemá fakticky v texte rozsudku žiadny konkrétny prejav.“, t. j. vyslovene poprel, že by v tomto smere čokoľvek relevantné prejudikoval. Obdobne, aj z ďalších ustanovení vyplývajú zo strany kasačného senátu primárne pokyny pre účely ďalšieho postupu vo veci, nie to, že má žalobu zamietnuť (napr. z bodu 76 skoršieho rozsudku kasačného súdu vo veci vyplýva „.

. . krajský súd v ďalšom konaní preskúma, či v administratívnom konaní obstaranými dôkazmi preukázané konanie žalobcu hoci mu v trestnom konaní nebolo preukázané, že mal vedomosť o nekalom pôvode tovaru, ktorý kupoval, a preto bol spod obžaloby oslobodený - je možné považovať za porušenie služobnej disciplíny, resp. služobnej povinnosti tak, ako to vyplýva z príslušných rozhodnutí orgánov verejnej správy.“, príp. bod 77: „Podľa názoru kasačného súdu, ak je aj žalobca spod obžaloby za určitý skutok oslobodený (v trestnoprávnej rovine), neznamená to, že to isté konanie nemôže predstavovať porušenie služobnej disciplíny alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a predstavovať tak základ pre prepustenie osoby zo služobného pomeru.

V tejto súvislosti sa krajský súd zameria najmä na vlastný text služobnej prísahy (§ 17 ods. 1 zákona č. 73/1998) a služobných povinností, ktorých nedodržanie alebo porušenie sa žalobcovi kladie za vinu (napr. str. 13 posledný odsek žalobou napadnutého rozhodnutia, str. 14, tretí odsek žalobou napadnutého rozhodnutia a i.), pričom v administratívnom konaní vykonané dôkazy bude konfrontovať vo vzťahu k týmto zisteniam sťažovateľa, resp. orgánu verejnej správy prvého stupňa tak, ako sú tieto obsiahnuté v príslušných rozhodnutiach.“ a pod.). 7. Ďalej poukázali na to, že z bodu 72 kasačnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ formuloval svoju námietku, vyplýva aj odkaz na bod VII.2 kasačnej sťažnosti, kde senátu 4S v skoršom rozhodovaní vo veci vytýka, že v kasačnej sťažnosti žalovaného identifikoval aj iné dôvody, ako boli sťažovateľom (žalovaným) uplatnené, resp. že žalobca (ktorý bol pôvodne v rámci konania pred krajským súdom úspešný), tento dôvod sám v kasačnej sťažnosti žalovaného neidentifikoval, a preto sa k nemu nevyjadril, pričom kasačný súd mu túto možnosť mal poskytnúť.

V bode 24 kasačnej sťažnosti pritom sťažovateľ tento postup senátu 4S, ktorého členmi boli aj namietaní sudcovia, označuje za svojvoľný. 8. V súvislosti s tým namietaní sudcovia poukázali na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to konkrétne napr. vo veci sp. zn. II. ÚS 111/2018 zo dňa 23. mája 2018, z ktorého rozhodnutia vyplýva aj nasledovné: „Pokiaľ obvinený v námietke zaujatosti uvádza okolnosti znamenajúce protizákonný, resp. svojvoľný postup sudcu v konaní (napríklad vyjadrenie sudcovho názoru o vine obžalovaného), treba takúto námietku zaujatosti považovať za spôsobilú námietku v zmysle § 32 ods. 6 Trestného poriadku, o dôvodnosti či nedôvodnosti ktorej sa preto musí zákonom predpísaným spôsobom konať a rozhodnúť.“ (bod 43 citovaného rozhodnutia). Podľa ich názoru však právne názory ústavného súdu vyslovené vo vyššie uvedenej veci potrebné vykladať reštriktívne, a to najmä v tom kontexte, že tieto boli formulované v konaní o trestnej veci a v súvislosti s otázkou viny obžalovaného trestným sudcom, čo tento urobil skôr ako bolo vo veci právoplatne rozhodnuté.

9. Namietaní sudcovia pre účely námietkového konania uviedli, že vo veci sp. zn. 4Stk/4/2024 sa zo subjektívneho hľadiska necítia byť zaujatí, resp. predpojatí a majú za to, že sú spôsobilí konať a rozhodovať nestranne. 10.

V súvislosti so včasnosťou námietky (§ 91 ods. 1 SSP) je potrebné doplniť, že táto bola uplatnená priamo v kasačnej sťažnosti, ktorú podal žalobca proti napadnutému rozsudku krajského súdu, t. j. fakticky pred tým ako bola vec zapísaná do súdneho oddelenia 4S kasačného súdu, a preto bola táto vyhodnotená ako včas podaná.

11. Konajúci senát pri rozhodovaní o námietke zaujatosti vychádzal z platnej právnej úpravy:

Podľa § 87 ods. 1 SSP sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy. Podľa § 87 ods. 2 SSP vylúčený je i sudca správneho súdu, ktorý prejednával a rozhodoval tú istú vec na správnom súde inej inštancie. Podľa § 87 ods. 3 SSP dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

12. Po prejednaní vznesenej námietky zaujatosti v intenciách uvedenej právnej úpravy konajúci dospel k záveru, že nepovažuje za preukázaný zákonný dôvod na vylúčenie sudcov JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a prof. JUDr. PhDr.

Petra Potáscha, PhD. z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci. 13. Ako bolo v predchádzajúcej rozhodovacej činnosti opakovane konštatované, účelom právnej úpravy možnosti vzniesť námietku zaujatosti a rozhodovanie o nej, je prispieť k nestrannému prejednaniu veci na základe nezaujatého prístupu súdu k veci , účastníkom alebo k ich zástupcom, teda predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.

Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď: (i) k veci (napr. keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), (ii) k účastníkom konania (napr. v prípade blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu ), (iii) k zástupcom účastníkov konania z obdobných dôvodov .

14. Ust. § 87 ods. 3 SSP pripúšťa, aby bola skúmaná otázka dôvodnosti na vylúčenie sudcu v nadväznosti na jeho rozhodovaciu činnosť, vylučuje však, aby dôvodom vylúčenia boli okolnosti spojené s procesným postupom sudcu.

15. Námietka zaujatosti predložená žalobcom je v podstate založená na tvrdení, že kasačný súd v odôvodnení svojho zrušujúceho rozsudku zo dňa 24. mája 2022 mal „podsunúť“ správnemu súdu, že vo veci má rozhodnúť tak, že žalobu zamietne. Tu konajúci súd poukazuje na obsah uvedeného rozhodnutia a nadväzujúci obsah vyjadrenia namietaných sudcov senátu 4S, ktoré považuje za spôsobilé vyvrátiť argumentáciu žalobcu o možnosti vyvodenia dôvodov na vylúčenie sudcov (zrejme) z dôvodu akéhosi záujmu na tom, aby vec bola skočená zamietnutím žaloby. V tejto súvislosti konajúci súd zdôrazňuje citovaný bod 59 rozsudku zo dňa 24.mája 2022 „Ak aj skutkové zistenia príslušných orgánov verejnej moci napr. nepostačujú na to, aby bola osoba uznaná vinnou z trestného činu (v rovine trestno-právnych dôkazných štandardov), neznamená to, že dôkazy obstarané v administratívnom konaní nemôžu postačovať napr. na prepustenie tejto osoby zo služobného pomeru“.

Má za to, že takýto prístup nie je možné považovať za inštrukciu na prijatie záveru správneho súdu pri rozhodovaní vo veci zákonnosti rozhodnutia vydaného vo veci prepustenia žalobcu z ako príslušníka policajného zboru zo služobného pomeru z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e) zák. č. 73/1998 Z. z. (porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby), ale naopak, za konštatovanie potreby komplexne sa vysporiadať s aplikovateľnosťou kritéria stanoveného v príslušnom zákonnom ustanovení na prejednávanú vec, čo je povinnosťou a zodpovednosťou nezávisle rozhodujúceho prvostupňového správneho súdu.

16. Vyššie uvedený záver korešponduje aj s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, reprezentovanou napr. rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.

5Sdz/8/2011 zo dňa 23. decembra 2011, kde konštatoval, že „Zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie pridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností. V námietke zaujatosti účastník nemôže ako dôvod použiť okolnosti, ktoré spočívajú v postupe súdu v konaní o prejednaní veci. Postupom sa rozumejú procesné úkony súdu vrátane rozhodnutí, ktoré upravujú vedenie konania. V širšom chápaní môžeme k postupu sudcu priradiť aj jeho rozhodnutie vo veci samej, ktoré je jeho ústavnou povinnosťou a preto túto okolnosť, že v inej veci meritórne rozhodol v prípade v jeho neprospech zásadne nemožno použiť ako dôvod na námietku zaujatosti... Sudcu nemožno vylúčiť nielen pre úkony v prejednávanej veci, ale ani pre úkony v iných právnych veciach vrátane rozhodnutí, ktoré vydal.“ 17. Vzhľadom k uvedenému najvyšší správny súd podľa § 92 SSP rozhodol tak, že sudcovia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky JUDr. Monika Valašiková, PhD., LL.M. a prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na najvyššom správnom súde pod sp. zn. 4Stk/4/2024, nakoľko nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola spôsobilým podkladom pre záver o existencii dôvodov ich vylúčenia v zmysle § 87 ods. 1 a 2 SSP, a ani z vyjadrenia sudcov nevyplýva žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala ich vylúčenie z prejednania a rozhodovania vo veci. Námietka zaujatosti v zásade poukazuje iba na skutočnosti, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti sudcov, čo však podľa § 87 ods. 3 SSP nemôže byť dôvodom ich vylúčenia z prejednávania a rozhodovania veci. 18. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 5. júna 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 3Snz/2/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik