3Spp/1/2025

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: D.. R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X, XXX XX G., právne zastúpená: Weis & Partners s.r.o., Priemyselná 1/A, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO 47234776, v mene ktorej koná JUDr. Peter Weis proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátová 1, 821 08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-02140/14-2022 zo dňa 07.04.2022, o nesúhlase Správneho súdu v Košiciach s postúpením veci, takto

rozhodol:

I. Nesúhlas Správneho súdu v Košiciach s postúpením veci je dôvodný. II. Na konanie o správnej žalobe je miestne príslušný Správny súd v Bratislave.

Odôvodnenie

Predmetom postúpenia bolo konanie o správnej žalobe, pôvodne vedené na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/130/2022, vo veci súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného zo dňa 7.4.2022 , pričom prvostupňové rozhodnutie vo veci služobného hodnotenia príslušníka ZVJS bolo vydané riaditeľom Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody so sídlom Floriánska 18 Košice, konajúcim ako správny orgán prvého stupňa. Postupujúci súd odôvodnil svoj úkon ustanovením § 10 v spojitosti s ustanovením § 13 zák. č. 162/2015 Z.Z. správneho súdneho poriadku (SSP) - určenie miestne príslušného súdu v nadväznosti na sídlo orgánu verejnej správy ktorý rozhodol v prvom stupni.

4. Argumentoval potrebou aplikácie platnej právnej úpravy: Podľa § 9 ods. 1 SSP konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.

5. Poukázal na doterajší priebeh konania, keď správna žaloba v predmetnej veci bola dňa 13.06.2022 doručená na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „pôvodný správny súd“), ktorý následne doručoval žalovanému výzvu na vyjadrenie sa k žalobe a na predloženie úplného administratívneho spisu. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril a predložil administratívny spis.

6. Správny súd v Košiciach namietal, že ak bola podaná správna žaloba na miestne nepríslušnom správnom súde a tento správny súd začal konať vo veci samej, alebo ak rozhodol vo veci samej bez pojednávania, tak už nemôže vysloviť svoju miestnu nepríslušnosť z vlastnej iniciatívy.

7. S poukazom na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR (napr. nález č. k. III. ÚS 357/ 2020 zo dňa 30.11.2021) uviedol, že za prvý úkon správneho súdu vo veci samej možné považovať zaslanie žaloby žalovanému na vyjadrenie, na základe ktorého už správny súd následne začína ustaľovať dôvodnosť žaloby. V predmetnej veci nielen že Krajský súd v Bratislave ako pôvodný správny súd, doručil žalovanému správnu žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie sa a na predloženie úplného administratívneho spisu, ale tento súd aj v senáte uznesením rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku v správnej

8. Nakoľko v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorý je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, aj predmetná vec prešla na novozriadený Správny súd v Bratislave. Uvedené však už nič nemení na tej skutočnosti, že miestnu príslušnosť už nie je možné skúmať (a z tohto titulu nemožno vec postúpiť na iný správny súd z dôvodu miestnej nepríslušnosti), a to už ani Správnym súdom v Bratislave, nakoľko pôvodný správny súd už začal konať vo veci samej a miestna nepríslušnosť bola dodatočne „zhojená“. Naviac Správny súd v Bratislave aj po prechode výkonu súdnictva z Krajského súdu v Bratislave pokračoval v úkonoch vo veci ako aj komunikoval s účastníkmi konania (výzva na zaplatenie súdneho poplatku, vyjadrenie predsedníčky senátu adresované žalobcovi zo dňa 6.2.2024). 9.

V tomto kontexte treba zdôrazniť, že miestna príslušnosť je jednou zo základných procesných podmienok konania správneho súdu, pričom jej splnenie je povinný správny súd skúmať z úradnej povinnosti po podaní návrhu a v prípade, že zistí svoju nepríslušnosť, bez ďalšieho vec uznesením postúpi príslušnému súdu. Na príslušnosť sa vzťahuje zásada "perpetuatio fori", podľa ktorej sa skutkové okolnosti významné pre príslušnosť zisťujú z návrhu na začatie konania k momentu začatia konania. Ak správny súd (Krajský súd v Bratislave), na ktorý bola žaloba podaná, prehliadol nedostatok svojej miestnej príslušnosti a začal vo veci konať, vrátane vydania rozhodnutia o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, vyslal tým účastníkom informáciu o tom, že sa považuje za súd miestne príslušný a zároveň vyvolal legitímne očakávanie, že pred týmto súdom bude konanie pokračovať a tento súd vo veci rozhodne. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že kompetencia na prejednanie vecí v správnom súdnictve prešla zákonom č. 151/2022 Z. z. s

11. Najvyšší správny súd ako súd nadriadený Správnemu súdu v Košiciach aj Správnemu súdu v Bratislave preto na postupom v zmysle § 18 SSP dospel k záveru, že nesúhlas Správneho súdu v Košiciach s postúpením veci správnym súdom v Bratislave je dôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.