← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·25. 2. 2026

3Spp/1/2026

ECLI:SK:NSSSR:2026:0825100739.1

Nevyhovuje
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
15Sas/36/2025
IČS
0825100739
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Dubai Personalistic, s.r.o., Kysucká cesta 3/536, 010 01 Žilina, IČO: 51950812, právne zast. Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53588452, proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, IČO: 30794536, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. UPS/US1/OPS/BEZ/2025/11580 zo dňa 12.06.2025, konajúc o nesúhlase Správneho súdu v Bratislave s postúpením veci, takto

rozhodol:

I. Nesúhlas Správneho súdu v Bratislave s postúpením veci nie je dôvodný. II. Na konanie o správnej žalobe je miestne príslušný Správny súd v Bratislave.

Odôvodnenie

1. Správny súd v Bratislave dňa 6. februára 2026 predložil Najvyššiemu správnemu súdu na rozhodnutie Nesúhlas s postúpením veci Správnym súdom v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 15Sas/36/2005 zo dňa 28.10.2025.

2. Predmetom postúpenia bolo konanie o správnej žalobe, pôvodne vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 15Sas/36/2025, vo veci súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.júna 2025, ktorým Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj len „ÚPSVR“), potvrdil prvostupňové rozhodnutie ÚPSVR, odbor sprostredkovateľských služieb číslo spisu UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2025/781 č. záznamu 2025/37712 zo dňa 3.3.2025 o zrušení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania žalobcovi podľa § 31 ods. 1 písm. g) a ods. 2 písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov ďalej len zákon 5/2004 Z.z.)

3. Na postupujúci správny súd bola podaná žaloba, kvalifikovaná žalobcom ako správna žaloba v sociálnych veciach podľa tretej hlavy tretej časti SSP a zároveň ako žaloba vo veciach správneho trestania, nakoľko odňatie povolenia na výkon činnosti agentúry dočasného zamestnávania pre porušenie zákonnej povinnosti bolo označené za rigoróznu sankciu, s poukazom na priame konštatovanie takéhoto záveru v bode 21 odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžsk 134/2018 zo dňa 24.4.2019 týkajúceho sa obdobnej veci.

4. Správny súd v Banskej Bystrici pri skúmaní otázky miestnej príslušnosti skonštatoval, že právny poriadok (SSP ani iný právny predpis) neupravuje situácie, ak správna žaloba napĺňa definíciu viacerých druhov správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 SSP, čo v predmetnej veci predstavuje kľúčovú otázku určenia miestnej príslušnosti správneho súdu a zároveň obsadenia súdu sudcom alebo senátom. Za účelom určenia miestnej príslušnosti a obsadenia súdu môže správny súd aplikovať ustanovenia len jedného druhu vyššie uvedených správnych žalôb, keďže sa obsahovo vylučujú. Preto správny súd skúmal, aplikácia ktorého druhu správnej žaloby, najmä s ohľadom na ich účel, je vhodnejšia na predmetnú vec. Úprava správnych žalôb v sociálnych veciach je naprieč celým SSP postavená značne ochranársky na prospech žalobcu.

Podľa § 199 ods. 2 SSP v tomto type konania správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu a správny súd v tomto prípade nie je viazaný žalobnými bodmi. Ochranársku povahu voči žalobcovi má aj ustanovenie § 13 ods. 3 SSP, ktorý určuje miestnu príslušnosť podľa miesta trvalého pobytu, podnikania alebo sídla žalobcu, aby bol správny súd, na rozdiel od všeobecne určenej miestnej príslušnosti, čo najbližšie k žalobcovi. Tieto ustanovenia majú svoje plné opodstatnenie najmä pri žalobách fyzických osôb, ktorými sa domáhajú ochrany svojich práv vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia alebo sociálnych služieb. Dôvodová správa k § 199 ods. 2 SSP uvádza, že žalobcovia v sociálnych veciach často nepoznajú svoje práva v konaní pred orgánmi verejnej správy vo veciach sociálnych, čo možno považovať za nedostatok ich právneho

vedomia. Preto by konanie malo smerovať k zabezpečeniu účinnejšej ochrany práv týchto fyzických osôb v konaní pred orgánom verejnej správy vo veciach sociálnych a následne potom aj k účinnejšiemu prístupu k súdnej ochrane. Uvedené však nie je možné aplikovať na žalobcu, ktorý je právnickou osobou, agentúrou dočasného zamestnávania, a teda nie osobou domáhajúcou sa ochrany svojich práv vychádzajúcich z jeho zdravotného stavu a sociálneho postavenia. Materiálne neexistuje žiadny dôvod na poskytnutie osobitnej ochrany žalobcovi v podobe výhodnejšej miestnej príslušnosti so sídlom správneho súdu bližšie k žalobcovi. 5. Ďalej argumentoval, že správna žaloba žalobcu je typickou žalobou vo veciach správneho trestania, keďže žalobcovi bola uložená sankcia za porušenie jeho povinností ako agentúry dočasného zamestnávania. Ide o najprísnejšiu možnú sankciu spočívajúcu v zrušení povolenia na vykonávanie činnosti. Podľa dôvodovej správy k § 194 SSP predstavuje úprava správneho trestania v SSP zakotvenie tých základných axióm súdneho prieskumu, ktoré sú špecifické oproti ostatným konaniam. V zmysle štrasburskej judikatúry majú totiž priestupky

trestnoprávny charakter, ktorý sa potom logicky vzťahuje aj na správne delikty. Správne trestanie preto vo všeobecnosti podlieha ochrane zaručenej v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie), čl. 7 (zákaz trestu bez zákona) a čl. 13 (právo na účinné opravné prostriedky), ďalej aj ochrane zakotvenej v čl. 2 a 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (odškodnenie za nezákonné odsúdenie a právo nebyť súdený alebo trestaný dvakrát).

Takýto účel plne korešponduje s podanou správnou žalobou, ktorou sa žalobca domáha ochrany svojich práv v súvislosti s uloženou sankciou za porušenie svojich povinností ako agentúry dočasného zamestnávania, kde bude správny súd aplikovať všetky ustanovenia osobitnej právnej úpravy žaloby vo veciach správneho trestania, najmä prieskum napadnutého rozhodnutia nad rámec rozsahu a dôvodov žaloby v medziach § 194 SSP.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené mal správny súd za to, že v predmetnej veci pre účely určenia miestnej príslušnosti a obsadenia súdu zodpovedá podanej správnej žalobe druh podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP ako žaloba vo veciach správneho trestania, kde sa miestna príslušnosť určuje v súlade s § 13 ods. 1 SSP podľa sídla orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni a nie je na mieste aplikácia osobitnej miestnej príslušnosti určenej pre sociálne veci za účelom ochrany žalobcu.

7. Správny súd v Bratislave pri predložení veci najvyššiemu správnemu súdu na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci uviedol, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zrušení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. K zrušeniu povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania došlo podľa § 31 ods. 1 písm. g/ a ods. 2 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z.z.

. S poukazom na právnu úpravu § 11 ods. 2 písm. d/ zákona č. 5/2004 Z.z. , § 23 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a 199 ods. 1 písm. c) SSP uviedol, že Správny súdny poriadok neobsahuje legálnu definíciu pojmu „sociálne veci“, avšak „sociálne veci“ možno špecifikovať z hľadiska ich povahy (merita veci) ako aj orgánov verejnej správy, ktoré o nich rozhodujú.

8. Z hľadiska orgánov verejnej správy, ktoré v predmetnej právnej veci rozhodovali, ide o sociálnu vec, pretože vo veci rozhodlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako žalovaný, tak ako to uvádza § 199 ods. 1 písm. c/ SSP. Pokiaľ ide o obsah (meritum) rozhodnutí orgány verejnej správy oboch stupňov rozhodli podľa zákona č. 5/2004 Z.z., ktorý upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti. Službami zamestnanosti je na účely tohto zákona systém inštitúcií a nástrojov podpory a pomoci účastníkom trhu práce pri hľadaní zamestnania, zmene zamestnania, obsadzovaní voľných pracovných miest a uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným zreteľom na pracovné uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie podľa § 8 (§ 11 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z.). Služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytuje, okrem iných, agentúra dočasného zamestnávania (§11 ods. 2 písm. d/ zákona č. 5/2004 Z.z.).

Z uvedeného možno dospieť k záveru, že aj z hľadiska obsahu napadnutého rozhodnutia ide o sociálnu vec, konkrétne o aktívnu politiku trhu práce. 9. Uviedol, že v zmysle záverov dostupnej literatúry (Baricová, J., Fečík, M., Stevček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.

Bratislava: C.H_Beck, 2018, s. 1034), sa konanie o žalobe v sociálnych veciach týka sociálneho poistenia vrátane sociálneho zabezpečenia ozbrojených zložiek, zdravotného poistenia, štátnych sociálnych dávok a sociálnej pomoci, zdravotnej starostlivosti a zdravotného poistenia a služieb zamestnanosti. V konaní podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku bude teda správny súd preskúmavať aj rozhodnutia orgánov, ktoré rozhodujú vo veciach služieb zamestnanosti

10. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti podľa Správneho súdu v Bratislave ide o sociálnu vec, a teda v predmetnej veci bola podaná správna žaloba v sociálnych veciach a nie žaloba vo veciach správneho trestania ako uvádza Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd

v Bratislave má zároveň za to, že miestne príslušný na konanie v predmetnej veci je v súlade s § 13 ods. 3 SSP Správny súd v Banskej Bystrici, nakoľko v obvode tohto súdu má žalobca sídlo. 11. Najvyšší správny súd považuje za potrebné zhrnúť, že príslušnosť správneho súdu na prejednanie veci, predstavuje popri právomoci a kompetencii správneho súdu jednu zo základných procesných podmienok určujúcich ďalší postup konania. Správny súdny poriadok

upravuje vecnú, miestnu a kauzálnu príslušnosť. V súvislosti s miestnou príslušnosťou treba pripomenúť, že popri všeobecne stanovenej miestnej príslušnosti odvodenej od sídla správneho orgánu prvého stupňa je pre niektoré druhy konaní, vrátane konania o žalobe v sociálnych veciach, miestna príslušnosť správneho súdu odvodená od miesta trvalého pobytu, podnikania alebo sídla žalobcu, prípadne obvyklého pobytu osoby. S miestnou príslušnosťou, nadväzujúcou na druh konania (správnej žaloby alebo iného návrhu), súvisí ďalej otázka zloženia správneho súdu (senát alebo sudca ). Určenie správneho zloženia konajúceho správneho súdu je prejavom rešpektovania ústavou garantovaného práva na zákonného sudcu. V dôsledku toho, ak by v konaní, kde je predvídané rozhodovanie senátu, rozhodoval sudca, už táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho súdu. Predpokladom pre určenie správne obsadeného miestne príslušného súdu preto je správne vymedzenie konkrétneho druhu žaloby resp. druhu konania.

12. Podľa § 55 ods. 2,3 zák. č. 162/2015 Z.z správneho súdneho poriadku (SSP), podanie vo veci samej je najmä žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, sťažnosť, kasačná sťažnosť, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na priznanie odkladného účinku. Každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.

13. Podľa § 30 SSP ak vzniknú pochybnosti, v ktorom konaní uvedenom v § 6 ods. 2 má byť preskúmavaná zákonnosť, vo veci rozhodne správny súd za primeraného použitia ustanovení týkajúcich sa konania podľa § 6 ods. 2 písm. a). Ak sa správna žaloba súčasne týka konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až d), rozhodne o nej správny súd za primeraného použitia ustanovení upravujúcich konanie v týchto veciach, pričom použije úpravu pre žalobcu výhodnejšiu.

14. SSP zároveň upravuje zákonnú povinnosť označenia druhu správnej žaloby v zmysle § 182 ods. 1 písm. b) SSP (všeobecná správna žaloba), §194 ods. 2 SSP (žaloba vo veciach správneho trestania), §202 ods. 1 písm. a) SSP (správna žaloba v sociálnych veciach).

15. Výber súdu, na ktorý žalobca podá správnu žalobu je súčasťou jeho dispozičného práva. V prípade keď správny súd, na ktorý bola konkrétna žaloba podaná nepovažuje miestnu príslušnosť za určenú správne, nastupuje možnosť postúpenia veci podľa § 18 SSP.

V takomto prípade je dôvodné očakávať od postupujúceho súdu argumentáciu jednak preukazujúcu dôvodnosť záveru o jeho nepríslušnosti, ako aj správnosť záveru o príslušnosti súdu na ktorý je vec postúpená. 16. Vo veci ktorá bola predložená NSS SR postupom podľa § 18 ods. 3 SSP je očakávaným výsledkom konania záväzné rozhodnutie v otázke miestnej príslušnosti súdu.

V prejednávanej veci došlo k neobvyklej situácii. Žalobca podal žalobu označenú ako správna žaloba v sociálnych veciach podľa tretej hlavy tretej časti SSP na súd miestne príslušný na prejednanie tohto druhu správnej žaloby (§ 13 ods. 3 SSP ), pričom v takomto konaní zákon v ust. § 23 ods. 2 písm. a) SSP stanovuje rozhodovanie sudcom. Zároveň v nej s odkazom na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, najmä konania 9Sžsk/134/2018 zo dňa 24.4.2019 a 7Sžk/25/2017 zo dňa 24.10.2018 uviedol, že predmetná žaloba je zároveň správnou žalobou vo veciach správneho trestania podľa druhej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 194 a nasl.), keďže predmetom rozhodovania správnych orgánov vo veci žalobcu bolo rozhodovanie o sankcii za protiprávne konanie, spočívajúcej v zrušení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Argumentoval, že to, že v bode 21 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9 Sžsk 134/2018, z 24. apríla 2019, týkajúceho sa obdobnej veci bolo priamo konštatované, že zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného

zamestnávania žalovaným pre porušenie povinnosti podať včas správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok predstavuje rigoróznu sankciu a je správnym trestaním vo veci zisteného správneho deliktu. 17. Správny súd v Banskej Bystrici v argumentácii preukazujúcej nedôvodnosť prejednania veci ako žaloby v sociálnych veciach poukazoval na charakter konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie a dôvodovú správu k § 199 ods. 2 SSP (viď body 4. a 5. tohto rozhodnutia).

18. Správny súd v Bratislave, ktorému bola vec postúpená ako súdu príslušnému na konanie o správnej žalobe vo veciach správneho trestania sa vo svojej argumentácii sústredil na vymedzenie pojmu sociálna vec z hľadiska ich povahy (merita veci) ako aj orgánov verejnej správy, ktoré o nich rozhodujú v intenciách ust. § 199 SSP a nakoľko preskúmavané rozhodnutie vydalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR o nároku podľa zákona č. 5/2004 Z.z., ktorý upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti, dospel k záveru, že aj z hľadiska obsahu napadnutého rozhodnutia ide o sociálnu vec, konkrétne o aktívnu politiku trhu práce. Na podporu svojej argumentácie poukázal na znenie citovaného komentára k § 199 SSP. 19. Úlohou NSS SR bolo v prvom rade posúdiť, či Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý bola žaloba (označená ako správna žaloba v sociálnych veciach) podaná, dôvodne vyslovil záver, že sa nejedná o sociálnu vec, z čoho vyplýva dôvodnosť jej postúpenia na súd, príslušný na prejednanie správnej žaloby kvalifikovanej žalobcom ako žaloba vo veciach správneho trestania resp. iného druhu správnej žaloby.

20. Otázka posudzovania správnosti určenia druhu žaloby, aplikovateľnej na súdny prieskum rozhodnutí orgánov podľa § 199 SSP, netýkajúcich sa priamo rozhodovania o nárokoch fyzických osôb týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia, už bola riešená v rozhodovacej činnosti kasačného súdu. Konkrétne treba poukázať na rozsudok 5Sžk/5/2021 zo dňa 25.2.2021, vo veci súdneho prieskumu rozhodnutia Ministra práce sociálnych vecí a rodiny SR, týkajúceho sa zrušenia akreditácie na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately udelenej neziskovej organizácii. Na účely záveru v otázke charakteru „sociálnej veci„ v tomto konaní je uvedený rozsudok aplikovateľný z dôvodu, že predmetom napadnutého rozhodnutia bolo rovnako rozhodovanie vo veci trvania resp. odňatia oprávnenia na poskytovanie služieb v oblasti sociálnej politiky štátu.

21. V uvedenom rozsudku, kde bolo rozhodnutie správneho súdu vydané na základe posúdenia žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. c) prejednanej sudcom zrušené pre nesprávne obsadený súd (§440 ods. 1 písm. e) SSP ), kasačný súd uviedol: „ 13. Kasačný súd uvádza, že pojem „sociálna vec“, ktorý používa SSP je pojmom všeobecným, obsahovo pokrývajúcim všetky oblasti, v ktorých orgány verejnej správy (§ 4 SSP) vykonávajú svoju právomoc na úseku realizácie sociálnych práv. Najširšiu oblasť predstavuje systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike, ktorý je založený na troch pilieroch, a ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Konkrétne, v prípade „sociálnych vecí“ pôjde o rozhodovanie v dávkových a nedávkových veciach sociálneho poistenia, sociálne zabezpečenie príslušníkov ozbrojených zložiek, dôchodkové nároky plynúce zo štátnozamestnaneckého pomeru, osobitné vzťahy sudcov, prokurátorov, ďalej zdravotné poistenie, zdravotná starostlivosť, štátne sociálne dávky (rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa a iné), sociálnu pomoc (hmotná núdza),

služby zamestnanosti, poistenie pre prípad nezamestnanosti, alebo platobnej neschopnosti, sociálne služby, podpora rodiny, odškodňovanie podľa zákonov o rehabilitáciách, očkovanie a iné. 14. Kasačný súd konštatuje, že SSP sociálne veci v § 199 ods. 1 vymedzuje formálne, prostredníctvom orgánov verejnej správy rozhodujúcich v týchto veciach. V tomto smere, z hľadiska formálneho posúdenia veci, medzi orgánmi verejnej správy je zaradené aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, avšak táto skutočnosť nemôže bez ďalšieho automaticky determinovať, že pôjde o vec sociálnu.

Každú vec je potrebné posudzovať aj z hľadiska materiálneho, a teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy uvedeného v § 199 SSP svojimi účinkami aj reálne zasahuje do subjektívnej sféry právnickej, a predovšetkým fyzickej osoby v sociálnej oblasti. Po preskúmaní predmetnej veci kasačný súd zastáva názor, že sa nejedná o sociálnu vec. Žalobou napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie o zrušení akreditácie neziskovej organizácii Čistý deň, n.o., ktorá bola uvedenému subjektu udelená na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa § 3 a § 4 ods. 1 písm. d) a ods. 5 v zariadení podľa § 45 zákona č. 305/2005 Z. z. Konkrétne sa jedná o akreditačné konanie, v rámci ktorého príslušný orgán (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) na základe podanej žiadosti hodnotí splnenie podmienok na udelenie akreditácie (§ 79 zákona č. 305/2005 Z. z.).

Rovnako rozhoduje o predĺžení platnosti akreditácie, zmene akreditácie a o zrušení akreditácie. Jedná sa teda skôr o horizontálny vzťah dvoch inštitúcii a vo všeobecnom ponímaní o jeden z typov tzv. povoľovacích konaní (ktoré prebiehajú na rozličných úsekoch verejnej správy, napríklad školstvo, zdravotníctvo a iné), ktoré však nemá priamy dopad, respektíve priamy vplyv na sociálne práva tak, ako to predpokladá SSP vo vyššie citovanom § 199 ods. 1.

V tomto konaní teda primárne ide o akreditáciu a hoci potenciálny vplyv na sociálne práva s ňou môže súvisieť a môže sa prejaviť ako určitý následok (napr. v prípade jej odňatia) s ohľadom na jeho sekundárny charakter, nebude mať v tomto prípade vplyv na určenie druhu žaloby.“

22. Vzhľadom na uvedené treba vyhodnotiť ako vecne správny záver Správneho súdu v Banskej Bystrici o tom, že podanú žalobu nie je možné považovať za správnu žalobu v sociálnych veciach, a na konanie o nej je príslušný súd podľa §13 ods. 1 SSP.

23. V ďalšom postupe sa NSS SR zaoberal otázkou, či po určení miestnej príslušnosti (§ 18 ods. 3 SSP) v súvislosti s postúpením veci ako žaloby kvalifikovanej v zmysle paralelného posúdenia žalobcu ako žaloba vo veci správneho trestania, je táto kvalifikácia pre Správny súd v Bratislave záväzná, alebo by v odôvodnenom prípade mohol pristúpiť k prekvalifikovaniu žaloby na všeobecnú správnu žalobu. Záver v tejto otázke vzhľadom na právnu úpravu miestnej príslušnosti a zloženia senátu v zmysle § 13 ods. 1 a § 23 ods. 1 SSP nemá vplyv na miestnu príslušnosť a zloženie správneho súdu, nemožno však prehliadnuť odlišný rozsah úpravy procesných práv žalobcu v závislosti od konkrétneho druhu žaloby (viď aj bod 5. tohto rozhodnutia).

24. Treba uviesť, že aj keď žalobca na podporu záveru o tom, že sa jedná o žalobu vo veciach správneho trestania argumentoval priloženými rozhodnutiami NS SR sp. zn. 9Sžsk/ 134/2018 a 7Sžk/25/2017 (obdobné konania o zrušení povolenia na pre nesplnenie povinnosti podľa § 31 ods. 1 písm. f) zák. č. 5/2004 Z.z.), nevyplýva z nich jednoznačný a totožný záver v otázke druhu žaloby. V odkazovaných konaniach sa prejavil rozdiel v hodnotení kasačného súdu, ktorý v konaní 9Sžsk/134/2018 v citovanom bode 21. výslovne uviedol, že „uvedenú rigoróznu sankciu (odňatie povolenia ) považuje za správne trestanie vo veci zisteného správneho deliktu“, na rozdiel od toho v konaní 7Sžsk/25/2017 bola ako nedôvodná zamietnutá kasačná sťažnosť a kasačný súd sa stotožnil s postupom správneho súdu založenému na vyhodnotení neprimeranosti rozhodnutia žalovaného , ako zásahu do práv žalobcu nie nevyhnutného na účely dosiahnutia cieľa sledovaného uložením zákonnej povinnosti ( čl. 2 ods. 2, 152 ods. 4 Ústavy SR ).

25. Len pre úplnosť a na ilustráciu prístupu kasačného súdu k tejto otázke NSS SR pripomína, že konanie vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 5Sžk/5/2021 bolo skončené zamietajúcim rozhodnutím Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6S/27/2024 zo dňa 31.1.2024, ktoré sa nezaoberalo súdnym prieskumom samotného rozhodnutia o zrušení akreditácie, zamietnutie žaloby bolo založené na závere o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vzhľadom na nepreukázanie ujmy na jeho právach. Kasačná sťažnosť proti tomuto rozsudku bola zamietnutá rozsudkom kasačného súdu 7 Svk/12/2025 zo dňa 25.11.2025. Kasačná sťažnosť bola na kasačnom súde najskôr zapísaná pod sp. zn. 7Ssk/31/2025 ako kasačná sťažnosť vo veciach sociálnych, na základe pokynu predsedníčky kasačného senátu bola vec prevedená do registra Svk kde sú vedené kasačné sťažnosti v ostatných veciach, vrátane nečinnosti a iných zásahov. Možno predpokladať, že ak by mal kasačný súd za to, že kasačná sťažnosť by mala byť prejednaná ako kasačná sťažnosť vo veciach správneho trestania, dal by ju previesť do registra

Stk, určeného pre kasačné sťažnosti vo veciach správneho trestania. 26. V konečnom dôsledku bude úlohou miestne príslušného Správneho súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 15Sas/36/2025 primárne potrebné v zmysle § 55 ods. 3 SSP v spojení s § 30 SSP ustáliť (a následne preniesť do odôvodnenia rozhodnutia vo veci ) záver o tom, či zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania v dôsledku nesplnenia povinnosti podľa § 31 ods. 1 písm. g) zákona, č. 5/2004 Z.z. predstavuje rozhodnutie vo veci správneho trestania preskúmateľné žalobou podľa § 194 a nasl.

SSP, alebo sa jedná o rozhodnutie preskúmateľné na základe všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 a nasl. SSP. 27. Správny súd pri vyslovovaní a odôvodňovaní právneho záveru v tejto otázke je povinný zohľadniť rozdiel medzi všeobecnou správnou žalobou a žalobou vo veciach správneho trestania, s ohľadom na závery citovaného rozsudku 5Sžk/5/2021 (bod 21 tohto rozhodnutia) zdôrazňujúceho význam skutočnosti, že sa predovšetkým jedná o typ povoľovacieho konania, bežného v oblasti verejnej správy. Ďalej treba zdôrazniť, že z obsahu a systematiky zákona č. 5/2004 Z.z. je zrejmé, že dôsledok nesplnenia zákonnej povinnosti žalobcu, teda postih spočívajúci v zrušení povolenia na výkon činnosti dočasného zamestnávania, nie je súčasťou jedenástej časti zákona 5/2004 Z.z. s názvom Kontrolná činnosť, ktorá obsahuje v § 68a právnu úpravu správnych deliktov a v § 68b právnu úpravu priestupkov.

Rozhodnutia vydané na základe týchto ustanovení podliehajú súdnemu prieskumu na základe žaloby vo veciach správneho trestania. Pri zvažovaní možnosti preskúmavania postihu podľa § 31 ods. 2 zák. č. 5/2004 Z.z. na základe žaloby vo veciach správneho trestania bude mať preto zásadný význam posúdenie, odpoveď na otázku, či vzhľadom na charakter konania a jeho účastníkov predstavuje napadnuté rozhodnutie „sankciu za iné podobné protiprávne konanie“ v zmysle § 194 ods. 1 SSP, pri ktorom sa už v správnom konaní pri vyvodzovaní sankčnej zodpovednosti predpokladá aplikácia vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

28. Najvyšší správny súd ako súd nadriadený Správnemu súdu v Bratislave aj Správnemu súdu v Banskej Bystrici v konaní podľa § 18 SSP dospel k záveru, že nesúhlas Správneho súdu v Bratislave s postúpením veci správnym súdom v Banskej Bystrici nie je dôvodný a na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný Správny súd v Bratislave.

29. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. februára 2026

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 3Spp/1/2026 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik