3Spp/1/2026

1. Správny súd v Bratislave dňa 6. februára 2026 predložil Najvyššiemu správnemu súdu na rozhodnutie Nesúhlas s postúpením veci Správnym súdom v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 15Sas/36/2005 zo dňa 28.10.2025.

3. Na postupujúci správny súd bola podaná žaloba, kvalifikovaná žalobcom ako správna žaloba v sociálnych veciach podľa tretej hlavy tretej časti SSP a zároveň ako žaloba vo veciach správneho trestania, nakoľko odňatie povolenia na výkon činnosti agentúry dočasného zamestnávania pre porušenie zákonnej povinnosti bolo označené za rigoróznu sankciu, s poukazom na priame konštatovanie takéhoto záveru v bode 21 odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžsk 134/2018 zo dňa 24.4.2019 týkajúceho sa obdobnej veci.

Podľa § 199 ods. 2 SSP v tomto type konania správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu a správny súd v tomto prípade nie je viazaný žalobnými bodmi. Ochranársku povahu voči žalobcovi má aj ustanovenie § 13 ods. 3 SSP, ktorý určuje miestnu príslušnosť podľa miesta trvalého pobytu, podnikania alebo sídla žalobcu, aby bol správny súd, na rozdiel od všeobecne určenej miestnej príslušnosti, čo najbližšie k žalobcovi. Tieto ustanovenia majú svoje plné opodstatnenie najmä pri žalobách fyzických osôb, ktorými sa domáhajú ochrany svojich práv vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia alebo sociálnych služieb. Dôvodová správa k § 199 ods. 2 SSP uvádza, že žalobcovia v sociálnych veciach často nepoznajú svoje práva v konaní pred orgánmi verejnej správy vo veciach sociálnych, čo možno považovať za nedostatok ich právneho

trestnoprávny charakter, ktorý sa potom logicky vzťahuje aj na správne delikty. Správne trestanie preto vo všeobecnosti podlieha ochrane zaručenej v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie), čl. 7 (zákaz trestu bez zákona) a čl. 13 (právo na účinné opravné prostriedky), ďalej aj ochrane zakotvenej v čl. 2 a 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (odškodnenie za nezákonné odsúdenie a právo nebyť súdený alebo trestaný dvakrát).

6. Vzhľadom na vyššie uvedené mal správny súd za to, že v predmetnej veci pre účely určenia miestnej príslušnosti a obsadenia súdu zodpovedá podanej správnej žalobe druh podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP ako žaloba vo veciach správneho trestania, kde sa miestna príslušnosť určuje v súlade s § 13 ods. 1 SSP podľa sídla orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni a nie je na mieste aplikácia osobitnej miestnej príslušnosti určenej pre sociálne veci za účelom ochrany žalobcu.

. S poukazom na právnu úpravu § 11 ods. 2 písm. d/ zákona č. 5/2004 Z.z. , § 23 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a 199 ods. 1 písm. c) SSP uviedol, že Správny súdny poriadok neobsahuje legálnu definíciu pojmu „sociálne veci“, avšak „sociálne veci“ možno špecifikovať z hľadiska ich povahy (merita veci) ako aj orgánov verejnej správy, ktoré o nich rozhodujú.

Z uvedeného možno dospieť k záveru, že aj z hľadiska obsahu napadnutého rozhodnutia ide o sociálnu vec, konkrétne o aktívnu politiku trhu práce. 9. Uviedol, že v zmysle záverov dostupnej literatúry (Baricová, J., Fečík, M., Stevček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.

10. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti podľa Správneho súdu v Bratislave ide o sociálnu vec, a teda v predmetnej veci bola podaná správna žaloba v sociálnych veciach a nie žaloba vo veciach správneho trestania ako uvádza Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd

upravuje vecnú, miestnu a kauzálnu príslušnosť. V súvislosti s miestnou príslušnosťou treba pripomenúť, že popri všeobecne stanovenej miestnej príslušnosti odvodenej od sídla správneho orgánu prvého stupňa je pre niektoré druhy konaní, vrátane konania o žalobe v sociálnych veciach, miestna príslušnosť správneho súdu odvodená od miesta trvalého pobytu, podnikania alebo sídla žalobcu, prípadne obvyklého pobytu osoby. S miestnou príslušnosťou, nadväzujúcou na druh konania (správnej žaloby alebo iného návrhu), súvisí ďalej otázka zloženia správneho súdu (senát alebo sudca ). Určenie správneho zloženia konajúceho správneho súdu je prejavom rešpektovania ústavou garantovaného práva na zákonného sudcu. V dôsledku toho, ak by v konaní, kde je predvídané rozhodovanie senátu, rozhodoval sudca, už táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho súdu. Predpokladom pre určenie správne obsadeného miestne príslušného súdu preto je správne vymedzenie konkrétneho druhu žaloby resp. druhu konania.

13. Podľa § 30 SSP ak vzniknú pochybnosti, v ktorom konaní uvedenom v § 6 ods. 2 má byť preskúmavaná zákonnosť, vo veci rozhodne správny súd za primeraného použitia ustanovení týkajúcich sa konania podľa § 6 ods. 2 písm. a). Ak sa správna žaloba súčasne týka konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až d), rozhodne o nej správny súd za primeraného použitia ustanovení upravujúcich konanie v týchto veciach, pričom použije úpravu pre žalobcu výhodnejšiu.

15. Výber súdu, na ktorý žalobca podá správnu žalobu je súčasťou jeho dispozičného práva. V prípade keď správny súd, na ktorý bola konkrétna žaloba podaná nepovažuje miestnu príslušnosť za určenú správne, nastupuje možnosť postúpenia veci podľa § 18 SSP.

V prejednávanej veci došlo k neobvyklej situácii. Žalobca podal žalobu označenú ako správna žaloba v sociálnych veciach podľa tretej hlavy tretej časti SSP na súd miestne príslušný na prejednanie tohto druhu správnej žaloby (§ 13 ods. 3 SSP ), pričom v takomto konaní zákon v ust. § 23 ods. 2 písm. a) SSP stanovuje rozhodovanie sudcom. Zároveň v nej s odkazom na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, najmä konania 9Sžsk/134/2018 zo dňa 24.4.2019 a 7Sžk/25/2017 zo dňa 24.10.2018 uviedol, že predmetná žaloba je zároveň správnou žalobou vo veciach správneho trestania podľa druhej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 194 a nasl.), keďže predmetom rozhodovania správnych orgánov vo veci žalobcu bolo rozhodovanie o sankcii za protiprávne konanie, spočívajúcej v zrušení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Argumentoval, že to, že v bode 21 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9 Sžsk 134/2018, z 24. apríla 2019, týkajúceho sa obdobnej veci bolo priamo konštatované, že zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného

18. Správny súd v Bratislave, ktorému bola vec postúpená ako súdu príslušnému na konanie o správnej žalobe vo veciach správneho trestania sa vo svojej argumentácii sústredil na vymedzenie pojmu sociálna vec z hľadiska ich povahy (merita veci) ako aj orgánov verejnej správy, ktoré o nich rozhodujú v intenciách ust. § 199 SSP a nakoľko preskúmavané rozhodnutie vydalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR o nároku podľa zákona č. 5/2004 Z.z., ktorý upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti, dospel k záveru, že aj z hľadiska obsahu napadnutého rozhodnutia ide o sociálnu vec, konkrétne o aktívnu politiku trhu práce. Na podporu svojej argumentácie poukázal na znenie citovaného komentára k § 199 SSP. 19. Úlohou NSS SR bolo v prvom rade posúdiť, či Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý bola žaloba (označená ako správna žaloba v sociálnych veciach) podaná, dôvodne vyslovil záver, že sa nejedná o sociálnu vec, z čoho vyplýva dôvodnosť jej postúpenia na súd, príslušný na prejednanie správnej žaloby kvalifikovanej žalobcom ako žaloba vo veciach správneho trestania resp. iného druhu správnej žaloby.

21. V uvedenom rozsudku, kde bolo rozhodnutie správneho súdu vydané na základe posúdenia žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. c) prejednanej sudcom zrušené pre nesprávne obsadený súd (§440 ods. 1 písm. e) SSP ), kasačný súd uviedol: „ 13. Kasačný súd uvádza, že pojem „sociálna vec“, ktorý používa SSP je pojmom všeobecným, obsahovo pokrývajúcim všetky oblasti, v ktorých orgány verejnej správy (§ 4 SSP) vykonávajú svoju právomoc na úseku realizácie sociálnych práv. Najširšiu oblasť predstavuje systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike, ktorý je založený na troch pilieroch, a ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Konkrétne, v prípade „sociálnych vecí“ pôjde o rozhodovanie v dávkových a nedávkových veciach sociálneho poistenia, sociálne zabezpečenie príslušníkov ozbrojených zložiek, dôchodkové nároky plynúce zo štátnozamestnaneckého pomeru, osobitné vzťahy sudcov, prokurátorov, ďalej zdravotné poistenie, zdravotná starostlivosť, štátne sociálne dávky (rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa a iné), sociálnu pomoc (hmotná núdza),

Každú vec je potrebné posudzovať aj z hľadiska materiálneho, a teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy uvedeného v § 199 SSP svojimi účinkami aj reálne zasahuje do subjektívnej sféry právnickej, a predovšetkým fyzickej osoby v sociálnej oblasti. Po preskúmaní predmetnej veci kasačný súd zastáva názor, že sa nejedná o sociálnu vec. Žalobou napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie o zrušení akreditácie neziskovej organizácii Čistý deň, n.o., ktorá bola uvedenému subjektu udelená na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa § 3 a § 4 ods. 1 písm. d) a ods. 5 v zariadení podľa § 45 zákona č. 305/2005 Z. z. Konkrétne sa jedná o akreditačné konanie, v rámci ktorého príslušný orgán (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) na základe podanej žiadosti hodnotí splnenie podmienok na udelenie akreditácie (§ 79 zákona č. 305/2005 Z. z.).

V tomto konaní teda primárne ide o akreditáciu a hoci potenciálny vplyv na sociálne práva s ňou môže súvisieť a môže sa prejaviť ako určitý následok (napr. v prípade jej odňatia) s ohľadom na jeho sekundárny charakter, nebude mať v tomto prípade vplyv na určenie druhu žaloby.“

23. V ďalšom postupe sa NSS SR zaoberal otázkou, či po určení miestnej príslušnosti (§ 18 ods. 3 SSP) v súvislosti s postúpením veci ako žaloby kvalifikovanej v zmysle paralelného posúdenia žalobcu ako žaloba vo veci správneho trestania, je táto kvalifikácia pre Správny súd v Bratislave záväzná, alebo by v odôvodnenom prípade mohol pristúpiť k prekvalifikovaniu žaloby na všeobecnú správnu žalobu. Záver v tejto otázke vzhľadom na právnu úpravu miestnej príslušnosti a zloženia senátu v zmysle § 13 ods. 1 a § 23 ods. 1 SSP nemá vplyv na miestnu príslušnosť a zloženie správneho súdu, nemožno však prehliadnuť odlišný rozsah úpravy procesných práv žalobcu v závislosti od konkrétneho druhu žaloby (viď aj bod 5. tohto rozhodnutia).

25. Len pre úplnosť a na ilustráciu prístupu kasačného súdu k tejto otázke NSS SR pripomína, že konanie vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 5Sžk/5/2021 bolo skončené zamietajúcim rozhodnutím Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6S/27/2024 zo dňa 31.1.2024, ktoré sa nezaoberalo súdnym prieskumom samotného rozhodnutia o zrušení akreditácie, zamietnutie žaloby bolo založené na závere o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vzhľadom na nepreukázanie ujmy na jeho právach. Kasačná sťažnosť proti tomuto rozsudku bola zamietnutá rozsudkom kasačného súdu 7 Svk/12/2025 zo dňa 25.11.2025. Kasačná sťažnosť bola na kasačnom súde najskôr zapísaná pod sp. zn. 7Ssk/31/2025 ako kasačná sťažnosť vo veciach sociálnych, na základe pokynu predsedníčky kasačného senátu bola vec prevedená do registra Svk kde sú vedené kasačné sťažnosti v ostatných veciach, vrátane nečinnosti a iných zásahov. Možno predpokladať, že ak by mal kasačný súd za to, že kasačná sťažnosť by mala byť prejednaná ako kasačná sťažnosť vo veciach správneho trestania, dal by ju previesť do registra

SSP, alebo sa jedná o rozhodnutie preskúmateľné na základe všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 a nasl. SSP. 27. Správny súd pri vyslovovaní a odôvodňovaní právneho záveru v tejto otázke je povinný zohľadniť rozdiel medzi všeobecnou správnou žalobou a žalobou vo veciach správneho trestania, s ohľadom na závery citovaného rozsudku 5Sžk/5/2021 (bod 21 tohto rozhodnutia) zdôrazňujúceho význam skutočnosti, že sa predovšetkým jedná o typ povoľovacieho konania, bežného v oblasti verejnej správy. Ďalej treba zdôrazniť, že z obsahu a systematiky zákona č. 5/2004 Z.z. je zrejmé, že dôsledok nesplnenia zákonnej povinnosti žalobcu, teda postih spočívajúci v zrušení povolenia na výkon činnosti dočasného zamestnávania, nie je súčasťou jedenástej časti zákona 5/2004 Z.z. s názvom Kontrolná činnosť, ktorá obsahuje v § 68a právnu úpravu správnych deliktov a v § 68b právnu úpravu priestupkov.

28. Najvyšší správny súd ako súd nadriadený Správnemu súdu v Bratislave aj Správnemu súdu v Banskej Bystrici v konaní podľa § 18 SSP dospel k záveru, že nesúhlas Správneho súdu v Bratislave s postúpením veci správnym súdom v Banskej Bystrici nie je dôvodný a na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný Správny súd v Bratislave.

V Bratislave dňa 25. februára 2026