3Spp/2/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:5022200242.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 22Sa/10/2022
- IČS
- 5022200242
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobkyne: N.. Z. Y., nar.: XX. Z. XXXX, bytom C. XX, XXX XX Y., proti žalovaným 1/ Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline, so sídlom V. Spanyola 27, Žilina, 2/ Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci, so sídlom Palárikova 1156, Čadca, 3/ Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Dolnom Kubíne, so sídlom Nemocničná 12, Dolný Kubín, 4/ Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Martine pre územný obvod okresov Martin a Turčianske Teplice, so sídlom Kuzmányho 27, Martin, 5/ Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Liptovskom Mikuláši, so sídlom Ul. Štúrova 36, Liptovský Mikuláš, o zákaze žalovaným pokračovať v napadnutých iných zásahoch uskutočnených vydaním namietaných a napadnutých vyhlášok regionálnych úradov verejného zdravotníctva 1/-5/, o uložení povinnosti žalovaným obnoviť v primeranej lehote stanovenej správnym súdom stav existujúci pred trvajúcimi a neskončenými inými zásahmi uskutočnenými vydaním namietaných a napadnutých vyhlášok regionálnych úradov verejného zdravotníctva 1/-5/, a vydania uznesenia, ktorým by súd určil, že na základe nulity namietaných a napadnutých vyhlášok regionálnych úradov verejného zdravotníctva 1/-5/ vyplývajúcej zo zákona sú namietané a napadnuté vyhlášky regionálnych úradov verejného zdravotníctva 1/-5/ ako iné zásahy žalovaných orgánov verejnej správy nezákonné z dôvodu, že iné zásahy a ich následky trvajú a hrozí ich opakovanie, a určenia, že iné už skončené zásahy žalovaných orgánov verejnej správy sú nezákonné, v konaní o nesúhlase Krajského súdu v Žiline s postúpením veci, takto
rozhodol:
I. Nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci je dôvodný. II. Vecne a miestne príslušným súdom prvej inštancie je Krajský súd v Bratislave.
Odôvodnenie
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej „KS Bratislava“) uznesením č.k.: 7Sa/51/2021-214 zo dňa 9. marca 2021 v ods. č. IV. Výroku uznesenia vylúčil žalobu v časti Príloha č. 4 o preskúmanie vyhlášok Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline, v Čadci, v Dolnom Kubíne, v Martine a v Liptovskom Mikuláši vedenú na KS Bratislava pod sp. zn.: 7Sa/51/2021 na samostatné konanie a toto postúpil Krajskému súdu v Žiline (ďalej „KS Žilina“) ako súdu miestne príslušnému s poukazom na § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“).
2. KS Bratislava konštatoval, že nie je miestne príslušný na konanie o všetkých žalobou napadnutých rozhodnutiach, ktoré žalobkyňa napáda a bližšie ich špecifikovala v Prílohe č. 4 správnej žaloby zo dňa 9. mája 2021. V prejednávanej veci žalobkyňa napáda v Prílohe č. 4 správnej žaloby aj vyhlášky regionálnych úradov verejného zdravotníctva (ďalej „RÚVZ“) so sídlom v rôznych krajoch SR, a teda miestne (aj vecne) príslušným na preskúmanie týchto rozhodnutí a opatrení je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy (RÚVZ), ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.
3. Dňa 18. mája 2022 bol Najvyššiemu správnemu súdu SR podľa § 18 ods. 3 SSP doručený nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci ktorý zdôvodnil tým, že: - správny súd posúdil podľa obsahu podanie žalobkyne ako žalobu proti inému zásahu orgánu
verejnej správy v zmysle § 252 a nasl. SSP a táto musí obsahovať náležitosti uvedené v § 257 SSP; - pokiaľ žalobkyňa v texte žaloby ani v žalobnom návrhu neoznačila napadnuté zásahy číslom, pod ktorým boli vydané a dňom ich vydania, nie je jednoznačný predmet súdneho prieskumu ani orgán verejnej správy, ktorý ich vydal a teda nie je zrejmé, ktorý súd je miestne príslušný; - absenciu označenia alebo opisu, prípadne čísla iného zásahu, nemožno nahradiť odkazom na dôkazu - prílohu č. 4 k správnej žalobe; - keďže žalobkyňa v žalobnom návrhu neoznačila, voči ktorým konkrétnym zásahom sa domáha ochrany, bola vec postúpená predčasne - presné vymedzenie predmetu konania a odstránenie vád podania je povinnosťou súdu, na ktorý podanie došlo, ešte pred tým, ako vo veci vysloví svoju nepríslušnosť (miestnu či vecnú) a z tohto dôvodu postúpi vec inému súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 5Nds/3/2013 z 07.06.2013); - nie je preukázané doručenie uznesenia KS Bratislava o vylúčení veci na samostatné konanie a o postúpení veci účastníkom konania, v spise absentujú doručenky, čo vytvára situáciu
neúplného súdneho spisu, 4. Najvyšší správny súd podľa § 18 ods. 3 SSP preskúmal vec predloženú KS Žilina a dospel k záveru, že nesúhlas KS Žilina s postúpením veci je dôvodný. K vyslovenému záveru dospel
na základe týchto skutočností: - pôvodnou žalobou podanou proti Vláde SR, Úradu verejného zdravotníctva SR a 36 Regionálnym úradom verejného zdravotníctva pôsobiacim v Slovenskej republike sa žalobkyňa domáhala vydania uznesenia ktorým sa zakazuje žalovaným pokračovať vo vykonávaní napadnutých iných zásahoch a uložil povinnosť obnoviť právny stav pred napadnutými zásahmi, na základe tvrdenej nulity zásahov žiadala skonštatovať nezákonnosť skončených aj trvajúcich zásahov.
V odôvodnení žaloby a prílohách - žalobkyňa vymenúva zoznam dotknutých medzinárodných, európskych a slovenských právnych predpisov rôznej právnej sily - následne uvádza výňatky z rôznych súdnych rozhodnutí; - vo vzťahu k uzneseniam Vlády SR, ktoré v texte špecifikuje, argumentuje, že boli vydané bez opory v zákone, teda ide o nulitný akt, na základe ktorého došlo k zásahu do základných práv
a slobôd občanov SR; - vo vzťahu k opatreniu Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ), vyhláške ÚVZ a k vyhláškam regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ), ktoré špecifikuje len odkazom na prílohy č. 2 a č. 4 podania, namieta nedostatok vecnej pôsobnosti na ich vydanie a poukazuje v tomto smere aj na vyjadrenia Generálnej prokuratúry; argumentuje, že vykonávací predpis nemôže sám „založiť“ povinnosti a obmedzenia základných práv a slobôd; - ako predmet žaloby opäť uvádza, že i. základné práva a slobody sú obmedzované nezákonným spôsobom uzneseniami vlády SR, opatreniami ÚVZ a vyhláškami ÚVZ a RÚVZ;
ii. k zásahu do práv došlo tým, že žalobkyňa nemala bez splnenia tam uložených podmienok prekrytia dýchacích ciest a negatívneho testu na Covid-19 prístup k týmto právam (napr. k súdom, iným orgánom štátu, do priestorov prevádzok, či už ako podnikateľ alebo fyzická
osoba) iii. verejný záujem na obmedzení práv nebol preukázaný, aj ak by bol, obmedzenie musí byť prijaté Národnou radou SR v legislatívnom procese; iv. postupom prijatia uvádzaných aktov dané orgány porušili dotknuté právne predpisy; v. každý namietaný pakt je nulitný, - ako záverečný žalobný návrh uvádza, že žiada zakázať žalovaným pokračovať vo vydávaní napadnutých zásahov, obnoviť stav existujúci pred zásahmi, určiť nezákonnosť trvajúcich zásahov a ich následkov a určiť nezákonnosť už skončených zásahov.
5. Krajský súd v Bratislave v uznesení o vylúčení časti vecí na samostatné konania a o postúpení vecí uviedol, že pokiaľ žalobkyňa napáda vyhlášky RÚVZ, kde v prvom stupni rozhodovali RÚVZ, na ich preskúmanie je príslušný krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej moci (RÚVZ), ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. Namietaný výrok o postúpení Krajskému súdu v Žiline znie cit: „Krajský súd v Bratislave žalobu v časti Príloha č. 4 o preskúmanie vyhlášok RÚVZ so sídlom v Žiline, v Čadci, v Dolnom Kubíne, v Martine a v Liptovskom Mikuláši vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7a/51/2021 vylučuje na samostatné konanie a toto postupuje vecne a miestne príslušnému Krajskému súdu v Žiline“.
6. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že na základe obsahu podania žalobkyne zo dňa 9.5.2021 nie je možné jednoznačne ustáliť predmet súdneho konania. Hoci žalobkyňa formuluje návrh ako zásahovú žalobu, z obsahu podania vyplýva, že spochybňuje kompetenciu príslušných orgánov verejnej moci uvádzané akty vydávať. Nie je teda ustálené, či žiada preskúmať dané akty ako rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verenej správy, alebo ako iný zásah orgánu verejnej správy (faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy), ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté (§ 3 SSP).
7. Súčasne, podľa Najvyššieho správneho súdu napriek obsiahlosti podania v ňom nie je konkretizované, ako boli práva alebo právom chránené záujmy žalobkyne porušené alebo priamo dotknuté prípadným rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy.
8. V súvislosti s prejednávanou vecou kasačný súd považuje za potrebné pripomenúť a zdôrazniť význam povinnosti súdu, ktorému bol návrh podaný, dôsledne preskúmať preukázanie splnenia podmienok pre začatie súdneho konania ako aj pre ďalšie vedenie
konania. Zdôrazňuje skutočnosť, že právnym dôsledkom podania návrhu na ochranu práv tým, kto sa cíti na svojich právach dotknutý je povinnosť súdu skúmať obsah podania v tom smere, či spĺňa požiadavku dostatočnej obsahovej určitosti, aby na jeho základe bolo možné skúmať ďalšie logicky nasledujúce podmienky pre začatie konania vo veci samej - právomoc a príslušnosť súdu. 9.
Právomoc súdu, ako základná procesná podmienka začatia súdneho konania predstavuje vymedzenie okruhu sporov (konaní ) v ktorých má súd povinnosti súdu vo veci rozhodnúť. Rozsah právomoci správnych súdov je možné vyvodiť z ust. § 2 ods. 1 SSP v zmysle ktorého v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Nedostatok právomoci správneho súdu predstavuje tzv. neodstrániteľnú podmienku konania v správnom súdnictve, nemusí však nutne viesť k záveru o nedostatku právomoci iného druhu súdu (občianskoprávny, trestný.
. . ) a spravidla býva podkladom pre postúpenie veci príslušnému orgánu. 10. Ďalšou podmienkou začatia a pokračovania konania je vecná ( §12 SSP) a miestna (§ 13 SSP) príslušnosť súdu. Pre ich skúmanie má zásadný význam ustálenie obsahu návrhu a pozitívny záver o právomoci správneho súdu.
11. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, bez vyriešenia otázky právomoci správneho súdu nie je možné pokračovať v riadnom skúmaní ďalších do úvahy prichádzajúcich podmienok postupu konania Preto je základnou zákonnou povinnosťou súdu, na ktorý bolo doručené podanie odstraňovať prípadné nedostatky návrhu, aby na základe dostatočne určitého návrhu bolo možné pokračovať posudzovaním právomoci súdu a vecnej a miestnej príslušnosti.
12. Treba pripomenúť, že zatiaľ čo ust. § 13 ods. 1 SSP, ktorým svoju nepríslušnosť odôvodňuje KS Bratislava, je všeobecným pravidlom predovšetkým pre preskúmanie rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy, pre zásahovú žalobu je relevantné ustanovenie § 13 ods. 2 SSP. Uvedená nevyjasnenosť vzbudzuje pochybnosť o tom, či mal KS Bratislava dostatočne ustálený predmet súdneho konania.
13. Najvyšší správny súd má za to, že v prejednávanej veci KS Bratislava nevenoval dostatočne pozornosť tomu, či (a na základe akého typu návrhu podľa SSP) je daná právomoc na prejednanie veci , na čo nadväzuje oprávnenie v odôvodnenom prípade postupovať podľa § 18 ods. 2 SSP. Pokiaľ ide o prieskum aktov vydávaných v súvislosti s pandémiou Covid-19, Najvyššiemu správnemu súdu sú známe rozhodnutia Ústavného súdu SR (napr. IV. ÚS 459/ 2020-12, III. ÚS 386/2020-10, I. ÚS 438/2020-28, II. ÚS 410/2020-10), kde sa Ústavný súd vyjadril k oprávneniu osoby dotknutej opatrením ÚVZ napadnúť toto opatrenie všeobecnou správnou žalobou. V daných prípadoch však išlo o sťažnosti osôb, ktoré konkretizovali s vyššou mierou určitosti dotyk na právach (pobyt v karanténnych zariadeniach) a naviac išlo o iný akt, než v tomto prípade napáda žalobkyňa (opatrenie ÚVZ).
15. Na základe vyššie uvedeného Najvyšší správny súd sumarizuje, že po podaní žaloby ako je v prejednávanej veci je v prvom rade je potrebné ustáliť, čoho sa žalobkyňa v podaní domáha, následne vyriešiť otázku, či ide o vec spadajúcu do právomoci správnych súdov a až následne preskúmať, ktorý súd je miestne príslušný. Z doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že KS Bratislava sa pred postúpením skúmaním týchto základných podmienok konania nezaoberal a vychádzal výlučne zo údaja o sídle jednotlivých RÚVZ. Postúpenie veci je preto podľa Najvyššieho správneho súdu predčasné.
16. Vzhľadom na uvedené Najvyšší správny súd považuje tejto fáze nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci za dôvodný a ako vecne a miestne príslušný súd prvej inštancie určil KS Bratislava. 17. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 22. júna 2022