3Stk/10/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: K.. R. S., nar. XX. L. XXXX, trvale bytom Š. XXX/X, L., zastúpeného: JUDr. Adrián Fedor, advokát, so sídlom Rumančekova 10, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Pionierska 33, Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. p.: KRPZ-PO-KDI3-46-006/ 2018-P z 1. októbra 2018, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.: 4Sa/29/2018-227 z 26. januára 2022 takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Sa 29/2018-227 z 26. januára 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho súdu

Zo správy o výsledku objasňovania priestupku z 2. júla 2017 ďalej vyplýva, že žalobcovi bola nameraná rýchlosť vozidla 72 km h-1. Zároveň bola pre určenie prítomnosti alkoholu vykonaná dychová skúška prístrojom AlcoQuant A-409210, podľa ktorej bola žalobcovi nameraná hodnota 0,20 mg/l. Z tejto správy tiež vyplýva, že žalobca nežiada lekárske vyšetrenie, bola mu zakázaná ďalšia jazda a túto odmietol podpísať. V predmetnej správe je následne uvedené, že žalobca porušil § 16 ods. 4, § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) a e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. V časti svedok je uvedené iba číslo „308904“. V časti A) k vyjadreniu podozrivého je uvedený text „odmietol podpísať a vypísať“, v časti B) k vyjadreniu svedka (poškodeného) nie je uvedené nič. Z potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu vyplýva, že žalobcovi bol tiež zadržaný vodičský preukaz a pri podpise je uvedené, že potvrdenie odmietol podpísať a prevziať.

víno o 17.00 hod., dychová skúša tak mala vyjsť negatívne, a preto žiadal o vykonanie odberu krvi pre určenie prítomnosti alkoholu v organizme. V zmysle sťažnosti F.. H. L. následne telefonoval s nadriadeným. Po telefonáte uviedol, že dychová skúška je dostatočný dôkaz, odber krvi nie je potrebný a ak má žalobca záujem o odber krvi, má si ho urobiť na vlastné náklady. Žalobca trval na tom, aby bol odber krvi vykonaný za doprovodu polície, v opačnom prípade odmietal podpísať správu o výsledku objasňovania priestupku. Žiadal o poskytnutie možnosti oboznámiť sa s predmetnou správou, čo mu policajná hliadka odmietla umožniť.

Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove rozhodnutím o odvolaní č. p. KRPZ-PO-KDI3-70/2017-P z 31. októbra 2017 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca namieta nesprávna a neúplne zistený skutkový stav správnym orgánom, nevykonanie navrhovaných dôkazov a ignorovanie dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu. Správny orgán tak v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu aplikoval nesprávnu právnu normu. Nedostatočne zistený skutkový je daný tým, že žalobcovi nebol umožnený odber krvi, čím došlo k dôkaznej núdzi.

správy. Správny orgán sa tak podľa neho dostatočne nevysporiadal s námietkami o opakovanej dychovej skúške, požiadavke na krvnú skúšku, o preverení telefonického hovoru F.. H. L. so svojím nadriadeným, so svedeckou výpoveďou Y.. L. F. a na pojednávaní 27. júna 2018 konal v neprítomnosti žalobcu. 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že priestupok bol podľa neho dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. V postupe prvostupňového správneho orgánu nezistil žiadne procesno-právne pochybenia, resp. také pochybenia, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Zastáva názor, že v predmetnom konaní boli zo strany správnych orgánov oboch stupňov dodržané všetky poukazované zásady správneho, resp. priestupkového konania. Zdôraznil, že samotný žalobca mal možnosť vyjadriť svoje námietky priamo na mieste zistenia a dokumentovania daného skutku, čo však zjavne nevykonal, pričom žiadne relevantné, resp. konkrétne námietky neuviedol. Navrhol žalobu zamietnuť.

Priebeh objasňovania priestupku bol podľa správneho súdu dostatočne presvedčivo vysvetlený dôkazmi. Týmito sú správa o výsledku objasňovania priestupku z 2. júla 2017, záznam hliadky z 2. júla 2017, výpovede členov policajnej hliadky, ktorí kontrolu vykonávali. Obrana žalobcu ohľadom neumožnenia vykonania lekárskej prehliadky sa mu javila účelovou a založenou iba na výpovedi svedkyne. Táto však nebola bezprostredne účastná prejednávania priestupku.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

9. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal zmeny, resp. zrušenia tohto rozsudku. V sťažnosti namietal nesprávny procesný postup správneho súdu. Ten videl v porušení práva na presvedčivé, preskúmateľné odôvodnenie, porušení princípu právnej istoty, legitímnych očakávaní a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Taktiež bola podľa neho porušená zásada in dubio pro reo, keď správny súd uviedol, že žalobca večer pred spáchaním priestupku požíval alkohol. Žalobca však iba uviedol, že predchádzajúci deň požil o 17.00 hod. alkohol. Porušenie menovanej zásady videl aj v tom, že správny súd sa stotožnil s tým, že žalobca na mieste nežiadal vykonanie krvnej skúšky. O tomto rozhodol na základe dôkazov, ktoré boli spochybnené viacerými inými. Namietol aj porušenie zásady prezumpcie neviny. Tú videl v argumentácii súdu, že žalobca mal z vlastnej iniciatívy zabezpečiť vykonanie krvnej skúšky. Nestotožnil sa ani s uplatňovaním zásady práva patria bdelým v správnom trestaní. Namietal tiež nesprávne právne posúdenie veci. Správny orgán sa podľa neho nemal uspokojiť iba s vykonaním jednej dychovej skúšky, no s odkazom na rozhodnutia súdov mal urobiť aspoň dve. Namietal tiež nesprávne vyhodnotenie výpovede svedkyne, ako aj iných dôkazov a nevykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov. 10. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach, s rozsudkom sa stotožnil a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

12. Správny súd považoval priebeh objasňovania priestupku za dostatočne presvedčivo vysvetlený dôkazmi. Týmito dôkazmi sú podľa neho správa o výsledku objasňovania priestupku, záznam hliadky z 2. júla 2017 a výpoveď členov policajnej hliadky, ktorí kontrolu vykonali.

13. Táto skutočnosť je zvýraznená aj tým, že po spísaní správy bol uvedenou hliadkou spísaný záznam z 2. júla 2017, kde sú popísané nové skutočnosti, ktoré neboli uvedené v správa o výsledku objasňovania priestupku. V tomto zázname hliadka uvádza, že žalobca nežiadal lekárske vyšetrenie, nepožil pred jazdou alkoholické nápoje, požil alkohol predchádzajúci deň o 17.00 hod. a taktiež je tu zmienená spolujazdkyňa. Rovnako v správe o objasnení priestupku je časť B) bez textu a absentuje aj podpis svedka. Z daného nie je zjavné, čo bránilo policajnej hliadke uviesť tieto skutočnosti v predmetnej správe, kde by sa k nim mohol vyjadriť žalobca, prípadne svedok. Neoznačením svedkyne priamo v správe o objasnení priestupku taktiež došlo k porušeniu vyhľadávacej zásady. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že to mal byť žalobca, kto mal navrhnúť vypočutie svedkyne. Avšak v zmysle vyhľadávacej zásady sú správne orgány povinné z úradnej povinnosti vyhľadávať dôkazy svedčiace v neprospech, ale aj v prospech osoby, proti ktorej sa vedie konanie v rámci správneho trestanie.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené tak nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného v druhostupňovom rozhodnutí, že takto navrhovaný dôkazný prostriedok považuje za oneskorený a tým aj účelový. Nemožno prisvedčiť ani k vyhodnoteniu výpovede svedkyne tak, ako uvádza správny orgán, že mala informácie iba sprostredkovane prostredníctvom žalobcu. Svedkyňa vo svojej výpovedi z 3. októbra 2017 uvádza, že počula žalobcu žiadať hliadku, aby mu umožnila odber krvi. Správny orgán tiež spochybňuje možnosť, že mohla takéto žiadosti počuť kvôli hluku. No zo záznamu 2. júla 2017 je zjavné, že najprv došlo k dychovej skúške a až následne sa žalobca z miesta vzdialil. Z uvedenej výpovede svedkyne tiež vyplýva, že uvádzané mohla počuť predtým, ako sa žalobca vzdialil. V tomto svetle potom nie je jasné, ako správny súd mohol dospieť k záveru, že svedkyňa nebola bezprostredne účastná prejednávania priestupku. 15.

V správnom konaní sa realizuje zásada materiálnej pravdy, pričom zmyslom a cieľom obstarania podkladov pre rozhodnutie je presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Obstaranie podkladov je vecou správneho orgánu, tento však postupuje v úzkej súčinnosti s účastníkmi

Pri tom je potrebné aplikovať zásadu prezumpcie neviny v priestupkovom konaní, čo znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku, a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/34/2007).

18. O trovách konania rozhodne správny súd podľa § 467 ods. 3 SSP. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.