3Stk/10/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Evy Vékonyovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): BILLA s.r.o., IČO: 31347037, Bajkalská 19/A, Bratislava, právne zastúpená: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36862711, Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1267/2019 z 9. mája 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/62/2020-135 z 29. júna 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnymi orgánmi

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1267/2019 z 9. mája 2019, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vo svojom rozhodnutí uviedol nasledovné: Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené.

Odvolací správny orgán posúdil všetky okolnosti prípadu, návrhy a argumenty uvedené v odvolaní, nezistil pochybenie v postupe prvostupňového orgánu, preto ponechal pokutu v pôvodnej výške, čo odôvodňuje nasledovnou správnou úvahou: V konaní bolo preukázané, že sa účastník konania dopustil dvoch správnych deliktov: podľa § 28 ods. 2 písm. h) a § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách.: „Uvedené správne delikty sú v zákone sankcionované rôznou sankciou.

Syry sú rizikovou komoditou, najmä z hľadiska mikrobiologického, preto je potrebné venovať tejto komodite, hlavne pri maloobchodnom predaji zvýšenú pozornosť a vykonať všetky opatrenia, aby boli syry nevhodné na ľudskú spotrebu vylúčené z predaja.

Je nutné uviesť, že pleseň zistená na povrchu dvoch druhov syrov Penicilium je rod príbuzný rodu Aspergilus a patrí k toxikogénnym plesniam, ktoré produkujú mykotoxíny. Pre človeka sú mykotoxíny zvlášť nebezpečné, lebo spôsobujú chorobné stavy, mnohé z nich sú karcinogénne. Po ich konzumácii sa toxíny absorbujú do krvi, prenesú do buniek, čím ich geneticky poškodzujú a bunky sa stávajú náchylné na potenciálny vznik rakoviny, preto k poškodeniu zdravia spotrebiteľa nedochádza okamžite po konzumácii kontaminovanej potraviny.

Nie je povinnosťou spotrebiteľa kontrolovať predávané potraviny, naopak je povinnosťou prevádzkovateľa potravinárskeho podniku ako účastníka konania, zabezpečiť kontrolu syrov tak, aby spotrebiteľovi neboli ponúkané plesnivé, nebezpečné potraviny, nevhodné na ľudskú spotrebu, ktoré sú zo zákona o potravinách zakázané umiestňovať na trh. Potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu sa stávajú tovarom nepredajným, ktorý sa musí čo najrýchlejšie odstraňovať z predajne a skladov, v ktorých sa nachádzajú ostatné potraviny, čo

ľudskú spotrebu, po uplynutí ich dátumu spotreby v celkovom množstve 2,472 kg a v celkovej hodnote 24,79 eur, čo bolo zistené pri úradnej kontrole dňa 18.04.2018 v čase od 09.00 hod. do 13.00 hod. S poukázaním na toto rozhodnutie bolo umiestňovanie na trh potravín nie bezpečných, posúdené ako opakované porušenie povinností odôvodňujúce uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách. K námietke účastníka konania v bode 4. odvolania -Nesprávna právna kvalifikácia, odvolací orgán uvádza: Nakoľko do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti (17. 07. 2018) uvedeného rozhodnutia RVPS Poprad č. j.: 1204/2018 došlo dňa 04. 12. 2018 k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bol účastník konania uznaný zodpovedným týmto rozhodnutím, odvolací správny orgán toto konanie, podobne ako prvostupňový správny orgán považuje za opakované, odôvodňujúce použitie zvýšenej sadzby. Skutočnosť, že bola uložená úhrnná pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najzávažnejší neznamená, že ostatné konania neboli posudzované a sankcionované.

Uplatnenie týchto ustanovení je obmedzené jednoročnou lehotou, ktorá začína plynúť právoplatnosťou rozhodnutia o uložení pokuty, počas ktorej orgán úradnej kontroly potravín zistí opätovné porušenie tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta týmto

Z uvedeného vyplýva, že správny orgán bol povinný uložiť pokutu pri opakovanom protiprávnom konaní v sadzbe od 1000 eur do 1000000 eur. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. Správnosť postupu orgánov úradnej kontroly potravín pri ukladaní sankcií za zbiehajúce sa správne delikty a pri hodnotení hľadiska ich opakovanosti bola potvrdená viacerými súdnymi rozhodnutiami (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Sžo/125/2015 zo dňa 16.04.2016, predmetom ktorého bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia ŠVPS SR č. k. 2289/2014 o uložení pokuty podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. 13S/293/2014-66 zo dňa 20.01.2016, predmetom ktorého bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia ŠVPS SR č. k. 2522/2014 o

II. Konanie pred správnym súdom

za páchateľa správneho deliktu. Eventuálne sa prikláňa k názoru, že upovedomenie o začatí správneho konania možno stotožniť s uznesením o začatí trestného stíhania. Podľa žalobcu úradná kontrola potravín, ktorá sa uskutočnila 04. decembra 2018 v prevádzke žalobcu, bola vykonaná nezákonne. Ďalej namietal zásah do práva na ochranu súkromného vlastníctva, ako aj absenciu poučenia o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu ako dôvod nezákonnosti výkonu úradnej kontroly RVPS z dôvodu, že zamestnanci žalobcu zo strany RVPS neboli poučení o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu počas výkonu úradnej kontroly potravín. Žalobca namietal, že pri výkone úradnej kontroly potravín sa inšpektori nepreukázali povereniami a zároveň žalobcovi nebol predložený rovnopis údajného podnetu spotrebiteľa č. 76/12/2018. Tiež namietal prekročenie kontrolnej právomoci RVPS pri výkone úradnej kontroly potravín. Mal za to, že rozhodnutie RVPS je nepreskúmateľné s ohľadom na nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej pokuty a pokuta uložená žalobcovi správnym orgánom je neprimeraná závažnosti protiprávneho konania. Postupom RVPS pri

zamietnuť. 5. Správny súd rozsudkom č. k. 2S/62/2020-135 z 29. júna 2022 preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vydané správnymi orgánmi ako aj ich procesný postup bol v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. V zmysle odôvodnenia rozsudku

zástupcu žalobcu. - za neopodstatnenú považoval námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia práva žalobcu na súkromie garantovaného čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj jeho práva oboznámiť sa s kontrolnými zisteniami bezprostredne ešte počas výkonu kontroly, adekvátne na kontrolné zistenia reagovať a účinne brániť svoje práva. - pokiaľ ide o namietanú absenciu poučenia vyplývajúcu z § 252 ods. 1 SSP, z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Uvedené ustanovenie ani žiaden iný právny predpis týkajúci sa potravinového práva neukladá povinnosť správnemu orgánu alebo jeho inšpektorom poučiť kontrolovaného účastníka o možnosti obrátiť sa na správny súd v prípade, že sa cíti poškodený na svojich subjektívnych právach v prípade výkonu úradnej kontroly potravín. - pokiaľ žalobca tvrdil, že mal byť na začiatku úradnej kontroly potravín dňa 04.12.2018 poučený o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu, pričom v rozpore s povinnosťou

Dôvodom pre výkon kontroly bol reálny podnet spotrebiteľa, ktorý predložil pokladničný blok a fotodokumentáciu. Z podnetu vyplýva, že po otvorení obalu syra GOUDA (TVS 45%) zabaleného v prevádzkarni žalobcu bola zistená pleseň na povrchu tohto potravinárskeho výrobku.

Naopak, táto bola podľa názoru súdu zameraná jednoznačne. - žalobca namietal, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo nepreskúmateľné s ohľadom na nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej pokuty a pokuta uložená žalobcovi správnym orgánom je neprimeraná závažnosti protiprávneho konania, k tomu správny súd uviedol, že v oboch rozhodnutiach správny orgán konštatoval porušenie zákona o potravinách a spáchanie správneho deliktu v zmysle § 28 ods. 4 písm. a), pretože žalobca v rozpore so zákonom o potravinách umiestňoval na trh potraviny nie bezpečné.

uložená pokuta 40000 eur, teda približne v dolnej dvadsaťpätine zákonnej sadzby. - s poukazom na odôvodnenie uloženej pokuty v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ktoré súd opísal na str. 9 až 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku, dospel správny súd k presvedčeniu, že správne orgány postupovali pri ukladaní sankcie v súlade so zákonom, keď na základe analógie legis použili tzv. absorbčnú zásadu a uložili žalobcovi úhrnnú sankciu podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách za delikt najprísnejšie postihnuteľný.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie žalovaného

- k neprimeranosti výšky uloženej pokuty uviedol žalovaný, že opakujúce sa nedostatky považuje za závažné a neprípustné, správne delikty sťažovateľ nepopiera, čo podľa žalovaného svedčí o dlhodobom zanedbaní vnútornej kontroly a nerešpektovaní potravinárskych predpisov zo strany sťažovateľa, ktorý je významným obchodným reťazcom a vzhľadom k svojmu postavaniu na trhu má dostatok materiálnych, ľudských a obchodných možností na to, aby sa takýmto pochybeniam dokázal vyvarovať. Žalovaný sa po úvahe stotožnil s výškou pokuty 40000 eur ako s pokutou zodpovedajúcou zistenému opakovanému protiprávnemu stavu, okolnostiam prípadu a určenej sadzbe. - k porušeniu zásady dvojitého pričítania žalovaný uviedol, že postupoval striktne v medziach zákona o potravinách a pri ukladaní pokút zohľadňoval hľadisko minulosti a opakovanosti konania.

IV. Relevantné právne predpisy

8. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1000 eur do 500000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené. 9. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 10. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 445 ods. 1 písm. c), ods. 2, § 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

13. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

nasledovné: „Neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Úradný záznam je vyhotovený po skončení fyzickej kontroly priestorov, potravín, dokumentácie a zachytáva priebeh kontroly od začiatku do jej ukončenia. Nevyhotovujú sa priebežné záznamy o jednotlivých krokoch a zisteniach, pričom ak má zodpovedný zamestnanec akékoľvek výhrady k postupu inšpektorov, má možnosť v zázname tieto námietky popísať. Kasačný súd sa bez ďalšieho dôkazu nemohol prikloniť k argumentácii sťažovateľa len na základe špekulácií o možnom vykonaní kontroly bez predloženia služobného preukazu, resp. bez vedomia zodpovedných zamestnancov. Napokon zo záznamu o úradnej kontrole potravín .

. . bol prerokovaný s vedúcou predajne . . ., ktorá k priebehu ani výsledku kontroly nevzniesla žiadne námietky a tento záznam podpísala. Za takejto situácie je zrejmé, že zamestnanci sťažovateľa museli poskytnúť inšpektorom súčinnosť (napríklad predložením potrebnej dokumentácie), a teda logicky museli mať vedomosť o prítomnosti inšpektorov na predajni a výkone úradnej kontroly, neznámym osobám by zamestnanci sťažovateľa neumožnili vykonať kontrolu, pohybovať sa po prevádzke a neposkytli by požadovanú dokumentáciu k úradnej kontrole. Sťažovateľ bol oboznámený s účelom kontroly prostredníctvom zodpovedných zamestnancov, ktorí boli v tom čase zodpovední za chod prevádzkarne, a boli spôsobilí vyjadriť sa k tomu, či priebeh úradnej kontroly zodpovedá

14. Kasačný súd rovnako poukazuje na rozsudok kasačného súdu sp. zn. 1Asan/18/2020 z 31. januára 2023, vo veci tých istých účastníkov konania, v ktorom bol riešený kasačný bod týkajúci sa namietanej legality kontroly a nevyhnutnosti zásahu. V tejto veci kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 nižšie odkazuje na uvedenú argumentáciu: „Kasačný súd poukazuje na to, že pokiaľ sa týka posúdenia legality výkonu úradnej kontroly potravín, právna úprava - zákon o potravinách pomerne jasne zveruje/ukladá jednotlivým/ príslušným orgánom kontroly (regionálne veterinárne a potravinové správy či štátna veterinárna a potravinová správa) vykonávať kontrolu dodržiavania príslušných ustanovení zákona o potravinách. Uvedené orgány verejnej správy, resp. ich zamestnanci sú oprávnení pri výkone kontroly vstupovať do priestorov, v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi, či sa umiestňujú na trh, a to v prevádzkovom čase i mimo neho, a to bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Zákon o potravinách a taktiež ani nariadenie neobsahujú žiadne ustanovenie, v zmysle ktorého by bolo potrebné vopred informovať príslušný

poškodeniu ľudského zdravia a života. Pokiaľ sa týka nevyhnutnosti zásahu, len výnimočne možno tvrdiť, že úradná kontrola zameraná na dodržiavanie podmienok stanovených v zákone o potravinách nie je nevyhnutná, keďže nedodržiavaním ustanovení zákona o potravinách môže dôjsť k priamemu ohrozeniu či poškodeniu ľudského zdravia a života. To, či podnikateľ dodržiava ustanovenia zákona o potravinách, nie je možné zistiť dôsledne inak ako fyzickou kontrolou potravín na mieste. Cieľom kontrol je predchádzať ohrozeniu či poškodeniu života a zdravia. Právny poriadok neobsahuje takú právnu normu, ktorá by orgánom verejnej správy ukladala povinnosť pred začatím tohto druhu kontroly žiadať súd o vydanie súhlasu s kontrolou alebo vydanie povolenia na vstup do prevádzkarne predajne s potravinami na účely vykonania kontroly. V danom prípade tak nebolo možné konštatovať porušenie práva žalobcu na súkromie podľa čl. 16 ústavy, čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

bola uložená. Ako poukázal žalovaný, podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách totiž orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne

17. Je na mieste poukázať na to, že rozhodnutím RVPS Poprad č. 1204/2018 z 28. júna 2018 (právoplatné dňa 17. júla 2018) bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 10000 € podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách za umiestňovanie na trh päť druhov syrov nevhodných na ľudskú spotrebu, po uplynutí ich dátumu spotreby v celkovom množstve 2,472 kg a v celkovej hodnote 24,79 eur, čo bolo zistené pri úradnej kontrole 18. apríla

18. V oboch vyššie uvedených rozhodnutiach správny orgán konštatoval porušenie zákona o potravinách a spáchanie správneho deliktu podľa ust § 28 ods. 4 písm. a), pretože žalobca v rozpore so zákonom o potravinách umiestňoval na trh potraviny nie bezpečné.

jeho náprave. Kritériá na určenie výšky pokuty uloženej podľa zákona o potravinách sú určené výpočtom skutočností, na ktoré je správny orgán povinný prihliadnuť (§ 28 ods. 9 zákona o potravinách). Vzhľadom na to, že ide o výpočet taxatívny, správny orgán je povinný, realizujúc správne uváženie o konkrétnej výške ukladanej pokuty, sa týmito hľadiskami zaoberať, zohľadňovať ich a v dôvodoch rozhodnutia sa s nimi transparentne vysporiadať (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/7/2018 z 02. apríla 2019).

Prvostupňový správny orgán, neskôr žalovaný, ako aj správny súd sa argumentačne vysporiadali na viacerých stranách so zákonnými kritériami pre stanovenie pokuty. Pritom prihliadali na minulosť žalobcu ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorý bol za podobné porušenia zákona už potrestaný pokutou, táto však neviedla k žiadanej náprave. S ohľadom na rozsah, závažnosť a spoločenskú nebezpečnosť spáchaných správnych deliktov má kasačný súd, obdobne ako správny súd za to, že pokuta je dostatočne odôvodnená, je udelená pri dolnej hranici zákonnej sadzby a s ohľadom na vyššie uvedené nie je neprimeraná.

21. K poslednému kasačnému bodu, ktorým sťažovateľ namietal údajné porušenie práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia uvádza kasačný súd, že s touto námietkou sa taktiež nemožno stotožniť. Sťažovateľ mal za to, že napadnutý rozsudok je nedostatočne a zmätočne odôvodnený Kasačný súd k tomu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/23/2018 z 21. januára 2020 a v súlade s § 464 ods. 1 nižšie odkazuje na v ňom uvedenú argumentáciu: „Kasačný súd vychádza z toho, že sťažovateľ označuje napadnutý rozsudok ako nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný vo vzťahu k uplatneným žalobným bodom a že tento postup správneho súdu mu odňal právo na spravodlivý proces. S poukazom na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu (najmä publikované pod č. R 111/1998) kasačný súd zastáva naďalej názor, že sťažovateľom tvrdená nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, nakoľko predstavuje neprijateľnú výnimku z výkonu súdnej moci a týka sa výlučne len celkom ojedinelých

nepostačujúca. Prvým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) je to, že ide o také vady v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď tento neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2009 vo veci Sutyazhnik proti Rusku,), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2003 vo veci Ryabykh proti Rusku). Druhým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia [najmä rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] je právny názor, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

22. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd . . . posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Správny súd zaujal svoj názor a posúdil podstatné skutkové tvrdenia i právne argumenty. V odôvodnení okrem iného posudzoval žalobné body namietajúce začatie kontroly a použiteľnosti záverov z tejto kontroly. So zreteľom na uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil kasačný bod namietajúci nedostatočné odôvodnenie ako nedôvodný.