3Stk/10/2023
ECLI:SK:NSSSR:2025:9019200463.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-2S/62/2020
- IČS
- 9019200463
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Evy Vékonyovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): BILLA s.r.o., IČO: 31347037, Bajkalská 19/A, Bratislava, právne zastúpená: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36862711, Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1267/2019 z 9. mája 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/62/2020-135 z 29. júna 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnymi orgánmi
1. Prvostupňový správny orgán, Regionálna veterinárna a potravinová správa Poprad, vydal rozhodnutie č. 439/2019 z 13. marca 2019, ktorým žalobcu uznal zodpovedným zo spáchania správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. h) a § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách a uložil mu úhrnnú pokutu 40.000 eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách za to, že umiestňoval na trh potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu, klamlivo označené a umiestňované na trh klamlivým spôsobom.
2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1267/2019 z 9. mája 2019, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vo svojom rozhodnutí uviedol nasledovné: Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené.
Prvostupňový správny orgán uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 40000 eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods.7 zákona o potravinách s prihliadnutím na určenú sadzbu a kritériá vymedzené v § 28 ods. 9 zákona o potravinách - závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa, opakovanosť protiprávneho konania.
Odvolací správny orgán posúdil všetky okolnosti prípadu, návrhy a argumenty uvedené v odvolaní, nezistil pochybenie v postupe prvostupňového orgánu, preto ponechal pokutu v pôvodnej výške, čo odôvodňuje nasledovnou správnou úvahou: V konaní bolo preukázané, že sa účastník konania dopustil dvoch správnych deliktov: podľa § 28 ods. 2 písm. h) a § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách.: „Uvedené správne delikty sú v zákone sankcionované rôznou sankciou.
Nakoľko zákon o správnom konaní neupravuje postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých správnych deliktov, správny orgán má pri ukladaní pokuty uplatniť na základe analógie legis tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (prísnejší trest pohlcuje miernejší) a uložení pokuty podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. V prejednávanom prípade bolo možné uložiť sankciu podľa § 28 ods. 4 uvedeného zákona. Ako uviedol prvostupňový správny orgán, prihliadal najmä na poškodenie záujmov konečného spotrebiteľa na trhu potravín, ako aj na riziko pre spotrebiteľa z hľadiska možného ohrozenia jeho zdravia, preto za najzávažnejší delikt určil správny delikt podľa § 28 ods. 4 (v spojení s ods. 7) zákona o potravinách, s čím sa odvolací správny orgán stotožnil. Prvostupňový správny orgán ďalej posúdil závažnosť, následky, trvanie, minulosť a opakovanosť protiprávneho konania a ich vplyv na výšku uloženej pokuty.
Syry sú rizikovou komoditou, najmä z hľadiska mikrobiologického, preto je potrebné venovať tejto komodite, hlavne pri maloobchodnom predaji zvýšenú pozornosť a vykonať všetky opatrenia, aby boli syry nevhodné na ľudskú spotrebu vylúčené z predaja.
Nemožno súhlasiť s vyjadrením účastníka konania, ktorý bagatelizuje zistenie inšpektorov a pokladá ho za nepatrné, lebo údajne nebolo poškodené zdravie spotrebiteľa. Účastník konania si neuvedomuje závažnosť zistení a možné následky nielen na zdravie spotrebiteľov.
Je nutné uviesť, že pleseň zistená na povrchu dvoch druhov syrov Penicilium je rod príbuzný rodu Aspergilus a patrí k toxikogénnym plesniam, ktoré produkujú mykotoxíny. Pre človeka sú mykotoxíny zvlášť nebezpečné, lebo spôsobujú chorobné stavy, mnohé z nich sú karcinogénne. Po ich konzumácii sa toxíny absorbujú do krvi, prenesú do buniek, čím ich geneticky poškodzujú a bunky sa stávajú náchylné na potenciálny vznik rakoviny, preto k poškodeniu zdravia spotrebiteľa nedochádza okamžite po konzumácii kontaminovanej potraviny.
Okrem toho sa spóry plesní v priestoroch predajne prenášajú vzduchom a kontaminujú ďalšie potraviny, predmety, zariadenia. Toxikogénne kmene húb napádajú množstvo potravín rastlinného aj živočíšneho pôvodu a za optimálnych podmienok vlhkosti, teploty a výživy, produkujú mykotoxíny, často skôr, ako sa objavia zmyslami vnímateľné prejavy kontaminácie. Prebaľovaním už raz nakrájaných a zabalených syrov účastník konania neoprávnene predlžoval dátum spotreby, klamlivo označoval novým, predĺženým dátumom spotreby nepredané syry, čím uvádzal spotrebiteľa do omylu z hľadiska trvanlivosti potraviny, čo je neprípustné. Z vyššie uvedených dôvodov bol postup inšpektorov správny a opatrenie na mieste, ktorým zakázali predaj prebaľovaných, klamlivo označených potravín, opodstatnené.
Nie je povinnosťou spotrebiteľa kontrolovať predávané potraviny, naopak je povinnosťou prevádzkovateľa potravinárskeho podniku ako účastníka konania, zabezpečiť kontrolu syrov tak, aby spotrebiteľovi neboli ponúkané plesnivé, nebezpečné potraviny, nevhodné na ľudskú spotrebu, ktoré sú zo zákona o potravinách zakázané umiestňovať na trh. Potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu sa stávajú tovarom nepredajným, ktorý sa musí čo najrýchlejšie odstraňovať z predajne a skladov, v ktorých sa nachádzajú ostatné potraviny, čo
splnené nebolo. . . .čo sa týka trvania protiprávneho stavu je nutné uviesť, že už kontrolou dňa 04. 12. 2018 inšpektori zistili senzorické zmeny dvoch druhov syrov a protiprávny stav v prípade umiestňovania na trh ovčieho syra MANCHEGO 150 g vákuovo baleného DMT 06. 02. 2019 trval až do výkonu dodatočnej úradnej kontroly potravín dňa 17. 12. 2018, kedy boli z trhu stiahnuté 3 kusy tohto syra. Správne orgány sa zaoberali aj minulosťou účastníka konania BILLA s. r. o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31347037, prevádzkareň Billa filiálka 333, Štúrova 988/ 104, 059 21 Svit, skúmali nedodržiavanie predpisov v danej prevádzkarni a zistili, že voči účastníkovi konania bolo vedené správne konanie za porušenie platnej potravinovej legislatívy. Rozhodnutím RVPS Poprad č. j. 1204/2018 zo dňa 28.06.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. 07. 2018 bola účastníkovi konania uložená úhrnná pokuta vo výške 10000 € podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách za umiestňovanie na trh 5 druhov syrov nevhodných na
ľudskú spotrebu, po uplynutí ich dátumu spotreby v celkovom množstve 2,472 kg a v celkovej hodnote 24,79 eur, čo bolo zistené pri úradnej kontrole dňa 18.04.2018 v čase od 09.00 hod. do 13.00 hod. S poukázaním na toto rozhodnutie bolo umiestňovanie na trh potravín nie bezpečných, posúdené ako opakované porušenie povinností odôvodňujúce uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách. K námietke účastníka konania v bode 4. odvolania -Nesprávna právna kvalifikácia, odvolací orgán uvádza: Nakoľko do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti (17. 07. 2018) uvedeného rozhodnutia RVPS Poprad č. j.: 1204/2018 došlo dňa 04. 12. 2018 k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bol účastník konania uznaný zodpovedným týmto rozhodnutím, odvolací správny orgán toto konanie, podobne ako prvostupňový správny orgán považuje za opakované, odôvodňujúce použitie zvýšenej sadzby. Skutočnosť, že bola uložená úhrnná pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najzávažnejší neznamená, že ostatné konania neboli posudzované a sankcionované.
V súvislosti s opakovaným protiprávnym konaním je nutné uviesť, že zákon o potravinách obsahuje osobitné ustanovenia, ktoré upravujú prísnejšie sadzby pokút v prípade opätovného porušenia povinností, za ktoré bola uložená pokuta a preto posúdenie tohto hľadiska pri ukladaní pokuty je zvlášť dôležité. Všeobecné znaky skutkových podstát jednotlivých iných správnych deliktov (t. j. znaky, ktoré charakterizujú určité konania ako konanie protiprávne), sú popísané v § 28 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o potravinách. § 28 ods. 6, 7, 8 predstavujú tzv. kvalifikované skutkové podstaty, ktoré dopĺňajú základné skutkové podstaty uvedené v ods. 1, 2, 3, 4 a z dôvodu opakovanosti konania sprísňujú postih za vymedzené správe delikty.
Uplatnenie týchto ustanovení je obmedzené jednoročnou lehotou, ktorá začína plynúť právoplatnosťou rozhodnutia o uložení pokuty, počas ktorej orgán úradnej kontroly potravín zistí opätovné porušenie tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta týmto
rozhodnutím. Preto pri hodnotení hľadiska opakovania protiprávneho konania správny orgán posúdil okolnosti uloženia pokuty v prípade predchádzajúceho rozhodnutia a konštatuje, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o uložení pokuty (17.07.2018 ) došlo k opätovnému porušeniu tých istých povinností, za ktoré už bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách.
Z uvedeného vyplýva, že správny orgán bol povinný uložiť pokutu pri opakovanom protiprávnom konaní v sadzbe od 1000 eur do 1000000 eur. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. Správnosť postupu orgánov úradnej kontroly potravín pri ukladaní sankcií za zbiehajúce sa správne delikty a pri hodnotení hľadiska ich opakovanosti bola potvrdená viacerými súdnymi rozhodnutiami (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Sžo/125/2015 zo dňa 16.04.2016, predmetom ktorého bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia ŠVPS SR č. k. 2289/2014 o uložení pokuty podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. 13S/293/2014-66 zo dňa 20.01.2016, predmetom ktorého bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia ŠVPS SR č. k. 2522/2014 o
uložení úhrnnej pokuty podľa § 28 ods. 2 písm. písm. p) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách).
II. Konanie pred správnym súdom
3. Žalobou doručenou elektronicky 4. júla 2019 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1267/2019 z 09. mája 2019, ktoré považoval za nezákonné a rovnako za nezákonné považoval aj rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom č. 439/2019 z 13. marca 2019. Žalobca žiadal rozhodnutia správnych orgánom oboch stupňov zrušiť. Žalobca mal za to, že upovedomenie o začatí správneho konania je možné analogicky prirovnať k uzneseniu o vznesení obvinenia v trestnom konaní, ktoré je vydané voči fyzickej osobe/ právnickej osobe podozrivej zo spáchania konkrétneho trestného činu, nakoľko správny orgán fyzickej/právnickej osobe oznamuje, že voči nej začína správne konanie a teda považuje ju
za páchateľa správneho deliktu. Eventuálne sa prikláňa k názoru, že upovedomenie o začatí správneho konania možno stotožniť s uznesením o začatí trestného stíhania. Podľa žalobcu úradná kontrola potravín, ktorá sa uskutočnila 04. decembra 2018 v prevádzke žalobcu, bola vykonaná nezákonne. Ďalej namietal zásah do práva na ochranu súkromného vlastníctva, ako aj absenciu poučenia o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu ako dôvod nezákonnosti výkonu úradnej kontroly RVPS z dôvodu, že zamestnanci žalobcu zo strany RVPS neboli poučení o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu počas výkonu úradnej kontroly potravín. Žalobca namietal, že pri výkone úradnej kontroly potravín sa inšpektori nepreukázali povereniami a zároveň žalobcovi nebol predložený rovnopis údajného podnetu spotrebiteľa č. 76/12/2018. Tiež namietal prekročenie kontrolnej právomoci RVPS pri výkone úradnej kontroly potravín. Mal za to, že rozhodnutie RVPS je nepreskúmateľné s ohľadom na nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej pokuty a pokuta uložená žalobcovi správnym orgánom je neprimeraná závažnosti protiprávneho konania. Postupom RVPS pri
ukladaní sankcie došlo k porušeniu zásady ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci), resp. zásady zákazu dvojitého pričítania. Podľa žalobcu správny orgán na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne právne ustanovenie, a to konkrétne ust. § 28 ods. 7 zákona o potravinách. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril elektronickým podaním doručeným súdu dňa 20.09.2019, zotrval na svojom pôvodnom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju
zamietnuť. 5. Správny súd rozsudkom č. k. 2S/62/2020-135 z 29. júna 2022 preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vydané správnymi orgánmi ako aj ich procesný postup bol v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. V zmysle odôvodnenia rozsudku
- ako nedôvodnú vyhodnotil námietku nedostatkov upovedomenia o začatí administratívneho konania, kedy žalobca tvrdil, že skutočnosti kladené mu za vinu neboli z upovedomenia o začatí konania zrejmé, čím bolo porušené právo na obhajobu. - za neopodstatnenú považoval námietku, že úradná kontrola potravín vykonaná dňa 18.12.2018 bola nezákonná z dôvodu, že časť tejto kontroly bola vykonaná v neprítomnosti
zástupcu žalobcu. - za neopodstatnenú považoval námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia práva žalobcu na súkromie garantovaného čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj jeho práva oboznámiť sa s kontrolnými zisteniami bezprostredne ešte počas výkonu kontroly, adekvátne na kontrolné zistenia reagovať a účinne brániť svoje práva. - pokiaľ ide o namietanú absenciu poučenia vyplývajúcu z § 252 ods. 1 SSP, z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Uvedené ustanovenie ani žiaden iný právny predpis týkajúci sa potravinového práva neukladá povinnosť správnemu orgánu alebo jeho inšpektorom poučiť kontrolovaného účastníka o možnosti obrátiť sa na správny súd v prípade, že sa cíti poškodený na svojich subjektívnych právach v prípade výkonu úradnej kontroly potravín. - pokiaľ žalobca tvrdil, že mal byť na začiatku úradnej kontroly potravín dňa 04.12.2018 poučený o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu, pričom v rozpore s povinnosťou
podľa čl. 54 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 nebol počas výkonu úradnej kontroly potravín poučený o práve využiť inštitút správneho súdnictva podľa § 252 a nasl. SSP v zákonom stanovených lehotách, s uvedeným náhľadom na povinnosti správneho orgánu pri výkone úradnej kontroly potravín správny súd nesúhlasil. - pokiaľ žalobca prirovnal postup inšpektorov pri úradnej kontrole potravín k nedovolenej tzv. „fishing expedition“, s takýmto prirovnaním správny súd nesúhlasil.
Dôvodom pre výkon kontroly bol reálny podnet spotrebiteľa, ktorý predložil pokladničný blok a fotodokumentáciu. Z podnetu vyplýva, že po otvorení obalu syra GOUDA (TVS 45%) zabaleného v prevádzkarni žalobcu bola zistená pleseň na povrchu tohto potravinárskeho výrobku.
Opis podnetu s prílohami je súčasťou administratívneho spisu. Inšpektori boli prvostupňovým správnym orgánom poverený na prešetrenie tohto podnetu, pričom je logické, že sa zamerali na balené syry. Teda nemožno hovoriť o náhodnom a neohraničenom zameraní úradnej kontroly.
Naopak, táto bola podľa názoru súdu zameraná jednoznačne. - žalobca namietal, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo nepreskúmateľné s ohľadom na nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej pokuty a pokuta uložená žalobcovi správnym orgánom je neprimeraná závažnosti protiprávneho konania, k tomu správny súd uviedol, že v oboch rozhodnutiach správny orgán konštatoval porušenie zákona o potravinách a spáchanie správneho deliktu v zmysle § 28 ods. 4 písm. a), pretože žalobca v rozpore so zákonom o potravinách umiestňoval na trh potraviny nie bezpečné.
Preto aplikácia ustanovenia § 28 ods.7 zákona o potravinách bola správnymi orgánmi aplikovaná správne. - v súvislosti s namietanou nepreskúmateľnosťou odôvodnenia o pokute dodal, že zákonná sadzba podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách je vymedzená od 1000 eur do 500000 eur a v zmysle § 28 ods. 7 je zdvojnásobená sadzba od 2000 eur do 1000000 eur. Žalobou napadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutí vydanom v prvom stupni bola žalobcovi
uložená pokuta 40000 eur, teda približne v dolnej dvadsaťpätine zákonnej sadzby. - s poukazom na odôvodnenie uloženej pokuty v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ktoré súd opísal na str. 9 až 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku, dospel správny súd k presvedčeniu, že správne orgány postupovali pri ukladaní sankcie v súlade so zákonom, keď na základe analógie legis použili tzv. absorbčnú zásadu a uložili žalobcovi úhrnnú sankciu podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách za delikt najprísnejšie postihnuteľný.
Použitie absorpčnej zásady pri administratívnom trestaní za viaceré správne delikty je z hľadiska výslednej výšky sankcie v prospech žalobcu, nakoľko v prípade uloženia sankcie za každý so zbiehajúcich sa správnych deliktov by výsledná sankcia uložená žalobcovi bola podstatne vyššia.
III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie žalovaného
6. Proti právoplatnému rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení kasačného sťažovateľa riadne a včas, prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, kasační sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) a navrhol aby kasačný súd zrušil
rozsudok
správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. V rámci sťažnostných bodov uviedol: - zhodne so žalobnými námietkami namietal nezákonnosť výkonu úradnej kontroly potravín a získaných dôkazov, absenciu riadneho oznámenia účelu úradnej kontroly potravín a predloženia písomného poverenia na výkon úradnej kontroly potravín, prekročenie účelu úradnej kontroly, absenciu poučenia o právach a povinnostiach ako aj nezákonne získané dôkazy počas kontroly. - rovnako zhodne so žalobnými námietkami namietal porušenie zásady ne bis in idem a extenzívny výklad ust. § 28 ods. 7 zákon o potravinách v neprospech porušovateľa povinnosti, čím malo zo strany žalovaného, ako aj správneho súdu dôjsť k rozširovaniu skutkových podstát, keďže žalobca uviedol, že neporušil povinnosť umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby tak, ako bolo sankcionované predchádzajúcim rozhodnutím RVPS č. j. 1204/2018. - záverom namietal nesprávny procesný postup a porušenie práva na spravodlivý proces,
rozsudok
považoval za nedostatočne a zmätočne odôvodnený s ohľadom na akceptáciu výšky uloženej. 7. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby ju kasačný sú ako nedôvodnú zamietol vzhľadom na uvedené: - k namietanej absencii riadneho oznámenia účelu úradnej kontroly uviedol, že úradné kontroly sa vykonávajú bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku. - prevádzkareň, v ktorej sa umiestňujú na trh potraviny, nemožno považovať za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti, ktorá by bola v rozpore so záujmom ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín. - k namietanému prekročeniu účelu úradnej kontroly, že k nej nedošlo a inšpektori sa v rámci celej skupiny mliečnych výrobkov sústredili len na syry. Nevenovali pozornosť iným produktom ako sú jogurty, mlieka, trvanlivé potraviny, ovocie, zelenina, ani mäsovým výrobkom, ktoré boli umiestnené v blízkosti týchto syrov, venovali pozornosť výhradne syrom, ktoré boli predmetom podnetu a sprievodným procesom, ako je uchovávanie pri vhodných teplotných a hygienických podmienkach, ich prebaľovanie, skladovanie a celkovo manipulovanie s nimi. - k naplneniu podmienok pre uplatnenie postupu podľa ust. § 28 ods. 7 zákona o potravinách, že sa plne stotožňuje s posúdením správneho súdu v bodoch 133.-135. napadnutého rozhodnutia.
- k neprimeranosti výšky uloženej pokuty uviedol žalovaný, že opakujúce sa nedostatky považuje za závažné a neprípustné, správne delikty sťažovateľ nepopiera, čo podľa žalovaného svedčí o dlhodobom zanedbaní vnútornej kontroly a nerešpektovaní potravinárskych predpisov zo strany sťažovateľa, ktorý je významným obchodným reťazcom a vzhľadom k svojmu postavaniu na trhu má dostatok materiálnych, ľudských a obchodných možností na to, aby sa takýmto pochybeniam dokázal vyvarovať. Žalovaný sa po úvahe stotožnil s výškou pokuty 40000 eur ako s pokutou zodpovedajúcou zistenému opakovanému protiprávnemu stavu, okolnostiam prípadu a určenej sadzbe. - k porušeniu zásady dvojitého pričítania žalovaný uviedol, že postupoval striktne v medziach zákona o potravinách a pri ukladaní pokút zohľadňoval hľadisko minulosti a opakovanosti konania.
IV. Relevantné právne predpisy
8. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1000 eur do 500000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené. 9. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 10. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.
V. Právne posúdenie veci kasačným súdom
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 445 ods. 1 písm. c), ods. 2, § 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
12. Kasačný súd sa ako s prvým vysporiadal s kasačným bodom, ktorým sťažovateľ spochybňoval zákonnosť kontroly, absenciu riadneho oznámenia účelu úradnej kontroly potravín a predloženia písomného poverenia na výkon úradnej kontroly potravín, ktoré v rámci tejto kontroly boli zadovážené.
13. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.
Kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/32/2018 z 30. júna 2020. Rozsudok bol vydaný vo veci tých istých účastníkov konania a bol v ňom riešení kasačný bod týkajúci sa začatia kontroly, pričom sa v ňom uvádza
nasledovné: „Neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Úradný záznam je vyhotovený po skončení fyzickej kontroly priestorov, potravín, dokumentácie a zachytáva priebeh kontroly od začiatku do jej ukončenia. Nevyhotovujú sa priebežné záznamy o jednotlivých krokoch a zisteniach, pričom ak má zodpovedný zamestnanec akékoľvek výhrady k postupu inšpektorov, má možnosť v zázname tieto námietky popísať. Kasačný súd sa bez ďalšieho dôkazu nemohol prikloniť k argumentácii sťažovateľa len na základe špekulácií o možnom vykonaní kontroly bez predloženia služobného preukazu, resp. bez vedomia zodpovedných zamestnancov. Napokon zo záznamu o úradnej kontrole potravín .
. . vyplýva, že inšpektorom bola na požiadanie predložená dokladová dokumentácia potrebná k výkonu kontroly Vykonanie kontroly si vyžaduje určitú mieru spolupráce, najmä pokiaľ ide o poskytnutie relevantnej dokumentácie, ku ktorej by inak inšpektori nepochybne nemali prístup. Záznam o úradnej kontrole potravín .
. . bol prerokovaný s vedúcou predajne . . ., ktorá k priebehu ani výsledku kontroly nevzniesla žiadne námietky a tento záznam podpísala. Za takejto situácie je zrejmé, že zamestnanci sťažovateľa museli poskytnúť inšpektorom súčinnosť (napríklad predložením potrebnej dokumentácie), a teda logicky museli mať vedomosť o prítomnosti inšpektorov na predajni a výkone úradnej kontroly, neznámym osobám by zamestnanci sťažovateľa neumožnili vykonať kontrolu, pohybovať sa po prevádzke a neposkytli by požadovanú dokumentáciu k úradnej kontrole. Sťažovateľ bol oboznámený s účelom kontroly prostredníctvom zodpovedných zamestnancov, ktorí boli v tom čase zodpovední za chod prevádzkarne, a boli spôsobilí vyjadriť sa k tomu, či priebeh úradnej kontroly zodpovedá
obsahu záznamu. V žiadnom právnom predpise nie je určená povinnosť, aby úradné kontroly potravín boli vykonávané za účasti osoby oprávnenej konať v mene kontrolovaného subjektu. Realizácia takejto požiadavky by mohla viesť k zmareniu úradnej kontroly. Preto sa úradné kontroly vykonávajú bez predchádzajúceho ohlásenia, aby sa nezmaril ich účel.
14. Kasačný súd rovnako poukazuje na rozsudok kasačného súdu sp. zn. 1Asan/18/2020 z 31. januára 2023, vo veci tých istých účastníkov konania, v ktorom bol riešený kasačný bod týkajúci sa namietanej legality kontroly a nevyhnutnosti zásahu. V tejto veci kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 nižšie odkazuje na uvedenú argumentáciu: „Kasačný súd poukazuje na to, že pokiaľ sa týka posúdenia legality výkonu úradnej kontroly potravín, právna úprava - zákon o potravinách pomerne jasne zveruje/ukladá jednotlivým/ príslušným orgánom kontroly (regionálne veterinárne a potravinové správy či štátna veterinárna a potravinová správa) vykonávať kontrolu dodržiavania príslušných ustanovení zákona o potravinách. Uvedené orgány verejnej správy, resp. ich zamestnanci sú oprávnení pri výkone kontroly vstupovať do priestorov, v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi, či sa umiestňujú na trh, a to v prevádzkovom čase i mimo neho, a to bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Zákon o potravinách a taktiež ani nariadenie neobsahujú žiadne ustanovenie, v zmysle ktorého by bolo potrebné vopred informovať príslušný
kontrolovaný subjekt o plánovanej kontrole, resp. neobsahujú požiadavku prítomnosti tretích osôb pri vykonaní kontroly, či štatutárneho zástupcu s výnimkou ustanovenia § 18 ods. 3 zákona o potravinách. Uvedené nepochybne súvisí aj s tým, aby sa predchádzalo zmareniu účelu kontroly, ku ktorému by mohlo jej oznámením dôjsť. V danej veci bola úradná kontrola vykonaná za prítomnosti zástupcu vedúceho prevádzky, pričom z kontroly bol vyhotovený záznam o úradnej kontrole potravín, s ktorým bol samotný žalobca oboznámený. Zákon o potravinách navyše umožňuje, aby sa dotknutý subjekt mohol v prípade, ak je toho názoru, že prišlo k porušeniu zákona pri úradnej kontrole potravín v prevádzke/predajni, hneď, najneskôr do piatich dní od realizácie kontroly brániť podaním námietok (§ 20 ods. 11 zákona o potravinách). V konaní o námietke možno preskúmať aj všetky výhrady, ktoré súvisia s postupom pri kontrole potravín. Vo vzťahu k posúdeniu legitimity výkonu kontroly je potrebné uviesť, že cieľom kontroly, ktorá bola vykonávaná v prevádzke žalobcu bolo preverenie dodržiavania ustanovení zákona o potravinách, nakoľko ich porušením môže nepochybne dôjsť k priamemu ohrozeniu či
poškodeniu ľudského zdravia a života. Pokiaľ sa týka nevyhnutnosti zásahu, len výnimočne možno tvrdiť, že úradná kontrola zameraná na dodržiavanie podmienok stanovených v zákone o potravinách nie je nevyhnutná, keďže nedodržiavaním ustanovení zákona o potravinách môže dôjsť k priamemu ohrozeniu či poškodeniu ľudského zdravia a života. To, či podnikateľ dodržiava ustanovenia zákona o potravinách, nie je možné zistiť dôsledne inak ako fyzickou kontrolou potravín na mieste. Cieľom kontrol je predchádzať ohrozeniu či poškodeniu života a zdravia. Právny poriadok neobsahuje takú právnu normu, ktorá by orgánom verejnej správy ukladala povinnosť pred začatím tohto druhu kontroly žiadať súd o vydanie súhlasu s kontrolou alebo vydanie povolenia na vstup do prevádzkarne predajne s potravinami na účely vykonania kontroly. V danom prípade tak nebolo možné konštatovať porušenie práva žalobcu na súkromie podľa čl. 16 ústavy, čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“
15. Kasačný súd sa rovnako nestotožnil ani s ďalším sťažnostným bodom, a to, že pri ukladaní pokuty bola porušená zásada ne bis in idem. Podľa názoru kasačného súdu žalovaný pri určovaní výšky pokuty prihliadal aj na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť sťažovateľky a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Kasačný súd zastáva názor, že žalovaný neporušil zásadu ne bis in idem tým, že by opakovane prihliadal na predošlé sťažovateľom spáchané delikty a že ho opätovne trestal za konanie, za ktoré už sankcia
bola uložená. Ako poukázal žalovaný, podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách totiž orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne
konanie. Z uvedeného vyplýva, že orgány úradnej kontroly potravín sú povinné konať v medziach zákona o potravinách a pri ukladaní pokút zohľadňovať, okrem iných, aj hľadisko opakovanosti konania. 16. Pokiaľ sťažovateľ namietal extenzívny výklad ust. § 28 ods. 7 zákon o potravinách vo svoj neprospech, čím malo zo strany žalovaného, ako aj správneho súdu dôjsť k rozširovaniu skutkových podstát v neprospech porušiteľa povinností a tiež mal za to, že sa žalovaný ako ani správny súd nedostatočne argumentačne vysporiadali s odôvodnením výšky pokuty, tak kasačný súd s uvedenými sťažnostnými bodmi nesúhlasí.
17. Je na mieste poukázať na to, že rozhodnutím RVPS Poprad č. 1204/2018 z 28. júna 2018 (právoplatné dňa 17. júla 2018) bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 10000 € podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách za umiestňovanie na trh päť druhov syrov nevhodných na ľudskú spotrebu, po uplynutí ich dátumu spotreby v celkovom množstve 2,472 kg a v celkovej hodnote 24,79 eur, čo bolo zistené pri úradnej kontrole 18. apríla
2018. V posudzovanom prípade bol 04. decembra 2018 úradnou kontrolou potravín zistený jeden druh syra (SYR PIERKO BLOK, polotvrdý zrejúci, odtučnený), pri ktorom boli staré etikety s dátumom balenia: 02. decembra 2018 a dátumom spotreby 06. decembra 2018 a tieto boli počas kontroly nahrádzané novými etiketami s dátumom balenia 04. decembra 2018 a dátumom spotreby 08. decembra 2018. Touto kontrolou boli tiež zistené dva druhy syra nevhodného na ľudskú spotrebu z dôvodu výskytu mykologického nálezu (plesne).
18. V oboch vyššie uvedených rozhodnutiach správny orgán konštatoval porušenie zákona o potravinách a spáchanie správneho deliktu podľa ust § 28 ods. 4 písm. a), pretože žalobca v rozpore so zákonom o potravinách umiestňoval na trh potraviny nie bezpečné.
Preto nevidí kasačný súd dôvod na to, pre čo by aplikácia ustanovenia § 28 ods. 7 zákona o potravinách mala byť správnymi orgánmi aplikovaná nesprávne. V tomto zmysle § 28 ods. 7 (recidíva) napĺňa nielen požiadavku primeranosti, ale aj účinnosti, a to práve v situácii, ak predchádzajúce sankcie uložené prevádzkovateľovi za porušenie rôznych či rovnakých povinností neviedli k
jeho náprave. Kritériá na určenie výšky pokuty uloženej podľa zákona o potravinách sú určené výpočtom skutočností, na ktoré je správny orgán povinný prihliadnuť (§ 28 ods. 9 zákona o potravinách). Vzhľadom na to, že ide o výpočet taxatívny, správny orgán je povinný, realizujúc správne uváženie o konkrétnej výške ukladanej pokuty, sa týmito hľadiskami zaoberať, zohľadňovať ich a v dôvodoch rozhodnutia sa s nimi transparentne vysporiadať (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/7/2018 z 02. apríla 2019).
19. Zákonná sadzba podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách je vymedzená od 1000 eur do 500000 eur a v podľa ust. § 28 ods. 7 je zdvojnásobená sadzba od 2000 eur do 1000000 eur. Sťažovateľovi uložená pokuta 40000 eur, teda približne v dolnej dvadsaťpätine zákonnej sadzby. Nemožno sa stotožniť ani s námietkou sťažovateľa, že by výška uloženej pokuty nebola dostatočne odôvodnená, resp. mala byť neprimeraná.
Prvostupňový správny orgán, neskôr žalovaný, ako aj správny súd sa argumentačne vysporiadali na viacerých stranách so zákonnými kritériami pre stanovenie pokuty. Pritom prihliadali na minulosť žalobcu ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorý bol za podobné porušenia zákona už potrestaný pokutou, táto však neviedla k žiadanej náprave. S ohľadom na rozsah, závažnosť a spoločenskú nebezpečnosť spáchaných správnych deliktov má kasačný súd, obdobne ako správny súd za to, že pokuta je dostatočne odôvodnená, je udelená pri dolnej hranici zákonnej sadzby a s ohľadom na vyššie uvedené nie je neprimeraná.
20. V súvislosti s namietanou nepreskúmateľnosťou odôvodnenia o pokute sa žiada dodať, keďže o potravinách a ani správny poriadok neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých iných správnych deliktov, orgán verejnej správy prvého stupňa pri ukladaní pokuty uplatnil na základe analogiae legis tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným najťažšiemu z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Na základe analógie sa v danom prípade aplikovali pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, t. j. správny orgán uložil za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.
21. K poslednému kasačnému bodu, ktorým sťažovateľ namietal údajné porušenie práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia uvádza kasačný súd, že s touto námietkou sa taktiež nemožno stotožniť. Sťažovateľ mal za to, že napadnutý rozsudok je nedostatočne a zmätočne odôvodnený Kasačný súd k tomu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/23/2018 z 21. januára 2020 a v súlade s § 464 ods. 1 nižšie odkazuje na v ňom uvedenú argumentáciu: „Kasačný súd vychádza z toho, že sťažovateľ označuje napadnutý rozsudok ako nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný vo vzťahu k uplatneným žalobným bodom a že tento postup správneho súdu mu odňal právo na spravodlivý proces. S poukazom na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu (najmä publikované pod č. R 111/1998) kasačný súd zastáva naďalej názor, že sťažovateľom tvrdená nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, nakoľko predstavuje neprijateľnú výnimku z výkonu súdnej moci a týka sa výlučne len celkom ojedinelých
(extrémnych) prípadov, musí byť testovaná preukázaním absencie zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Samotná subjektívna nespokojnosť sťažovateľa s formou, štruktúrou a obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku je v tomto prípade
nepostačujúca. Prvým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) je to, že ide o také vady v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď tento neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2009 vo veci Sutyazhnik proti Rusku,), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2003 vo veci Ryabykh proti Rusku). Druhým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia [najmä rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] je právny názor, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
správneho súdu a na to nadväzujúce kasačného súdu (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“
22. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd . . . posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Správny súd zaujal svoj názor a posúdil podstatné skutkové tvrdenia i právne argumenty. V odôvodnení okrem iného posudzoval žalobné body namietajúce začatie kontroly a použiteľnosti záverov z tejto kontroly. So zreteľom na uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil kasačný bod namietajúci nedostatočné odôvodnenie ako nedôvodný.
VI. Záver
23. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za v podstatnej časti preskúmateľný a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci, nezistil ani odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 24. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. marca 2025